... no zostali mu len extrémisti a komunisti: Karty v rukách bude mať aj prezident Miloš Zeman. Ten má však vážne zdravotné problémy. Opäť má namierené k víťazstvu, no tentoraz čelí opozícii, ktorá sa už dávno nezjednotila tak, ako tentoraz. Český premiér Andrej Babiš sa napriek tomu stále môže stať opäť premiérom. O všetkom dnes a zajtra rozhodujú voliči v palamentných voľbách v Česku, ktorých výsledok si ani pár hodín pred otvorením hlasovacích miestností odvážil tipnúť len málokto.

Môže vyhrať, ale nemusí to stačiť
Babiš má so svojím hnutím ANO namierené k víťazstvu, aspoň podľa prieskumov verejnej mienky zverejnených v posledných týždňoch. Tie však nezachytili poslednú Babišovu kauzu Pandora Papers, podľa ktorej najbohatší Čech skupoval nehnuteľnosti v zahraničí s pomocou takzvaných offshorových firiem.

No ani víťazstvo jeho hnutia nemusí zabezpečiť Babišovi pokračovanie na čele vlády. Všetko bude závisieť aj od výsledku jeho prakticky jediných potenciálnych koaličných partnerov – krajne populistickej SPD Tomia Okamuru ale tiež českých komunistov, ktorí sa do parlamentu nemusia vôbec dostať.
Karty bude pravdepodobne opäť miešať aj prezident Miloš Zeman, ktorý môže Babiša poveriť zostavením vlády aj v prípade, ak nevyhrá voľby. Zeman má však vážne zdravotné problémy.

Babišov zámok a Počiatkova vila
„Bonjour, pán Babiš. Práve sa nachádzame v dedinke Mougins na Francúzskej riviére.“ Tieto slová v uplynulých dňoch obleteli český internet. Objavili sa na videu českej Pirátskej strany, na ktorom ukazujú Čechom Babišov francúzsky zámok. Správy o ňom sa objavili v najnovšej kauze Pandora Papers a informovali o ňom aj svetové médiá.
Zámok si Babiš mal kúpiť cez offshorové firmy, vyplýva zo zistení medzinárodného konzorcia novinárov, ktoré zverejnili aj Aktuality ale aj svetové médiá ako americký Washington Post či britský The Guardian.

Pirátskej strany spred Babišovho zámku nápadne pripomína slávne zábery zverejnené šéfom OĽaNO Igorom
Matovičom, na ktorom sa pred voľbami ukazoval pred vilou vo francúzskom Cannes, ktorá má patriť exministrovi financií za Smer Jánovi Počiatkovi. Aj Matovič vtedy divákov pozdravil vo francúzštine slovami „Bonjour, dobrí ľudia na Slovensku.“
Českí Piráti sa teraz snažia napodobniť Matovičov záver kampane, ktorý mu vtedy zafungoval a vystrelil ho až k víťazstvu vo voľbách.

No v ich prípade nič nenasvedčuje, že by napokon mohli poraziť Babiša.
Hoci ešte v lete mali Piráti v koalícii so starostami (STAN) šancu stať sa aspoň kandidátmi na „premiérsku stranu“, na jeseň už začali mierne klesať a v súčasnosti stagnujú s asi 18-timi percentami na treťom mieste ďaleko za Babišovou ANO.
No dopad kauzy Pandora Papers zatiaľ nikto v Česku nevie odhadnúť.
Babiš už prežil aj horšie veci
Babiša pritom v minulosti nepotopili ani horšie kauzy – či už súd na Slovensku o tom, že mal byť členom komunistickej ŠtB alebo kauza Čapí hnízdo, podľa ktorej podvodne čerpal európske dotácie.

Dokonca ani kauza jeho údajne zavlečeného syna na Krym Andreja Babiša mladšieho, ktorý v posledných mesiacoch ostro vystupuje proti vlastnému otcovi a varuje Čechov, aby ho nevolili.
Pri pohľade na prieskumy a prípadné rozdelenie kresiel v parlamente to opäť môže vyzerať na volebný pat. Ten už Česko zažilo v roku 2006. Obe možné koalície, ľavica aj pravica, vtedy získali po 100 mandátov v 200-člennej Poslaneckej snemovni.

Niečo podobné sa teoreticky môže zopakovať.
Tentoraz sa však české strany nerozdeľujú po linke pravica-ľavica, ale skôr na antibabišovské a ten zvyšok.
Bude mať s kým Babiš vládnuť?
Protibabišovská koalícia je už teraz jasná – SPOLU a Piráti-STAN by v prípade väčšiny kresiel v parlamente boli najprirodzenejšími spojencami. Hoci v programových otázkach majú viaceré spory, spája ich najmä snaha vymeniť súčasného premiéra.
Babišovi ako potenciálni koaliční partneri zostávajú už len populistickí poloextrémisti z SPD Tomia Okamury, možno ČSSD (ak sa dostane do parlamentu) a komunisti (ak sa dostanú do parlamentu).
O všetkom sa začne rozhodovať dnes o 14. hodine, kedy sa v Česku otvoria volebné miestnosti. Zavrú sa v rovnakom čase zajtra, teda v sobotu o 14.00, aktuality.sk

X X X

Kancelárka Merkelová sa stretla s pápežom Františkom

Nemecká kancelárka Angela Merkelová poslednýkrát vo svojej funkcii navštívila Taliansko, kde sa v Ríme stretla s talianskym premiérom Mariom Draghim a na súkromnej audiencii vo Vatikáne s pápežom Františkom.
Merkelová hovorila s Františkom o klimatickej zmene a škandáloch súvisiacich so zneužívaním mladistvých v cirkvi. Kancelárka, ktorá po 16 rokoch odchádza zo svojho úradu, navštívila tiež Baziliku sv. Petra a na programe má tiež účasť na mierovej konferencii v rímskom Koloseu.

Vo Vatikáne ju slávnostne privítala tzv. švajčiarska garda, následne si s pápežom Františkom, s ktorým sa stretla už niekoľkokrát predtým, vymenila dary.

„Mali sme dôležitú diskusiu o zneužívaní detí. Svojou návštevou som chcela zdôrazniť, že pravda musí vyjsť najavo a touto témou sa musíme zaoberať," vyhlásila po stretnutí Merkelová, dcéra luteránskeho duchovného.
Kancelárka navštívila i nový inštitút zameraný na ochranu detí, ktorý vznikol v rámci Pápežskej Gregorovej univerzity. Merkelová sa neskôr stretla s Draghim, s ktorým roky úzko spolupracovala - najmä v období, keď bol šéfom Európskej centrálnej banky.
Merkelová príde ako kancelárka do Ríma ešte raz koncom októbra na summit krajín G20, aktuality.sk

X X X

Veľká výmena ľudí v polícii. Skončia obaja viceprezidenti aj šéfka NAKA

Vyšetrovatelia z kauzy Očistec pokračujú vo svojej práci.
Riaditeľka Národnej kriminálnej agentúry Eva Kurrayová končí k 15. októbru, vedením bude poverený Branko Kišš. Oznámil to dočasný policajný prezident Štefan Hamran.
„Komunikoval som s prokurátormi aj sudcami. Spolupráca s ním bola podľa nich znamenitá. Mám s ním bohaté skúsenosti aj ja ako veliteľ Útvaru osobitného určenia. Nemám žiadne pochybnosti o tom, ako je jeho morálny kompas nastavený,“ povedal Hamran na adresu nového šéfa NAKA.

Končiaca šéfka NAKA Kurrayová odíde na inú funkciu v polícii, 1. viceprezidentka Maškarová a viceprezident Buzalka pôjdu na prelome rokov do civilu.
Vyšetroval drogovú kauzu Venal

Branko Kišš bol doposiaľ vedúcim prvého oddelenia vyšetrovania NAKA Bratislava, ktoré vzniklo z bývalej Národnej protizločineckej jednotky.
V kriminálnej agentúre je od jej vzniku. V minulosti pôsobil na Úrade boja proti organizovanej kriminalite. Dlhoročný policajný vyšetrovateľ pracoval na najrozsiahlejšej drogovej kauze v histórii Slovenska - Venal.

Kišš je v polícii dvadsaťpäť rokov. V minulosti pôsobil ako zástupca riaditeľa protizločineckej jednotky na NAKA Západ. Zmenou organizačnej štruktúry ho v minulosti z funkcie odstavil ako šéf polície Tibor Gašpar.
Spolu s ďalším kolegom skončili razom ako radoví policajti na NAKA. Kišš bol členom viacerých vyšetrovacích tímov, ktoré riešili medzinárodný organizovaný zločin.

Šéfovala „kočnerovským“ policajtom
Eva Kurrayová sa stala šéfkou NAKA len pred dvoma mesiacmi.
Hamran už vopred avizoval, že sa jej bude pýtať na fungovanie dua vyšetrovateľov Jombika a Barochovského (boli považovaní za dvorných vyšetrovateľov Mariana Kočnera, pozn. red.). Kurrayová bola totiž ich priamou nadriadenou.
„Chcem sa jej opýtať, ako je možné, že môžu takým podozrivým spôsobom fungovať na policajnom prezídiu dvaja policajti, ktorí zrejme kryli niektoré aktivity Mariana Kočnera a ich nadriadený si nič nevšimne.“

Odchádzajú aj Maškarová a Bozalka
Na konci roka svoj post opúšťajú aj prvá viceprezidentka policajného zboru Jana Maškarová a viceprezident pre dopravnú a poriadkovú políciu Róbert Bozalka.

„S prvou viceprezidentkou sme sa dohodli, že v služobnom pomere končí ku koncu roka. To isté platí aj o viceprezidentovi Bozalkovi, “ doplnil dočasný policajný šéf s tým, že už má predstavu o tom, kto by ich mal nahradiť.
Personálne zmeny plánuje aj na jednotlivých expozitúrach NAKA. Okamžite by mal končiť riaditeľ odboru dopravnej polície.
S ministrom vnútra zmeny konzultovať nemusel. „Mám voľnú ruku," povedal.
Nastupovala s Lučanským
Jana Maškarová nastúpila do funkcie prvej viceprezidentky v júni 2018 spolu s Milanom Lučanským, ktorý na poste šéfa polície vystriedal Tibora Gašpara.

Na tento post prišla z funkcie zástupkyne šéfa Národnej protizločineckej jednotky NAKA.
„My sa aj osobne poznáme, preto sú naozaj konkrétne veci, ktoré som v minulosti nevedel pochopiť. Doteraz som nebol v pozícii, aby som sa na to mohol pýtať, teraz dostane priestor, aby to vysvetlila,“ avizoval Hamran v rozhovore pre Aktuality.sk pri nástupe do funkcie.

Očista polície musí ísť zhora
Dočasný policajný prezident vyhlásil, že polícia potrebuje očistu. Tá podľa neho spočíva v odpolitizovaní a odstránení nominantov. Poukázal na to, že dôvera v policajný zbor je na Slovensku veľmi nízka.
„Môžeme za to my - policajní funkcionári, pretože sme dovolili, aby sa sem nahrnuli politickí nominanti. Moja práca je, aby som odolával politickým tlakom a aby sa na vysoké funkcie takíto nominanti nedostali,“ zdôraznil.

Policajný zbor sa má podľa neho čistiť zhora dole. Tam je najviac politických nominantov.„Policajných funkcionárov si určite nájdem,“ odpovedal na otázku, či bude dosť ľudí, ktorí môžu nastúpiť do riadiacich funkcií. Z krajských šéfov polície majú podľa neho stoličku istú len dvaja.

