V stredu sa oficiálne končí 16-ročná éra Angely Merkelovej. Nový nemecký kancelár Olaf Scholz zložil v stredu napoludnie sľub v Spolkovom sneme (Bundestag). Stalo sa tak po tom, čo ho do funkcie vymenoval prezident Frank-Walter Steinmeier a ešte predtým ho zvolili i poslanci Bundestagu. Informovala o tom agentúra DPA. "Sľubujem, že svoje sily venujem blahu nemeckého ľudu a jeho rozvoju a ochrane, budem ctiť a hájiť ústavu a zákony, svoje povinnosti si budem plniť svedomito a budem spravodlivý voči všetkým," uviedol Scholz.

Koaličné rokovania Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP) sa začali 21. októbra po ukončení sondážnych rozhovorov.
Dosiahnutú 177-stranovú koaličnú dohodu predstavili 24. novembra a 7. decembra ju predstavitelia tejto trojice strán podpísali v Berlíne.

Doterajší kabinet konzervatívneho bloku CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej a SPD bol od konca októbra, keď sa konalo ustanovujúce zasadnutie novozvoleného Spolkového snemu, vo funkcii ako úradujúca vláda.
V stredu sa oficiálne končí 16-ročná éra Merkelovej a Nemecku začne vôbec po prvý raz vládnuť trojkoalícia SPD, FDP a Zelených.
Po tom, čo Scholz zložil prísahu, sa kolóna vozidiel so 16 ministrami jeho kabinetu z Bundestagu presunula na zámok Bellevue, kde ich Steinmeier oficiálne vymenuje.
Následne ministri okolo 13.30 h zložia v Bundestagu sľub. Scholz sa potom odoberie do úradu kancelára, kde mu Merkelová odovzdá funkciu.

Gratulovali Macron aj Putin
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu po zvolení Olafa Scholza za nového nemeckého kancelára prisľúbila, že s ním bude spolupracovať pre "silnú Európu".
Na jeho zvolenie reagovali i šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron či ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom agentúra AFP.

"Gratulujem, milý Olaf Scholz, k zvoleniu a vymenovaniu za spolkového kancelára. Želám dobrý štart a teším sa na ďalšiu spoluprácu pre silnú Európu, ktorá bude založená na dôvere," uviedla šéfka EK na sociálnej sieti Twitter.
Scholzovi zablahoželal i šéf Európskej rady Charles Michel. Dodal, že sa teší na spoločnú prácu pre silnú a nezávislú Európu a poďakoval sa tiež doterajšej kancelárke Angele Merkelovej.
Na zvolenie Scholza reagoval i ruský prezident Vladimir Putin, ktorý povedal, že s novým lídrom Nemecka chce nadviazať "konštruktívne vzťahy".

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dodal, že verí v pokračovanie vzťahov oboch krajín.
"Počítame s kontinuitou, s tým, že medzi prezidentom (Putinom) a novým kancelárom (Scholzom) sa vyvinú konštruktívne vzťahy. A že nemecká strana bude naďalej chápať, že na riešenie pálčivých odlišností neexistuje alternatíva k dialógu," povedal novinárom Peskov.
"Ďalšiu kapitolu napíšeme spoločne. Pre Francúzov, Nemcov i Európanov," napísal francúzsky prezident Emmanuel Macron na Twitteri.

Orbán to nevidí ružovo
Maďarský premiér Viktor Orbán, naopak, v príspevku pre periodikum Bild napísal, že vo vzťahu k Nemecku i novej vláde vidí hlbokú priepasť.
"Nová ľavicovoliberálna vláda sa snaží odkláňať od Európy národných štátov (bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla) smerom k centralizačnej politike Bruselu, ktorá je pozitívne naklonená k migrácii a genderovým otázkam a na formovaní ktorej sa podieľa aj Nemecko," uviedol Orbán.

Dodal, že Maďarsko a Nemecko "už nestoja bok po boku". Vysvetlil, že táto jednota sa narušila už počas migračnej krízy v roku 2015.
Medzi prvými zahraničnými gratulantmi boli i čínsky prezident Si Ťin-pching a premiér Li Kche-čchiang.
Ako uviedla čínska štátna televízia, Si Ťin-pching sa v telefonickej gratulácii vyslovil za rozšírenie spolupráce medzi oboma krajinami a pozdvihnutie vzťahov na "novú úroveň", aktuality.sk

X X X

Premiér Heger zhrnul nové opatrenia. Od soboty sa otvárajú vleky

"Dohody dnes majú cenu. Hádky a konflikty spoločnosť už unavujú," konštatuje premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti. Zhrnul, na akých nových opatreniach sa koalícia dohodla. Na tlačovej konferencii na pôde Národnej rady však neprezentoval spolu s troma ministrami - dvaja za OĽaNO, jedna za stranu Za ľudí, a šéfku poslaneckého klubu SaS, všetky opatrenia.

Vládna koalícia sa dohodla, že od piatku 10. decembra:
sa otvoria obchody a kostoly v režime OP (očkovaní, po prekonaní ochorenia COVID-19). Počet zákazníkov bude obmedzení metrami štvorcovými,
v MHD a vlakoch bude platiť režim OTP (očkovaní, testovaní, prekonaní).
Od soboty 11. decembra sa otvoria lyžiarske vleky v režime OP.
Od pondelka 13. decembra prechádzajú žiaci druhého stupňa základných a stredných škôl na dištančné vyučovanie.

Od 25. decembra budú môcť do hotelových chodiť hostia v režime OP, ktorí však budú musieť mať test. Pre hostí budú otvorené aj hotelové reštaurácie.
Na tlačovej konferencii koalícia akosi „pozabudla“ povedať, že sa zmenil termín otvárania vlekov. Tie totiž – podľa pôvodného návrhu ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO), mali byť otvorené v režime OP až od 25. januára.

Zástupcovia hnutia Sme rodina neboli na tlačovke, hoci bola na pôde parlamentu. Najmä premiér a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) šéfovi tohto hnutia a predsedovi Národnej rady Borisovi Kollárovi ďakovali, že pristúpil na túto dohodu.
Okrem toho sa koalícia dohodla, že ľudia nad 60 rokov dostanú za očkovanie peniaze v hotovosti. Tí zodpovednejší, ktorí absolvovali alebo absolvujú v krátkom čase aj tretiu dávku, tri stovky. Kto sa do Vianoc minimálne objedná na očkovanie, môže v januári dostať dvesto eur.
Najnovšie sa zruší aj testovanie detí do dvanásť rokov, budú mať status rodiča.

Ako pripomenul Heger, zostáva v platnosti lockdown a zákaz vychádzania. „Dnes sú najohrozenejšou skupinou nezaočkovaní a musia strpieť viac nepohody. Je to v prvom rade v ich záujme,“ vysvetľuje predseda vlády.
Poďakoval koaličným partnerom, že „sa dokážu navzájom počúvať“ a nezabudol vyzvať opozíciu, aby „prestala štvať ľudí proti vláde, ale bojovala po boku vlády proti pandémii“.

Koalícia na dohode pracovala už niekoľko dní. Cez víkend Konzílium odborníkov žiadalo predĺžiť lockdown a sprísniť niektoré opatrenia. V pondelok šiel Lengvarský na koaličnú radu s návrhom opatrení, ktoré by mali platiť až do 9. januára. Nakoniec sa partneri dohodli až v utorok na pôde parlamentu./agentury/

X X X

Pribudlo 91 úmrtí, testovanie odhalilo ďalších vyše 9-tisíc nakazených

Za utorok odhalilo PCR testovanie na Slovensku 9 425 nových prípadov koronavírusu pri 26 081 vykonaných testoch, takmer 73 percent z nich nebolo zaočkovaných. Pozitivita PCR testovania dosiahla 36,2 percenta. Pribudlo 91 úmrtí na covid, celkový počet obetí epidémie stúpol na 15 095.

Najviac PCR pozitívne testovaných bolo v Žilinskom kraji (1 356), nasleduje Trenčiansky kraj (1 241), Bratislavský (1 236), Prešovský (1 217), Košický (1 212), Trnavský (1 159), Banskobystrický (1 104) a Nitriansky kraj (900).
Z 33 682 ukončených antigénových testov pribudlo 1 179 pozitívnych prípadov.

Počet hospitalizácií klesol o 18 na 3 479, z toho 2 661 pacientov (takmer 73 percent) nie je zaočkovaných alebo má len jednu dávku očkovacej látky. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti je 609 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 310 osôb.
Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že za predchádzajúci deň nebol nikto zaočkovaný proti covidu.
NCZI však oznámilo, že zmenilo metodiku zberu dát v súvislosti s očkovaním. Tento krok urobili z dôvodu praktického prehľadu pre občanov, ako aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. NCZI pristúpilo k automatizácii zberu dát, ktorý bude jednotný pre všetky reportovacie nástroje.

„Nový zdroj údajov obsahuje individuálne záznamy o očkovaných osobách a presnejšie opisuje skutočnosť, ako doteraz používaný agregovaný zdroj údajov. Vzhľadom na zmeny metodiky zdroja údajov ohľadom očkovania preto dodatočne upozorňujeme verejnosť na rozdiel počtu aplikovaných vakcín prezentovaných za posledné dni, ktoré počnúc dnešným dňom bude jednotné,” dodala hovorkyňa NCZI Alžbeta Sivá. Zmena nastala po dohode so všetkými partnermi.
Prvú dávku vakcíny dostalo už vyše 2,6 milióna osôb, z toho aj druhú dávku vakcíny dostalo 2 483 625 ľudí. Približne pol milióna ľudí má tretiu dávku vakcíny./agentury/

X X X

Hamran: Dvaja policajti podozriví z vynesenia nahrávok z loveckej chaty vyšli z detektoru lži ako problematickí

Dvaja z 20 policajtov, ktorí boli podozriví z vynesenia nahrávok z poľovníckej chaty, vyšli po absolvovaní detektoru lži ako problematickí.
Dočasný policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval v relácii televízie JOJ Analýzy Na hrane, s tým že tieto osoby pravdepodobne nebudú pokračovať na svojich postoch. Zároveň dodal, že identifikovali ďalších približne päť osôb, ktoré sa budú musieť podrobiť detektoru lži.

V októbri unikli do médií videá, na ktorých sú na poľovníckej chate zachytení predseda strany Smer Robert Fico a člen predsedníctva Smeru Robert Kaliňák s advokátmi obvineného exprezidenta polície či s oligarchom Miroslavom Bödörom. Policajný prezident uviedol, že robí kroky k tomu, aby sa zistilo, ako nahrávky unikli. /agentury/

X X X

Kauza Technopol: Slobodník vynášal Bödörovi. Kočner mu sľuboval úplatok

„Bolo mi povedané, že v budúcnosti sa bude revanšovať,“ opisuje odkaz od Kočnera cez Bödöra Slobodník.
Bernard Slobodník bol roky vysokým policajným funkcionárom. Podarilo sa mu ustáť aj zemetrasenie po vražde Jána Kuciaka. Práve on po výmene šéfa polície Tibora Gašpara za Milana Lučanského nakreslil veľkú časť novej podoby Národnej kriminálnej agentúry.

Slobodník skončil vo funkcii sám, v lete 2019 – teda v čase, kedy už bolo jasné, že jeho meno sa spomína v Threeme dnes už odsúdeného mafiána Mariana Kočnera. V debate s Norbertom Bödörom – dnes obvineným z vedenia mafiánskej skupiny v polícii – sa spomína minimálne pätnásťkrát.

V rozhovore pre Denník N vtedy tvrdil, že všetky debaty o tom, čo má „Béďo“ urobiť, zariadiť či pozdržať, spomínajú aktéri komunikácie len ako „krytie iných osôb“. Dnes už Slobodník pred vyšetrovateľmi aj pred verejnosťou hovorí niečo iné.
V relácii NA ROVINU priznal, že Bödöra informoval napríklad o vyšetrovaní Kočnerovej kauzy Technopol. Práve na túto kauzu sa podľa neho hlavy skupiny Bödörovcov často pýtali, a preto sa aj od neho „posúvali informácie“, hoci to predtým verejne odmietal.

„Áno. A nielen jemu, ale vedeniu skupiny. Museli to robiť všetci. Už viac ako dva roky to nepopieram. Verejne som hovoril inak ešte pred mojim odchodom z polície. Potom som o tom nehovoril s nikým, len s orgánmi činnými v trestnom konaní. A tam som presne uviedol, ako to bolo,“ vysvetľuje Slobodník.

Kočner sa chcel „revanšovať"
Podľa Threemy ma tiež na Kočnerove požiadanie zariadiť, aby sa pozdržalo obvinenie advokáta Andrej Šabíka. „Advokát Šabík ktorý zastupuje zmenky bude obvinený v Technopole a sudkyňa v Markíze by sa mohla zbytočne rozrušiť. Sme s tými zmenkami v záverečnej fáze a nechcem aby sa to kvôli pár dňom pojebalo. Tak ak sa dá, nech to Béďo ešte natiahne – napr. nech si vezme spis na kontrolu,“ písal Kočner Bödörovi.

V inej správe „kamošovi“, ako označoval mocného muža z Nitry, nezabudol vyjadriť vďaku. „Béďovi (a samozrejme hlavne Tebe) veľmi pekne ďakujem za trpezlivosť a pomoc,“ písal Kočner v januári 2018.
Dnes Slobodník naznačuje, že vďaka mohla mať aj materiálnu podobu. Kočner mu mal cez Bödöra avizovať úplatok. „Bolo mi povedané, že v budúcnosti sa bude revanšovať,“ opisuje slová, ktoré mali zaznieť z úsť Kočnerovho „kamoša“. V akej veci a koľko ponúkal? Na túto otázku už Slobodník priamo neodpovedá.

Karta sa obrátila
„To bol celý komplex vecí. Veď Kočnera sme stíhali v dvoch konkrétnych prípadoch, ďalších sedem bolo rozpracovaných.“ Koľko mafián ponúkal, vraj Slobodník povedal vyšetrovateľovi. Úplatok od Kočnera však podľa vlastných slov odmietol: „Áno, ale to bola len debata. Nebolo to tak, že mi dal niekto alebo pán Bödör na stôl peniaze.“

S mafiánom, odsúdeným na dlhoročný trest v kauze zmenky televízie Markíza, sa vraj stretol len raz – na chodbe, keď bol na policajnom výsluchu. „Nepoznal som Kočnera, nikdy som sa s ním nestretol na priateľskej báze, nič od neho nedostal ani nezobral,“ tvrdí Slobodník.

Z Threemy vidno, že napokon sa karta obrátila a z "Béďa" sa stal úhlavný nepriateľ. Hneď po vražde Jána Kuciaka sa totiž vtedajšiemu šéfovi NAKA Petrovi Hraškovi priznal, že sa s novinárom stretával.
Už vtedy sa duo Kočner – Bödör začalo obávať, že Slobodník priveľa vie a môže začať rozprávať. Dnes ako spolupracujúci obvinený vykresľuje štruktúru mafie v polícii a jej fungovanie.

Hrozby aj snaha o stretnutie
V máji 2018 mafián píše, že treba pripraviť mediálnu stratégiu. „Alebo vyraziť Béďa. I keď si myslím že vyraziť ho asi nebude možné. Veľa vie. Postaví sa na tribúnu a začne vrieskať ako "bol ovplyvňovaný" v kauzách Bašternák. A bude to ešte viac fp.či.“

Slobodník sa však napokon rozhodol rozprávať až v momente, keď zistil, že s políciou po svojom zadržaní spolupracuje ďalší člen skupiny – bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.
Kočner je už právoplatne odsúdený na dlhoročné väzenie, bývalý policajný funkcionár sa však stále obáva pomsty. „Ja som sa stále obával a obávam pomsty. Už desať rokov. Iní ľudia sú vonku. Aj budú vonku,“ hovorí Slobodník. Ešte kým bol v polícii, našiel si na služobnom aute sledovacie zariadenie. Hrozbu mali nedávno adresovať aj jeho dcére.

„Otvorili auto a dali jej tam 40-centimetrovú bakelitovú vranu, ktorá mala igelitom zviazané nohy,“ opísal Slobodník. Okrem zastrašovania zachytil aj snahy ovplyvniť ho: „Boli nejaké náznaky na stretnutia, ktoré som odmietol.“ Ponuky prišli podľa neho cez tretie osoby.

„Bolo to z prostredia ľudí, ktorých dlhodobo poznám. Ich kontakty sa však ďalej rozširujú, takže ťažko povedať, aký to malo mať konečný efekt. Od prvého výsluchu som sa však s nikým nestretol,“ tvrdí dnes už bývalý policajt Slobodník, aktuality.sk

X X X

Forbes zaradil Čaputovú medzi 100 najvplyvnejších žien sveta

Americký magazín Forbes zaradil slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú medzi 100 najvplyvnejších žien sveta. V rebríčku, na čele ktorého sú americká spisovateľka a filantropka MacKenzie Scottová, viceprezidentka USA Kamala Harrisová a šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová, sa Čaputová umiestnila na 86. mieste.

Rebríček najvplyvnejších žien sveta za rok 2021 zverejnil Forbes na svojej webstránke v utorok. Ku každej z vybraných žien, medzi ktorými je 40 topmanažérok, 19 svetových političiek a jedna expertka na imunológiu, autori pripojili fotografiu a krátky profil.
Forbes si všíma, že protikorupčná právnička a aktivistka Zuzana Čaputová (48) je na Slovensku vôbec prvou ženou v prezidentskej funkcii a zároveň doposiaľ najmladším politikom na tomto poste. Pripomína, že vo svojom inauguračnom príhovore prisľúbila zlepšenie fungovania justičného systému a boj proti beztrestnosti a korupcii.
„Svojím vplyvom pomohla v roku 2018 rozpútať protesty, ktoré po vražde novinára venujúceho sa politickej korupcii donútili k odstúpeniu vtedajšieho premiéra Roberta Fica,“ píše Forbes.

Čaputová zvykne byť podľa Forbesu označovaná „za osamelý politický hlas v záplave demagógie“.
Zoznam najvplyvnejších žien sveta zverejňuje prestížny časopis Forbes každoročne od roku 2004. Ženské osobnosti z oblasti politiky, biznisu či filantropie sú v ňou radené podľa majetku, ohlasu v médiách a miery svojho vplyvu.
Pravidelne sa v ňom umiestňujú známe političky, topmanažérky či miliardárky. Na prvom mieste v predchádzajúcich dvoch desaťročiach opakovane figurovala dosluhujúca nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorú v stredu nahradí v úrade Olaf Sch

X X X

Ľudí nad 60 rokov treba zaočkovať, zdôrazňuje premiér Heger

Premiér vyčíslil, že človek, ktorý je na umelej pľúcnej ventilácii, stojí štát 12.000 eur.
Pre zaplnené nemocnice prevažne nezaočkovanými osobami muselo Slovensko vyhlásiť lockdown. Obmedzenia však spôsobujú ekonomike obrovské škody – na ušlých ziskoch, tržbách i mzdách.
Preto premiér Eduard Heger (OĽANO) podporuje finančnú motiváciu v podobe 300 eur pre ľudí vo veku 60 a viac rokov, ktorí sa dajú zaočkovať proti ochoreniu COVID-19.

Povedal to v rozhovore pre TASR. Zdôraznil však, že tieto peniaze vníma ako poslednú inštanciu finančnej motivácie a zároveň ako prípravu na povinné očkovanie.
Finančnú motiváciu 300 eur pre každého seniora, ktorý sa dá zaočkovať, navrhol minister financií Igor Matovič (OĽANO). Pôvodný návrh hovoril o 500-eurovom poukaze, ktorý by sa dal využiť v službách, aby sa takto podporili najviac zasiahnuté segmenty ekonomiky.

Premiér Heger však vyzdvihol, že keď videl možné ohrozenie dohody, tak okamžite inicioval rokovanie koaličných predsedov, aby sa našlo riešenie. "A aby sme zabezpečili scenár, ktorý ochráni verejné zdravie," poznamenal.
Predseda vlády považuje za veľmi dôležité zaočkovať najviac ohrozenú skupinu – sú to ľudia vo veku 60 a viac rokov – pretože tí najviac končia v nemocniciach a na umelej pľúcnej ventilácii. Ak by sa týchto ľudí podarilo zaočkovať, uvoľnil by sa tlak na nemocnice.

Na otázku, či sa očkovanie rizikovej skupiny nedá dosiahnuť aj lacnejšie, napríklad zavedením povinného očkovania, odpovedal, že politika je umenie možného. On síce tému povinného očkovania prináša, ale nie všetci koaliční partneri sú za.
Zároveň však vyčíslil, že 12.000 eur stojí štát človek, ktorý je na umelej pľúcnej ventilácii.
"To sú enormné peniaze. Nehovoriac o tom, že máme naplnené nemocnice nezaočkovanými a musíme preto vyhlásiť lockdown. To sú výrazné škody v desiatkach a stovkách miliónov eur len na ušlých ziskoch, tržbách i mzdách," zhrnul premiér.
Spomínaných 300 eur pre seniorov, ktorí sa dajú zaočkovať, preto vníma ako poslednú inštanciu finančnej motivácie a zároveň ako prípravu na povinné očkovanie, aktuality.sk

X X X

Spoluúčasť na liečbe? Nech platí aj ten, čo odhováral od očkovania

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) má spolu s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za spravodlivé Slovensko, SaS) preveriť prípadnú finančnú spoluúčasť nezaočkovaných na liečbe koronavírusu. Teda to, že by si mal nezaočkovaný pacient liečbu hradiť z vlastného vrecka.

Vpravo v popredí prezidentka Zuzana Čaputová a vpravo v pozadí minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský počas návštevy Nemocnice Ružinov 23. novembra 2021 v Bratislave
Právnici tvrdia, že legislatívne to možné je a podľa Jozefa Glasu z Ústavu zdravotníckej etiky Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity by ťarcha spoluúčasti nemala byť len na pacientovi, no i na tom, kto ho od očkovania odhováral.

Etické a nediskriminačné
Povinná spoluúčasť by znamenala, že určitá zdravotná starostlivosť by nebola hradená zo zdravotného poistenia. No ústava hovorí, že občania majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom. Advokát z kancelárie h&h Partners Ivan Humeník, ktorý sa špecializuje na zdravotnícke právo, pripomína, že len úprava zákona na to, aby bol návrh ústavný, nestačí.

„Musia byť splnené aj také predpoklady, akými sú napríklad zamedzenie diskriminácie,“ spresnil Humeník. Dodal, že bude otázne zaviazať niekoho na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá je inému hradená. Upozorňuje, že takýto návrh by musel byť transparentný, nediskriminačný a musí zohľadňovať prístup k očkovaniu či kontraindikácie.

„Právna úprava by mala smerovať k tomu, že štát občana netrestá, ale vytvára príležitosť bezplatne sa zúčastniť na prevencii, ktorá je dôležitá a podstatná pre spoločnosť. A keď sa niekto bez vážneho dôvodu nezúčastní, tak následkom by mohlo byť to, že bude za zdravotnú starostlivosť platiť,“ dodal. Je však podľa Humeníka potrebné sa pripraviť na to, že sa budú musieť zohľadňovať špecifické prípady.

„Daná osoba by napríklad vzhľadom na svoje sociálne postavanie nemala rovnakú príležitosť dať sa zaočkovať ako vy a ja,“ pokračuje. Pripomína, že mnoho ľudí je ovplyvnených dezinformáciami a štát by mal zohľadniť aj takýto scenár v právnej úprave. „Nie je to binárny svet jednotiek a núl, cieľom nemá byť trest a opatrenie nesmie byť nespravodlivé či diskriminačné,“ dodal Humeník.

Platiť by mal aj deziformátor
Neočkovaným hospitalizovaným by však mohli hrať do karát prípady fajčiarov, ktorí dostanú rakovinu pľúc a ďalej fajčia. Alebo alkoholikov, ktorí nedodržujú liečbu a pijú.
„Je to akoby nespravodlivé, najmä voči tým, ktorí sa snažia žiť zdravo. Medicína však nikdy nebola, ani nie je na to, aby rozhodovala, čo je a čo nie je spravodlivé. Medicína zo svojej etickej podstaty musí byť milosrdná. Zdravotníci, ktorí sa na covidových oddeleniach starajú rovnako o nezaočkovaných aj zaočkovaných pacientov, konajú eticky správne. Navyše, sú to skutoční hrdinovia dnešných čias,“ hovorí profesor Jozef Glasa.

Pripomína, že lekári sa o pacientov starajú, aj napriek tomu, že prevenciu zanedbávajú a ich liečba je drahá.
Upozorňuje, že ak by sa očkovanie voči koronavírusu stalo povinným, štát by mal možnosť od jeho odmietačov vymáhať pokutu. Podobne, ako to je už teraz v prípade iných povinných očkovaní. Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) spresnil, že pokuta za nedodržanie povinného očkovania je 300 eur každý mesiac.

„Ak by sa však štát namiesto pokuty rozhodol pristúpiť k sankcii vo forme finančnej spoluúčasti nezaočkovaného covidového pacienta na liečbe, musel by najskôr vyriešiť otázku spravodlivosti a oprávnenosti takéhoto opatrenia,“ upozorňuje profesor Glasa a tvrdí, že by to bolo aktuálne nemožné.

„Štát by taktiež musel dať občanom dostatočný čas na to, aby sa po riadnom vyhlásení takého opatrenia stihli dať zaočkovať. A musel by vyriešiť aj prípadné výnimky a ďalšie problémy. V tejto vlne pandémie by to teda nemalo ani žiaden reálny efekt,“ varuje.
Pripomína, že väčšina pacientov by si nebola schopná preplácať plné náklady liečby. Napríklad ak sa pacient dostane na umelú pľúcnu ventiláciu, tak priemerný účet za liečbu predstavuje 11-tisíc eur. Podľa Glasu by mohlo skôr ísť o nejaký symbolický poplatok, podobný cene za nadštandardné lôžko v nemocnici.

Cena za nadštandardný pobyt v nemocnici záleží od zariadenia no je to zhruba 40 až 50 eur na deň. „Možno sa to zdá málo, ale deň po dni sa to nazbiera. Ľudia si možno nevedia dobre predstaviť tisíce eur, čo stojí každodenne liečba covidového pacienta, ale spočítať si, koľko by ich to stálo hoci aj pri takomto symbolickom poplatku, iste dokážu,“ upozorňuje.
Ak by si napríklad nezaočkovaný a hospitalizovaný covid pacient podľa Glasu prerátal, že na JIS by strávil sedem dní, na obyčajnom oddelení ďalších sedem, pričom by poberal polovičnú PN, „tak by zistil, že človek na to nemá".
Pacientov a právnikov upozorňuje aby si prípadne vymáhali spätne vrátenie takýchto poplatkov od tých, ktorí ich dezinformovali. „Úplne by stačilo, keby sa so svojimi žiadosťami ako poškodení obrátili aspoň na verejne známe osoby. Vrátane niekoľkých politikov. V zahraničí sa to praktizuje pod pojmom hromadná žaloba. Myslím, že by si to aj bohatší spochybňovatelia očkovania veľmi rýchlo rozmysleli,“ uzavrel.

Lekár nie je kasa
Šéf Lekárskeho odborového združenia a nemocničný lekár Peter Visolajský presadzuje, aby nezaočkovaný pacient mal čiastkovú spoluúčasť na liečbe. Napríklad pri monoklonálnych protilátkach. Cena jednej infúzie sa pohybuje okolo 1 100 eur. Doplnil však, že si nemyslí, že toto je správna forma motivácie.
„Ľudia neveria, že ochorejú, tak sa nebudú báť toho, že by museli platiť. Na druhej strane – neviem si predstaviť lekára, ktorý by to od pacienta vymáhal,“ upozorňuje.

Dodáva, že riešiť to cez lekára je v európskych pomeroch nemysliteľné. „Pýtať si peniaze od ľudí, ktorí sa dusia a majú ťažkosti… Ak to pán minister zavedie, nech si to vyberá alebo nech to kontrolujú zdravotné poisťovne,“ spresnil Visolajský.
Podľa neho by teda prípadnú spoluúčasť mali vymáhať zdravotné poisťovne. „Ak ste pod vplyvom drogy a spôsobíte autonehodu, tak zdravotnú starostlivosť vám poisťovňa uhradí, no následne to od pacienta vymáha,“ priblížil./agentury/

X X X

Tenistka Navrátilová nakladala: Pre prachy kryjete Čínu. Stojíte za h..vno

Ide vám len o prachy, a preto Čínu kryjete. Tenisová legenda Martina Navrátilová (65) sa ostro pustila do Medzinárodného olympijského výboru kvôli nezvestnej hviezde Pcheng Šuaj (35).
 
Čínska hráčka zmizla po tom, čo minulý mesiac na sociálnej sieti obvinila bývalého komunistického pohlavára Čanga Kao-liho (75) zo sexuálneho útoku. Odvtedy bola Pcheng vidieť len na obrazovkách štátnej televízie, ktorá prezentovala jej snímky ako aktuálne, a tiež na údajnom videohovore s prezidentom MOV Thomasom Bachom.
Lenže keď o rovnakú komunikáciu požiadal šéf ženského tenisového okruhu WTA Steve Simon, nasledovalo iba ticho. To samozrejme vzbudilo obavy, že MOV ide po ruke nedemokratickej Číne, aby snáď nedošlo k ohrozeniu zimných hier v Pekingu. A rovnako to cíti aj Martina Navrátilová.

ČÍTAJTE VIACMilá i svojská. Po zápasoch hrala hodiny na telefóne svoje čínske hry
"MOV stojí za ho.no, a pokojne to tam napíšte!“ povedala v rozhovore s americkými médiami.
„Pcheng je trojnásobná olympionička, ale napriek tomu sa za ňu nepostaví, pretože im ide len o Hry. Ide im len o prachy!“ rozzúrila sa legenda bieleho športu.

„Zato na WTA som veľmi hrdá, pretože uprednostnilo princípy pred peniazmi. A to sa už dnes veľmi nenosí,“ potešilo Martinu, že WTA zobralo Číne všetky tenisové turnaje./agentury/

X X X

Šéfovia TotalEnergies povedali na plné ústa, čo chcú od Sagana

Príchod takej výraznej osobnosti, akou je Peter Sagan - spolu s jeho sprievodom - by mohol ľahko zmeniť celú organizáciu. Športový riaditeľ cyklistického tímu TotalEnergies Benoît Génauzeau však pre RTBF Sport povedal, že tím má v úmysle zostať verný svojej identite a zároveň dať Slovákovi slobodu pretekať podľa svojich inštinktov a naďalej byť aj šoumenom.
„Sme len na začiatku našej spolupráce. Pred pár týždňami sme sa s Petrom prvýkrát stretli osobne na návšteve v centrále tímu. Chceli sme, aby pochopil to, kam prišiel, pretože naša identita je silná. Chceli sme, aby vďaka tejto návšteve objavil našu dušu,“ povedal Génauzeau.

Tím odštartoval v utorok v španielskej Calpe prvý kemp a potrvá do 17. decembra. Génauzeau dúfa, že počas neho integruje Sagana i jeho posádku: Macieja Bodnara, Daniela Ossa, Juraja Sagana, športového riaditeľa Jána Valacha, mechanika, trénera i vlastného tlačového hovorcu.

„Peter potrebuje okolo seba blízke a dôveryhodné prostredie. Preto sme sa rozhodli privítať ho aj s niektorými jeho kolegami a členmi jeho kádra, aby sa ocitol v známom a dôveryhodnom prostredí. Pre nás bude výzvou, aby sme ich úspešne integrovali do tímu. Chceme aj naďalej kultivovať dušu tímu – vlastným spôsobom konania aj inštinktom. Chceme byť v súlade s Petrom, aby sme spolu dosiahli veľké veci.“
Najzaujímavejšie cyklistické prestupy

Sagan je známy víťazstvami na klasikách ako Paríž-Roubaix, Okolo Flámska či Gent-Wevelgem, siedmimi zelenými dresmi z Tour de France, tuctom víťazstiev v etapách na Tour i víťazstvom na Giro d'Italia.
Je však známy aj ako šoumen, ľahkomyseľný a veselý, ale taktiež kontroverzný voči médiám a miestami agresívny na bicykli. Napokon, z Tour de France ho vyhodili za zrážku s Markom Cavendishom alebo potrestali uštipnutie pódiovej hostesky.
Génauzeau víta Saganovu osobnosť i hviezdnu silu, ktorú prináša. „Samozrejme, chceme zachovať tento aspekt jazdca v našom tíme. Nikdy sme nemali pretekára Petrovho kalibru, ale mali sme ikonického chlapíka Thomasa Voecklera, ktorý neustále niečo dával zo seba,“ poznamenal Génauzeau.
„Páči sa nám to. Všetko je to založené na rovnováhe medzi šou a výkonom. Tieto dve vlastnosti nie sú proti sebe. Navyše, Peter Sagan to dokazuje počas celej svojej kariéry,“ zdôraznil Génauzeau .
Nielen cyklistické kontroverzie Petra Sagana

Silu Sagana tím pocítil už pred jeho oficiálnym štartom v tíme. "Okolo jeho príchodu je veľký záujem aj množiace sa otázky… Jeho príchod vnímam ako pomoc pre rozvoj nášho tímového projektu. Rátame s tým, že spolu dokážeme veľké veci. Chceme si zachovať našu identitu. Tým, že k nám Peter príde, chce podľa mňa nájsť svoj inštinkt a určitú slobodu.“
Odmieta, že by Sagan bol na zostupnej trajektórii. Hoci jeho počet víťazstiev za sezónu klesol, stále je každým rok úspešnejší ako väčšina jazdcov v pelotóne.

„Ak sa pozriete na jeho sezónu 2021, dosiahol viac ako úspechoch. Navyše, rok začal s Covidom, na Tour de France sa vážne zranil a bol nútený odstúpiť. Napriek tomu to stále bola skvelá sezóna,“ dodáva./agentury/

X X X

Vláda zrušila pandemický rodičovský príspevok. Ministri majú vypracovať spôsob, akým sa bude povinne očkovať0

Analýzu na zavedenie povinného očkovania majú ministri vypracovať do 10. januára 2021.
Vláda na svojom stredajšom rokovaní odobrila zrušenie poskytovania tzv. pandemického rodičovského príspevku. Na rokovanie ho predložil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Jeho rezort to odôvodnil tým, že v poslednom období výrazne klesla miera nezamestnanosti, z čoho vyplýva, že rodičia, ktorým skončí bežný rodičovský príspevok, si vedia príjem zabezpečiť.
Takisto to rezort argumentuje tým, že školy aj škôlky sú otvorené, k ich zatváraniu dochádza iba regionálne, takže zabezpečenie starostlivosti o dieťa nie je prekážkou v hľadaní si zamestnania. Poskytovanie mimoriadneho príspevku sa ruší od Nového roka.

"Tzv. pandemický rodičovský príspevok bol zavedený s cieľom podporiť rodiny, ktoré by sa po zániku nároku na rodičovský príspevok ocitli vo finančnej tiesni. A to vzhľadom na to, že v čase krízovej situácie nemali možnosť zabezpečiť si príjem – zatvorené prevádzky vrátane veľkých fabrík a zatvorené predškolské a školské zariadenia a s tým spojená nemožnosť hľadať si zamestnanie," vymenoval rezort v dôvodovej správe.
Ministerstvo však predpokladá, že tieto dôvody už pominuli a miera nezamestnanosti za posledných šesť mesiacov výrazne klesla a v apríli bola na úrovni ôsmich percent, v októbri už len na úrovni 6,79 %.

Mimoriadny príspevok sa doteraz poskytoval rodičom, ktorým zanikol nárok na rodičovský príspevok, keďže dieťa dovŕšilo tri roky, respektíve v niektorých prípadoch šesť rokov, alebo uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti.

Poskytoval sa, ak tieto osoby nemali žiadny príjem, alebo mali nárok na ošetrovné, ktoré však bolo v sume nižšej ako suma rodičovského príspevku. Tento pandemický rodičovský príspevok bol zavedený od začiatku pandémie.
Povinné očkovanie je čoraz bližšie
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) má spolu o šéfkou rezortu spravodlivosti Máriou Kolíkovou vypracovať analýzu na zavedenie povinného očkovania.

Ďalšou má byť možnosť obmedzenia úhrady z verejného zdravotného poistenia za zdravotnú starostlivosť poskytnutú pozitívnej osobe, ktorá sa rozhodla dobrovoľne sa nezaočkovať. Úlohy schválila vláda na stredajšom zasadnutí.
Ministri majú analýzy spraviť do 10. januára 2022. Následne ich predložia predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (OĽANO).

Pri povinnom očkovaní rizikových skupín sa názory v koalícii rozchádzajú. OĽANO i Za ľudí diskusiu o ňom pripúšťajú, SaS má v strane viaceré názory, no Sme rodina je proti.
Koaliční predstavitelia potvrdili, že povinné očkovanie by mohol cez vyhlášku spustiť minister zdravotníctva. Ten zatiaľ hovorí, že povinné očkovanie s následným vymáhaním nateraz nechcú zaviesť, aktuality.sk

X X X

Polícia v Prešovskom kraji rieši tri prípady vyhrážok smrťou

Vzťahové problémy v troch rodinách v Prešovskom kraji vyvrcholili v uplynulých dňoch nebezpečnými vyhrážkami smrťou a zabitím.
Aktéri vyhrážok skončili v rukách polície s obvinením z nebezpečného vyhrážania. TASR o tom informoval vedúci oddelenia komunikácie a prevencie prešovského krajského policajného riaditeľstva Daniel Džobanik.

K prvému prípadu došlo v obci Kochanovce v okrese Humenné, kde sa 68-ročný muž vyhrážal zabitím svojej manželke a synovi. „V rodinnom dome najprv vulgárne nadával manželke a následne sa jej s hrdlom od rozbitej pivovej fľaše vyhrážal zabitím," priblížil Džobanik s tým, že podobne sa správal aj k synovi, ktorý prišiel matke na pomoc. Syna hrdlom fľaše i škrabol po bruchu.

Z prečinu nebezpečného vyhrážania policajti obvinili aj 54-ročného muža z obce Mlynčeky v okrese Kežmarok, ktorý sa mal svojej družke vyhrážať zabitím najprv telefonicky. „Krátko nato prišiel aj k jej domu v Mlynčekoch a klopal jej na okno s tým, že sa chce rozprávať. Žena zo strachu o svoj život a zdravie sa neozvala a privolala hliadku polície," doplnil Džobanik.
Tretí prípad sa stal v obci Pečovská Nová Ves v okrese Sabinov, kde sa zabitím vyhrážal 56-ročný muž svojej manželke s tým, že podpáli aj dom a napokon zabije i seba.
Všetkých troch obvinených umiestnila polícia do cely policajného zaistenia, aktuality.sk

X X X

V Martine má vzniknúť bioplynka za tridsať miliónov, mesto o tom nevedelo

Podľa environmentalistu je jej fungovanie navrhnuté tak, že by dochádzalo ku kontaminácii bioodpadu.
Slovenský plynárenský priemysel a firma nakladania s odpadmi Brantner zverejnili zámer vybudovať v Martine veľkovýrobňu bioplynu. Vyrábať chcú plyn aj kompost.

Nereálne
Závod za tridsať miliónov by mal vyrásť vo Východnom priemyselnom parku do konca roka 2023. Investori naplánovali výstavbu už vo februári, prácu by tu malo nájsť dvadsať ľudí. Poslanci ani mesto o projekte zhodnocovania bioodpadu v regióne nevedeli.
„Nemal som ani potuchy, že sa chystá výstavba za 30 miliónov a pritom sa má začať už na jar,” zverejnil na sociálnej sieti poslanec Marek Belák.

Hoci útvar hlavného architekta vydal k pozemkom územnoplánovaciu informáciu, vedenie mesta tvrdí, že žiadne oficiálne informácie o budovaní výrobne bioplynu nemá. Podľa nich je nereálne, aby sa začala stavať na jar.
„Útvar Hlavného architekta mesta Martin nás informoval, že Slovenský plynárenský priemysel a Brantner Fatra požiadali o posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Proces schvaľovania EIA spravidla trvá približne rok a pol, takže je nereálne, aby sa výstavba začala v krátkom čase. Bez EIA nie je možné stavebné ani územné konanie,” informovala Zuzana Kalmanová, hovorkyňa mesta Martin.

Mesto pritom vlastní 15% majetkového podielu vo firme Brantner Fatra a jej riaditeľ Peter Kašuba sedí v mestskom zastupiteľstve.
Poslanci požiadali vedenie, aby do najbližšieho zastupiteľstva zaradilo bod, v ktorom by výstavbu bioplynky prerokovali.
Posudzovaním vplyvov na životné prostredie prechádza aj ďalší zámer na spracovanie odpadov v Martine. Spoločnosť Bioelektra SE chce do Turca priniesť technológiu spracovania odpadu, pri ktorej komunálny odpad upravia vlhkým teplom a následne roztriedia. Doposiaľ funguje len v poľskom meste Różanki. Poslanec Michal Uherčík hovorí, že keď vtedy investor predstavoval zámer, mestských poslancov pozval priamo do poľského závodu.

Zásobiť chcú susedov
Zámerom vytvoriť v Martine veľkovýrobňu bioplynu investori SPP a Brantner reagujú na legislatívu, podľa ktorej od 1. januára 2023 nebude možné skládkovať odpad, ktorý by neprešiel úpravou a obsahoval by biologicky aktívne zložky.
Ročne chcú upraviť 100 000 ton zmesového komunálneho odpadu. Zo 60 000 ton chcú vyrobiť kompost a bioplyn. Plast, papier a kov, ktorý by vytriedili, by posunuli na ďalšie spracovanie.

Uhlíkovo neutrálny bioplyn chcú vtláčať do distribučnej plynárenskej siete, alebo použiť pre priľahlé prevádzky. V okolí, kde by bioplynka vyrástla, sa nachádza betonáreň, či firma Probugas – skladovanie a distribúcia plynných palív. V širšom okolí sa nachádza závod drevárskeho priemyslu DCP Timber či Volkswagen. Vlastné energie by tiež pokryli z výroby.
Štátni plynári chcú využiť technológiu suchou fermentáciou, ktorú bioplynky na Slovensku zatiaľ nevyužívajú. Pracuje s tuhšou zložkou a menším množstvom vody. Podľa plynárov je vhodná pre všetky druhy biologicky rozložiteľného odpadu. Okrem kuchynského spracuje akúkoľvek organickú hmotu, konáre či trávu.

Zmiešaný odpad
Zmesový komunálny odpad by v martinskej bioplynke mal prejsť mechanicko-biologickou úpravou, ktorá spočíva v mechanickom rozdrvení a následnom roztriedení na ťažkú a ľahkú zložku. Tie by sa ďalej dotrieďovali. Vytriedená zložka biologicky rozložiteľného odpadu by sa zhodnocovala pri ďalšom spracovaní biologickou úpravou.

Podľa odborníka na odpadové hospodárstvo by sa však bioodpad s inými zložkami odpadu miešať nemal.
„Projekt v Martine počíta so vstupom zmesových komunálnych odpadov, ktoré najprv prejdú úpravou a až následne bioodpad postupuje na výrobu bioplynu. Považujem to za chybu, lebo ak sa už raz bioodpady zmiešajú s inými zložkami odpadov, dochádza k ich kontaminácii," myslí si environmentalista Ladislav Hegyi.

Využívaniu bioodpadov na bioplyn alebo kompostovanie musí podľa neho predchádzať dôsledné triedenie odpadov. „Separovaný zber bioodpadov je predpokladom, aby mohli byť využívané nekontaminované organické suroviny, z ktorých by sa produkoval vysokokvalitný produkt, ktorý následne môže zlepšovať aj kvalitu pôdy."
Sú na predaj
Na Slovensku tvorí bioodpad takmer polovicu komunálneho odpadu. Výroba bioplynu je k životnému prostrediu šetrnejšia ako spaľovanie či skládkovanie bioodpadu.

Platí to však za predpokladu, že sú dodržané viaceré kritériá. Ladislav Hegyi dopĺňa, že treba monitorovať a eliminovať úniky metánu, zápach a vstupnou surovinou má byť vytriedený bioodpad, nie suroviny, ktoré by poľnohospodárstvo nútili k vyššej produkcii.

Na Slovensku je v súčasnosti viac ako sto bioplynových staníc, mnohým v roku 2025 končí podpora od štátu a zároveň im rastú prevádzkové náklady. Niektoré preto končia, alebo sú na predaj, dražobná spoločnosť Auctio ponúka na predaj bioplynku v obci Koš pri Prievidzi. Na predaj je aj stanica v Zemplínskej Teplici, aktuality.sk

X X X

Šéf pred Vianocami vyhodil cez videohovor 900 zamestnancov. Pracujete len dve hodiny a ste leniví, odkázal im

Šéf americkej spoločnosti s názvom Better.com, ktorá podniká v oblasti hypoték, si zavolal svojich 900 zamestnancov na spoločný videohovor. V ňom im oznámil, že ich prepúšťa s okamžitou platnosťou.

Tento prípad zaujal americkú spravodajskú stanicu CNN, ktorá upozornila, že ide o deväť percent z približne 10 tisíc zamestnancov firmy. Smutnú správu si zamestnanci vypočuli cez videohovor a len pár dní pred Vianocami.
"Ak sa zúčastňujete tohto videohovoru, ste súčasťou nešťastnej skupiny, ktorá je prepustená,“ povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Vishal Garg vo videozázname. Ten sa hneď dostal na sociálne siete, kam ho umiestnil jeden z vyhodených členov tímu.

„Robím to druhýkrát vo svojej kariére a robím to nerád. Minule som sa pri tom rozplakal, tak dúfam, že tentoraz budem silnejší,“ priznal Garg počas telefonátu.

Smutným zamestnancom ďalej oznámil dôvody jeho rozhodnutia. Prepustenie stoviek zamestnancov odôvodnil zmenami na trhu, ktorým sa firma musí prispôsobiť. Okrem toho sa mu nepáčila kvalita práce a nedostatočná výkonnosť. „Sami dobre viete, že minimálne 250 z vás končí z dôvodu, že ste naplno pracovali len zhruba dve hodiny denne. Pritom ste od nás na výplatných páskach chceli mzdu za osem a viac hodín práce za deň,“ pokračoval výkonný riaditeľ s tým, že podľa neho okrádali firmu ako aj zákazníkov.
Zamestnanci podľa francúzskej rozhlasovej a televíznej stanice BFMTV šéfa kritizujú za „brutálny spôsob“, akým ich vyhodil./agentury/

X X X

Prídu na trh nové Tatry 4x4 s označením „Made in Slovakia“?

Nové viacúčelové obrnené vozidlá na podvozku 4x4 by mohla na Slovensku pre armádu vyrábať spoločnosť Tatra Defence Slovakia.

Viacúčelové obrnené vozidlo 4x4 z produkcie Tatra Defence Slovakia na veľtrhu IDEB 2021.
Nakúpiť nové obrnené vozidlá na podvozku 4×4 plánovalo už predchádzajúce vedenie Ministerstva obrany, plán ale nakoniec úspešný nebol a po voľbách v roku 2020 bol projekt zastavený. Zároveň ale Ministerstvo obrany uviedlo, že v projekte nákupu viacúčelových obrnených vozidiel 4×4 plánuje pokračovať s novým nastavením a už prebieha aj monitoring potenciálnych dodávateľov a spresňuje sa technická špecifikácia vozidiel.

Malo by ísť o nákup minimálne 88 viacúčelových obrnených vozidiel 4×4, respektíve o tomto počte aktuálne hovoria armádne strategické a plánovacie dokumenty. Jedným z horúcich kandidátov je viacúčelové obrnené vozidlo 4×4 na podvozku Tatra, ktoré je vhodné na bojové nasadenie, hliadkovanie a aj prieskumné misie. Predstavila ho spoločnosť Tatra Defence Slovakia, dcérska spoločnosť českej automobilky Tatra Trucks,. Je navyše vyrobené v závode firmy Tatra Defence Slovakia v Trenčíne a môže preto niesť označenie „Made in Slovakia“.

Bonusom tohto auta je, že sa vyrába s veľmi vysokým podielom slovenských spoločností, čo by prispelo k rozvoju obranného priemyslu v trenčianskom regióne, k vytvoreniu pracovných miest, k zvýšeniu zamestnanosti a takáto veľká zákazka by bola aj významným stimulom pre slovenskú ekonomiku.

Keďže vozidlo je postavené na podvozku Tatra, s ktorým má slovenská armáda skúsenosti, tak Tatra Defence Slovakia dokáže zabezpečiť aj dostatočný počet náhradných dielov, čo u zahraničných platforiem môže byť v niektorých prípadoch problémom./agentury/

X X X

Najväčší blahobyt majú vo Švajčiarsku a v Nórsku. Slovensko výrazne zaostáva, avšak svižne ich dobieha

Na jedného Slováka pripadá celkový blahobyt vo výške 200-tisíc dolárov. To je päťkrát menej ako v prípade Švajčiarov či Nórov. Ich bohatstvo v prepočte na jedného obyvateľa dosahuje vyše milióna dolárov.
Napriek problémom, s ktorými sa Slovensko muselo vyrovnať za posledných vyše 20 rokov, patríme v rámci celého sveta ku krajinám s najrýchlejším tempom bohatnutia. Vyplýva to z najnovšej štúdie z dielne Svetovej banky.

V porovnaní so susedným Českom, Maďarskom, Rakúskom a Ukrajinou sme skončili lepšie, keď sme sa umiestnili v kategórii krajín s tempom budovania blahobytu (za roky 1995 až 2018) v rozmedzí 51 – 100 percent (porov. obrázok – bledozelená farba, pozn. red.).
Pred nás sa dostali len naši severní susedia. Poliaci totiž za vyše posledné dve dekády dokázali zbohatnúť ešte viac, a to o vyše 100 percent (tmavozelená farba, pozn. red.).

K najlepším krajinám ako Poľsko sa pridali ďalšie postsovietske republiky – Estónsko, Litva, Lotyšsko či Bielorusko. Výrazne si polepšila dnes už druhá najväčšia ekonomika Čína, ako aj India, Mozambik a Čile.
Vývoj bohatstva vo svete od roku 1995 (tempo rastu v %)
Vývoj blahobytu na svete od roku 1995Zdroj: Svetová banka

Nielen výroba tovarov a služieb
Autori štúdie pri porovnávaní krajín brali do úvahy nielen hrubý domáci produkt (HDP) alebo finančné aktíva. Pri výpočtoch blahobytu zahrnuli aj ľudský či prírodný kapitál danej ekonomiky.
Napriek tomu, že celosvetovo sa hospodárska situácia zlepšila za uvedené obdobie, niektoré krajiny si napriek tomu pohoršili.

„V mnohých krajinách prišlo k nárastu HDP, avšak pri vysokých nákladoch a na úkor budúcich generácií. Takýto vývoj nie je dlhodobo udržateľný, a preto celkové bohatstvo takýchto štátov kleslo,“ uviedli autori štúdie.
Pokiaľ totiž prichádza k zvyšovaniu príjmov obyvateľstva, ako aj spotreby, avšak na druhej strane v danom štáte vláda a podnikatelia sú zodpovední za odlesňovanie, degradáciu pôdy alebo nadmerný rybolov, nemožno hovoriť o náraste celkového bohatstva.

Takými krajinami, ktoré za vyše 20 rokov schudobneli, sú Kongo, Niger, Saudská Arábia, Zimbabwe či susedná Ukrajina.
Rozdiely v bohatstve
Štúdia tak isto odhalila rozdiely v globálnom bohatstve. Nízkopríjmové štáty stále výraznejšie zaostávajú za zvyškom sveta. Ich percentuálne zlepšovanie je každoročne menšie oproti úspešnejším krajinám. Ich podiel na celosvetovom blahobyte sa za vyše dve dekády vôbec nezmenil a zostáva pod úrovňou jedného percenta. Pritom v týchto krajinách žije až 8 percent celkového obyvateľstva našej planéty.

Z pohľadu celkového blahobytu sú na tom najlepšie obyvatelia Švajčiarska, Nórska a Luxemburska. Na jedného Švajčiara či Nóra pripadá bohatstvo v hodnote prevyšujúcej milión dolárov. V prípade Slovenska tento údaj predstavuje vyše 200-tisíc dolárov, čo nás radí za susedných Čechov, ale pred Maďarov a Poliakov.
Na chvoste rebríčka sú mnohé africké krajiny, kde blahobyt na jedného obyvateľa predstavuje len niekoľko tisíc dolárov.

Ako sa vymaniť z chudoby
Ekonómovia Svetovej banky okrem iného odporúčajú, aby vlády predovšetkým v chudobnejších krajinách investovali do ľudského a prírodného kapitálu. Nemali by sa len zameriavať na ekonomický kapitál – stroje, technológie či finančné aktíva. Jedným z nich je aj zdravie obyvateľstva, ktoré je späté s čistým životným prostredím.
Krajiny by sa popri rozvoji verejnej infraštruktúry – budovy, cesty, železnice či energetická infraštruktúra – mali orientovať aj na zdravie poľnohospodárskej pôdy, biodiverzitu alebo čisté ovzdušie.

Pokiaľ tak neurobia, hrozia im podľa Svetovej banky ekonomické šoky, ktorými boli svedkami v minulosti mnohé štáty zamerané primárne na ťažbu nerastných surovín a ich následný export.
Väčšina krajín, ktoré sa za posledné desaťročia orientovali práve na ťažobný sektor nerastov, dosiahla za dané obdobie minimálny rast či dokonca pokles v rámci blahobytu. V súčasnosti, keď mnohé vlády sprísňujú svoje environmentálne politiky, je orientácia výlučne na nerastné suroviny pre dané ekonomiky ešte rizikovejšia.

V neposlednom rade perspektívu v rozvoji blahobytu vidia autori štúdie okrem iného aj v spôsoboch, ako ukladať nadbytočné emisie naspäť do zeme, a to prostredníctvom zalesňovania, obrábania poľnohospodárskej pôdy, ochrany oceánov či ďalšími modernými technológiami, aktuality.sk