Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil v sobotu Spojené štáty z toho, že sa snažia vyprovokovať konflikt na Ukrajine. Lavrov tak spravil počas telefonátu so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. „Minister (Lavrov) zdôraznil, že USA a ich spojenci propagandistickou kampaňou o ‚ruskej agresii‘ proti Ukrajine sledujú provokačné ciele, podnecujú vládu v Kyjeve k sabotovaniu minských dohôd a ku škodlivému silovému riešeniu problémov na Donbase,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí

Lavrov zároveň počas rozhovoru opäť upozornil svojho rezortného kolegu na to, že USA a Severoatlantická aliancia (NATO) vo svojich odpovediach doručených Moskve odignorovali základné požiadavky Ruska o nerozširovaní NATO a nerozmiestňovaní útočných zbraní v blízkosti ruských hraníc. Rusko pritom podľa Lavrova zdôraznilo, že práve na základe odpovede na tieto požiadavky bude hodnotiť dokumenty zaslané Spojenými štátmi a alianciou.
Šéf americkej diplomacie počas telefonátu uviedol, že „diplomatická cesta pre vyriešenie krízy je stále otvorená“. Tá si však od Ruska vyžaduje, aby pristúpilo k „deeskalácii a v dobrej viere sa zapojilo do diskusie“, uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení na svojej oficiálnej webovej stránke.

Blinken okrem toho znova zopakoval varovanie, že v prípade ak „si Moskva vyberie cestu agresie a ďalšieho útoku na Ukrajinu, tak tá vyústi do rozhodnej, masívnej a jednotnej transatlantickej odpovede“.
Telefonát Biden – Putin
O kríze týkajúcej sa Ukrajiny bude v sobotu ruský prezident Vladimir Putin telefonicky hovoriť aj so svojim americkým náprotivkom Joeom Bidenom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Macron v sobotu ruskej hlave štátu Vladimirovi Putinovi povedal, že „úprimný dialóg“ je nezlučiteľný s eskaláciou napätia. Telefonický rozhovor prezidentov trval hodinu a 40 minút, uviedla Macronova kancelária.
Macron a Putin „vyjadrili želanie pokračovať v dialógu“ o tom, ako „pokročiť v dohodách z Minska“ o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny, ako aj o „bezpečnostných podmienkach a stabilite v Európe“, dodala kancelária francúzskeho prezidenta. Putin počas rozhovoru uviedol, že tvrdenia o možnej ruskej invázii na Ukrajinu sú „provokatívne špekulácie“, informoval zas Kremeľ.

Podľa hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej sa rozhovor najvyšších predstaviteľov USA a Ruska uskutoční v sobotu ráno washingtonského času (v sobotu poobede moskovského času).
„Rusko navrhlo, aby sa telefonát uskutočnil v pondelok (14. februára). Protinávrh Bieleho domu bol v sobotu a Kremeľ to akceptoval,“ povedala hovorkyňa. Možnosť sobotňajšieho telefonátu medzi Putinom a Bidenom naznačil už v piatok aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Putin a Biden spolu naposledy telefonovali koncom minulého roka. Ešte predtým absolvovali spoločnú videokonferenciu. Prvýkrát sa osobne ako hlavy štátov stretli v júni 2021 v Ženeve.
Telefonát najvyšších predstaviteľov USA a Ruska prichádza v čase zvyšujúceho sa napätia medzi Ruskom a západom. Rusko zhromaždilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou viac ako 100-tisíc vojakov.

Západné mocnosti otvorene hovoria o tom, že Kremeľ sa chystá na inváziu. Podľa Washingtonu sa už ruský prezident Vladimir Putin „rozhodol“ podniknúť vojenský zásah, ktorý by sa mohol odohrať už v najbližších dňoch, možno ešte pred skončením olympijských hier v Pekingu. Prezident Joe Biden vyzval Američanov, aby neodkladne opustili Ukrajinu.

Diplomati Ruska a USA opúšťajú Ukrajinu
Rusko začalo znižovať počty pracovníkov na svojich zastupiteľských úradoch na Ukrajine. Ruská diplomacia túto „optimalizáciu“ vysvetľuje obavou z provokácií, základné funkcie veľvyslanectva a konzulátov majú zostať zachované, uviedla agentúra Interfax.
„V obave z možných provokácií kyjevského režimu či tretích krajín sme skutočne prijali rozhodnutie o určitej optimalizácii stavov ruských zastupiteľských úradov na Ukrajine. Upozorňujeme, že naše veľvyslanectvo a konzuláty budú pokračovať v plnení svojich základných funkcií,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Vzhľadom k významnému vplyvu, aký Washington a Londýn majú na Kyjev, a celkovo ich úlohu pri riadení diania na Ukrajine…, sme dospeli k záveru, že naši americkí a britskí kolegovia zjavne vedia o nejakých pripravovaných násilných akciách, ktoré by mohli zásadne skomplikovať bezpečnostnú situáciu,“ poznamenala Zacharovová.
Americké ministerstvo zahraničia dalo pokyn na odchod z Kyjeva svojim diplomatom, ktorí nezastávajú kriticky dôležité funkcie, uviedlo v sobotu na twitteri veľvyslanectvo USA v Kyjeve.

„Ministerstvo zahraničia USA dnes prikázalo zamestnancom, ktorí nezastávajú kriticky dôležité pozície, odísť z veľvyslanectva USA v Kyjeve kvôli ustavičným správam o stúpajúcom počte ruských vojakov pri hraniciach s Ukrajinou, svedčiacich o možnosti rozsiahlych vojenských akcií proti Ukrajine,“ uviedol zastupiteľský úrad USA v Ukrajine. Na veľvyslanectve podľa denníka Ukrajinska pravda zdôraznili, že nehľadiac na nadchádzajúce zníženie stavu diplomatického personálu základný tím zostane na Ukrajine.

Ministerstvo už skôr nariadilo rodinám zamestnancov americkej ambasády v Kyjeve, aby odišli. Ponechalo ale na uvážení zamestnancov, ktorí nie sú zásadní pre chod úradu, či tiež chcú krajinu opustiť. Sobotňajší krok prichádza v čase, keď Washington zosilnil svoje varovania pred možnou ruskou inváziou na Ukrajinu.

Úradníci, ktorí s AP hovorili pod podmienkou anonymity, pretože neboli oprávnení sa o tejto záležitosti verejne vyjadrovať, uviedli, že obmedzený počet amerických diplomatov môže byť premiestnený na západ Ukrajiny blízko hraníc s Poľskom. USA by si tak mohli udržať diplomatickú prítomnosť v krajine.

Pentagon sťahuje vojenských inštruktorov
Americký Pentagon v sobotu oznámil, že sťahuje z Ukrajiny kontingent zložený z približne 160 vojenských inštruktorov. Informoval o tom denník The New York Times, podľa ktorého tento krok odráža rastúce obavy Washingtonu z toho, že ruská invázia na Ukrajinu sa blíži.

Hovorca Pentagonu John Kirby uviedol, že americký minister obrany Lloyd J. Austin nariadil „dočasné“ presunutie tohto kontingentu do inej časti Európy. „Minister spravil toto rozhodnutie z veľkej opatrnosti súvisiacej predovšetkým s bezpečnosťou a ochranou našich vojakov,“ uviedol Kirby s tým, že tento krok je v súlade s rozhodnutím amerického ministerstva zahraničných vecí, ktoré nariadilo odchod z Ukrajiny všetkým neesenciálnym zamestnancom americkej diplomatickej misie.
Spomínaní americkí vojenskí inštruktori sú zväčša príslušníkmi Národnej gardy floridskej armády a pôsobili na ukrajinskej vojenskej základni, ktorá sa nachádza v blízkosti poľských hraníc. Títo vojaci, medzi ktorými bolo aj približne 20 príslušníkov amerických špeciálnych síl (Zelených baretov), boli na Ukrajine rozmiestnení od konca vlaňajšieho novembra a tamojšej armáde poskytovali „poradenstvo a mentoring“.

Americký rezort obrany okrem toho informoval, že Austin v sobotu telefonoval so svojim ruským náprotivkom Sergejom Šojguom, s ktorým hovoril o „hromadení ruských vojsk na Kryme a v okolí Ukrajiny“, uviedol Pentagon na svojej oficiálnej webovej stránke. Podľa ruského ministerstva obrany Šojgu s Austinom diskutovali aj o „bezpečnostných otázkach“, ktoré sa týkajú záujmov oboch krajín.

Srbsko si vytvára zásoby potravín a ropy
Srbský prezident Aleksandar Vučić oznámil, že jeho krajina si vytvára zásoby potravín a ropy. Belehrad sa podľa šéfa štátu nemôže tváriť, že sa nič nedeje, keď celý svet „hystericky očakáva, že sa niečo stane medzi Ruskom a Ukrajinou“.

„Samozrejme hlava vám ide prasknúť z toho, že musíte riešiť problém s nákupom ropných produktov vo veľkom objeme, musíte nájsť peniaze na to, s čím rozpočet nepočítal. Dnes sme mimoriadne objednali desať miliónov kilogramov soli, milión kilogramov fazule, rovnako aj hrachu. Kvôli aktuálnej situácii odoberieme 30 miliónov kilogramov múky,“ ohlásil Vučić podľa agentúry TASS v srbskej televízii.
Vučić predtým vyjadroval nádej, že „Rusi a Ukrajinci, teda Rusi a Američania“ sa dokážu dohovoriť na mierovom vyriešení krízy./agentury/

X X X

Rusko má napadnúť Ukrajinu 16. februára, Zelenskyj chce vidieť dôkaz.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy doneckého regiónu na východe Ukrajiny, december 2021
Zelenskyj počas stretnutia s médiami po kontrole špeciálnych taktických cvičení v Chersonskej oblasti vyzval na poskytnutie stopercentných informácií o možnom útoku zo strany Ruskej federácie, počnúc 16. februárom, ak sú takéto údaje dostupné. Dodal, že všetky takéto informácie budú predmetom analýzy.

„V informačnom priestore je príliš veľa informácií o hlbokej totálnej vojne zo strany Ruskej federácie. Hovorí sa dokonca o vhodných dátumoch. Chápeme všetky riziká, chápeme, že existujú… Nikoho sa nebojíme, žiadna panika, všetko je pod kontrolou,“ zdôraznil Zelenskyj.
Poznamenal, že množstvo informácií o možnej ruskej invázii len vyvoláva paniku a „panika v našej krajine je najlepším priateľom nášho nepriateľa“.

Zelenskyj je presvedčený, že Ukrajina by sa mala v prvom rade spoliehať na svoju armádu a svojich občanov a byť stále pripravená. Zdôraznil však, že jediný spôsob, ako vyriešiť konflikt, je výlučne diplomacia. „Denne komunikujeme s vedením rôznych štátov… Pretože veríme, že diplomatická cesta je jedinou cestou k deeskalácii a deokupácii,“ dodal.
Server Politico s odvolaním sa na vlastné zdroje informoval, že americký prezident Joe Biden počas piatkového rozhovoru so svojimi transatlantickými spojencami tvrdil, že Rusko môže zaútočiť na Ukrajinu 16. februára.

Zachovajte pokoj, nepanikárte
Ukrajina v sobotu vyzvala svojich občanov, aby zachovali pokoj a nepodliehali panike v súvislosti s narastajúcimi obavami, že sa Rusko pripravuje na inváziu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
K výzve prichádza deň po tom, čo Spojené štáty a mnohé európske krajiny vyzvali svojich občanov, aby okamžite opustili Ukrajinu z dôvodu rastúceho nebezpečenstva rozsiahlej ofenzívy ruských síl. „V tejto chvíli je mimoriadne dôležité zachovať pokoj, vyhnúť sa destabilizačným akciám, ako aj takým akciám, ktoré šíria paniku,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v piatok vyhlásil, že ruská invázia na Ukrajinu môže prísť kedykoľvek, možno ešte pred koncom tohtoročných zimných olympijských hier v Pekingu.
„Ozbrojené sily Ukrajiny neustále situáciu monitorujú a sú pripravené odmietnuť akékoľvek zasahovanie do jej územnej celistvosti a suverenity,“ uviedol ďalej rezort diplomacie. Ukrajinskí diplomati sú zároveň podľa vyhlásenia v neustálom kontakte so všetkými svojimi kľúčovými partnermi.

Rusko začalo rozsiahle vojenské cvičenie v Čiernom mori.

Ruské námorníctvo v sobotu začalo rozsiahle cvičenie v Čiernom mori. Podľa ruského ministerstva obrany sa na ňom zúčastňuje vyše 30 plavidiel, ktoré vyplávali zo Sevastopolu a Novorossijska. „Cieľom cvičenia je obrana pobrežia Krymského polostrova, základní Čiernomorskej flotily, ako aj ekonomického odvetvia krajiny… pred možným vojenským ohrozením,“ dodalo ministerstvo.

Tieto manévre sa uskutočňujú v čase krízy vo vzťahoch Ruska a Severoatlantickej aliancie (NATO). Spojené štáty, ako aj ďalší členovia NATO a západné krajiny obviňujú Rusko z toho, že nazhromaždilo v blízkosti ukrajinských hraníc svoje vojská a plánuje na ňu zaútočiť, a to aj z územia Bieloruska. Rusko popiera tvrdenia, že chystá inváziu na Ukrajinu, no žiada od NATO a USA bezpečnostné záruky.

Moskva v januári oznámila sériu námorných cvičení v Atlantickom oceáne, Severnom ľadovom oceáne, Tichom oceáne a Stredozemnom mori. Do cvičení by sa malo zapojiť vyše ako 140 vojnových lodí a podporných plavidiel, viac ako 60 lietadiel, tisíc kusov vojenskej techniky a celkovo viac ako 10-tisíc vojakov. Zároveň sa v Bielorusku vo štvrtok začali desaťdňové vojenské cvičenia za účasti bieloruských a ruských síl./agentury/

X X X

Macron Putinovi: Úprimný dialóg je nezlučiteľný s eskaláciou napätia

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu ruskej hlave štátu Vladimirovi Putinovi povedal, že úprimný dialóg je nezlučiteľný s eskaláciou napätia.
Telefonický rozhovor prezidentov - v čase obáv z ruskej invázie na Ukrajinu - trval hodinu a 40 minút, uviedla Macronova kancelária. Informovala o tom agentúra AFP.

Macron a Putin „vyjadrili želanie pokračovať v dialógu" o tom, ako „pokročiť v dohodách z Minska" o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny, ako aj o „bezpečnostných podmienkach a stabilite v Európe", dodala kancelária francúzskeho prezidenta.
Putin počas rozhovoru uviedol, že tvrdenia o možnej ruskej invázii na Ukrajinu sú „provokatívne špekulácie", informoval zas Kremeľ.
Americký prezident Joe Biden sa má s ruským lídrom porozprávať v priebehu soboty, avizovala AFP. Poznamenala, že týždne napätia, počas ktorých Rusko obklopovalo Ukrajinu s viac ako 100 000 vojakmi, sa zintenzívnili, keď Kremeľ spustil v Čiernom mori svoje najväčšie námorné cvičenie za posledné roky.

Cvičenia pri pobreží ukrajinskej Odesy zvýšili naliehavosť sobotňajšieho, narýchlo dohodnutého telefonátu medzi Bidenom a Putinom, ktorého cieľom je zmierniť jednu z najvážnejších kríz vo vzťahoch medzi Východom a Západom od studenej vojny, aktuality.sk

X X X

Slovensko sťahuje rodiny diplomatov v Kyjeve a Užhorode

Rezort slovenskej diplomacie rozhodol o stiahnutí rodinných príslušníkov vyslaných zamestnancov na Zastupiteľskom úrade SR v Kyjeve a Generálnom konzuláte SR v Užhorode.
Urobil tak po sobotnom zasadnutí krízového štábu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a vyhodnotení dostupných spravodajských informácií, potvrdil hovorca ministerstva Juraj Tomaga.

Rezort diplomacie zároveň mení cestovné odporúčanie na úroveň necestovať na Ukrajinu bez ohľadu na účel cesty. „Toto rozhodnutie je výsledkom dnešného rokovania medzi zastupiteľskými úradmi členských krajín EÚ v Kyjeve. Rozhodnutie rezortu diplomacie sa opiera o vyhodnotenie najaktuálnejších zdieľaných spravodajských informácií, ktoré hovoria o ďalšom zhoršovaní bezpečnostného prostredia a eskalácii napätia,“ uviedol Tomaga./agentury/.

X X X

Zmluva je prijatá, rozoštvávanie spoločnosti by sa už malo skončiť, tvrdí Zemanová

Vyhrážky, ktorým museli čeliť niektorí poslanci parlamentu za hlasovanie o dohode o spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi, sú podľa Mariána Kéryho zo strany Smer v poriadku.
Hlavnou témou Sobotných dialógov na RTVS bola dohoda o spolupráci medzi Spojenými štátmi a Slovenskom, ktorú v stredu schválilo 79 poslancov. Práve ich zahlasovanie sa neskôr stalo predmetom násilností.

Mená a adresy poslancov, ktorí za dohodu hlasovali, zverejnil na sociálnej sieti strany SMER opozičný poslanec Ľuboš Blaha. Na fotografiách sú ich domy s nápisom „Tu býva vlastizradca“. Vyhrážky už rieši aj polícia.
Kéry: Iniciatíva prišla od Spojených štátov

Predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer-SD) v relácii povedal, že nemá problém so zverejňovaním mien a adries poslancov, ktorí hlasovali za túto dohodu.
„Neprekážalo by mi to, lebo by som sa musel pozrieť zoči-voči,“ reagoval Marián Kéry na otázku, ako by reagoval, keby musel čeliť konfrontáciám on aj jeho rodina.

Podľa Kéryho ide zmluva so Spojenými štátmi proti suverenite Slovenskej republiky. Fakt, že sa o zmluve začalo rokovať už za vlády Petra Pellegriniho, však považuje za klamstvo.
Podľa neho prišla iniciatíva zo strany Spojených štátov a vláda zložená zo Smeru, SNS a Most-Híd ju vtedy zvážila a povedala, že je absolútne nevýhodná.

Zmluva nie je nová
Podľa Zemanovej je dohoda medzi Slovenskom a Spojenými štátmi pre Slovensko výhodná a posilňuje našu obranu voči čomukoľvek. V relácii pripomenula, že téma nie je nová a diskusia o nej trvá už od vlády Petra Pellegriniho. Aj nákup amerických stíhačiek sa uskutočnil za jeho vlády.

„Rozoštvávania ľudí bolo už naozaj dosť, zmluva je už podpísaná a už by ste mohli skončiť s tou manipuláciou. Opozícia manipuluje s verejnou mienkou ľudí, ľudia sú naozaj zmätení z tých informácií, ale aj dezinformácií, ktoré prezentuje nielen extrémistická časť opozície, ale aj strana Smer sa k nim veľmi silno pridala,“ konštatovala v relácii.
Názor iných ľudí rešpektuje a nedehonestuje, myslí si však, že zmluva dostala dostatočný priestor na vysvetlenie. Podľa Kéryho však strana Smer neskončí a ide do referenda o predčasných voľbách.

Stále veria v diplomatické riešenie
V relácii sa politici dotkli aj situácie na Ukrajine. Mnohé krajiny vyzývajú svojich diplomatov aj občanov, aby opustili Ukrajinu.
Hoci podľa Zemanovej táto otázka dosiaľ nebola na stole, už o niekoľko hodín informovalo ministerstvo zahraničných vecí o opatreniach, pre ktoré sa rozhodlo.

V sobotu popoludní slovenský rezort diplomacie ohlásil, že pristupuje k stiahnutiu rodinných príslušníkov zamestnancov na zastupiteľskom úrade v Kyjeve a generálnom konzuláte v Užhorode.
Zemanová však stále počíta s tým, že napätá situácia na Ukrajine sa ešte dá riešiť diplomatickou cestou.
Podľa Kéryho sa Ruská federácia napadnúť Ukrajinu nechystá. Tým, ktorým prekáža veľké množstvo vojakov a techniky pripomenul, že vojaci Ruskej federácie sa nachádzajú na svojom území a na svojom území môžu robiť čo chcú, aktuality.sk

X X X

Roman Mikulec sa ohradzuje voči vyjadreniam opozičného Smeru-SD

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) sa ohradzuje voči vyjadreniam opozičnej strany Smer-SD. Tvrdí, že nikdy nepožadoval od orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) informácie, na ktoré nemal zákonný nárok. Mikulec to uviedol v stanovisku pre TASR.
Minister podľa vlastných slov zdôrazňoval policajnému prezidentovi a riaditeľovi Úradu inšpekčnej služby (ÚIS), aby „v maximálnej možnej miere zabezpečili dodržiavanie zákonných postupov bez ohľadu na to, voči komu postup nimi riadených útvarov smeruje".

„Ďalším dôkazom môjho nezasahovania do činnosti OČTK, či už na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) alebo ÚIS je, že obe inštitúcie konali, konajú a budú konať slobodne, bez mojej najmenšej intervencie. Žiadna organizačná zložka nebola cielene usmerňovaná," uviedol Mikulec. Dodal, že všetky informácie, ktoré obdržal ako ich oprávnený prijímateľ, bez komentárov okamžite odstupoval kompetentným útvarom. „To, akým spôsobom s nimi nakladali, bolo a je v ich pôsobnosti," poznamenal minister.

„Rezort sa k Santusovej správal korektne"
Zároveň pripomína, že Diana Santusová je dodnes vyšetrovateľkou ÚIS, aj keď chcela z pozície odísť. Rezort sa podľa Mikulca k nej správal korektne.

Odmietol tiež, že by sa 19. júla minulého roka stretol na pôde Úradu špeciálnej prokuratúry či inom mieste s prokurátormi. Úrad špeciálnej prokuratúry navštívil 16. júla, aby zabezpečil ochranu špeciálneho prokurátora a jej zosúladenie s platnými predpismi, respektíve možnosti úpravy tohto inštitútu v budúcnosti, priznal Mikulec.

Smer-SD podá v pondelok (14. 2.) návrh na odvolanie Mikulca. Ten podľa šéfa Smeru-SD Roberta Fica riadil činnosť obvinených vyšetrovateľov NAKA. Smer-SD chce podať na ministra aj trestné oznámenie. Odvolávanie v parlamente podporí aj mimoparlamentný Hlas-SD, aktuality.sk

X X X

Pribudlo 17 úmrtí na covid, pozitivita PCR testovania dosiahla takmer 56 %

Za piatok odhalilo PCR testovanie na Slovensku 19 872 nových prípadov koronavírusu pri 35 680 vykonaných PCR testoch, pozitivita testovania dosiahla úroveň 55,6 percenta. Pribudlo 17 úmrtí na covid, celkový počet obetí epidémie na Slovensku tak stúpol na 18 081.
Pozitívny antigénový test malo 2 403 osôb, odobrali 20 732 vzoriek, takmer 12 percent z ľudí, ktorí sa včera otestovali antigénovým testom, bolo pozitívnych.

V nemocniciach je v súčasnosti 2 161 pacientov s koronavírusom. Spomedzi hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných 1 371 osôb, aspoň jednu dávku vakcíny má 668 pacientov. Na JIS a OAIM je 230 osôb, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 93 ľudí.

Proti covidu zaočkovali ďalších 308 osôb, prvú dávku vakcíny tak dostalo už vyše 2,8 milióna osôb, z toho aj druhú dávku vakcíny dostalo 2 718 533 ľudí. Treťou dávkou vakcíny je na Slovensku zaočkovaných takmer 1,6 milióna ľudí, posilňovaciu dávku dostalo za uplynulý deň 3 587 ľudí, aktuality.sk

X X X

Brusel sa chce stať mestom elektromobilov. Do roku 2035 plánuje vybudovať 11-tisíc nabíjacích staníc

Jeden z hlavných klimatických problémov súčasnosti predstavuje zhoršujúca sa kvalita ovzdušia. Dáta ukazujú, že citeľná je táto skutočnosť najmä vo veľkých mestách, v ktorých sa do ovzdušia uvoľňuje množstvo splodín, z veľkej časti z áut so spaľovacími motormi. Odkloniť sa od ich používania v blízkej budúcnosti chce belgické hlavné mesto.

Brusel si dáva za cieľ stať sa mestom elektromobilov. S týmto zámerom plánuje do roku 2035 postupne vybudovať až 11-tisíc nových nabíjacích staníc pre vozidlá na elektrický pohon. Nápad prichádza v čase, keď sa Európska komisia čím ďalej, tým viac začína zaoberať myšlienkou postupného zákazu predaja vozidiel poháňaných spaľovacími motormi.
Chcú sa priblížiť európskej špičke.

V súčasnosti je v krajinách Európskej únie v prevádzke vyše 220-tisíc nabíjacích staníc. Najviac z nich sa podľa dostupných údajov nachádza v Holandsku (vyše 66-tisíc), vo Francúzsku (vyše 45-tisíc) a v Nemecku (necelých 45-tisíc). V Belgicku momentálne existuje približne 8,5-tisíc nabíjacích staníc, pričom krajina si dáva za cieľ toto číslo v blízkej budúcnosti navýšiť.

Výrazne tomu má pomôcť počet staníc, ktoré majú vzniknúť iba v hlavnom meste. „Postupne sa projekt začína. Zjednodušujeme administratívu a plánujeme mesto rozdeliť na štyri veľké zóny, v ktorých budú môcť operovať súkromníci. Ak prejavia záujem v niektorej zo zón prevádzkovať nabíjacie stanice, bude im umožnené nainštalovať ich na vyhradených miestach,“ povedal pre Euronews Alain Maron, minister regiónu Brusel pre klimatickú zmenu, životné prostredie a energie.

Najviac nabíjacích staníc v Európe majú v súčasnosti HolanďaniaZdroj: TASR
Zmenám sú ľudia v EÚ otvorení, zatiaľ však prichádzajú len postupne
S plánmi zakázať v mestách po roku 2030 jazdu autám so spaľovacími motormi súhlasí podľa ankety spoločnosti YouGov z minulého roku až 63 percent respondentov z pätnástich európskych miest.

Hoci predaje elektromobilov v rámci EÚ v posledných rokoch rastú, dominanciu na trhu majú stále spaľovacie motory. Jedným z dôvodov môže byť aj skutočnosť, že oproti elektromobilom sú autá na „klasický“ pohon o 20 až 30 percent lacnejšie. Olivier Duquesne zo špecializovaného portálu Monitor Automobile sa pre Euronews vyjadril, že elektromobily sú síce drahšie, ale investícia sa môže ľuďom vrátiť inde.

„Jednou z výhod je daňový systém. Prakticky vo všetkých európskych krajinách je pri kúpe elektromobilu nižšia daň, niekde dokonca žiadna, prípadne dostane kupujúci ešte nejaký bonus navyše,“ vraví Duquesne.
„Rovnako môže človek ušetriť aj pri možných opravách elektromobilu. Vozidlo, napríklad jeho motor, pozostáva z menej častí, ktoré majú navyše nižšiu poruchovosť, respektíve ich možno jednoduchšie opraviť. Čo sa týka potenciálnych výdavkov v tomto smere majú elektromobily oproti autám na spaľovací pohon výhodu,“ doplnil.

Ako je na tom Slovensko?

Ako informuje portál Živé.sk, podiel elektromobilov je u nás zatiaľ prakticky zanedbateľný. Z celkového počtu viac než 2,5 milióna registrovaných vozidiel je tých elektrických iba 2 873, čo predstavuje 0,1 percenta.
Čo sa týka nabíjacích staníc, na území Slovenska sa ich v súčasnosti nachádza vyše 900. Na prvý pohľad sa ich počet v pomere k počtu elektromobilov môže javiť ako dostačujúci, v špičke alebo pri zhustenej premávke ale nestačí.
V blízkej budúcnosti by sa však ich počet mal zvýšiť. Ministerstvo hospodárstva SR totiž plánuje do roku 2026 vybudovať viac ako 3-tisíc nových nabíjacích staníc pre elektromobily, aktuality.sk

X X X

Podunajské Biskupice pokračujú v odstraňovaní čiernych skládok

Bratislavské Podunajské Biskupice pokračujú v odstraňovaní čiernych skládok komunálneho odpadu. Po tom, ako mestská časť odstránila tie, ktoré sa nachádzali na území v jej správe, vyvíja tlak aj na súkromníkov, ktorým sa hromadí neporiadok na ich pozemkoch.

Na sociálnej sieti o tom informuje starosta Podunajských Biskupíc Zoltán Pék.
„Čierne skládky komunálneho odpadu sú veľkou škvrnou a hanbou celej našej spoločnosti. Bojujú s nimi asi všetky samosprávy na Slovensku, ktoré zároveň aj kryjú nemalé sumy zo svojich rozpočtov na ich likvidáciu," konštatuje Pék.
Podotýka, že mestská časť vykonala v uplynulých rokoch v tomto smere viacero opatrení na zlepšenie situácie a zabránenie vzniku čiernych skládok. Pribudli napríklad kamery či tabule, presunutý bol tiež zberný dvor. Po stretnutí s predsedom Predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Podunajské Biskupice sa podarilo vyčistiť aj lokalitu na pozemku družstva. V procese odstraňovania je aj skládka na Závodnej ulici. Starosta verí, že ilegálne smetisko bude rýchlo vyčistené.