... Trúfalosť a arogancia, na súde už len ľútosť a mlčanie: Súdci chceli prísnym trestom nad bývalým špeciálnym prokurátorom vyslať signál, že korupcia či arogantný prístup vo verejnej funkcii má svoje následky. Dušan Kováčik je neprávoplatne odsúdený na 14 rokov väzenia. Bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik dostal pomerne prísny trest 14 rokov väzenia. Sudkyňa prvostupňového Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská pri zdôvodnení verdiktu poukázala to, akú dôležitú funkciu v štáte zastával.

Od vzniku špeciálnej prokuratúry bol jej prvým šéfom. V boji s korupciou a organizovaným zločinom podľa sudkyne niet vyššie postavenej a viac zodpovednej osoby, než je špeciálny prokurátor.

V prípade Kováčika však dlhoročná funkcia mala viesť namiesto boja proti spoločenským neduhom k jeho neoprávnenému pocitu vlastnej beztrestnosti. Práve nedostatok sebareflexie a „trúfalosť obžalovaného“ viedli sudkyňu k trestu v hornej hranici sprísnenej trestnej sadzby. Štrnásťročné väzenie má u Kováčika viesť k jeho náprave, ale aj vyjadriť „morálneho odsúdenia obžalovaného“.

Pokles morálnych zábran
Prísny trest má podľa súdu slúžiť aj na odradenie ďalších ľudí od páchania podobných skutkov. „Súd nevyhnutne reflektuje na pokles morálnych zábran a hodnôt v spoločnosti a vysiela jednoznačný signál, že flagrantne arogantný prístup k výkonu verejnej moci, poznačený aj korupciou na vysokých miestach a podporovanie existencie a činnosti zločineckých skupín, musia byť náležite potrestané,“ napísala sudkyňa v rozsudku

V odôvodnení pripomenula, že Kováčik sám očakával svoje zadržanie, po tom ako zistil, že ľudia ako bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó začali spolupracovať s políciou. Obžalovaný Kováčik však podľa Záleskej túto svoju obavu pred súdom nevysvetlil.

„Až do rozhodnutia súdu obžalovaný v podstate neposkytol vôbec žiadne vysvetlenie, ktoré by dávalo rozumnú a zmysluplnú odpoveď na to, prečo by práve on mal byť krivo obviňovaný a zakomponovaný do trestnej činnosti iných, a to ako bezúhonný a vždy len v súlade so zákonom konajúci človek s dobrým srdcom,“ píše sa v rozsudku. Pripomenula tiež, že Kováčik je aj v ďalších prípadoch stíhaný pre obdobne závažné skutky.

Bývalý špeciálny prokurátor sedel na lavici obžalovaných za štyri skutky. Mal pomáhať mafiánskej skupine takáčovcov, vynášať jej informácie a zobrať od nej úplatok 50-tisíc eur za pomoc pre jej bosa. Kováčik ako vysokopostavený funkcionár podľa obžaloby zneužil svoje právomoci a opakovane vyniesol citlivé informácie z vyšetrovania priamo podozrivým osobám.
Sudkyňa na 75 stranách opísala, aké dôkazy súd presvedčili, ktorým svedkom uveril a prečo si Kováčik zaslúži 14 rokov väzenia. Rozhodnutie nie je právoplatné, keďže Kováčik aj prokurátor sa môžu odvolať na Najvyšší súd.

Sebaľútosť a mlčanie
Sudkyňa Pamela Záleská skonštatovala, že obžalovaný Dušan Kováčik sa cítil nevinný, no vlastnú verziu nepovedal. Niekedy sa vyjadril k vykonaným dôkazom a na konci procesu mal záverečnú reč – no súd mu neuveril. Jeho obranu označuje za účelovú a dôkazne nepodloženú.

„K záveru o právne bezvýznamnej obrane obžalovaného dospel súd po zistení, že okrem opakovanej sebaľútosti a obviňovania iných fakticky súdu nič iné neposkytol.“

Záleská zdôrazňuje, že hoci má obvinený právo mlčať, toto „právo nie je absolútne“. Neznamená to automaticky, že kto nespolupracuje či neodpovedá na otázky, má byť odsúdený, no mlčanie či nevysvetľovanie zo strany obvineného sa zohľadňuje pri posudzovaní dôkaznej situácie.
„Nemožno teda povedať, že rozhodnutie obvineného mlčať počas celého trestného konania by nevyhnutne nemalo mať žiadne dôsledky,“ píše v rozsudku Záleská a odvoláva sa na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.

V úlohe prokurátora
Súd si všímal Kováčika v dvoch polohách: na jednej strane v pojednávacej miestnosti pripomínal, že je obeťou lynču médií. Na strane druhej sa akoby stal prokurátorom a obviňoval médiá, ktoré z neho vraj urobili zločinca a dopredu ho odsúdili. Obviňoval aj orgány činné v trestnom konaní z ovplyvňovania svedkov a predčasného ukončenia vyšetrovania, ako aj prokurátora, že sa príliš ponáhľal s obžalobou.

Kritike zo strany obžalovaného sa nevyhol ani špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, predseda vlády či minister vnútra, svedkovia aj spolupracujúci obvinení a aj samotná sudkyňa.
Záleská už počas pojednávania Kováčika opakovane upozornila, že na záverečný súdny verdikt nemá vplyv to, čo sa píše v médiách, ani vyhlásenia politikov či funkcionárov.

„Napokon, súd považuje až za neuveriteľne potupné, aby obžalovaný argumentoval verejnou mienkou či náladami prevládajúcimi v spoločnosti, pretože v trestnom procese tieto patria do kategórie faktorov, ktoré sú pre súd neprípustné a irelevantné a ktorými jeho rozhodnutie vôbec nesmie byť ovplyvnené,“ zhrnula sudkyňa.

Spolupracujúci obvinení
Zatiaľ neprávoplatný verdikt „vinný“ sa tak opiera predovšetkým o výpovede svedkov, znalecké dokazovanie, listinné dôkazy, ale aj čiastočné reakcie samotného Kováčika, ktorý na vybrané dôkazy reagoval sám alebo prostredníctvom obhajcov.

V prvej skupine svedkov boli takzvaní spolupracujúci obvinení. Kováčika totiž usvedčoval takáčovec Matej Zeman, ako aj obvinený exriaditeľ daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Vypovedal aj odsúdený expolicajt Norbert Paksi a vyšetrovateľ ešte v prípravnom konaní vypočul obvineného exsiskára Františka Böhma, ktorý sa však procesu nedožil. Sudkyňa tvrdí, že pri hodnotení výpovedí takzvaných kajúcnikov súd postupoval mimoriadne obozretne.

„U všetkých týchto svedkov išlo o osoby, ktoré boli samy v čase ich vypočutia trestne stíhané, samy čelili obvineniam, a to aj pre závažnú trestnú činnosť, v dôsledku čoho bolo o to viac naliehavé zisťovať a overovať skutočnosti, o ktorých vypovedajú aj prostredníctvom ďalších, zákonným spôsobom získaných dôkazov.“

Pri spolupracujúcich obvinených súd skúmal nielen to, čo vypovedá, ale či sú jeho tvrdenia dopĺňané aj inými dôkazmi.
„Súd sa nikdy nevyjadril, že spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní robí z týchto osôb ,hrdinov‘ alebo, že je hodná obdivu. Rovnako sa súd nikdy nevyjadril, že ich spolupráca je dôvodom na výmaz histórie, ktorou spolupracujúci obvinení prešli alebo dôvodom na zabudnutie všetkých trestných činov, k spáchaniu ktorých sa doznávajú.“
Druhou skupinou svedkov boli Kováčikovi bývalí kolegovia a zamestnanci Úradu špeciálnej prokuratúry. V tretej skupine boli ostatní svedkovia.

Existujú takáčovci?
Bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika neprávoplatne odsúdili aj za spoluprácu s mafiánskou skupinou takáčovcov. On a jeho obhajcovia sa však bránili, že existencia tejto skupiny nie je dokázaná, a preto nemôže byť stíhaný za spoluprácu s nimi.

Sudkyňa Záleská však pripomína, že činnosť takáčovcov bola rozpracovaná a monitorovaná aj priamo na špeciálnej prokuratúre, ktorej kedysi šéfoval sám Kováčik, rovnako tiež na polícii. Menuje aj celý rad právoplatných rozhodnutí súdu, keď sa členovia mafiánskej skupiny rozhodli spolupracovať a s prokurátorom uzavreli dohody o vine a treste.
O skupine musel mať informácie aj samotný Kováčik, keďže ako šéf prokuratúry mal viaceré prípady nielen preštudované, ale vykonával nad nimi aj takzvaný dozor. Sudkyňa ako ďalšie dôkazy spomína dva listy, ktoré Kováčik adresoval generálnej prokuratúre a ministerstvu spravodlivosti ešte v roku 2017.

Bolo to krátko po tom, čo sa bos takáčovcov dostal na slobodu a vtedajší špeciálny prokurátor Kováčik musel vysvetľovať, čo sa vlastne stalo a aký je právny názor Úradu špeciálnej prokuratúry. V listoch spred štyroch rokov spomínal Kudličku ako hlavného predstaviteľa toľko spomínanej skupiny takáčovcov.

Kováčik mal mafiánskej skupine pomôcť jednak tak, že za úplatok 50-tisíc eur vybavil, aby sa prokuratúra nestavala proti prepusteniu bosa takáčovcov na slobodu. To však nebolo všetko – podľa súdu minimálne v dvoch prípadoch poskytol informácie, ktoré sťažili vyšetrovanie tejto skupiny.

Nezrovnalosti
Obžalovaný mal dostať peniaze za to, že bude pôsobiť na svoju podriadenú prokurátorku, ktorá v lete 2017 zastupovala kolegu na súde pri rozhodovaní o väzbe bosa takáčovcov. Kováčik ako nadriadený mal danú prokurátorku vyškoliť, aby v prípade prepustenia Kudličku na slobodu nepodala sťažnosť. O Kudličkovom prepustení na slobodu sa tak rozhodlo už pred sudcom pre prípravné konanie, sťažnostný súd do toho nemohol zasiahnuť a cesta bosa na slobodu bola voľná.
Kováčik je neprávoplatne odsúdený, že za túto pomoc si prevzal úplatok 50-tisíc eur.

Súd v rozhodnutí priznáva, že niektoré detaily z výpovedí svedkov sa nezhodovali. Napríklad to, kedy presne, na akom mieste a ako sa takáčovci Matej Zeman a František Böhm skontaktovali s Ľudovítom Makóom, aby im pomohol vybaviť Kováčika. Ich výpovede posudzoval aj s inými dôkazmi.

„Súd takto dospel k záveru, že označení traja svedkovia sa nemali ako a nemali sa kedy dohodnúť, ako budú vypovedať o zásahu obžalovaného vo veci obvineného xxxxxxx (Kudličku, pozn. redakcie) a nemali ani žiadny konkrétny dôvod, aby popisovali práve a jedine túto udalosť z celej viac ako 16-ročnej praxe obžalovaného ako špeciálneho prokurátora, keď by to nebola pravda a keď by sa tá udalosť reálne nestala,“ píše sudkyňa v rozsudku.

Dodala, že pre spomínaných svedkov bolo úplne bežné niečo vybavovať, preto si nemusia pamätať všetky skutočnosti, kto, kde, kedy, komu a čo hovoril, keď potreboval využiť svoje kontakty na ovplyvňovanie vecí.
Aj napriek nezrovnalostiam tak verziám svedkov uverila.

Ďalšie kauzy
Kováčik čelí aj neprávoplatnému odsúdeniu za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ľudovít Makó opísal, ako mal s Kováčikom neformálnu dohodu, aby keď sa jeden o druhom vo svojich úradoch dozvie zaujímavé či dôležité informácie, posunie ich ďalej.

Obvinený exriaditeľ daňových kriminalistov sa tak dopredu dozvedel o vyšetrovaniach nepriamej korupcie. Práve tieto dokumenty sa napokon našli aj pri domovej prehliadke Makóa. Rovnako sa bývalý funkcionár finančnej správy dozvedel aj o ďalšom vyšetrovanom prípade, kde bol podozrivý a polícia ho aj odpočúvala. Kauza sa napokon stopla, podozrenia sa nepreukázali.
Dušan Kováčik je od svojho zadržania vo väzbe. Je stíhaný aj v ďalšom korupčnom prípade a aj v známej kauze Očistec. V oboch prípadoch je vyšetrovanie ukončené a smeruje pred súd, aktuality.sk

X X X

Vďaka za všetko, Meky. Rozlúčka v Prahe, 200 smútočných hostí, aj prezidentka Zuzana

Dnes o 14. h sa v krematóriu v pražských Strašniciach uskutočnila posledná rozlúčka so zosnulým spevákom Mirom Žbirkom. Prítomných bolo zhruba 200 smútočných hostí, medzi nimi aj prezidentka Zuzana Čaputová, veľvyslanec v Česku Rastislav Káčer a viacero osobností kultúrneho života ako napríklad Juraj Jakubisko, Laco Lučenič alebo Petr Janda. 
Priateľa a kolegu Mira Žbirku si uctil aj hudobník Laco Lučenič. Pri najbližšej rodine stála počas pohrebu prezidentka Zuzana Čaputová.
Úctu hudobníkovi prišli vzdať aj Jozef Ráž a Vašo Patejdl, speváčka Martha, Petra Černocká, Karel Vágner, Dalibor Janda, