iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čarnogursky: Ukrajina proti sebe poštvala veľkú časť zemí

Český web Forum24 zverejnil článok s titulkom „Služebníček kremelské fašistické junty Čarnogurský sa stále činí. Tohle se pochopit nedá“. Autor sa v ňom zaoberá článkom Čarnogurského pre Slovensko-ruskú spoločnosť na srspol.sk. Konštatuje, že niektorí obhajcovia Ruska sa po vpáde na Ukrajinu aspoň na chvíľu zastavili, iní „užitoční idioti, ale skôr vedomí kolaboranti“ si ďalej idú svoje.

„Ján Čarnogurský, který hlásá všelijaké pomatené „slovanské“ myšlenky celé roky, neselhal ani tentokrát,“ uvádza autor. Základná idea jeho článku je, že Ukrajina si za konflikt môže sama a Rusko treba chápať. Forum24 komentuje tieto úvahy nasledovnými slovami:
„Že Rusko porušilo mezinárodní právo, že vraždilo prostřednictvím svých loutkových ‚vlád‘ na území jiné země, že na to dodávalo zbraně a své vojáky, to je Čarnogurskému jedno. Rusko je velké a chce to. Že nějaká země chce své vlastní směřování, to podle pana doktora práv (!) nerozhoduje. Rusko to chce jinak, tak co se někdo vměšuje do osudu vlastní země.“

Čarnogurský si vybral
Čarnogurský potom v závere svojho článku vyjadruje presvedčenie, že Ukrajina si proti sebe poštvala veľkú časť svojho obyvateľstva, nezískala si žiadnu zahraničnú podporu a „začala sa ozbrojená fáza konfliktu“.
Autor mu oponuje, že ak by tomu tak bolo, tak by „ruští tankisté v Kyjevě hráli na garmošky a dívky by je líbaly a mladíci by se jim obdivovali.“ To sa však nedeje a naopak Ukrajina má podporu sveta, ktorý zavádza proti Rusku masívne sankcie.
Forum24 nakoniec v závere svojho článku konštatuje: „Ján Čarnogurský si ale vybral a postavil se na stranu odporného režimu....Prostě z té ideologie a totality člověk nakonec zblbne. Totálně.“

Independent: Rusko zverejnilo podmienky prímeria

Rusko zastaví vojenskú operáciu na území Ukrajiny, ak Kyjev uzná, že Krym je ruským územím. Rovnako požaduje uznanie samostatnosti Doneckej a Luhanskej republiky ako aj záväzok Ukrajiny nevstupovať do žiadnych blokov. Pred tretím kolom rokovaní o prímerí to v pondelok uviedol Dmitrij Peskov, hovorca premiéra Vladimira Putina.
Podľa Peskova by Ukrajina mala prijať dodatky k ústave, v ktorých odmietne ambície vstupu do akéhokoľvek bloku, uvádza Independent co.uk. Ukrajina by mala ukončiť taktiež akékoľvek ďalšie boje.

Peskov uviedol, že Ukrajina by po splnení týchto požiadaviek bola nezávislým štátom pod pomienkou neutrality. Podľa hovorcu prezidenta Rusku nejde o obsadenie Luhanska a Donecka. Ukrajina o týchto požiadavkách Ruska už vie a je si vedomá, že ak ich splní, ruská operácia bude v momente ukončená.

Tieto podmienky sú pre Kyjev samozrejme neprijateľné. Uznať ruskú nadvládu nad Krymom po násilnej anexii je proti medzinárodnému právu. Vzdať sa častí svojho územia ako aj práva na sebaurčenie je zas v príkrom rozpore so zahranično-politickými záujmami Kyjeva. Nehorázne podmienky Ruska nedávajú žiadnu nádej na skoré ukončenie konfliktu.

CNN: Biden zakázal dovoz ruských energií do USA
Americký prezident Joe Biden zakázal dovoz ruskej ropy, zemného plynu a čierneho uhlia do USA. Urobil tak kvôli ruskej agresii na Ukrajinu, uvádza CNN. Veľká Británia zas chce nahradiť ruské ropné produkty do konca roku 2022, potom ich dovoz takisto zakáže. Nemecko sa k uvedenému kroku pre vysokú závislosť na dodávkach z Ruska nepridá.
Biden uviedol, že si je vedomý možného cenového nárastu benzínu na čerpacích staniciach v USA, ten by však nemal byť veľký, lebo podiel ropy z Ruska tvoril iba tri percenta z celkových zásob. Ceny benzínu a nafty narástli v USA od začiatku konfliktu o 75 centov.

Americký prezident uvedený krok učinil ako odpoveď na zvyšujúci sa tlak oboch hlavných politických strán v USA i ako vypočutie prosby ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyzýval svet, aby prestal financovať ruskú agresiu na Ukrajine skrz dovoz ruských energií do svojich krajín.

Zelenský má pravdu. Bohužiaľ, Európa je však na ruských zdrojoch oveľa závislejšia než USA.
Reuters: USA odmietli ponuku Poľska

Spojené štáty odmietli ponuku Poľska, aby boli prostredníkom odovzdania poľských stíhačiek MIG 29 Ukrajine, uvádza agentúra Reuters. Poľsko chcelo dodať svoje stíhačky na americkú vojenskú základňu v nemeckom Ramsteine, odkiaľ by Američania odovzdali lietadlá zas Ukrajine. Američania označili tento plán za nerealizovateľný.

Poliaci sa priamo odovzdať stroje Ukrajine obávali z toho dôvodu, že by to Rusko mohlo považovať za zapojenie sa Varšavy do konfliktu. Z tohto istého dôvodu považujú tento krok za „vysoko riskantný“ aj Spojené štáty. Podľa ministerstva zahraničných vecí USA by to vyvolalo „významnú odozvu“ z ruskej strany. Podľa USA by navyše lietadlá ani výrazne nezlepšili situáciu Ukrajiny na bojisku.
Tak o tom sa dá zas pochybovať. USA by mali priznať, že k takému kroku nemajú odvahu, čo je zahanbujúce, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: Na Slovensko prídu okrem nemeckých aj americkí či slovinskí vojaci

O ich prítomnosti bude v utorok hlasovať Národná rada.
Vojna na Ukrajine, rozpútaná Ruskom, prinútila NATO posilniť svoje východné krídlo, ktorého súčasťou je aj Slovensko. V rámci zvyšovania vojenských kapacít prídu na Slovensko vojaci z viacerých spojeneckých krajín.
Pozrite si, ktoré krajiny a v akom počte ku nám môžu vyslať vojakov:

Dnes o tom rokoval branobezpečnostný výbor, ktorý schválil mandát až pre 2100 vojakov. Tieto počty odporučil odsúhlasiť aj Národnej rade. Plénum o návrhu bude hlasovať zrejme v utorok hneď na začiatku marcovej schôdze, keďže prítomnosť je navrhnutá od 15. marca.

Príde len polovica
Na Slovensko však nepríde hneď 2100 vojakov. Ide len o mandát, ktorý sa na začiatku naplní približne na polovicu a na naše územie príde 1200 príslušníkov ozbrojených síl členských krajín NATO. Spolu s nimi ku nám príde aj systém protivzdušnej obrany Patriot.

Informoval o tom v pondelok minister obrany Jaroslav Naď na rokovaní branobezpečnostného výboru s tým, že vojaci budú rozmiestnení najmä vo výcvikových priestoroch na Lešti, v Kamenici nad Cirochou a na Záhorí.
„Prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR podporí jej schopnosť brániť sa voči širokému spektru bezpečnostných hrozieb. Spôsobilosti zahraničných ozbrojených síl doplnia schopnosti a kapacity Ozbrojených síl SR a prispejú k zvýšeniu úrovne odstrašenia od prípadného ozbrojeného útoku,” píše sa v samotnom návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou ozbrojených síl členských krajín NATO, ktorý obsahuje aj spomínané počty.

Extrémisti proti
Návrh na príchod ozbrojených síl spojeneckých krajín podporili všetci koaliční členovia výboru. Proti prítomnosti zahraničných vojakov hlasoval na výbore pre obranu a bezpečnosť len predseda extrémistickej ĽSNS Marián Kotleba a jeho exkolega, dnes nezaradený poslanec a člen Republiky Ondrej Ďurica.
Exministerka vnútra, nezaradená poslankyňa a členka Hlasu Denisa Saková sa zdržala, Marián Saloň a Peter Šuca zo Smeru sa hlasovania nezúčastnili.

Napriek tomu, že sa Saková pri hlasovaní na výbore zdržala, potvrdila, že poslanci, reprezentujúci jej stranu v parlamente, prítomnosť vojakov NATO podporia. V Národnej rade by sa tak mala nazbierať dostatočná väčšina, ktorá odobrí prítomnosť zahraničných vojsk, aktuality.sk

X X X

Na severe Rumunska našli vrtuľový dron ruskej výroby

V severnom Rumunsku objavili prieskumné vrtuľové bezpilotné lietadlo ruskej výroby, ktoré zrejme priletelo z Ukrajiny. V pondelok o tom informovala agentúra AP, podľa ktorej môže ísť o druhý známy prípad, keď sa z ukrajinského bojiska dostalo na územie členského štátu Severoatlantickej aliancie (NATO) bezpilotné lietadlo.

Príslušníci rumunských ozbrojených a policajných zložiek v meste Siret neďaleko ukrajinsko-rumunských hraníc
Podľa miestnych médií sa dron zrútil v obci Tarpiu v Bystricko-nasodskej župe na severe krajiny, niekoľko desiatok kilometrov od ukrajinsko-rumunskej hranice. Podľa zverejnených fotografií mohlo ísť o stroj typu Orlan-10, ktorý bol vyvinutý Špeciálnym technologickým centrom (STC) v Petrohrade. Patriť mohol ruskej ale aj ukrajinskej armáde. Incident vyšetruje tamojšia polícia aj tajná služba.

Dron typu Orlan-10 má na palube kameru a ďalšie prístroje pomocou ktorých vie mapovať územie a monitorovať boje v reálnom čase. Vzlet je zabezpečený pomocou katapultu a pristátie pomocou padáku. Prieskumné bezpilotné lietadlo nie je vybavené zbraňami.
V noci zo štvrtka na piatok sa v Chorvátsku zrútilo bezpilotné lietadlo typu Tupolev Tu-141 Striž sovietskej výroby. Pri havárii poškodilo 40 áut, nikto sa nezranil. Dron sa na chorvátske územie dostal z Ukrajiny, pričom preletel aj cez územia členov NATO Rumunska a Maďarska.

Letel rýchlosťou 700 kilometrov za hodinu vo výške 1 300 metrov. V tejto súvislosti začali vyšetrovanie chorvátske i maďarské orgány. V tomto prípade zatiaľ tiež nie je známe, či dron patril ruskej alebo ukrajinskej armáde./agentury/

X X X

Reportér z Pentagonu: Je prekvapujúce, že minister obrany USA príde na Slovensko až teraz

Vojna Ruska proti Ukrajine privedie tento týždeň na Slovensko amerického ministra obrany Lloyda Austina. "Nie je v skupine ľudí, ktorí majú najbližšie k prezidentovi Joeovi Bidenovi, teda jeho vplyv mnohí podceňujú,“ povedal pre Pravdu o šéfovi Pentagonu Aaron Mehta, šéfredaktor portálu Breakingdefense.com.
 
Americký minister obrany Loyd J. Austin III (vľavo) a generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg pred stretnutím ministrov obrany NATO v Bruseli 16. februára 2022.

X Začnem detailom, o ktorom asi neviete. Slovensko vstúpilo do NATO v roku 2004, ale ešte nikdy ho nenavštívil americký minister obrany. Austin bude prvým šéfom Pentagonu, ktorý odvtedy na Slovensko zavíta. Prekvapuje vás to?

Musím povedať, že áno. Očakával by som, že aspoň jeden minister obrany na Slovensku od roku 2004 bol. Vieme, ako fungujú takéto cesty. Často šéf Pentagonu príde niekde na nejaké stretnutie či konferenciu. A k tomu si pridá niekoľko rýchlych návštev. Ak je napríklad minister obrany na Blízkom východe, vždy sa zastaví v Bahrajne a Kuvajte. Naozaj som teda prekvapený, že od roku 2004 na Slovensku nebol ani jeden šéf Pentagonu. Ale asi to aj o niečom svedčí.

X O čom?

Slovensko vstúpilo do NATO vo chvíli, keď sa aliancia sústreďovala najmä na vojnu proti terorizmu. Do roku 2014 (vtedy Rusko anektovalo Krym a začalo vojnu na východnej Ukrajine, pozn. red.) nebola obrana územia členských krajín prioritou. Potom sa zase pozornosť zamerala viac na štáty na takpovediac frontovej línii, teda na Pobaltie a Poľsko, ale aj na vzťahy s veľkými spojencami, ako sú Francúzsko a Nemecko.

X Keď Joe Biden vyhral v roku 2020 voľby, rozprávali sme sa, kto by sa mohol stať ministrom obrany. Favoritkou bola Mich·le Flournoyová, ale nakoniec nastúpil do Pentagonu Austin. Ako zvláda pozíciu ministra? Má blízko k prezidentovi Bidenovi?

Austinova nominácia prišla ako blesk z jasného neba. Prezident Biden funguje tak, že si vytvoril kruh najbližších spolupracovníkov, ktorých počúva. Samozrejme, každý šéf Bieleho domu mal okolo skupinu svojich ľudí. Ale v prípade Bidena je to ešte výraznejšie. Austin nepatrí do najužšieho kruhu spolupracovníkov vládcu Oválnej pracovne. Ako som povedal, jeho nominácia na ministra mnohých ľudí vrátane mňa prekvapila. Dá sa však povedať, že Austin je v druhom najužšom kruhu prezidentových ľudí. Kreslo šéfa Pentagonu získal najmä z dvoch dôvodov.

X Akých?

Dobre sa poznal s Bidenovým synom Beauom, ktorý slúžil v ozbrojených silách a zomrel v roku 2015. Prezident svojho zosnulého syna vždy spomína v prípade veľkých prejavov. Beau mal na otca veľký vplyv. Okrem to Biden a Austin spolupracovali od roku 2011. Vtedy bol súčasný šéf Bieleho domu viceprezidentom Baracka Obamu a presadzoval stiahnutie vojakov z Afganistanu. Biden sa už pred nástupom do Oválnej pracovne netajil tým, že chce túto myšlienku dokončiť. Je očividné, že prezident si Austina vybral ako ministra obrany aj preto, lebo vedel, že s ním nebude musieť bojovať, keď oznámi odchod z Afganistanu.

X Lenže práve za to, ako stiahnutie vojakov nakoniec vyzeralo, Biden a Austin čelili a čelia kritike.

Bola to úplná nočná mora. Biden však Austinovi dôveruje. Mnoho ľudí si myslelo, že Biely dom po odchode z Afganistanu obetuje ministra obrany. Ale nestalo sa to. Vyzerá to tak, že Austin má zaistenú prácu aj po jednej z najväčších politicko-vojenských katastrof posledných desaťročí. Možno je to dané do istej miery tým, že sa veľmi nerozpráva s novinármi.

Bolo to zjavné, už keď Austin v rokoch 2013 až 2016 šéfoval Centrálnemu veleniu amerických ozbrojených síl. S médiami veľmi nekomunikuje ani počas zahraničných ciest. Keď sme boli v jednom lietadle, ja a moji kolegovia sme ho takmer nevideli. Austin sa vyhýba pozornosti. Ale myslím si, že jeho vplyv mnohí ľudia podceňujú. Austin ho má aj preto, lebo Biden nie je úplne nadšený generálom Markom Milleyom, ktorý je šéfom Zboru náčelníkov štábov (najvyššia funkcia v rámci amerických ozbrojených síl, pozn. red.).

Ten sa počas vlády prezidenta Donalda Trumpa zaplietol do viacerých politicky citlivých vecí. Okrem toho bol Milley jednoznačne proti odchodu z Afganistanu. Vraj pred Bidenom predniesol emotívny prejav, že je to zrada Afgancov. V americkom systéme sú však predstavitelia ozbrojených síl na to, aby civilnej vláde iba radili, a tá potom prijíma rozhodnutia. Hoci to tak nie je vždy. Niektorí vojaci radi používajú hviezdičky na výložkách a medaily, aby ohúrili civilistov a zatlačili na nich.

X Riešime vojnu Ruska na Ukrajine, na Slovensko majú prísť v rámci Aktivity posilnenej ostražitosti alianční vojaci. S čím zavíta do Bratislavy Austin?

Predpokladám, že sa zameria na posilňovanie jednoty, s tým, že povie, že spoločne čelíme najväčšej výzve od konca studenej vojny. A všetci musíme byť na jednej lodi. Určite Austin zdôrazní aj niečo podobné ako prezident Biden, že ak ste členom NATO a Rusko vás napadne, USA vás budú brániť. Ale pripomenie tiež, že všetky krajiny musia spolupracovať na sankciách proti Moskve a je potrebné, aby viac investovali do obrany.
Slovensko kúpilo americké vrtuľníky Black Hawk a stíhačky F-16.
Som si istý, že Austin to spomenie/agentury/

X X X

Vojna na Ukrajine: Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov, NAKA zadržala špiónov z SIS aj ministerstva obrany

NAKA podľa Denníka N zadržala plukovníka zo slovenského ministerstva obrany, príslušníka Slovenskej informačnej služby a osobu, ktorá je spojená s dnes už vypnutým konšpiračným webom Hlavné správy.
Slovensko vyhostilo troch ruských diplomatov. Krajinu musia opustiť do 72 hodín, informovalo o tom ministerstvo zahraničných vecí.

„Na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb, Slovenská republika dnes rozhodla o vyhostení troch pracovníkov Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike za ich pôsobenie v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch,“ píše sa v stanovisku ministerstva.

Rezort diplomacie zároveň dôrazne vyzýva Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike, aby jeho zástupcovia vykonávali svoju činnosť v súlade s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch, k čomu sa obe krajiny v minulosti zaviazali, a „aby upustili od ďalších aktivít v rozpore s predmetným dohovorom, ďalšími ustanoveniami medzinárodného práva a diplomatickými zvyklosťami.“

Zasahovala aj NAKA
Vyhostenie ruských diplomatov úzko súvisí aj so zásahom Národnej kriminálnej agentúry. NAKA podľa Denníka N zadržala plukovníka zo slovenského ministerstva obrany, príslušníka Slovenskej informačnej služby a osobu, ktorá je spojená s dnes už vypnutým konšpiračným webom Hlavné správy.
Osoby mal podplácať zamestnanec ruského veľvyslanectva na Slovensku. Minimálne jeden zo zadržaných sa už podľa Denníka N k trestnému činu priznal.

X X X

Kauza Dobytkár: Policajti odpočúvali hovory o úplatkoch, prípad sa im spojil s megakauzou

V kauze Dobytkár sa medzi dôkazmi objavila nahrávka z roku 2019. Polícia odpočúvala podnikateľku, ktorá v telefonátoch spomínala úplatok za schválenie projektu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.
Veľké vyšetrovanie korupcie v poľnohospodárstve, z ktorého vznikla kauza Dobytkár, sa oficiálne začalo na jeseň 2019. Spustili ho nahnevaní žiadatelia o dotácie, ktorí sa obrátili na políciu. Mužom zákona sa zverili, že pri žiadostiach o agrodotácie čelia doslova výpalníckym praktikám. Vyšetrovanie rozkrylo obludný systém provízií – o 2,5 roka neskôr sa pred súd postavila celá plejáda obžalovaných, medzi ktorými sú zvučné mená ako Norbert Bõdõr či Štefan Kvetik.

Začiatok súdneho procesu odhalil verejnosti aj doposiaľ neznámy fakt: kauze Dobytkár predchádzalo vyšetrovanie iného, vtedy ešte málo nápadného korupčného prípadu. Polícia totiž na základe súdneho rozhodnutia už niekoľko mesiacov predtým, teda od mája do septembra 2019, odpočúvala mobilný telefón jednej žadateľky o eurofondy v poľnohospodárstve.

Zavrieť reklamu
V tomto prípade firmy išlo o väčší projekt podpory rastlinnej výroby, na ktorého čele stála firma podnikateľky A. P. sídliaca neďaleko Dunajskej Stredy a ďalšie tri spoločnosti. Dotácie boli určené na vybudovanie skladov či nákúp traktora, baliaciaho stroja, pece na čaj a zariadenie na sušenie ovocia. Policajti z odposluchov nadobudli presvedčenie, že projekt sprevádza korupcia.

„Z telefonických rozhovorov vyplýva, že A. P. koordinuje činnosť partnerov projektu, a to tým spôsobom, že im poskytuje informácie, kedy treba čo podpísať, podať na PPA… a taktiež kontaktuje partnerov za účelom žiadania a v konečnom dôsledku poskytnutia finančného úplatku vo výške 15-tisíc eur od manželov K. zastupujúcich Partnera projektu č. 2,“ píše sa v jednom z policajných uznesení z júna 2020.

O úplatkoch cez mobil
Vyšetrovateľ NAKA v Nitre z odposluchov vyrozumel, že podnikateľka sa chystá zaplatiť 50-tisícový úplatok, pričom 35-tisíc eur bolo priamo od tejto podnikateľky a zvyšných 15-tisíc eur od ďalšej firmy z konzorcia. Podľa odpočutých telefonátov, ale aj záberov z kamier malo k odovzdaniu peňazí napokon dôjsť v hoteli Holiday Inn v Bratislave.
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) potom koncom roka 2019 skupine firiem naozaj schválila príspevok a podpísala zmluvu na viac ako dva milióny eur. Podľa vyhlásenia štátnej PPA však firmy eurofondy dodnes nečerpali, a tak zo schválených peňazí zatiaľ ani nič nedostali.

Troch aktérov prípadu – dve podnikateľky a jedného muža – polícia v polovici apríla 2020 zadržala a obvinila z nepriamej korupcie – všetci sa k odovzdaniu peňazí priznali. Podnikateľka A. P. policajtom potvrdila, že úplatok 50-tisíc eur odniesla mužovi s väzbami na PPA, ktorý mal zabezpečiť bezproblémové schválenie projektu.

Dnes ju stíhajú spolu s podnikateľom R. K., ktorý mal mať väzbu na druhú dunajskostredskú firmu v reťazci, hoci oficiálne v nej vystupovala iba jeho manželka. Obaja prejavili záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom. Či k nej došlo, nie je jasné. Podnikateľka A. P. k otázkam Aktuality.sk napísala, že prípad nie je právoplatne skončený a žiada o nezverejňovanie jej mena a názvu firmy.

„Vo veci obvinených osôb A. P. a R. K. bude koncom marca verejné zasadnutie o dohode o vine a treste, ktorú predložil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na schválenie Špecializovanému trestnému súdu,“ reagovala na naše otázky špeciálna prokuratúra. Tretej podnikateľke E. K. prokuratúra minulý rok obvinenie zrušila. Ani tá na naše otázky nechcela odpovedať.

Prípady spája jeden človek
Ukazuje sa, že spomínaný prípad a veľkú kauzu Dobytkár spája jedno meno. V tejto obrovskej korupčnej kauze vyšetrovatelia spustili razie na jar 2020. NAKA najprv zadržala bývalého funkcionára HZDS, lobistu Ľubomíra Kropila a dvoch právnikov, neskôr aj exfunkcionára ministerstva pôdohospodárstva Mareka Kodadu. Ten sa rýchlo po zadržaní a obvinení rozhodol spolupracovať a stal sa z neho aj kľúčový muž kauzy Dobytkár.

No a práve Mareka Kodadu označila obvinená podnikateľka A. P. z menšej kauzy za sprostredkovateľa, ktorý mal vybaviť hladký priebeh schválenia ich projektu a ktorému aj odovzdala úplatok. Ten aj pred policajtmi potvrdil, že úplatok od ženy z okolia Dunajskej Stredy naozaj prevzal.
Výška úplatku sa však vo výpovediach líši. Podnikateľka vypovedala, že Kodada chcel najprv 100-tisíc eur, no suma bola privysoká. Napokon mu vraj odovzdala balík 50-tisíc. Kodada zasa tvrdí, že prijal 100-tisícový úplatok.

Dodal tiež, že si peniaze nenechal len pre seba, ale provízie si delil s ďalšími ľuďmi zo „systému“ podľa vopred stanoveného kľúča. Podľa vlastných slov odovzdal 80-tisíc eur finančníkovi Martinovi Kvietikovi a 10-tisíc vtedajšiemu šéfovi PPA Jurajovi Kožuchovi. Obaja to však popierajú.

Kvietika a Kožucha práve za tento konkrétny úplatok obvinila nitrianska NAKA v júni 2020. Následne ich kauzu pripojili do spisu Dobytkár v Bratislave, keďže aktéri čelili aj mnohým ďalším obvineniam.

Nahrávky na súde
Hneď v prvý deň hlavného pojednávania korupčnej kauzy prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry oznámil, že do spisu uložil nový dôkaz – harddisk s kompletnými nahrávkami odpočúvaného mobilu podnikateľky A. P.
„Harddisk sa týka skutku v bode číslo 94 obžaloby, vzťahuje sa k obvinenému Kvietikovi a Kožuchovi,“ povedal prokurátor Rastislav Hruška.

Na nahrávkach z odpočúvania sa priamo o Kvietikovi či Kožuchovi nehovorí, podnikateľka A. P. spomína len osobu, ktorú v rozhovoroch s projektovým manažérom označuje ako „náš spoločný známy“. Neskôr polícii priznala, že tým mala na mysli Kodadu. O ďalších osobách, ktoré mali profitovať z úplatku, nevedela.

„Zabezpečené nahrávky telefonických rozhovorov potvrdzujú iba to, že trestnú činnosť páchal kajúcnik Kodada. Z telefonických rozhovorov žiadnym spôsobom nevyplýva, že by predmetné finančné prostriedky alebo ich časť mali byť poskytnuté pre môjho klienta, komunikujúce osoby Ing. Kožucha ani žiadnym spôsobom nespomínajú,“ reagoval obhajca Juraja Kožucha Roman Balco.

Kvietikov advokát Dušan Ivan spresnil, že pôvodne nebola v spise nahrávka v celosti, preto ju prokurátor doložil, „aby pre potreby súdu bola komplexná, nielen fragmentálna a aby nebola spochybnená jej dôkazná hodnota. Vo vzťahu ku skutku 94 neobsahuje žiadne nové skutočnosti oproti pôvodnej verzii, neúplnej.“

Vyhodnotenie dôkazov má od podania obžaloby v rukách trojčlenný senát Špecializovaného trestného súdu. Predsedom senátu je Ján Giertli. Pojednávanie pokračuje už tento utorok. Prokurátor Hruška najprv musí predniesť celú obžalobu, ktorá obsahuje 95 skutkov, až potom bude na rade vykonávanie dôkazov, aktuality.sk

X X X

NAKA zadržala ľudí z rezortu obrany aj SIS. Sú podozriví zo špionáže pre Rusko

NAKA mala v pondelok zadržať viacero osôb pôsobiacich na ministerstve obrany aj v Slovenskej informačnej službe. Osoby sú podozrivé zo špionáže pre Rusko. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) upozorňuje: "Toto je len začiatok, myslím, že sa nám celkom pekne otvorila štruktúra. A pôjdeme ďalej. Jasne a dôkladne."
 
Informáciu o osobách, ktoré mali na Slovensku vykonávať špionáž v prospech Ruska, priniesol Denník N, na ich pôsobenie už minulý týždeň upozornil aj samotný Naď.
Medzi zadržanými má byť vojenský plukovník, aj osoba blízka webu Hlavné správy, ktorý už štát zakázal. Podplácať ich mal ruský diplomat. Minimálne jedna zo zadržaných osôb sa k trestnému činu už priznala. Prokuratúra i polícia uviedli, že viac správ poskytnú v utorok na tlačovom brífingu.

Slovenská informačná služba popiera, že medzi zadržanými má figurovať aj osoba pôsobiaca v ich štruktúrach. „Slovenská informačná služba v súvislosti s medializovaným zadržaním určitých osôb orgánmi činnými v trestnom konaní nemôže z dôvodu ochrany záujmu na účely trestného konania a ochrany utajovaných skutočností poskytnúť bližšie informácie. Uvádza však, že uvedený prípad nie je pre spravodajskú službu nijako prekvapujúci."

SIS zároveň uviedla, že "žiadna zo zadržaných osôb nie je v služobnom pomere k Slovenskej informačnej službe. Slovenská informačná služba aj v tejto súvislosti informuje verejnosť, že zabezpečovanie spravodajskej ochrany štátu aj pred najzávažnejšími činmi ohrozujúcimi jeho základy a bezpečnosť, vrátane nepriateľských aktivít cudzej moci, je jej najvyššou prioritou, čo preukazujú aj opatrenia súvisiace s uplatňovaním diplomatických prostriedkov a ďalších prostriedkov na ochranu suverenity Slovenskej republiky.“

Na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb, Slovenská republika v pondelok rozhodla o vyhostení troch pracovníkov Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike za ich pôsobenie v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Uvedené osoby musia opustiť územie Slovenskej republiky do 72 hodín.
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zároveň dôrazne vyzýva Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike, aby jeho zástupcovia vykonávali svoju činnosť v súlade s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch, k čomu sa obe krajiny v minulosti zaviazali, a aby upustili od ďalších aktivít v rozpore s predmetným dohovorom, ďalšími ustanoveniami medzinárodného práva a diplomatickými zvyklosťami.
Rezort obrany tiež potvrdil, že „Vojenské spravodajstvo poskytlo kľúčové spravodajské informácie vrátane dôkazového materiálu orgánom činným v trestnom konaní v uvedenom prípade“.

Ako sa ďalej uvádza v tlačovom vyhlásení ministerstva, „Vojenské spravodajstvo bude pod súčasným vedením rezortu obrany aj naďalej plniť úlohy smerujúce k obrane a bezpečnosti SR a jej občanov“.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) na sociálnej sieti dodal: „Toto je len začiatok, myslím, že sa nám celkom pekne otvorila štruktúra. A pôjdeme ďalej. Jasne a dôkladne.“

Ruský rezort diplomacie: Vyhostenie diplomatov zo SR neostane bez odpovede
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že vyhostenie troch ruských diplomatov zo Slovenska „neostane bez odpovede“. „Táto neopodstatnená akcia neostane bez odpovede,“ uviedol ruský rezort diplomacie pre agentúru TASS.

X X X

Pekári sa sporia s Lidlom o cenu chleba

Ešte nestihol poriadne uschnúť atrament na podpisoch pod Deklaráciou prejavu dobrej vôle vo veci udržania cenovej stability potravín a už je tu spor o cenu chleba medzi pekármi a obchodným reťazcom Lidl. Viacero dodávateľov chleba a pečiva sa sťažuje, že dcéra rovnomennej nemeckej materskej spoločnosti odmieta pekárom akceptovať zvýšené odbytové ceny s odôvodnením, že podľa ich analýz nie je žiadny dôvod na úpravu cien.
.
Lidl zareagoval, že „robí všetko pre to, aby slovenský zákazník v súčasnej náročnej dobe s vysokou infláciou cítil čo najmenší dopad na svoju peňaženku. Pri vyjednávaní vo všeobecnosti zohľadňuje náklady všetkých dodávateľov a tiež ich relevantnosť.“
K aktuálnym a stále prebiehajúcim rokovaniam obchodný reťazec podľa jeho hovorcu Tomáša Bezáka nebude poskytovať žiadne ďalšie informácie. „Nikdy tak nerobíme a považujeme to za korektný prístup. Rozhodne sme však nikdy nepovedali, že „nezaplatíme ani oprávnené výrobné náklady“.

Reagoval tak na výčitku Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Ten poukazuje na to, že v „Deklarácii o prejave dobrej vôle“, ktorá vznikla na pôde ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci so Slovenskou alianciou moderného obchodu, ktorej členom je aj Lidl, reťazec „explicitne odmietol oprávnenú požiadavku niektorých dodávateľov chleba a pečiva o navýšenie odbytových cien.“

Aké požičaj, také vráť
Pekári, ktorí sa roky potácajú na hranici rentabilnej výroby si neodpustili poznámku, že Lidlu sa na Slovensku darí, keď napríklad v roku 2020 dosiahol tržby presahujúce 1,5 miliardy eur. „Aj keď ide o jeden obchodný reťazec, jeho tržby sú ročne až trojnásobne väčšie ako tržby celého sektora výroby pečiva a múčnych výrobkov dohromady. Už viac ako 10 rokov mu pritom rastú zisky, dokonca počas prvého pandemického roku 2020 jeho čistý zisk stúpol o 13 percent na 126 miliónov eur.“

Lidl nezostal pekárom nič dlžný. Hovorca reťazca Tomáš Bezák uviedol, že „nákupná cena za najpredávanejší a najsilnejší 1-kilogramový chlieb, ktorú platíme vybraným slovenským pekárom, (tým, čo sa aktuálne rozhodli vypovedať zmluvy a požadujú navýšenie nákupných cien), je už teraz o viac ako 14 percent vyššia v prepočte na kilogram, než za akú sú schopní a ochotní dodávať porovnateľný výrobok českí pekári pre český trh.“

Milan Lapšanský zo zväzu pekárov zasa Lidlu pripomenul, že extrémne, skokovité nárasty všetkých vstupov pekári zaznamenali za posledné dva týždne. „Slovenskí pekári nedokážu vyrábať pod ekonomicky oprávnené náklady, pretože by museli do niekoľkých týždňov skrachovať a prepustiť všetkých svojich zamestnancov. Kto situáciu zľahčuje, jednoducho nereflektuje realitu, ktorú spôsobil rusko-ukrajinský konflikt. Číslo obchodnej siete Lidl je neoveriteľné a dôvodí ním jedine a iba táto najziskovejšia obchodná sieť.“

Ako vidno blýska sa na jednej aj druhej strane, ale možno predpokladať, že k dohode napokon dôjde. Tým, kto však bude platiť účet bez ohľadu na to, kto viac či menej popustí, bude spotrebiteľ.

Dobré časy pominuli
Ceny chleba a pečiva boli na Slovensku posledných 15 rokov pomerne stabilné. K najväčšiemu zvýšeniu došlo v januári roku 2007. Vtedy rožky zdraželi z jednej slovenskej koruny na 1,50 koruny. Po prechode na euro, stali najprv 5 centov, potom 6 centov, ku koncu minulého už 7 centov. Pandémia posunula ich cenu na súčasných desať centov za kus.
Kilogramový bochník konzumného chleba medzitým zdražel z 25 až 27 korún v januári 2007 na súčasných 1,19 až 1,29 eura. Lidl predáva tento chlieb po 1,19 eura.

Slováci sa ešte rok po revolúcii považovali za chlebový národ. Priemerná ročná spotreba na hlavu v roku 1990 bola 50 kilogramov, v roku 2014 to už bolo menej ako 39 kilogramov a vlani klesla pod 35 kilogramov na jedného obyvateľa. Zmenou štruktúry jedál, keď významne poklesla aj spotreba druhého slovenského chleba zemiakov z vyše 80 kilogramov na menej ako 50 kíl na hlavu a rok, začali ľudia jesť toľko chlebíka ako v roku 1935. Dosiahli sme spotrebu ako na prahu II. svetovej vojny, krátko po prekonaní Veľkej hospodárskej krízy, počas ktorej charitatívne organizácie varili pre najchudobnejšie vrstvy polievky a podával sa k ním vtedy vzácny chlebík.

Vojna na Ukrajine vyháňa cenu obilia o závratných výšok, čo sa prejavuje aj na cenách múky a už aj chlebíka a pečiva. Ukrajina spolu s Ruskom kryje 30 percent svetového obchodu s pšenicou, ktorá je zablokovaná vojnou. Rastúce ceny nám dôrazne pripomenú skutočnú hodnotu chlebíka./agentury/

X X X

Čínske akcie na burzách zachvátil panický výpredaj

Podľa expertov najväčšou obavou sú sankcie USA na všetky čínske firmy alebo na jednotlivé spoločnosti obchodujúce s Ruskom.
Čínske akcie zachvátil panický výpredaj. Medzi dôvody patria obavy z amerických sankcií, ak by Peking podporil Rusko, protiepidemické opatrenia v Číne a hrozba núteného odchodu z newyorskej burzy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Hongkonský Hang Seng China Enterprises Index v pondelok uzavrel so stratou 7,2 % a zaznamenal najprudší pokles od novembra 2008.
Hang Sang Tech Index padol o 11 %, čo bolo jeho najvýraznejšie oslabenie od jeho spustenia v júli 2020. Od minuloročného maxima sa jeho hodnota už znížila o 2,1 bilióna USD (1,92 bilióna eur).

Výpredaj spustila správa, ktorá s odvolaním sa na amerických predstaviteľov uviedla, že Rusko požiadalo Čínu o vojenskú podporu pre vojnu proti Ukrajine. Aj keď to Peking poprel, obchodníci sa obávajú, že aktuálne zbližovanie Číny a Ruska môže spôsobiť globálnu negatívnu reakciu voči čínskym firmám a dokonca až uvalenie sankcií.

Ďalším faktorom sú lockdowny v Šen-čene, ktorý je dôležitým technologickým centom, a v provincii Ťi-lin. K tomu je potrebné pripočítať obavy z ďalšieho sprísňovania regulácie technologického sektora v Číne.
Technologický koncern Tencent Holdings môže údajne dostať rekordnú pokutu za porušovanie pravidiel proti praniu špinavých peňazí.
Navyše čínske firmy, ktorých akcie sa obchodujú v USA, môžu byť donútené opustiť americkú burzu. Americká komisia pre cenné a papiere a burzy (SEC) minulý týždeň zverejnila zoznam prvých piatich firiem, ku ktorých účtovníctvu nemajú americkí regulátori prístup. To však platí pre všetky čínske firmy, keďže im to neumožňuje čínska legislatíva.

Podľa expertov najväčšou obavou sú sankcie USA na všetky čínske firmy alebo na jednotlivé spoločnosti obchodujúce s Ruskom.
V piatok (11. 3.) Golden Dragon Index, ktorý sleduje americké depozitné certifikáty (ADR) čínskych firiem, druhý deň po sebe padol o 10 %, čo sa ešte nikdy nestalo v jeho 22-ročnej histórii. V pondelok po otvorení newyorskej burzy klesol až o 13 %, aktuality.sk

X X X

Saková nepodporila prítomnosť vojakov NATO na území Slovenska

Nezaradená poslankyňa Denisa Saková (Hlas) nepodporila prítomnosť vojakov NATO na území Slovenska počas rokovania Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Informoval o tom podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) vo svojom profile na sociálnej sieti.

Nezaradená poslankyňa Denisa Saková (Hlas)
Pripomenul pritom, že pred šiestimi dňami predseda strany Hlas Peter Pellegrini verejne ohlásil, že jeho poslanci podporia prítomnosť vojakov NATO na území SR. Grendel dodal, že s prítomnosťou vojakov musí súhlasiť NR SR a koalícia má na takéto hlasovanie pohodlnú väčšinu. Podporenie predsunutej prítomnosti NATO na Slovensku by však Grendel považoval za zaujímavé gesto, ktoré v niečom odlíši Hlas od zvyšku opozície.

„Neprešiel ani týždeň, odkedy Pellegrini oznámil, že podporí prítomnosť vojsk NATO na našom území a Denisa Saková dnes tento návrh na výbore nepodporila. Čerstvé ankety prichádzajú do centrály Hlasu asi až o 12:00, a preto to radšej opäť zahrali na obe strany,“ napísalo hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) vo svojom profile na sociálnej sieti. Podľa OĽaNO Pellegrini bojuje proti partnerstvu Slovenska s NATO tak, že ho nepodporuje.
Strana Hlas zdôraznila, že nemení svoj postoj a pri hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky podporí prítomnosť jednotiek a obranných systémov NATO na slovenskom území.

„Hlas nikdy nespochybňoval členstvo Slovenska v Aliancii, ani záväzky, ktoré nám z toho vyplývajú. Prítomnosť vojakov NATO a ich technického vybavenia považuje Hlas v súčasnej mimoriadne napätej situácii za potrebnú pre bezpečnosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky. Postoj poslankyne Denisy Sakovej na rokovaní brannobezpečnostného výboru Národnej rady bol individuálnym nedorozumením a je pripravená v pléne hlasovať za spolu s ostatnými poslancami Hlasu,“ skonštatovala strana v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa Hlas Patrícia Medveď Macíková.

Vláda 9. marca odsúhlasila prítomnosť zahraničných ozbrojených síl členských krajín NATO na území Slovenskej republiky. Na Slovensku by malo pôsobiť 2 100 vojakov členských krajín NATO a prichádzať by mali začať od 15. marca 2022.
Podľa schváleného materiálu by malo na Slovensko prísť do 600 vojakov z Českej republiky, do 200 vojakov z Holandska, do 100 vojakov z Poľskej republiky, do 100 vojakov Slovinskej republiky, do 400 vojakov zo Spojených štátov amerických a do 700 vojakov z Nemecka. Vojaci NATO budú prednostne využívať priestory v správe Ministerstva obrany SR s možnosťou pôsobenia na celom území Slovenskej republiky./agentury/

X X X

Vodík je alternatívou k ruskému plynu. Ťažiskom jeho výroby by mala byť elektrolýza

Na Slovensku už existujú prvé dve vodíkové tankovacie stanice. Predpokladá sa, že do roku 2030 ich bude k dispozícii okolo 25 - pre osobné automobily, autobusy, nákladnú dopravu, ale aj regionálne vlaky.
Oceliarne, cementárne, nákladná či vlaková doprava sú oblasti, ktoré majú potenciál na nasadenie bezemisného, takzvaného zeleného, vodíka ako paliva. Ťažiskom jeho výroby by pritom mala byť do budúcna elektrolýza.
Povedal to Roman Nemec, projektový manažér zo skupiny spoločností PPA Controll, v reakcii na ambície Slovenska znížiť emisie skleníkových plynov a zbaviť sa závislosti od dovážaného zemného plynu.

„Výroba takéhoto vodíka si vyžaduje čistú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti sa, žiaľ, drvivá väčšina tejto suroviny vyrába tzv. špinavou cestou, teda nie z obnoviteľných zdrojov energie," upozornil Vladimír Lásik zo spoločnosti PPA Controll.
Aj aktuálny balíček opatrení Európskej únie ´Fit for 55´ je podľa neho zameraný na zníženie emisií v členských štátoch únie o 55 percent do roku 2030.

Štyri kategórie vodíka
Lásik vysvetlil, že vodík sa vo všeobecnosti rozdeľuje do štyroch skupín. Bežne sa hovorí o zelenom, modrom, šedom a hnedom (čiernom). Tieto prívlastky nevyjadrujú fyzické farebné rozdiely, ich účelom je rozlíšiť rôzne spôsoby získavania vodíka na energetické použitie z hľadiska ich ekologických prínosov či negatív.

„Úplne ekologickým je zelený vodík, ktorý sa získava elektrolýzou využitím ekologickej elektrickej energie získanej z OZE," priblížil Lásik.
Pri výrobe modrého a šedého vodíka sa využíva zemný plyn, respektíve metán, a ako vedľajší produkt vznikajú oxidy uhlíka. Pri šedom vodíku sa tieto oxidy vypúšťajú do ovzdušia, čo je asi rovnako ekologické ako spaľovanie plynu.
Pri modrom vodíku sa však oxidy zachytávajú, uskladňujú a využívajú sa pri ďalšom spracovaní. Ako modrý vodík sa občas označuje aj vodík vyrobený elektrolýzou vody, čiže najčistejším spôsobom s nulovou uhlíkovou stopou, pri ktorej sa však používa elektrina získaná z jadrových elektrární.

Za hnedý alebo často aj čierny vodík sa považuje taký, ktorý bol získaný oxidáciou čierneho alebo hnedého uhlia pod veľkými tlakmi.
Prvé pionierske projekty na Slovensku
„Európska únia a aj naše ministerstvo hospodárstva si uvedomujú, že počas prechodného obdobia bude nevyhnutná produkcia aj iného, nielen zeleného vodíka. Predpokladá sa, že dočasne akceptovateľný by mohol byť modrý vodík," povedal Nemec.

Elektrárne na Slovensku v roku 2020 podľa neho vyrobili viac ako 29 TWh elektriny, pričom polovica prináleží jadrovej energii, ktorá je podľa aktuálnej taxonómie označená za udržateľnú. Menej ako 20 percent z celkového energetického mixu pochádza z obnoviteľných zdrojov energie.

„Dobrá správa je, že sa na Slovensku objavujú prvé pionierske projekty v oblasti spracovávania nerecyklovateľného odpadu, z ktorého je možné získať plyny ako biometán a vodík," informoval Nemec.
Ďalšou dobrou správou podľa neho je, že na Slovensku sú už prvé dve vodíkové tankovacie stanice. Predpokladá sa, že do roku 2030 ich bude k dispozícii okolo 25, a to pre osobné automobily, autobusy, nákladnú dopravu, ale aj regionálne vlaky, aktuality.sk

X X X

Rezort dopravy aktualizoval ubytovací systém, utečencov bude na hraniciach triediť

Na hraniciach začínajú od dnes fungovať zelené a modré koridory. Rozdelia utečencov na tých, ktorí cez naše územie len prechádzajú a na tých, ktorí u nás strávia dlhší čas.
Od dnes majú na slovensko-ukrajinských hraniciach začať fungovať zelené a modré koridory, ktoré ľuďom utekajúcim z Ukrajiny, pomôžu nasmerovať ľudí tam, kam chcú alebo potrebujú. Oznámil to dnes na tlačovej konferencii minister dopravy Andrej Doležal.

Zelený koridor znamená tranzit a je určený tým, ktorí cez naše územie prechádzajú ďalej do iných krajín EÚ. Modrý koridor je určený pomoci utečencom, ktorí zatiaľ nevedia, kam chcú ísť alebo chcú zostať na Slovensku. Rezort aktualizoval aj štátny ubytovací systém. Výhodou upgradu má byť zobrazovanie disponibilných ubytovacích kapacít v reálnom čase.

Štátny booking
Ministerstvo dopravy využíva po novom ubytovací systém bookio, cez ktorý prideľuje ubytovanie ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Dostupné ubytovanie sa zobrazuje v reálnom čase, prístup do systému však majú len pracovníci ministerstva dopravy, vnútra, okresných úradov a iný vyškolený personál.

Aktuálne je k dispozícii 2000 voľných lôžkových kapacít v štátnych zariadeniach, ďalších 9000 lôžok ponúkajú jednotlivci v súkromí. Aktuálne je v systéme zaregistrovaných 142 ubytovaní, z toho 95 štátnych a 47 súkromných.
V štátnom bookiu sú však len štátne zariadenia, hotely a penzióny, súkromné bývanie prideľujú asistenti v hotspotoch na hraniciach alebo vo veľkokapacitných centrách v Michalovciach. Aj možnosť registrácie súkromných kapacít je však možné cez stránku pomocukrajine.sk.

Ako môžu o ubytovanie cez štátny systém požiadať tí utečenci, ktorí sa dostali na stredné alebo západné Slovensko už v predchádzajúcich dňoch, zisťujeme.
Tranzit
„V posledných dňoch prúdilo cez slovensko-ukrajinské hranice 12 až 13-tisíc utečencov denne, aktuálne je to menej,“ informoval na dnešnej tlačovej konferencii minister dopravy Andrej Doležal s tým, že na hraniciach začne od dnes fungovať systém triedenia utečencov.
Znamená to, že tí, ktorí cez naše územie len prechádzajú, dostanú základné informácie o hlavných tranzitných koridoroch a budú sa orientovať na základe zelenej farby.

Či už vstúpia na Slovensko pešo alebo na aute, držať by sa mali zeleného koridoru, ktorý ich nasmeruje na železničnú stanicu do Košíc a odtiaľ na Budapešť, Česko alebo Rakúsko. Hoci je cestovanie vlakompre utečencov zadarmo, železničiari im vystavia cestovný lístok kvôli evidencii.

Chodcov od hraníc na železničnú stanicu bezplatne odvezú zelené autobusy, ktoré pre ministerstvo dopravy zabezpečuje združenie Česmad. Podľa Doležala už od začiatku vojny na Ukrajine takto prepravili 50-tisíc utečencov.
Tí, ktorí tranzitujú cez naše územie na autách, dostanú rovnako základné informácie v 2-jazyčnom dokumente, kde sú hlavné ťahy a kam smerujú. Ukrajinské ŠPZ budú mať diaľničné poplatky na Slovensku bezplatné.

Pomoc a zázemie na Slovensku
Pre tých, ktorí na Slovensko prichádzajú pešo a zároveň nevedia, kam chcú ísť, potrebujú sa zorientovať, sú pripravené modré koridory, ktoré ich budú smerovať do modrých autobusov, ktoré ich budú odvádžať do veľkokapacitných zariadení do Michaloviec a neskôr pribudne aj zariadenie v Humennom. Tu na nich čaká širšie zázemie v podobe služieb, kde si budú môcť oddýchnuť, najesť sa, k dispozícii tu bude aj dočasné ubytovanie. Utečenci tu budú môcť požiadať aj o dočasnú útočisko.

„Kľúčom je dostať informácie, zatriediť ich a odtransportovať ich ďalej,“ povedal Doležal s tým, že hraničné priechody treba odbremeniť od náporu prichádzajúcich utečencov a nasmerovať ich ďalej, podľa toho, kam chcú ísť alebo čo potrebujú.
Od zajtra by mal byť k dispozícii aj koridor „meet and greet“, kde budú môcť utečenci počkať na svojich príbuzných, ktorí si po nich prídu, aktuality.sk

X X X

Z Ukrajiny ušlo pred vojnou už minimálne 2,6 milióna ľudí

V prístavnom meste Mariupol na juhu Ukrajiny zahynulo už od začiatku ruskej invázie z 24. februára viac ako 2400 civilistov.
Podľa slov šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella ušlo z Ukrajiny do susedných krajín už prinajmenšom 2,6 milióna ľudí. Väčšina z nich zamierila do Poľska. Ďalší sa vybrali do Maďarska, Rumunska, Moldavska aj Slovenska.
Borrell to povedal v pondelok, keď informoval o najnovších údajoch týkajúcich sa ukrajinských utečencov aj tamojšej situácie, citovala ho stanica Sky News.

Josep Borrell zároveň uviedol, že v prístavnom meste Mariupol na juhu Ukrajiny zahynulo už od začiatku ruskej invázie z 24. februára viac ako 2400 civilistov. Uviedol tak nižší počet obetí ako údaj, ktorý v pondelok ráno zverejnila tamojšia samospráva. Tá uvádzala, že počet zabitých civilistov v meste už prekonal hranicu 2500.
Borrell zároveň informoval, že EÚ momentálne dokončuje implementáciu štvrtého balíka sankcií voči Rusku, uvaleného v reakcii na inváziu, ktorá už trvá takmer tri týždne, aktuality.sk

X X X

Chelsea žije zo dňa na deň. Petr Čech nevylúčil, že nedokončia sezónu!

Sankcie voči Rusku za inváziu na Ukrajinu sa dotkli aj Romana Abramoviča, majiteľa londýnskeho futbalového klubu FC Chelsea.

CHELSEA V PROVIZÓRNOM REŽIME

Sankcie britskej vlády mieria na majetok celkovo ôsmich oligarchov v odhadovanej hodnote 15 miliárd libier, deväť z nich patrí Romanovi Abramovičovi. Zahŕňajú zmrazenie aktív, zákaz transakcií či cestovania.

Roman Abramovič nemôže predať klub, Chelsea funguje v provizórnom režime. Nesmie predávať, kupovať či podpisovať nových hráčov, nemôže ani predlžovať zmluvy súčasným. Klubu zakázali predávať vstupenky (vstup majú len držitelia permanentiek) či suveníry. Chelsea môže hrať zápasy a vyplácať hráčov i zamestnancov. Aspoň nateraz.
„Situácia je zložitá. Máme mnoho otázok, no málo odpovedí. Ideme zo dňa na deň, nemáme to vo svojich rukách,” povedal pre Sky Sports technický poradca Chelsea Petr Čech.

ČECH: PRE VŠETKÝCH BUDE NAJLEPŠIE, AK DOHRÁME

„Dúfame, že zamestnanci budú môcť dostať výplaty, žiť svoje životy a snáď i naďalej pracovať pre klub. Avšak neviem, ako to bude s licenciou. Nevieme ani to, ako to bude so zmluvami hráčov. Bez odpovedí na tieto otázky je náročné plánovať. Ako som povedal, ideme zo dňa na deň. Momentálne to musíme robiť takto,” pokračoval bývalý skvelý brankár.
Petr Čech na otázku moderátora nedokázal s určitosťou potvrdiť, že Chelsea dohrá sezónu. Klub momentálne funguje na základe špeciálnej vládnej licencie: „Vedenie každý deň rokuje s vládou o licencii a o tom, ako môžeme fungovať a pokúsiť sa dokončiť sezónu. Pre integritu Premier League a všetkých zúčastnených by bolo najlepšie, keby sme ju mohli dokončiť.”

Bez záruk sa vyjadril aj k budúcnosti trénera Thomasa Tuchela: „Má zmluvu do leta 2024. Povedali nám, že kontrakty platia. Preto veríme, že zostane s nami. Ale opäť, zajtra môže byť všetko inak a moja odpoveď bude irelevantná.”

NA LIGU MAJSTROV V DODÁVKE, ŽARTOVAL TUCHEL

Thomas Tuchel po nedeľnom víťazstve nad Newcastlom deklaroval, že do konca sezóny bezpochyby zotrvá na lavičke Chelsea. Na tlačovej konferencii riešil aj bizarnú tému, ako sa mužstvo dopraví na stredajšiu odvetu osemfinále Ligy majstrov do francúzskeho Lille.

Chelsea totiž môže na cestovanie na vonkajšie zápasy vynaložiť len 20-tisíc libier, organizovanie domácich stretnutí je ohraničené čiastkou 500-tisíc.
„Podľa poslednej informácie, ktorú mám, by sme mali mať zabezpečené lietadlo. Mali by sme letieť tam i naspäť. Ak nie, pôjdeme vlakom. Ak nie vlakom, pôjdeme autobusom. A ak ani to nie, odšoférujem to v sedemmiestnej dodávke.
Keby ste sa ma pred 20 - 30 rokmi opýtali, či chcem byť pri postrannej čiare na zápase Ligy majstrov a čo som ochotný pre to spraviť, opýtal by som sa len ‚kedy a kde?’ Budeme tam, nech sa deje čokoľvek,” ubezpečil Thomas Tuchel a dodal, že „kým bude mať tím dostatok dresov a autobus, bude bojovať.”

ABRAMOVIČ SA DIŠTANCUJE OD PUTINA, ALE...

Roman Abramovič sa pokúšal narýchlo predať klub, aby ho uchránil pred sankciami. Avšak nestihol to. Podľa britských médií odmietol tri miliardy libier, žiadal štyri. Momentálne má zmrazený majetok na neurčito.
Roman Abramovič prisľúbil čistý zisk z predaja „všetkým obetiam vojny”. The Guardian napadol stanovisko doplňujúcou otázkou, či by boli peniaze určené ukrajinským obetiam alebo raneným a padlým vojakom ruského agresora. Roman Abramovič vyjadrenie nespresnil.

Britská vláda uvalila sankcie na Romana Abramoviča pre jeho „nespochybniteľné prepojenie” s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a Kremľom. „Aby ste uvalili takéto sankcie, musíte mať jasný dôkaz o prepojení s režimom Vladimira Putina. V prípade potrestaných bolo dostatočné,” vyhlásil britský premiér Boris Johnson bez konkretizácie.
„Roman Abramovič je spojený s osobou, menovite Vladimirom Putinom, ktorý sa podieľa na destabilizácii Ukrajiny a ktorý ohrozuje územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. S touto osobou má blízky vzťah už desaťročia,” znie vyhlásenie britskej vlády.

Roman Abramovič prepojenie s Putinom odmieta. Pritom podľa knihy „Abramovič: Miliardárom z ničoho” ako prvý odporúčal Putina bývalému prezidentovi Borisovi Jeľcinovi. Keď Vladimir Putin už ako premiér v roku 1999 skladal vládu, Roman Abramovič absolvoval pohovory s kandidátmi.

Vladimir Putin ho v roku 2005 nominoval na guvernéra Čukotky. Roman Abramovič mal byť aj v nasledujúcich rokoch jeden z najbližších dôverníkov Putina a ťahať za nitky, aktuality.sk

X X X

Utekajú aj Rusi, preč z Putinovho Ruska?

Stáli v radoch pred bankomatmi v zúfalej snahe vybrať si peniaze po tom, čo firmy Visa a Mastercard zastavili činnosť v Rusku. Vymieňali si informácie o tom, kde sa ešte dajú zohnať doláre. Teraz v istanbulských kaviarňach potichu čítajú čety na aplikácii Telegram a niektorí organizujú podporné skupiny, aby pomohli ostatným ruským exulantom nájsť bývanie, napísal americký denník The New York Times.
 
Ľudia čakajú v rade, aby zaplatili svoje nákupy v obchodnom dome Ikea 3. marca 2022 v Moskve. Švédsky nábytkársky gigant Ikea oznámil, že v reakcii na vojnu na Ukrajine pozastaví svoje aktivity v Rusku a Bielorusku. Zasiahne to takmer 15.000 zamestnancov, 17 obchodov a tri výrobné závody.

Od minulého mesiaca, keď Rusko napadlo Ukrajinu, utiekli do Istanbulu desiatky tisíc Rusov, napísal spravodajský server. Z krajiny ich vyhnalo rozhorčenie nad tým, čo považujú za zločineckú vojnu, obavy z nútených odvodov do armády, strach z uzavretia ruských hraníc, alebo znepokojenie z toho, že ich živobytie už doma nie je životaschopné.

A to je iba špička ľadovca. Ďalšie desiatky tisíc ľudí vycestovali do krajín, ako je Arménsko, Gruzínsko, Uzbekistan, Kirgizsko a Kazachstan, odkiaľ obvykle prúdia migranti opačným smerom. Na pozemnej hranici s Lotyšskom, ktorá bola otvorená len pre držiteľov európskych víz, sa tvorili niekoľkohodinové rady.

Svet sa sústreďuje na odchod zhruba 2,7 milióna Ukrajincov z ich vojnou zmietanej krajiny, ktorý vyvolal bezprecedentnú humanitárnu krízu. Ale mnoho Rusov cíti kvôli pádu Ruska do nových hlbín autoritárstva beznádej a zúfalstvo z vlastnej budúcnosti. A to je hnacím motívom úteku, ktorý niektorí prirovnávajú k roku 1920. Vtedy viac ako 100 000 odporcov komunistických boľševikov odišlo počas ruskej občianskej vojny hľadať útočisko do vtedajšieho Konštantinopolu.

Niektorí z tých, ktorí utiekli, sú blogeri, novinári alebo aktivisti, ktorí sa obávali zatknutia na základe nového ruského zákona stíhajúceho to, čo štát považuje za „nepravdivé informácie“ o vojne.
Iní sú hudobníci a umelci, ktorí vo svojej profesii v Rusku nevidia budúcnosť. A sú tu aj zamestnanci v technologických, právnych a ďalších odvetviach, ktorým sa zo dňa na deň rozplynula vyhliadka na pohodlný život strednej triedy.

Nechali za sebou prácu, rodinu a peniaze uviaznuté na ruských bankových účtoch, ku ktorým už nemajú prístup. Boja sa, že sa na nich v zahraničí budú ľudia pozerať zvrchu, pretože sú Rusi. A horekujú nad stratou pozitívnej ruskej identity. „Nevzali nám len našu budúcnosť,“ hovorí moskovská dramatička Polina Borodinová. „Vzali nám aj našu minulosť.“

Rýchlosť a rozsah úteku ruských obyvateľov odráža obrovský posun, ku ktorému po začatí invázie v Rusku došlo. Napriek všetkým represiám prezidenta Vladimíra Putina zostávalo Rusko až do minulého mesiaca miestom s rozsiahlym cestovným spojením so zvyškom sveta, väčšinou necenzurovaným internetom poskytujúcim platformu pre nezávislé médiá, prosperujúcim technologickým priemyslom a umeleckou scénou svetovej úrovne.

Široko dostupné boli produkty západných značiek pre strednú triedu – nábytok Ikea, káva Starbucks aj cenovo prijateľné zahraničné autá.
Ale keď sa 24. februára prebudili, mnohí Rusi vedeli, že to všetko skončilo. Dmitrij Aleškovskij, novinár, ktorý roky propagoval vznikajúcu ruskú kultúru charitatívneho darcovstva, nasadol na druhý deň do auta a odišiel do Lotyšska. „Bolo úplne jasné, že keď prekročil túto červenú líniu, už ho nič nezastaví,“ povedal Aleškovskij o Putinovi. „Veci sa budú len zhoršovať.“

V dňoch po invázii prinútil Putin zvyšky ruských nezávislých médií ukončiť činnosť. Nariadil brutálne zásahy proti protivojnovým demonštrantom; od 24. februára bolo v celej krajine zatknutých viac ako 14 000 ľudí, uvádza skupina na ochranu ľudských práv OVD-Info.

Iste, mnoho Rusov vojnu podporuje a mnohí z týchto priaznivcov si vôbec neuvedomujú rozsah ruskej agresie, pretože sa spoliehajú na spravodajstvo štátnej televízie. Iní sa však hrnú do miest, ako je Istanbul, ktorý sa rovnako ako v roku 1920 opäť stal útočiskom pre vyhnancov.
Zatiaľ čo väčšina Európy svoj vzdušný priestor uzavrela, Turkish Airlines lietajú z Moskvy až päťkrát denne; spoločne s ďalšími leteckými spoločnosťami prilieta z Ruska v niektorých dňoch viac ako 30 letov.

A nová generácia ruských exulantov teraz zápasí so skľučujúcou perspektívou začať od nuly. Všetci pritom čelia ťaživej realite občanov krajiny, ktorá začala agresívnu vojnu, hoci mnohí z nich trvajú na tom, že celý život strávili v opozícii voči Putinovi.
V Gruzínsku, kam podľa vlády od začiatku vojny prišlo 20-tisíc Rusov, čelia exulanti zastrašujúcemu prostrediu plnému protiruských graffiti a nepriateľských komentárov na sociálnych sieťach.

„Snažili sme sa vysvetliť, že Rusi nie sú Putin – my Putina tiež nenávidíme,“ povedala Lejla Nepešová, aktivistka z mimovládnej organizácie Medzinárodný Memorial známej odhaľovaním zločinov komunizmu a stalinizmu v niekdajšom Sovietskom zväze, ktorú Kremeľ nedávno zrušil.
Dvadsaťšesťročná Nepešová pred týždňom utiekla do Gruzínska a zistila, že spájania s Ruskom sa tu nezbaví. Na ulici jej nadávali a kričal na ňu taxikár. „Vyhlásil: ‚Ste Rusi, ste okupanti,‘“ povedala. „Rusov tu nenávidia – a ja sa im nemôžem diviť.“
Mnoho Gruzíncov vidí jasné paralely medzi inváziou na Ukrajinu a ruskou vojnou proti Gruzínsku v roku 2008. A zatiaľ čo väčšina z nich prijala novo prichádzajúci ústretovo, niektorí nerozlišujú medzi ruskými disidentmi, ktorí utiekli z Ruska z bezpečnostných alebo morálnych dôvodov, a tými, ktorí podporujú Putina.

Niektorí Rusi v exile sa snažia organizovať vzájomnú pomoc a čeliť protiruským náladám. Tridsaťsedemročný novinár Aleškovskij povedal, že prvých päť dní každý deň preplakal a trpel záchvatmi paniky.
„Potom som sa spamätal a uvedomil si, že musím robiť to, čo viem,“ povedal. Spolu s niekoľkými kolegami organizuje iniciatívu s pracovným názvom „OK Rusi“, ktorá má pomáhať tým, ktorí boli nútení odísť alebo sa o to pokúšajú, a vytvárať mediálny obsah v angličtine a ruštine.

Michail B. Chodorkovskij, ropný magnát v exile, ktorý strávil desať rokov vo väzení v Rusku, financuje projekt nazvaný Kovčeg (Archa), ktorý poskytuje ubytovanie v Istanbule a Jerevane a hľadá psychológov schopných poskytovať emocionálnu podporu. Od štvrtka, keď spustil činnosť, dostal zhruba 10 000 otázok.

Keď Irina Lobanovská, riaditeľka marketingu vo firme zaoberajúca sa umelou inteligenciou, založila v aplikácii pre zasielanie správ Telegram chatovaciu skupinu o emigrácii, začínala s desiatimi ľuďmi, ktorí si vymieňali tipy ohľadom víz a pracovných povolení. Skupina má teraz viac ako 106 000 členov.
„Som pôrodná asistentka, ktorá utiekla z Moskvy s takmer osemnásťročným synom,“ napísala jedna žena a požiadala o radu pre zdravotníkov v exile. „Sedíme v Prahe a snažíme sa prísť na to, ako žiť ďalej.“/agentury/

X X X

Taliansko zvýši dovoz plynu z iných krajín, aby znížilo svoju závislosť od Ruska

Taliansko zvýši dovoz plynu z iných krajín, aby v priebehu dvoch mesiacov nahradilo približne polovicu plynu z Ruska, povedal taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio v rozhovore pre taliansku televíziu La 7. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

"Taliansko má vo svete mnoho partnerov," uviedol Di Maio a zdôraznil, že sa má zvýšiť dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) a import cez existujúce plynovody z Alžírska a Líbye.
Di Maio podnikol v poslednom čase viacero pracovných ciest, napríklad do Alžírska a Kataru, aby vyjednal zvýšenie spolupráce v oblasti energetiky. Hlavným cieľom je zníženie závislosti Talianska od ruského plynu.

Talianska vláda by v utorok (15. 3.) mala prijať ďalší balík opatrení na zmiernenie následkov vysokých cien energií a palív na firmy a domácnosti. Medzi opatreniami, o ktorých sa uvažuje, je napríklad zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na benzín, aktuality.sk


Nastavení cookies