Začal však zmenami priamo na policajnom prezídiu. Ľudia, ktorých vybral do funkcií, majú podľa neho pokračovať v procese očisty policajného zboru na ďalších úrovniach.
„Ak sa dôvera v políciu nezvýši, budem sa porúčať,“ vyhlásil dočasný policajný prezident na tlačovej besede.
Vyštetrovatelia kauzy Očistec pokračujú

Štyria vyšetrovatelia NAKA z kauzy Očistec budú podľa Hamrana pokračovať vo vyšetrovaní na svojich doterajších pozíciách.
„Títo policajti nastúpili do služby, niektorí budú čerpať dovolenku, ale budú pokračovať vo svojej práci v prospech našej spoločnosti,“ doplnil Hamran.
Konflikt záujmov v prípade obvinených vyšetrovateľov nevidí. „Nevidím problém, aby sa vrátili k tomu, za čo ich platí tento štát."
Dočasný policajný šéf zároveň dodal, že vyšetrovatelia NAKA neboli postavení mimo služby, lebo na to nebol dôvod. Potvrdzuje to podľa neho aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neopodstatnenosti trestného stíhania.
„Sú zastihnuteľní, pripravení vypovedať. Pýtam sa, kde sú kľúčoví svedkovia vyšetrovania inšpekčného tímu, kde je Ján Kaľavský, kde je pán Košč?”

Šéf polície nevie o tom, že by štvorica vyšetrovateľov prišla o bezpečnostnú previerku.
„Ak nastane zmena, zariadime sa podľa toho. Áno, je to jeden zo spôsobov, ako vyšetrovateľom NAKA znepríjemniť prácu.“
Pochybnosti o inšpekcii
Pochybnosti vo vzťahu k inšpekčnému tímu sú podľa Hamrana čoraz väčšie.
„Boli tam pochybnosti, nejasnosti a bohužiaľ aj podzrenia voči tomu, prečo došlo k vyšetrovaniu našich chlapcov,“ doplnil.
Na otázku, kto konkrétne stojí za dianím v inšpekčnej služby, odpovedal, že sú za tým „temné sily“. Dodal, že kto vie čítať medzi riadkami, pochopí, kto sú to. Zároveň dnes podľa neho z inšpekcie „utekajú vyšetrovatelia" a na konci tohto príbehu budú mať „temné sily“ konkrétne mená.

O prípadnom novom vyšetrovaní vo vzťahu k inšpekčnému tímu musí podľa Hamrana rozhodnúť vyšetrovateľ. Keďže pôvodné stíhanie stopla generálna prokuratúra, treba teraz nové dôkazy.
Jeden z členov vyšetrovacieho tímu na inšpekcii mieri do Policajného zboru, Hamran voči nemu nie je predpojatý. „Uvidíme, aké výkony bude podávať na okresnom riaditeľstve,“ dodal.

Potrebujú manévrovací priestor
Na margo novinky v zákone, ktorá ma umožniť odvolanie policajného funkcionára bez udania dôvodov Hamran hovorí, že v polícii musia mať manévrovací priestor na personálne zmeny. Teraz musia zniesť v polícii aj neefektívnych funkcionárov, stačí aby chodili do práce.
„Policajný manažment musí mať manévrovací priestor. Ak polícia produkuje katastrofálne výsledky, my dnes nemáme priestor ako sa s tým vysporiadať,“ vysvetľuje Hamran, prečo bolo potrebné vrátiť do zákona o štátnej služby policajtov možnosť ministra odvolať policajného funkcionára bez udania dôvodu.

Zmenu presadili poslanci len včera. Ešte ju musí odobriť prezidentka. Proti sa však už vyjadrili aj policajné odbory.
„Som striktne za to, aby sa zaviedol paragraf 35 odsek 2, aby sa policajný zbor očistil.“, aktuality.sk

X X X

Zeman odvolil na zámku v Lánoch, povolebnej debaty sa nezúčastní

Český prezident Miloš Zeman už odvolil vo voľbách do Poslaneckej snemovne českého parlamentu. Zo zdravotných dôvodov nehlasoval priamo vo volebnej miestnosti, ale na zámku v Lánoch, kde mu priniesli prenosnú volebnú urnu.
Zeman údajne volil sediac v kresle. „Úplne normálne voľby. Akurát pán prezident nešiel k nám, ale my k nemu,“ povedal šéf okrskovej komisie.

Zemanov hovorca Jiří Ovčáček v piatok po niekoľkých dňoch špekulácií pripustil, že prezident je chorý, avšak zdôraznil, že naďalej je schopný vykonávať svoje ústavné povinnosti.
Lekár mu odporučil obmedziť pracovné aktivity, a preto napríklad v nedeľu zrušil účasť v televíznej diskusnej relácii

Problémy s pečeňou?
Exprezident Václav Klaus sa nazdáva, že Zeman má problémy s pečeňou. „S jeho štýlom života, s pohárikom na jednej strane a cigaretkou na strane druhej, to súvisí, to vie každé malé dieťa," poznamenal pre rozhlasovú stanicu Impuls.
Niekdajšia ministerka zdravotníctva a psychiatrička Džamila Stehlíková si myslí, že Zemanov zdravotný stav je zlý, pričom prevoz do nemocnice bol potrebný. „Infúzna liečba vo vojenskej nemocnici zažehnala metabolický rozvrat, ale abstinencia od alkoholu v priebehu osemdňovej hospitalizácie viedla k nábehu na delírium tremens," napísala na svojom blogu. (Delírium je porucha vedomia s rôznymi podobami.) Hrad na toto tvrdenie reagoval slovami, že na Stehlíkovú podá žalobu na súd.

Čo sa týka alkoholu, je verejné tajomstvo, že Zeman nielen veľa fajčí, ale si aj rád často vypije. Kedysi píjaval becherovku, ale prestal, keď sa dozvedel, že veľký obsah cukru v tomto likéri mu neprospieva. Potom údajne začal piť ovocné destiláty, v poslednom čase vraj holduje bielemu vínu. Mimochodom, líder občianskych demokratov Petr Fiala, ktorý sa s ním stretol v deň, keď ho prepustili z nemocnice, povedal, že už mal na stole pohár s vínom.

Voľby do dolnej komory parlamentu sa konajú v piatok od 14:00 do 22:00 a v sobotu od 8:00 do 14:00. Svoje hlasy už odovzdali aj niektorí lídri kandidujúcich strán, okrem iných český premiér a predseda vládneho hnutia ANO Andrej Babiš, šéf Českej pirátskej strany Ivan Bartoš či predseda hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomio Okamura./agentury/

X X X

Brhelova burza s kryptomenami mieri po krádeži do konkurzu

Zo slovenskej kryptoburzy ukradli pred rokom neznámi páchatelia virtuálne meny za vyše 4,5 milióna eur. Aj keď spoločnosť sľubovala návrat, súd ju poslal do konkurzu.
Bola to scéna ako z kriminálneho trileru. V noci z 8. na 9. septembra 2020 sa neznámy páchateľ dostal do bezpečného trezoru veľkej burzy a odniesol si niekoľko miliónov eur bez toho, aby zanechal výraznejšie stopy. Jediným rozdielom od filmových trhákov bolo, že miliónová lúpež sa odohrala v online svete.

Digitálna kryptoburza, ktorú na Slovensku vlastnia Jozef Brhel so synom, bývalý politik a šéf Národnej diaľničnej spoločnost Róbert Auxt a Tomáš Pristáč, dosahovala priemerné denné obchody na úrovni jedného milióna eur. V spomínaný večer však dostala ranu, z ktorej sa bude dlho spamätávať.

Hoci sa vedenie kryptoburzy už pár dní po krádeži virtuálnych aktív dušovalo, že čoskoro spustí obchodovanie, na domovoskom webe už mesiace „svieti“ informácia, že obchodné aktivity sú pozastavené na neurčito. Kryptoburza sa síce po krádeži nakrátko vrátila do biznisového online kolotoča, od apríla však neinformovala o žiadnych posunoch. Dostala totiž ďalší úder.
Zanedlho po najväčšej digitálnej krádeži na Slovensku skončil v hľadáčiku polície jeden z majiteľov digitálnej burzy – Jozef Brhel. Oligarchu spájaného so Smerom obvinili v kauze miliónových utajených IT zmlúv, známej ako Mýtnik, a vyhlásili po ňom pátranie. Jeden z najbohatších Slovákov sa vtedy nachádzal v zahraničí, neskôr sa sám prihlásil na polícii. Aktuálne je stíhaný vo väzbe.

Konkurz po zdržaní Brhela
Brhelovo obvinenie malo na slovenskú kryptomenovú burzu neblahé následky. Zablokované a zrušené účty v bankách aj na iných kryptoburzách donútili oficiálneho vlastníka – firmu Eterbase stopnúť biznis a navrhnúť na seba konkurz. Ten odklepol sudca Milan Krajči z bratislavského Okresného súdu I v septembri.

„Hlavným dôvodom na vyhlásenie konkurzu je fakt, že napriek bezpečnému znovuobnoveniu prevádzky po kybernetickom útoku nevie spoločnosť Eterbase napĺňať pôvodný plán zmenárenskej činnosti. Dôvodom je vypovedanie služieb tretích strán v oblasti poskytovania bankových účtov potrebných na výmenu digitálnych aktív, výsledkom čoho je platobná neschopnosť," argumentoval tím Eterbase.

V praxi to znamená, že akciovka Eterbase nemôže vykonávať iné ako bežné právne úkony, nemôže sa zlúčiť, rozdeliť ani splynúť s inou firmou. Zároveň platí, že investori, ktorým majiteľ kryptoburzy dlhuje peniaze, nemôžu uplatniť exekúcie ani využiť zabezpečovacie právo.

Prípadní veritelia si budú môcť prihlásiť pohľadávky do konkurzu. Ustanovený správca bude následne rozhodovať o ďalšom postupe, teda v akej výške sa budú nároky veriteľov vyplácať a či vôbec. Keďže firma má aktuálne negatívne základné imanie, otázne je, či bude môcť aspoň čiastočne splatiť prípadné záväzky a uspokojiť tak prípadných veriteľov.
Väčšina veriteľov pochádza podľa Eterbase z radov akcionárov burzy. Zvyšných veriteľov akciovka nešpecifikovala, no sú z externého prostredia.

Ukradnuté „mince“ našli
Nádejou pre burzu môže byť prípadný návrat ukradnutých aktív. Hoci sa kryptomeny pýšia ťažkým vystopovaním vlastníctva, samotné „mince“ sa dajú nájsť v systéme pomerne ľahko vďaka jedinečným identifikátorom.
Podľa spoločnosti Eterbase sa podarilo vystopovať už 95 percent všetkých ukradnutých aktív. Väčšina z nich sa nachádza na tštyroch veľkých kryptomenových burzách. Napríklad burza Binance hneď po oznámení krádeže
informovala, že prípadné prostriedky, ktoré sa k nej dostanú, vráti späť legitímnemu majiteľovi – Eterbase.

„Podarilo sa preukázať, že tieto zdroje sa nachádzajú najmä na digitálnych peňaženkách búrz Binance a Huobi, a minoritne na peňaženkách búrz HitBTC a ChangeNOW,“ spresnila spoločnosť Eterbase.

Paradoxom je, že hodnota ukradnutých aktív sa niekoľkonásobne zvýšila, keďže od krádeže uplynul viac ako rok. Práve na burze Binance by mala mať firma Eterbase podľa našich informácií ukradnuté mince za 15 miliónov dolárov. Približne rovnaká hodnota by sa mala nachádzať aj na burze Huobi, ktorá však nechce s Eterbase spolupracovať na vrátení peňazí. Majitelia slovenskej burzy sa tak museli obrátiť na políciu a prokuratúru.
Firma Eterbase uviedla, že minimálne burza ChangeNOW prisľúbila prostriedky vrátiť a vec je aktuálne v administratívnom riešení v spolupráci s NAKA.

„Prijatie prostriedkov potvrdila aj burza Binance. Vec sa posunula aj s obvineniami na úroveň prokuratúry, ktorá by mala pomôcť s vrátením ukradnutých prostriedkov právnou pomocou vrámci právneho styku s cudzinou z minimálne piatich spoločností, ktoré dnes tvoria Binance.com. Burzy Huobi a HitBTC odmietli akúkoľvek spoluprácu s NAKA, a vec bude riešená podobne, ako v prípade Binance," dodal majiteľ slovenskej kryptoburzy.

Ak by sa burze podarilo dostať späť k ukradnutým prostriedkom očakáva, že sa na trh vráti. „V prípade vrátenia prostriedkov z Binance, Huobi, HitBTC a ChangeNOW predpokladáme úplné uspokojenie spriaznených aj nespriaznených veriteľov," uzavrela firma Eterbase.
Útok od Kima
Polícia zatiaľ odmietla prípad komentovať. „Vzhľadom na naďalej prebiehajúce vyšetrovanie nie je možné v predmetnej trestnej veci poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu účelu trestného konania.“

Majitelia burzy sú však presvedčení, že za celou krádežou stojí severokórejská hackerská skupina Lazarus. Skupina funguje od roku 2009 a má na svedomí viacero závažných kyberzločinov. Na konte má aj útoky na spoločnosť Sony, farmaceutické firmy či rozsiahly malwareový útok na Microsoft s názvom WannaCry.

„Na základe vyšetrovania a blockchain analýz sa dospelo k záveru, že za útokom je pravdepodobne hackerská skupina Lazarus Group, ktorá je aktívne podporovaná severokórejským režimom. Lazarus Group stojí za útokmi na väčšinu kryptobúrz, uskutočnených v posledných troch rokoch,“ spresnila Eterbase. Pripisuje sa jej aj odcudzenie 281 miliónov dolárov z burzy Kucoin.

Podľa svetových bezpečnostných expertov stojí za hackerskou skupinou Lazarus severokórejský režim. V minulosti po jej členoch pátrala americká FBI, aktuality.sk

X X X

Matovič so Šeligom o Počiatkovej vile v Cannes: Preveruje to francúzska prokuratúra

Kauza Vila v Cannes, ktorá výrazne pomohla hnutiu OĽaNO vo voľbách, má pokračovanie. Podľa Juraja Šeligu je to teraz v rukách francúzskej prokuratúry, ktorá rozbehla preverovanie nákupu na jeho podnet.
Tlačovú konferenciu pred budovou Národnej rady ohlásil líder hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič spolu s poslancom z rozpadajúcej sa strany Za ľudí Jurajom Šeligom. Téma je Vila v Cannes – pokračovanie.

Juraj Šeliga informoval, že už skôr on a ďalší ľudia pripravili podklady a materiály pre francúzsku prokuratúru, aby sa pozrela na nákup vily v Cannes Jánom Počiatkom. Došla im už aj odpoveď, že francúzska prokuratúra to preverí, ale že sa nebudú zatiaľ k ničomu vyjadrovať.

V podaní pre Francúzov Šeliga detailnejšie predstavil Jána Počiatka, kto to je, poslal im aj jeho verejné majetkové priznania a vyslovil podozrenie z prania špinavých peňazí či obchádzania daňových zákonov.

Šeliga tvrdí, že nechce vzbudzovať nádeje, že sa situácia rýchlo vyrieši, ale je to podľa neho prvý krok a zároveň upozornenie, že ani vonku si nepoctivci majetok neskryjú. Konať začal preto, že na Slovensku nekonali príslušné orgány. Podanie do Francúzska bola jeho iniciatíva, ale pozval si na tlačovú besedu Igora Matoviča, pretože on otázku vily v Cannes pred voľbami otvoril.

Igor Matovič vyzval koaličných partnerov, aby spolu zásadné zmenili zákon o preukazovaní pôvodu majetku, aby bolo možné odobrať neprimeraný majetok ľuďom, ktorí naň nemajú legálne príjmy, pretože doterajší zákon je bezzubý.
Cesta do Cannes

V januári 2020, približne mesiac pred parlamentnými voľbami, sa vybral Igor Matovič do Cannes. „Prišli sme sem preto, lebo sme sa dozvedeli, že si tu kúpil vilu bývalý minister financií Ján Počiatek,“ prihováral sa voličom. „Sme na ulici, kde domy stoja dvadsať, tridsať, sto miliónov eur,“ vyhlásil Matovič.
Vysvetľoval, že na ulici býva herečka, majitelia veľkých firiem a pán Michel, lebo tak to Matovičovi povedal strážnik, ktorý má byť podľa neho Počiatek.

Vtedy Matovič sľuboval, že 29. február 2020 bude posledným dňom, keď Počiatek a ďalší z jeho partie budú posledný deň dobre spať. Potom bránu a plot oblepili plagátikmi, na ktorých bolo napísané: Majetok Slovenskej republiky.
Na niektorých záberoch vidno do záhrady a na dvor domu. „Váš pocit raja na zemi sa končí 29. februára. Potom vám pôjdeme po krku,“ dodal Matovič.

Vtedy s ním do Francúzska cestoval aj Eduard Heger, Kristián Čekovský, Michal Šipoš a Juraj Krúpa. Vlani v auguste, keď malo Slovensko za sebou prvú vlnu pandémie, vycestoval na rovnaké miesto aj bývalý šéf KDH Alojz Hlina. Je o ňom známe, že s Matovičom je ako voda a oheň.

Hlina pripomenul Matovičové slová, že si Počiatek na vilu na ulici, kde „domy stoja 20, 30 miliónov eur“ nemohol zarobiť legálne. Podľa úradných záznamov však mala práve Počiatkova vila stáť 3,2 milióna eur.
Keď Hlina zistil, že vila je stále Počiatkova, nalepil na bránu plagátik so slovami: Pol roka po voľbách vila je stále vo vlastnícke Jána Počiatka. Na ďalšom bolo napísané: Populizmus nie je cesta./agentury/

X X X

Naftodoláre pre Dúbravku. Prichádzajú Arabi, tešia sa v Newcastli

Newcastle United chce získať anglický futbalový titul do desiatich rokov. Vyhlásila to riaditeľka Amanda Staveleyová, ktorá je aj minoritnou spoluvlastníčkou klubu.
Martin Dúbravka a jeho nový šéf, saudský korunný princ Muhammad bin Salmán.
Tím zo severného Anglicka definitívne prevzalo konzorcium na čele s Verejným investičným fondom (PIF) zo Saudskej Arábie.
Na jeho čele sedí neohrozený vládca krajiny, saudský korunný princ Muhammad bin Salmán.

„Straky“ majú na svojom konte štyri majstrovské tituly, naposledy sa však tešili ešte v roku 1927. FA Cup získali šesťkrát, naposledy v roku 1955.
„Newcastle United si zaslúži byť na vrchole Premier League. Bude to chcieť čas, ale dostaneme sa tam. Chceme však byť dobrí správcovia, nevystavíme sa riziku nesplniteľných sľubov,“ vyhlásila riaditeľka tímu, v ktorom pôsobí aj slovenský brankár Martin Dúbravka.

Príchod Saudov do Newcastlu kritizovali viaceré organizácie, vrátane spoločnosti na ochranu ľudských práv Amnesty International.
Fanúšikovia United sa však z transakcie tešia. Majiteľom klubu bol od roku 2007 Mike Ashley, ktorý však do klubu neinvestoval toľko peňazí, ako sľúbil.

Kritika od Amnesty International
Podmienkou vedenia Premier League bolo, že Arabi nebudú výraznejšie zasahovať do chodu klubu. Minoritnými vlastníkmi zostávajú britská investičná společnosť Reuben brothers a spomínaná Staveleyová.
Organizácia Amnesty International vlani upozorňovala, že prevzatie Newcastlu má za cieľ zakryť porušovanie medzinárodných práv saudskými lídrami.

Ako príklad uvádzala vraždu opozičného novinára Džamala Chášukdžího na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule, ku ktorej došlo 2. októbra 2018.
Z jej nariadenia bol obvinený Bin Salmán, hoci Rijád akúkoľvek úlohu korunného princa v kauze dlhodobo odmieta.
Bohatí Saudi prinesú do klubu množstvo financií. Už teraz sa nahlas rozpráva, že klub chce kúpiť najlepšie svetové hviezdy. Spomínajú sa mená ako Kylian Mbappé či Erling Haaland.

Isté je, že United sa stanú najbohatším futbalovým klubom sveta. Bin Salmán disponuje majetkom 250 miliárd eur, čo je desaťkrát viac, ako majú majitelia Manchestru City.
Saudi vo výške majetku prekonajú aj vlastníkov Paríža Saint Germain, bohatých šejkov z Kataru.
V klube nateraz zostáva aj Dúbravka, hoci je momentálne zranený. Na jeseň 2019 podpísal novú vylepšenú šesťročnú zmluvu. Do zranenia mu patrila jasná pozícia brankárskej jednotky./agentur

X X X

Voľby ČR môžu rozhodnúť seniori

Je ich najviac a na rozdiel od mladých ľudí aktívne chodia k urnám. Vo voľbách do Poslaneckej snemovne, ktoré sa v Česku konajú v piatok a v sobotu, s veľkou pravdepodobnosťou rozhodnú starší voliči. ​
Spolupredseda koalície Pirátov a Starostov Vít Rakušan sa rozpráva so seniorkami na predvolebnom mítingu v Kladne.
„Seniori sú jednoznačne najväčšou voličskou skupinou, ktorá momentálne chodí voliť. Budú kľúčovou voličskou skupinou, ktorá môže rozhodnúť vo voľbách,“ povedal pre Českú televíziu politológ Michal Pink z Fakulty sociálnych štúdií
Masarykovej univerzity.

Ľudí starších ako 65 rokov sú v desaťmiliónovom Česku necelé tri milióny. Je ich ale výrazne viac, než koľko je mladých voličov do tridsať rokov. A seniori majú nad mladými ešte jednu prevahu – ako voliči sú oveľa disciplinovanejší, voliť ich chodí okolo sedemdesiatich percent. „Mladých voličov do tridsať rokov sa tento rok chystá ísť voliť asi polovica,“ povedala pre program Reportéři Alžběta Králová z Inštitútu politického marketingu.

Česi vo veku nad šesťdesiat rokov tvorili tretinu voličov aj v predchádzajúcich voľbách do Poslaneckej snemovne pred štyrmi rokmi. Len pätnásť percent voličov boli vtedy ľudia do tridsať rokov.
​
„Seniori sú pre strany zaujímaví. Cielia na nich dlhodobo,“ pripúšťa Lenka Desatová, predsedníčka Rady seniorov ČR. „Je ale otázka, čo sa z volebných programov skutočne objaví v praxi,“ dodala s náznakom skepsy pre portál iDnes.cz.
Strany na seniorov cielia predovšetkým sľubom o vyšších dôchodkoch. Napríklad hnutie ANO premiéra Andreja Babiša sa zaviazalo, že vyrieši finančné zdroje pre starobné dôchodky. „Budeme ďalej zvyšovať dôchodky, aby v roku 2025 bola priemerná penzia 20-tisíc korún mesačne,“ stojí v jeho volebnom programe.

Sľub sumy, ktorá sa rovná 788 eurám, včera vo videodebate volebných lídrov v denníku Blesk Babiš zopakoval. „Ako hnutie ANO hovoríme: Voľte dvadsiatku, to znamená 20-tisíc priemerný dôchodok.“ Premiér a euromiliardár sa v diskusii pochválil, že iba deň predtým mu prišiel výmer dôchodku na 19-tisíc korún. „Do dôchodku sa ale nechystám, možno do politického, to závisí od ľudí,“ pripomenul svoje rozhodnutie, že v prípade, ak by sa ANO po voľbách ocitlo v opozícii, tak on sa z politiky stiahne.

ANO má vyhliadky vyjsť z volieb znova ako najsilnejšia strana. Podľa posledných prieskumov môže Babišovo hnutie očakávať 25 až 27 percent hlasov. U staršej generácie je jeho podpora ešte podstatne vyššia. Voliť sa ho chystá až okolo 46 percent seniorov.
„Predtým boli seniori silou, ktorá podporovala sociálnych demokratov a komunistov, dnes ich veľká časť volí ANO, kvôli čomu sa sociálni demokrati dostali do komplikovanej situácie,“ povedal pre iDnes.cz expert na politický marketing Karel Komínek.
Sociálnym demokratom, doterajším koaličným partnerom ANO, hrozí, že neprekročia päťpercentný prah do parlamentu. Viacerí politológovia tvrdia, že je to preto, že štedrý sociálny program ľavici „ukradol“ Babiš.

Podľa Matouša Pilnáčka z Centra pre výskum verejnej mienky sú volebné preferencie seniorov zvyčajne veľmi stabilné. „Väčšina starších ľudí je rozhodnutá a chystá sa voliť rovnaké zoskupenie ako v minulých voľbách,“ povedal pre portál Aktuálně.cz. Existuje ale jedna výnimka: najmenšiu stabilitu podľa analytika Pilnáčka má podpora sociálnych demokratov, od ktorých odskočila až tretina všetkých seniorov, ktorí za nich hlasovali v minulých voľbách.

„Robíme pre dôchodcov maximum a budeme v tom pokračovať,“ povedal včera v debate Blesku Babiš. Pripomenul, že jeho vláda navýšila dôchodky o 4,5 tisíca korún a zaviedla veľké zľavy na dopravu pre seniorov, ktorí môžu cestovať vlakom a autobusom za štvrtinovú cenu lístka. Tieto benefity šéf ANO nemieni zrušiť a potvrdil tiež, že neráta so zvýšením veku odchodu do dôchodku.

Opozícia a viacerí ekonómovia Babišovi vyčítajú, že nepovedal, kde na to chce vziať zdroje. „Rast priemerného starobného dôchodku na 20-tisíc korún by znamenal, že by penzie v najbližších štyroch rokoch stúpali zhruba dvojnásobným tempom v porovnaní s ich vzostupom v uplynulom desaťročí. Bez vykonania dôslednej dôchodkovej reformy či bez ďalšieho enormného nárastu verejného dlhu je naplnenie takéhoto cieľa ťažko predstaviteľné,“ poznamenal pre magazín Reflex Lukáš Kovanda z Trinity Bank./agentury/

X X X

Čaká políciu normalizácia? Mikulec získal právomoc dosadiť si 'poslušných'

Odstrániť nepohodlných policajných funkcionárov a na ich miesto dosadiť „poslušných ľudí“. Nielenže bude minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) sám vyberať policajného prezidenta a šéfa inšpekcie, ale získa aj právomoc odvolať napríklad všetkých krajských riaditeľov polície - a to bez udania akéhokoľvek dôvodu. Odborári síce upozorňujú na jasnú protiústavnosť narýchlo prijatých zmien, koalícia ich ale napriek tomu prezentuje dokonca ako odpolitizovanie a profesionalizáciu polície.

Mikulec to vysvetľuje tým, že vo funkciách sa zabetónovali mnohí policajní funkcionári bez potrebných profesionálnych predpokladov. „V prípade, že to bude vyžadovať záujem služobného úradu, bude môcť byť funkcionár odvolaný z funkcie aj bez udania dôvodu. Myslím si, že nám to pomôže,“ presviedča Mikulec.

Po roku a pol vo funkcii dosiahol minister vnútra v polícii stav, ktorý mnohí hodnotia skôr ako rozklad než akékoľvek zlepšenie. Niekoľko mesiacov už ministra za pasivitu otvorene a ostro kritizuje nielen opozícia, ktorá sa ho už dvakrát snažila v parlamente odvolať, ale aj jeho vlastní koaliční partneri.

„Mikulec sa v súčasnosti javí, že svoj rezort naozaj nemá pod kontrolou a je nejakým spôsobom vyradený z hry. Ak sú takýmto spôsobom zatýkaní jeho nominanti a v jeho rezorte prebieha vojna jednotlivých zložiek, takýto minister nemá vo funkcii čo hľadať,“ zhodnotil pre Pravdu politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak.

VIDEO: Mikulec: Situácia je po výmene policajného prezidenta pokojnejšia.
Čo s ministrom, ktorý svoju funkciu nezvláda? Podľa koalície je riešením výrazné rozšírenie jeho právomocí. Okrem posilnenia politického vplyvu na šéfov polície a inšpekcie totiž Mikulec vo štvrtok od Národnej rady získal aj priamy vplyv na všetkých riadiacich policajných funkcionárov.

Dosiahol to vďaka pozmeňujúcemu návrhu k novele o štátnej službe od svojho straníckeho kolegu Lukáša Kyselicu. Aj keď sa zákon pripravoval od leta, niekdajší šéf neúspešného tímu Gorila svoje zmeny doplnil len v utorok a už vo štvrtok celú novelu schválila Národná rada.

Minister tvrdí, že s Kyselicom jeho pozmeňujúci návrh nekonzultoval, napriek tomu si ho pochvaľuje. „Osobne som to s pánom Kyselicom nekonzultoval. Toto ale nie je nič nové, čo tu doteraz nebolo. Ak niekto tvrdí niečo iné, tak klame. Táto možnosť už v zákone bola aj predtým. Aj to, že sa to v roku 2019 zmenilo, bolo to za účelom toho, aby sa mnohí ľudia vo funkciách zabetónovali. My dnes vnímame na funkciách mnohých, ktorí tam z profesionálneho hľadiska nemajú čo robiť,“ vysvetlil Mikulec.

Politizáciou k odpolitizovaniu
Vládne hnutie OĽaNO deklaruje, že ich novela posilňuje princípy transparentnosti, odpolitizovania, profesionality a etického výkonu povolania štátnych úradníkov. Ostatní majú ale iný názor. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) a Odborový zväz polície zhodne hovoria o protiústavnos¬ti zmien.

„Koaliční poslanci sa pokúšajú o destabilizáciu štátnej správy vrátane ozbrojených zborov,“ reagovala hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. „Opätovne dôrazne upozorňujeme poslancov Národnej rady, ako aj ostatných ústavných činiteľov, že Ústavný súd už v prípade odvolávania nadriadených v štátnej službe bez uvedenia dôvodov vydal nález, v ktorom rozhodol, že odvolanie nadriadeného v štátnej službe bez uvedenia dôvodu je v rozpore s ústavou,“ dodala hovorkyňa.
Odborári argumentujú nálezom Ústavného súdu z apríla 2013. Najvyšší garant ústavy vtedy rozhodol o porušení práv prepusteného zástupcu riaditeľa odboru Železničnej polície Bratislava Oblastnej správy Trnava. V januári 2009 prišiel o prácu z rozhodnutia ministra dopravy, ktorý jeho prepustenie odôvodnil len dôležitým záujmom štátnej služby.

„Takéto rozhodnutie nemôže byť odôvodnené len všeobecným poukazom na „dôležitý záujem štátu“ bez toho, aby bol dôležitý záujem štátu konkretizovaný, ako to bolo v prípade sťažovateľa. V opačnom prípade možno rozhodnutie ministra dopravy o odvolaní sťažovateľa z funkcie zástupcu riaditeľa odboru Železničnej polície Bratislava považovať za prejav jeho svojvôle, ktorá je v podmienkach materiálneho právneho štátu z ústavného hľadiska neakceptovateľná a neudržateľná,“ uviedol v rozhodnutí Ústavný súd.

Mikulec ale tvrdí, že s ústavou problém v tomto prípade nie je a odvoláva sa aj na pomery medzi hasičmi. „Opakujem, že toto nie je niečo nové. Už to tu bolo. Keď dnes niekto tvrdí, že je to vo vzťahu k ústave sporné, tak pripomínam, že takéto oprávnenie je dodnes v zákone o hasičskom záchrannom zbore a nie je zneužívané. Tých prípadov nie je extrémne veľa. Takže sa nie je čoho obávať,“ trvá na svojom minister.

Likvidácia nevhodného funkcionára
Aj Odborový zväz polície uznáva, že takéto oprávnenie už v minulosti ministri mali, názor na jeho uplatňovanie však majú zásadne iný ako minister. „Spravidla teda išlo len o likvidáciu funkcionára, čo je v rozpore nielen s Ústavou SR, ale aj s princípmi demokratického, transparentného a nepredpojatého fungovania štátu,“ zdôraznil vo svojom stanovisku

Odborový zväz polície.
„Primárnym cieľom takéhoto ustanovenia bola spravidla možnosť zo dňa na deň previesť, prípadne preložiť bez udania akéhokoľvek odôvodnenia na inú funkciu „nevhodného“ vysokého funkcionára, pričom sa takýto človek zvyčajne ustanovoval do omnoho nižšej funkcie, platovej triedy, prípadne bol preložený na iné miesto výkonu štátnej služby,“ upozornili policajní odborári.

OĽaNO tvrdí, že keď sa zbaví nepohodlných ľudí, ich nástupcov už bude vyberať transparentne. „Ide nám o posilnenie odbornosti a zabezpečenie transparentného výberu štátnych zamestnancov. V súčasnosti to totiž nie je možné. Vo funkciách sú často neodvolateľní a ‚zabetónovaní‘ politickí nominanti, ktorí sa tam dostali za vlády Smeru, SNS a Mosta-Híd. Naším cieľom je obsadiť tieto pozície riadnymi výberovými konaniami, lenže ešte predtým ich musíme uvoľniť tak, ako to máme deklarované v Programovom vyhlásení vlády,“ vysvetlil poslanec OĽaNO a predseda hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský.

Uviedol paradoxný príklad, keď vraj štátni úradníci inštalovaní do funkcií za vlád Smeru namiesto ochrany verejného záujmu často porušujú platné zákony. Porušenie zákona je však už aj za súčasného stavu dôvodom na odvolanie funkcionára. Napriek tomu však hnutie OĽaNO trvá na tom, že odvolávať je najlepšie bez odôvodnenia.
„Ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu,“ uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu Kyselicu. Ten tvrdí, že tento návrh reaguje na viaceré vzniknuté problémy v praxi.

„Návrh je vyústením debaty s odbornou verejnosťou. Vypočuli sme aj mnohých policajtov, ktorí sú často frustrovaní z pomerov na krajských a okresných riaditeľstvách. Dávame šancu kvalitným a poctivým policajtom v kariérnom raste, rušíme uzavretosť a nepružnosť na riadiacich úrovniach policajného zboru,“ uviedol Kyselica.

Odborári preto dúfajú, že otvárajúcu sa možnosť likvidácie policajných funkcionárov zastaví ešte hlava štátu. „Verejne žiadame prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby uvedený takto schválený zákon nepodpísala, vrátila ho späť do Národnej rady na opätovné prerokovanie, prípadne sa priamo obrátila na Ústavný súd, ktorý by rozhodol, či schválené ustanovenia zákonov sú v súlade s Ústavou SR,“ dodali policajní odborári.

Logické vyústenie situácie
Vysokých policajných funkcionárov bude môcť minister po novom len odvolať, ale na obsadenie ich miesta bude musieť využiť verejné výberové konanie. V prípade policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie ich bude môcť meniť úplne slobodne. Navyše do týchto funkcií nemusí minister vybrať ani len aktívneho policajta. Bude si však musieť ešte chvíľu počkať.
Výber policajného prezidenta a šéfa inšpekcie totiž upravuje samostatný zákon. Jeho novelizáciu už 30. septembra poslanci zo všetkých štyroch koaličných strán predložili parlamentu. Prerokovávať by sa mal na ďalšej schôdzi Národnej rady, ktorá sa má začať 19. októbra.

V súčasnosti musí minister pri obsadzovaní týchto dvoch vysokých funkcií do určitej miery akceptovať odporúčanie brannobezpečnos-tného výboru parlamentu. Pri odvolávaní dokonca potrebuje súhlas až trojpätinovej väčšiny tohto výboru.
„Podľa navrhovanej úpravy budú mať tieto výstupy výboru voči ministrovi vnútra konzultačný charakter. Cieľom verejného vypočutia vo výbore pre obranu a bezpečnosť bude prezentácia kandidáta na funkciu prezidenta Policajného zboru pred poslancami Národnej rady a verejnosťou,“ uvádza sa v odôvodnení zákona.

Predseda brannobezpečnos¬tného výboru Juraj Krúpa (OĽaNO) vysvetlil, že novela je logickým vyústením situácie. „Je nutné a potrebné, aby minister vnútra mal aj posilnené personálne možnosti v prípade zlyhávania vedúcich funkcionárov, a tým pádom aj zásadnejší dosah na dianie v policajnom zbore. Ak sa nejaká toxická strana v minulosti rozhodla zneužívať políciu, nezabránil tomu ani komplikovaný spôsob výberu policajných funkcionárov,“ tvrdí Krúpa.

Odvoláva sa aj na prípad nedávno za korupciu odsúdeného riaditeľa policajnej inšpekcie Adriána Szabóa. „Proti akýmkoľvek nebezpečným nomináciám naše hnutie vždy dôrazne bojovalo a bude tak robiť aj v budúcnosti. My chceme na vedúcich funkciách čestných a profesionálnych policajtov, za ktorých bude niesť plnú politickú zodpovednosť minister vnútra,“ uzavrel Krúpa./agentury/

X X X

Spor o Kolíkovú trvá. Matovičovi chýbajú spojenci, s ktorými by ju vytlačil z rezortu

Sulíkovi odľahlo, keď Pellegrini stiahol opozičný návrh na odvolanie šéfky rezortu spravodlivosti.
Kým sa koalícia sporí o rozpočet a reformu paragrafu 363, pod povrchom stále buble stará záležitosť. Obyčajní ľudia totiž ani po mesiaci nepovažujú prechod Márie Kolíkovej a jej frakcie zo strany Za ľudí k SaS za uzavretú záležitosť.
„Táto otázka je stále otvorená, avšak koaličná rada zatiaľ nemala priestor sa ňou zaoberať vzhľadom na naliehavosť prijímania mnohých zásadných legislatívnych zmien a reforiem,” odkázal Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO.
Sú však zrejme jediní a na zmeny, teda hlavne na to, aby Kolíková opustila rezort, nebudú mať partnerov. Záujem na tom totiž nemá ani Sme rodina.

Sme rodina pri SaS
Podľa našich informácií z prostredia vedenia hnutia sú v tejto otázke kollárovci na strane SaS. Kolíková totiž pri odchode zo Za ľudí so sebou vzala nielen rezort, ale aj šesť poslancov. To je počet, ktorý podľa koaličných prepočtov pripadá na jedného ministra a Sme rodina preto nevidí dôvod na zmeny na ministerstve.

Naznačujú to aj oficiálne vyjadrenia predsedu hnutia Borisa Kollára.
„Vychádza to tak, že asi šesť poslancov kryje jedného ministra. Koaličná zmluva je platná. Teraz to nie je témou dňa, teraz je na stole rozpočet,” povedal vo štvrtok Kollár.

Konflikt trvá už od septembra, keď Mária Kolíková odišla od Za ľudí k SaS. Ministerka spravodlivosti si so sebou vzala nielen rezort, ktorý vedie, ale aj šiestich poslancov.
Táto zmena otvorila otázku, či má ministerstvo zostať Kolíkovej a SaS, alebo by malo naďalej patriť strane Za ľudí, ako sa píše v koaličnej zmluve. Predsedníčke Za ľudí Veronike Remišovej však zostali len štyria zákonodarcovia, čo však nestačí ani na jeden rezort. Partneri sa nevedeli dohodnúť, či meniť koaličnú dohodu.

Zmluvu nechceli meniť
Predseda SaS Richard Sulík to napriek novej realite odmietal. Podľa neho funguje aj bez zmien. Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič naopak trval na tom, aby sa dodržiavalo to, čo je v nej napísané a aby Kolíková rezort opustila.
Konflikt napokon prekryla vojna v polícii a väzba štvorice vyšetrovateľov NAKA, do ktorej ich v polovici septembra poslal okresný súd v polovici septembra. Krajský súd rozhodnutie nedávno zrušil.

„Keď sa mafia snaží zahatať cestu k spravodlivosti, je to stokrát väčší (problém – pozn. red.) ako to, či niekto bude prilepený na svojom ministerskom kresle,” hovoril vtedy Matovič, prečo ani po viac ako týždni neuzavrela koalícia tému Kolíkovej.

Sulík: Je to vybavená vec
Ani mesiac od krízy hlavní aktéri svoje pozície nemenia. Sulík považuje aktuálny stav, teda že jeha strana získala rezort, za nové status quo.
„Pred touto zmenou som infomorval koaličných partnerov, informoval som aj premiéra, dal mi svoje slovo, že nenavrhne odvolanie Márie Kolíkovej a vec je pre mňa vybavená. Nemám potrebu to niekde otvárať,“ vyhlásil vo štvrtok predseda SaS.
Od konfliktu dáva ruky preč aj strana Za ľudí. Jej predsedníčke Veronike Remišovej pritom hrozilo, že môže prísť o svoj rezort investícií. Za ľudí totiž v Národnej rade zastupujú len štyria zákonodarci, čo by podľa koaličných prepočtov stačiť nemalo.
Remišová sa nechce vracať
Preto Kolíková pred odchodom zo strany odvolala svojho štátneho tajomníka Michala Luciaka, ktorý sa ako zvolený poslanec presunul do parlamentu. Vďaka tomu v Národnej rade získala šesť lojálnych hlasov a mohla opustiť Za ľudí bez straty rezortu.
„Problém s funkciami pani Kolíkovej je teraz už problémom Richarda Sulíka, ktorý musí o svojich zásadných požiadavkách presvedčiť všetkých koaličných partnerov. My v strane Za ľudí sa sústredíme na obnovu dôvery v právny štát, na fungujúce služby štátu, očistu Slovenska od korupcie, reformy a prácu pre ľudí. To je naša priorita,” povedala pre Aktuality.sk Remišová.

Problémové odvolávanie
Spor okolo Kolíkovej pritom vôbec nemusel mať taký hladký priebeh, ako doteraz. Opozícia na čele s Hlasom totiž v parlamente chystala jej odvolávanie.

Vyslovovanie nedôvery ministerke spravodlivosti by v koalícii zrejme vyvolalo otrasy, keďže už pri predchádzajúcom opozičnom pokuse do rokovacej sály demonštratívne neprišlo takmer 30 koaličných poslancov.
Obavy z druhého odvolávania priznal aj líder SaS v nedeľnej relácii V politike na TA3, keď reagoval na to, že predseda Hlasu Peter Pellegrini napokon návrh na vyslovenie nedôvery ministerke spravodlivosti stiahol a rozhodol sa odvolávať radšej celú vládu.
„Moja reakcia bola tá, že výborne, lebo zatiaľ čo pri Márii Kolíkovej mohlo dôsjť aj k nejakým diskrepanciám, tak pri vláde ako celku nie. To nás ešte stmelí,” skonštatoval Sulík.

Aktuálne sa tak teda zdá, že Igor Matovič je jediný, kto má aspoň teoretický záujem situáciu ďalej rozvíjať. Dnes to nerobí, pretože ho ako ministra financií zamestnáva najmä rozpočet a blížiaci sa spor okolo návrhov skupiny na obnovu v právny štát.
Pokiaľ to koalícia prežije, na stole si ju zrejme počká práve zmena pomerov medzi stranami, aktuality.sk

X X X

Koaliční Zelení žiadajú výmenu kancelára Kurza

Po výzvach rakúskej opozície na odstúpenie kancelára Sebastiana Kurza vyzvali v piatok na výmenu šéfa vlády aj koaliční Zelení.
Pokračovanie súčasnej koalície je podľa šéfky poslaneckého klubu Zelených Sigrid Maurerovej možné len vtedy, ak dôjde k výmene kancelára, vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie Kurza pre podozrenia z korupcie, píše agentúra DPA.
„Je celkom jasné, že takáto osoba už nie je schopná zastávať úrad (kancelára)," uviedla Maurerová na margo Sebastiana Kurza.
Vyzvala preto Kurzovu Rakúsku ľudovú stranu (ÖVP), aby na post šéfa vlády nominovala iného politika s bezúhonnou reputáciou.
„Je ohrozená Kurzova schopnosť vykonávať funkciu"

Šéf Zelených Werner Kogler označil obvinenia z úplatkárstva a sprenevery voči kancelárovi za veľmi závažné, v dôsledku čoho je - ako uviedol - ohrozená Kurzova schopnosť vykonávať funkciu.

Zelení sa v piatok stretli s opozičnými stranami s cieľom nájsť riešenie aktuálnej vládnej krízy. Budúci utorok sa ohľadom vyšetrovania Kurza a jemu blízkych ľudí uskutoční mimoriadne zasadnutie rakúskeho parlamentu.
Spoločný návrh na vyslovenie nedôvery vláde

Ak kancelár neodstúpi, opozičné strany avizovali, že podajú spoločný návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Na štvrtok a piatok boli naplánované stretnutia všetkých predsedov parlamentných strán s prezidentom Alexandrom Van der Bellenom.
Šéf krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl v piatok povedal, že je pripravený rokovať s inými stranami o ďalšom postupe. Ako píše DPA, jeho strana má v parlamente 30 zo 183 mandátov, čo znamená, že by bola potrebná pri formovaní prípadnej väčšiny bez ÖVP. Kickl dodal, že FPÖ je otvorená i možnosti predčasných volieb.

Rakúska protikorupčná prokuratúra (WKStA) v stredu oznámila, že vyšetruje Kurza, ako aj deväť ďalších osôb a tri združenia. Preveruje podozrenia, že od apríla 2016 boli peniaze rezortu financií využité na zaplatenie prieskumov verejnej mienky v prospech Kurza, ktorý bol v tom čase ministrom zahraničných vecí, aktuality.sk

X X X

Rozhodnutie poľského Ústavného súdu: Priama cesta k polexitu?

Poľský Ústavný súd vo štvrtok rozhodol, že niektoré články zmlúv s Európskou úniou nie sú v súlade s poľskou ústavou. Verdikt tak spochybňuje prednosť legislatívy EÚ pred poľskými zákonmi. Mnoho pozorovateľov v Poľsku považuje štvrtkové rozhodnutie Ústavného súdu za "priamu cestu" krajiny k vystúpeniu z EÚ - takzvanému polexitu.

Proti väčšine hlasovali iba dvaja zo 14 sudcov. Podľa vyjadrenia súdu členstvo krajiny v EÚ a ratifikovanie príslušných zmlúv neznamená, že súdne orgány EÚ by mali mať zvrchovanú moc nad Poľskom.
Verdiktu poľského Ústavného súdu predchádzalo niekoľkomesačné súdne konanie, v ktorom prezident, predstavitelia vlády a parlamentu často zdôrazňovali, že poľská ústava má prednosť pred legislatívnymi normami Únie a rozsudky Súdneho dvora EÚ sú niekedy v konflikte s poľským právnym poriadkom.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski ešte pred zverejnením rozsudku zdôraznil, že takýto verdikt by nešiel proti zmluvám o členstve Poľska v EÚ, avšak by ich účinnosť presnejšie definoval v prípadoch podobným tým, keď súdy vo viacerých krajinách nevyhoveli rozsudkom európskeho súdu.

Poľský Ústavný súd sa začal zaoberať touto záležitosťou v júli na podnet premiéra Mateusza Morawieckeho v súvislosti s vymenúvaním sudcov a verdiktom Súdneho dvora EÚ, že legislatíva Únie má prednosť pred poľskými zákonmi. Brusel zase vníma poľský Ústavný súd ako spolitizovaný, poukazujúc na spriaznenosť viacerých sudcov s vládou vrátane predsedníčky súdu Julie Przylebskej.

Eurokomisia: Rozhodnutie vyvoláva vážne obavy
Európska komisia vo štvrtok v reakcii na verdikt poľského Ústavného súdu oznámila, že využije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby zabezpečila rešpektovanie ustanovení európskeho práva.

Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders na online brífingu tlmočil „veľké znepokojenie“ EK v súvislosti s týmto verdiktom. „Náš postoj k nadradenosti európskeho práva je veľmi jasný. Európske právo je základom Európskej únie. Rozhodnutia súdu EÚ sú záväzné pre všetky vnútroštátne súdne orgány,“ dodal Reynders. Zároveň poznamenal, že je príliš skoro komentovať podrobnosti rozhodnutia poľského Ústavného súdu.

„Rozhodnutie poľského Ústavného súdu si podrobne preštudujeme a následne rozhodneme o ďalších krokoch. Komisia v prípade potreby využije svoje právomoci podľa Zmlúv o fungovaní EÚ na zabezpečenie jednotného uplatňovania a integrity práva Únie,“ uvádza sa vo vyhlásení eurokomisie.

Vyhlásenie zároveň spresňuje, že EÚ je spoločenstvom založeným na hodnotách a práve, ktoré platia vo všetkých členských štátoch. Komisia zdôraznila, že práva Európanov podľa Zmlúv o fungovaní EÚ musia byť chránené bez ohľadu na to, kde v Európskej únii žijú.
Európska komisia v uplynulom období opakovane kritizovala poľské vedenie, a to aj vo vzťahu k súdnemu systému v Poľsku.
Prívrženci EÚ protestovali proti verdiktu súdu
Pred budovou poľského Ústavného súdu vo Varšave sa vo štvrtok podvečer zišli desiatky ľudí, aby protestovali proti verdiktu, že niektoré články zmlúv s Európskou úniou nie sú v súlade s poľskou ústavou.

Demonštranti vo Varšave mali v rukách vlajky Poľska a EÚ a transparenty s nápismi „Neústavný súd“, „Sme Európania“, „Máme radi EÚ“, „Polexit = darček pre Putina“. Viacerí držali brožované vydania Ústavy Poľskej republiky, napísal denník Gazeta Wyborcza.
Ľudia protestujú pred poľským Ústavným súdom vo Varšave 7. októbra 2021
Mnoho pozorovateľov v Poľsku považuje štvrtkové rozhodnutie Ústavného súdu za „priamu cestu“ krajiny k vystúpeniu z EÚ – takzvanému polexitu.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller však vo štvrtok túto interpretáciu odmietol, pričom poukázal na to, že v mnohých západných krajinách – vrátane Nemecka a Francúzska – došlo k analogickým súdnym rozhodnutiam.
Verdikt Ústavného súdu však môže mať vplyv i na prideľovanie eurofondov pre Poľsko vrátane peňazí z Plánu obnovy pre Európu. Poľsko z neho môže získať asi 58 miliárd eur: 23,9 miliardy eur vo forme grantov a 34,2 miliardy eur v pôžičkách.
Poľsko už predstavilo plán prerozdelenia týchto prostriedkov, ten však musí schváliť Brusel, čo sa zatiaľ nestalo. Poľská opozícia sa domnieva, že vedenie krajiny použije verdikt Ústavného súdu aj na spochybnenie rozhodnutí súdov EÚ týkajúcich sa kontroverznej reformy súdnictva v Poľsku./agentury/

X X X

Sulík: Zjednotenie pravidiel viacerých krajín zabíja konkurencieschopnosť

Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) by neskúšal zavádzať rovnaké regulácie naprieč viacerými krajinami, pretože to zabije konkurencieschopnosť jednotlivých štátov. Povedal to v diskusnom paneli počas tohtoročného Tatra Summitu.
Nadväzoval tak na svojho predrečníka, predsedu predstavenstva organizácie Globsec Wilhelma Molterera, ktorý si myslí, že stredná Európa potrebuje funkčný ekosystém pre inovácie. Problémom podľa neho je práve to, že podnikateľské prostredie, respektíve pravidlá pre podnikateľov, tvoria jednotlivé vlády a sú teda rozdielne v každej krajine. Nápomocné podľa neho môže byť vytvorenie originálnej platformy, ekosystému.

Sulík s ním nesúhlasil a zdôraznil, že napríklad Slovensko, Maďarsko, Česko či Rakúsko sú síce malé krajiny, ale sú si navzájom najmä konkurentmi. „Nielen v produktoch či cenách, ale aj v pravidlách, ktoré prichádzajú od vlád," povedal Sulík. Dodal, že ak si voliči zvolia dobrú vládu, pravidlá v krajine tak môžu byť lepšie než v iných, čo jej prináša konkurenčnú výhodu.
Kilečko
Vicepremiér vo svojom príspevku spomenul, že Ministerstvo hospodárstva (MH) SR pod jeho vedením už dávnejšie prinieslo svoje „kilečko" so 114 malými, ale konkrétnymi zmenami, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie. „Tento rok pokračujeme a máme 469 rozličných malých vylepšení. Je veľmi zložité ich zozbierať, dozvedieť sa o nich," poznamenal minister.
Dodal, že nerobí veľký rozdiel medzi inovatívnymi spoločnosťami a bežnými podnikateľmi, štát sa snaží vytvárať univerzálne vylepšenia.
Na diskusii sa zúčastnil aj výkonný riaditeľ technologickej spoločnosti EPAM Systems Arkadiy Dobkin z Filadelfie. Vyzdvihol dôležitosť inovácií, avšak aj potrebu štátu udržať v krajine talentovaných ľudí. „Všetko je to o talente," poznamenal a dodal, že preto je dôležitá aj transformácia systému vzdelávania, aktuality.sk

X X X

Riskujú hnev Číny. Američania tajne cvičia Taiwancov

Americké jednotky pre špeciálne operácie a príslušníci námornej pechoty tajne cvičia od vlaňajška taiwanské sily, pričom riskujú hnev Číny, informoval vo štvrtok denník The Wall Street Journal.
Podľa agentúry AFP denník uvádza, že približne 20 príslušníkov amerických síl cvičí taiwanské pozemné a námorné sily „najmenej jeden rok“ v súvislosti s rastúcimi verbálnymi hrozbami Číny voči Taiwanu – spojencovi USA.

Denník sa odvoláva na nemenovaných úradníkov. Taiwanské ministerstvo obrany správu odmietlo komentovať. Pentagón správu nepotvrdil ani nevyvrátil. Jeho hovorca John Supple uviedol, že „naša podpora a obranné vzťahy s Taiwanom zostávajú v súlade so súčasnou hrozbou, ktorú predstavuje Čínska ľudová republika“.

Podľa AFP správa zrejme potvrdila články taiwanských médií z novembra minulého roka, v ktorých sa odvolávali na taiwanské námorné velenie, že do krajiny prišli americké jednotky, aby vycvičili námorné sily a špeciálne jednotky v operáciách malých lodí a obojživelných lodí.
Tieto články následne americkí a taiwanskí predstavitelia odmietli a zdôraznili, že obe strany sú zapojené do vojenských bilaterálnych výmen a spolupráce.

Najväčšia demonštrácia sily
Spojené štáty dodávajú Taiwanu zbrane – vrátane obranných rakiet a stíhačiek – v súvislosti s hrozbou Pekingu násilne prevziať kontrolu nad ostrovom a znovu ho spojiť s Čínou, poznamenala AFP.
Čína v pondelok vyslala nad Taiwan 52 bojových lietadiel, čo bola najväčšia demonštrácia sily za predchádzajúce posledné tri dni, čo čínske vojenské lietadlá narúšali vzdušný priestor Taiwanu.
​
Čínska vláda považuje Taiwan za svoju odštiepeneckú provinciu a neuznáva jeho demokraticky zvolenú vládu. Oba štáty vznikli po občianskej vojne v roku 1949, v dôsledku ktorej sa komunisti dostali k moci v pevninskej Číne a nacionalisti vedený generálom Čankajškom ušli na Taiwan.

Peking aj v minulosti zvyšoval tlak na Taiwan, aby ho prinútil uznať svoju suverenitu. Taiwanskí predstavitelia však vyhlasujú, že Taiwan je nezávislý štát a bude brániť svoju slobodu a demokraciu. Jeho najdôležitejším podporovateľom sú Spojené štáty./agentury/

X X X

Bieloruská stráž údajne strieľala na poľských pohraničníkov, Minsk to popiera

Na poľsko-bieloruskej hranici došlo údajne k incidentu, keď bieloruské sily strieľali na poľské jednotky strážiace východnú hranicu Európskej únie. Podľa agentúry AP o tom v piatok informovala hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská. Spresnila, že pri štvrtkovom incidente nebol nikto zranený a že boli pravdepodobne použité slepé náboje.

Poľská tlačová agentúra PAP následne informovala, že ministerstvo zahraničných vecí vo Varšave si predvolalo bieloruského chargé d'affaires Aľaxandra Česnovského, aby s ním prediskutovalo situáciu na poľsko-bieloruských hraniciach.
Bieloruský výbor pre ochranu štátnej hranice medzičasom vo svojom vyhlásení poprel, že by v danom sektore hranice došlo k incidentu, pri ktorom by bieloruskí pohraničníci použili zbrane. Informovala o tom agentúra TASS.
„Príslušníci pohraničnej stráže sú pod rastúcim tlakom a v strese"

Hovorkyňa Michalská vo svojom piatkovom vyhlásení dodala, že príslušníci pohraničnej stráže sú pod rastúcim tlakom a v strese, pretože narastá počet incidentov, pri ktorých boli do poľských vojakov z bieloruského územia hádzané rôzne predmety. Michalská uviedla, že nedávno dopadol na poľskú stranu hranice predmet pripomínajúci výbušninu.
Podporu armádnym jednotkám a pohraničnej stráži chrániacej hranice s Bieloruskom pred migračným tlakom vyjadril aj poľský premiér Mateusz Morawiecki. Vo svojom vyhlásení na sociálnej sieti Twitter ubezpečil, že „všetky zložky moci" stoja za pohraničnou strážou a armádou, ktorým sa súčasne poďakoval za „ich profesionálny a zodpovedný prístup".

Členské štáty EÚ Poľsko, Litva a Lotyšsko strážia svoje hranice pred tlakom migrantov z Blízkeho východu a Afriky snažiacich sa dostať na ich územie z Bieloruska. Vo všetkých troch štátoch pritom panuje podozrenie, že nápor migrantov organizuje a povzbudzuje bieloruská vláda podporovaná Moskvou, ktorá sa snaží destabilizovať EÚ ako odvetu za západné sankcie voči autoritárskemu režimu v Minsku.
Podozrenia
V štvrtkovom rozhovore pre jednu z poľských rozhlasových staníc Michalská uviedla, že bieloruskí pohraničníci, ktorí hranicu dobre poznajú a monitorujú ju optoelektronickým vybavením, ukazujú migrantom, „kde kto je" a poskytujú im aj nástroje na prestrihávanie plotu z žiletkového drôtu.

Podľa jej slov „ľudia, ktorí sa pokúšajú dostať do Poľska, uvádzajú, že ich cieľom sú západné krajiny: Nemecko, Francúzsko, Rakúsko. Hovoria, že nechcú požiadať o azyl v Poľsku".
Informovala, že situácia na hranici s Bieloruskom sa nevyvíja veľmi dobre. Dodala, že poľskí pohraničníci sa ju snažia strážiť ešte dôkladnejšie, pričom dúfajú, že už nedôjde k žiadnym tragickým udalostiam. Spresnila, že „ľudia sú na takýto výlet v zimných podmienkach úplne nepripravení", aktuality.sk

X X X

Moskva žiada Paríž, Berlín a Štokholm o zistenia týkajúce sa otravy Navaľného

Rusko vyhovelo žiadosti 45 členských krajín Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a poskytlo im požadované informácie o otrave ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, ktoré si od neho tento týždeň vyžiadali.
Moskva však súčasne žiada Francúzsko, Nemecko, Švédsko a technický sekretariát OPCW, aby jej tiež dodali údaje o kauze Navaľnyj, ktoré majú k dispozícii. Rusko ich potrebuje pre úplné uzavretie tohto prípadu svojimi vyšetrovateľmi.

Podľa agentúry Interfax to v piatok uviedol stály predstaviteľ Ruskej federácie pri OPCW Alexandr Šuľgin.
Dodal, že Rusko malo odpoveď na žiadosť OPCW doručiť do desiatich dní, ale „keďže je krajinou poctivo plniacou svoje záväzky", reagovalo už do dvoch dní.

Šuľgin však súčasne v mene Ruska upozornil, že „znepokojení kolegovia" z OPCW si zjavne „zmýlili adresáta svojej žiadosti". Vyhlásil, že všetky „otázky týkajúce sa incidentu s Navaľným by nemali byť adresované nám (Rusku), ale Nemecku, Francúzsku a Švédsku, ktorých laboratóriá údajne zistili v tele ruského blogeraprítomnosť stôp nervovoparalytickej látky, "označovanej na Západe ako novičok".

Rusko požiadalo o údaje
Rusko preto súčasne s doručením odpovede na žiadosť 45 členov OPCW oficiálne požiadalo Berlín, Paríž a Štokholm, ako aj technický sekretariát OPCW, aby mu poskytol údaje potrebné dokončenie predbežného vyšetrovania kauzy Navaľnyj.
Šuľgin v tejto súvislosti vyjadril nádej, že partneri si splnia svoje záväzky z členstva v OPCW a odpovedia Rusku do stanovenej lehoty 10 dní.

Rusko reagovalo na podnet skupiny 45 krajín sveta - vrátane USA, Británie, Nemecka a Kanady -, ktorá sa naň tento týždeň obrátila prostredníctvom Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a žiadala, aby Rusko podalo vysvetlenia týkajúce sa otravy ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. V súlade s pravidlami OPCW mala Moskva na odpoveď desať dní.
Novičok
Západné štáty sú presvedčené, že líder ruskej opozície Navaľnyj bol v auguste minulého roku v Rusku otrávený nervovoparalytickou látkou zo sovietskych čias - novičkom.
Z pokusu o otravu sa zotavoval v Nemecku, odkiaľ sa v januári vrátil do Ruska, kde bol okamžite zadržaný a krátko na to odsúdený na trest väzenia, ktorý si momentálne odpykáva, aktuality.sk

X X X

Pápež František sa osobne nezúčastní na klimatickom summite OSN v Glasgowe

Pápež František sa napokon osobne nezúčastní na dôležitom klimatickom summite OSN (COP26) v škótskom Glasgowe, ktorý sa uskutoční od 31. októbra do 12. novembra. Oznámila to v piatok Svätá stolica s tým, že delegáciu Vatikánu povedie namiesto pápeža vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin, píše agentúra DPA.

Hoci Vatikán predtým oficiálne nepotvrdil, že pápež skutočne odcestuje na túto dôležitú klimatickú konferenciu, samotný František začiatkom septembra v rozhovore pre španielsky rozhlas uviedol, že takúto cestu plánuje. „Všetko záleží od toho, ako sa budem cítiť," poznamenal vtedy. „V pláne je, že tam budem," povedal.
Vatikán neúčasť 84-ročného pápeža na summite OSN v piatkovom oznámení nevysvetlil. Ako však pripomína agentúra AP, v júli František podstúpil operáciu hrubého čreva.

Pápež podporuje boj proti klimatickej zmene
Pápež František sa už roky zasadzuje za podporu boja proti klimatickej zmene a o tejto téme sa zhováral vo štvrtok i s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorú prijal na súkromnej audiencii vo Vatikáne.
Spolu s takmer 40 ďalšími náboženskými vodcami podpísal v pondelok v Apoštolskom paláci vo Vatikáne spoločnú výzvu adresovanú vládam krajín sveta, aby sa na glasgowskom summite zaviazali k plneniu ambicióznym cieľov a zintenzívnili tak boj proti súčasnej klimatickej kríze, aktuality.sk

X X X

Viaceré krajiny severnej Európy sprísnili podmienky vstupu pre Slovákov

Viaceré krajiny severnej Európy zaradili Slovensko medzi rizikové alebo tzv. červené krajiny.
Pre Slovákov cestujúcich do Estónska, Holandska a Nórska tak od pondelka (4. 10.) platia sprísnené podmienky. Informuje o tom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR na svojej webovej stránke.
Cestujúci do Holandska sú povinní preukázať sa pri vstupe do krajiny potvrdením o očkovaní, negatívnym výsledkom testu alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19. Výnimku majú deti do 12 rokov.

V prípade preukázania sa testom platí, že PCR test nesmie byť starší viac ako 48 hodín a antigénový test viac ako 24 hodín. Izolácia nie je povinná.
Pri návšteve Nórska musia Slováci nad 18 rokov povinne absolvovať karanténu. Osoby mladšie ako 18 rokov sú od karantény oslobodené, musia však absolvovať test. V oboch prípadoch je potrebné sa elektronicky registrovať. Karanténu možno ukončiť negatívnym výsledkom PCR testu najskôr tri dni po príchode do krajiny. V prípade že osoba nemá kde absolvovať karanténu, môže využiť karanténny hotel.

Bezplatné testovanie na hraničnom priechode
Rezort upozornil, že pri vstupe do Nórska sú cestujúci povinní podrobiť sa na hraničnom priechode bezplatnému testovaniu na ochorenie COVID-19. „Osobe, ktorá sa bez závažného dôvodu odmietne podrobiť testovaniu a dobrovoľne neopustí územie Nórska, bude udelená pokuta a bude umiestnená do karantény," uviedlo ministerstvo na webe.
V prípade cesty do Estónska musia desaťdňovú karanténu po príchode absolvovať Slováci, ktorí sa nemôžu preukázať potvrdením o úplnom zaočkovaní alebo o prekonaní ochorenia COVID-19.

Karanténu je možné ukončiť po dvoch testoch. Po prvom negatívnom výsledku testu platí uvoľnený režim, keď môžu osoby napríklad navštevovať prácu alebo vybrané obchody. „Druhý test je možné absolvovať najskôr šiesty deň od absolvovania prvého testu v zahraničí, respektíve sedem dní od absolvovania prvého testu po príchode do Estónska v niektorom z verejných testovacích miest," spresnilo ministerstvo, aktuality.sk

X X X

USS novým riaditeľom sa do košickej záchranky vracajú staré mená a staré zmluvy

Riaditeľ košickej záchranky dosadený vtedajším ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím zmluvy s advokátskou kanceláriou Ladislava Nižníka ukončoval, nový riaditeľ spoluprácu s advokátom obnovuje.
​Ekonóm z Popradu Bystrík Mucha nastúpil do čela Záchrannej služby Košice v júni 2020, keď na stoličke vymenil Miroslava Boháča. Za šéfa štátnej záchranky ho nominoval vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí z OĽaNO. Jeho úlohou bola konsolidácia chodu zdravotníckej inštitúcie, ktorú sprevádzali viaceré škandály z minulosti.

V kancelárii riaditeľa košickej záchranky napríklad objavil odpočúvacie zariadenia či rušičku signálu. Neskôr vysvitlo, že v Záchrannej službe Košice od roku 2019 pôsobil na pozícii poradcu vtedajšieho riaditeľa Boháča súčasný šéf Slovenskej informačnej služby Michal Aláč.

Bystrík Mucha sa ako krízový manažér zároveň pustil aj do čistenia zmluvných vzťahov, ktoré mali byť pre štátnu organizáciu ekonomicky nevýhodné. Po analýze sa medzi ne zaradili i služby poskytované košickou Advokátskou kanceláriou Nižník, ktorú vlastní a riadi uznávaný východoslovenský právnik Ladislav Nižník.

Advokátska kancelária poskytovala košickej záchranke svoje služby na základe dvoch zmlúv – o právnej pomoci a poskytovaní právnych služieb – od marca 2017. Zmluvy boli uzatvárané vždy na 12 mesiacov. Za tri roky Záchranná služby Košice vyplatila za právne služby tomuto advokátovi minimálne 70-tisíc eur bez DPH.

Začiatkom júla 2020, teda mesiac po Muchovom nástupe do kresla riaditeľa Záchrannej služby Košice záchranári zmluvu o právnej pomoci, ktorá súvisela so servisom pri vymáhaní pohľadávok, po dohode s Ladislavom Nižníkom ukončili. Agendu prevzalo interné právne oddelenie košických záchranárov.

Pri druhej zmluve o poskytovaní právnych služieb došlo v júli 2020 podpisom dodatku k zníženiu vyplácaného mesačného paušálu z 3 333 eur bez DPH na 2 750 eur bez DPH. Zmluve vypršala platnosť koncom júna tohto roka. Bývalý manažment ju neobnovil, a tým odstrihol štátnu záchranku od tohto dodávateľa.

S novým šéfom nové objednávky
Koncom júna 2021 však nový minister zdravotníctva za OĽaNO generál Vladimír Lengvarský Bystríka Muchu z pozície šéfa košických záchranárov odvolal a namiesto neho menoval bývalého vojaka z povolania Dušana Kožuška.
„Ministrom zdravotníctva bol vymenovaný do funkcie riaditeľa, štatutárneho orgánu ZSKE, na dobu určitú do obsadenia miesta úspešným uchádzačom výberového konania, najdlhšie do 31. decembra 2021,“ informovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. V košickej záchranke sa tak za posledných šesť rokov vystriedalo až šesť šéfov.
Zhruba dva týždne po svojom nástupe Kožuško siahol po právnych službách Advokátskej kancelárie Nižník a cez vystavenú objednávku objednal pre košickú záchranku právne poradenstvo za 4200 eur. Koncom augusta sa situácia zopakovala. Tentoraz bola objednávka pre košického advokáta vystavená na revíziu personálnej agendy za odmenu vo výške 1740 eur.

V polovici septembra Dušan Kožuško objednal od Ladislava Nižníka „právne služby v súdnych sporoch vedených pred Okresným súdom Košice II“ za 4 860 eur. Do starých koľají sa napokon všetko vrátilo koncom septembra, keď bola v centrálnom registri zmlúv zverejnená nová zmluva o poskytovaní právnych služieb platná 12 mesiacov – do septembra 2022.
Bez odpovedí
Vďaka nej sa paušálna mesačná odmena pre košického advokáta vyšplhala na doposiaľ rekordnú sumu 5-tisíc eur. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Bol som záchrankou oslovený. Som pracovne vyťažený a po telefóne nebudem nič hovoriť,“ odpovedal stroho k návratu do košickej záchranky advokát Ladislav Nižník.

Aktuality.sk sa s otázkami obrátili aj na rezort zdravotníctva. Jeho tlačový odbor odkázal, že odpovede na ne sú výlučne v kompetencii Záchrannej služby Košice. Tá však už viac ako mesiac mlčí, jej riaditeľ Dušan Kožuško na otázky Aktualít ani po urgencii nereagoval.
Nie je preto známe, prečo košická záchranka v priebehu jedného roka diametrálne zmenila názor na výhodnosť či nevýhodnosť právnych služieb poskytovaných Advokátskou kanceláriou Nižník. Ku košickým záchranárom sa podľa informácií Aktualít vracia aj ich exriaditeľ Miroslav Boháč, ktorý má ponovom radiť a pomáhať pri verejných obstarávaniach.

Mediálne takmer neznámy advokát
V médiách sa meno Ladislava Nižníka neskloňuje takmer vôbec. V roku 2011 sa za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) dostal do dozornej rady štátneho Východoslovenského onkologického ústavu. Novinárom vtedy povedal, že nie je v žiadnej strane a nominácia ho prekvapila.

Ďalšia mediálna zmienka jeho mena pochádza z roku 2013, keď sa objavil na súde v Budapešti po boku Evy Rezešovej staršej, podľa vlastných slov „len ako pozorovateľ“, počas pojednávania s Evou Varholíkovou-Rezešovou. Dcéra košického privatizéra železiarní Júliusa Rezeša spôsobila v roku 2012 na maďarskej diaľnici pod vplyvom alkoholu tragickú autonehodu, pri ktorej zahynuli štyria ľudia, aktuality.sk

X X X

Čierne stavby na Slovensku: Namiesto búrania dodatočná legalizácia
​
Nelegálne stavby stoja aj vďaka benevolentnému zákonu. Pokusy z dielne vicepremiéra Štefana Holého si zatiaľ vyslúžili najmä kritiku, ZMOS chystá vlastnú úpravu. Podarí sa konečne zatočiť s kšeftármi s ilegálnou výstavbou?
Hoci nemali stavebné povolenie, stoja dodnes. Vila Cyrila Talapku v obci Reca neďaleko Senca, luxusná pláž missky Daniely Kralevich na Zlatých pieskoch či nepovolené stavby v historickom centre Banskej Štiavnice sú výkladnou skriňou čiernych stavieb na Slovensku.

Väčšina príbehov ilegálnej výstavby sa odohráva podľa rovnakého scenára a končí sa v zásade bezbolestne: pokutou a dodatočným povolením. Samosprávy tvrdia, že na odstránenie ilegálnej výstavby chýbajú účinné páky. Starostovia, primátori i právnici sa zhodujú, že súčasný zákon je mäkký.

Boj s nelegálnou výstavbou je na pleciach jednotlivých stavebných úradov zriadených pri mestách a obciach. Na Slovensku je ich 2880 a každý má vlastný register čiernych stavieb. Centrálna evidencia neexistuje.
Oslovené mestá a obce evidujú na svojom území desiatky až stvoky ilegálnych stavieb. Zbúrať sa podarilo iba zlomok z nich, pričom vo väčšine prípadov ide o malé objekty.

Pod paľbou kritiky
Pomôcť v boji s ilegálnou výstavbou mal nový stavebný zákon z dielne podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina), ktorý si v minulosti vyslúžil kritiku už za návrhy v oblasti verejného obstarávania. Holý v médiách vyhlasoval, že nová legislatíva zefektívni a sprehľadní procesy a pomôže potlačiť korupciu. Po predstavení zákona, ktorý mal nahradiť vyše 40-krát novelizovanú legislatívu z roku 1976, sa však opäť spustila vlna kritiky.

Organizácia Via Iuris iniciovala hromadnú pripomienku, ktorú podporilo viac ako 11 400 ľudí. „Obávame sa, že prijatie návrhov pána Holého by bol veľmi nepodarený a zlý experiment na občanoch, ktorí by sa v konečnom dôsledku aj tak zase obracali s pomocou na nás. Naše pripomienky sú naďalej vážne. Nie je možné vylepšovať niečo, čo je od základov zlé,“ varoval primátor Trenčína a predseda Únie miest a obcí Slovenska Rychard Rybníček v júli tohto roka.

Proti sa postavilo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré zastupuje drvivú väčšinu slovenských miest a obcí. „Veľmi rád by som povedal, ktoré konkrétne paragrafové časti návrhu zákona sú zlé, ale to sa nedá. Návrh je taký nedokonalý, že ho treba odmietnuť ako celok,“ zhrnul starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov a bývalý poslanec parlamentu Martin Chren vo februári tohto roka.

Jedným z kritizovaných bodov pôvodného návrhu z dielne Holého bol takzvaný generálny pardon na čierne stavby postavené do januára 2022. Neskôr sa skloňoval rok 2023, od ktorého by nebola možná dodatočná legalizácia nepovolenej výstavby. Dovtedy by však mali všetci dosť času, aby sa zbavili nálepky nelegálnej stavby.

Holého úrad sa voči termínu generálny pardon ohradil. Koncom júna ale oznámil, že sa rozhodli zákon prepracovať. Ani nová verzia však samosprávy neuspokojila. Únia miest Slovenska koncom júla odmietla i druhý Holého pokus.
Mesiac nato sa síce vicepremiér dušoval, že po rokovaní so ZMOS-om dosiahli v kľúčových bodoch dohodu. Hovorca združenia Michal Kaliňák to ale odmietol. Pre Aktuality.sk uviedol, že k žiadnej dohode nedošlo a ZMOS chystá vlastnú, takzvanú rýchlu novelu stavebného zákona, ktorú plánuje zverejniť koncom októbra.
Holého legislatívny návrh je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Nešťastné riešenie
Na Slovensku v súčasnosti platí stavebný zákon z roku 1976, ktorý bol viackrát novelizovaný. V prípade čiernych stavieb pozná dve riešenia: zbúranie alebo dodatočnú legalizáciu. Práve druhý spôsob je na Slovensku veľmi využívaný.
Ak stavebný úrad zistí, že na jeho území stojí čierna stavba, vyzve vlastníka, aby predložil doklad potvrdzujúci, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami ani cieľmi a zámermi územného plánovania. Keďže ide o porušenie zákona, majiteľ môže od stavebného úradu dostať pokutu do výšky 33-tisíc eur. Pre väčšinu kšeftárov s ilegálnou výstavbou ide o symbolickú sumu.

Výsledkom je, že vďaka uvedenému postupu sa na Slovensku darí legizovať desiatky čiernych stavieb. Slabiny systému už roky kritizujú tí, ktorých sa to týka. „Legislatíva je nastavená pomerne benevolentne voči stavebníkom, ktorí takto obchádzajú nastavený systém. Mnohokrát je menej náročné postaviť stavbu a dať si ju dodatočne povoliť, keďže preventívne opatrenia a sankcie nie sú dostatočné,“ zhrnul hovorca Prešova Vlado Tomek.

Rovnaký názor nám tlmočila aj hovorkyňa Banskej Bystrice Dominika Grešková, podľa ktorej evidujú na území mesta dve desiatky čiernych stavieb. „Zaoberanie sa čiernymi stavbami je často na úkor tých, ktorí postupujú v súlade so zákonom. Tak by mal postupovať každý stavebník, a preto možnosť legalizácie čiernych stavieb nepovažujeme za vhodné riešenie.“

Zbúra sa zlomok
Zbúranie čiernej stavby býva na Slovensku skutočne ojedinelým javom. Väčšinou tak končia súkromné rodinné domy či nelegálne rómske osady. V roku 2011 sa napríklad podarilo v Malackách zbúrať obvodové múry nelegálne stavaného rodinného domu. V Terchovej zas vlani odstránili stavbu v treťom stupni ochrany. V Banskej Bystrici zbúrali päť čiernych objektov. Aj tentoraz však išlo len o drobné stavby.

Slovenskú realitu dokonale dokumentujú čísla z Nitry – takmer všetky zo 133 nelegálnych stavieb boli dodatočne povolené. Majitelia využili fakt, že zákonné postihy za výstavbu bez povolenia sú minimálne.
„Pri tých, u ktorých sme nariadili odstránenie, ešte neprišlo k vykonateľnosti nariadenia. Ide napríklad o známu kauzu kontajnerového domu umiestneného neďaleko Nitrianskeho hradu,“ uviedol hovorca mesta pod Zoborom Tomáš Holúbek.
Nekonečný príbeh
Zatočiť s nelegálnou výstavbou chcel ešte v roku 2013 vtedajší smerácky minister dopravy Ján Počiatek. Jeho štátny tajomník František Palko predložil návrh stavebného zákona, ktorý tiež počítal de facto s generálnym pardonom pre čierne stavby. Dodatočne sa mali legalizovať až do deviatich rokov.

Zároveň zavádzal prísenšie postihy – za čierne stavby malo hroziť až päť rokov väzenia. Zo zmien však napokon zišlo. Vláda Roberta Fica síce odobrila normu, do platnosti však nikdy nevstúpila. Počiatek návrh pre kritiku , aktuality.sk

X X X

V hubách v Nemecku našli stopy rádioaktivity z výbuchu v Černobyle

Až 95 percent vzoriek lesných húb pozbieraných v Nemecku v posledných šiestich rokoch obsahovalo rádioaktívne stopy pochádzajúce z výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle v roku 1986.
Informoval o tom nemecký Spolkový úrad pre ochranu spotrebiteľov a bezpečnosť potravín (BVL), napísala v piatok agentúra Reuters.
Zvýšená koncentrácia rádioaktívnych izotopov cézia - cézium 137 a cézium 134 - je charakteristická práve pre výbuch v Černobyle. Stopy týchto izotopov boli nájdené hlavne na juhu Nemecka.

Žiadna zo 74 testovaných vzoriek však nepresiahla zákonný limit rádioaktivity 600 becquerelov na kilogram.
BVL vysvetlila, že rádioaktívny materiál sa vyskytuje v lesoch preto, že lesné ekosystémy recyklujú živiny z pôdy. Práve preto voľne rastúce huby vykazujú kontamináciu dlhšie ako poľnohospodárske plodiny.

K nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Explózia štvrtého bloku elektrárne bola doteraz najväčšou katastrofou v dejinách jadrovej energetiky, pri ktorej sa do atmosféry uvoľnilo niekoľko ton rádioaktívneho odpadu, aktuality.sk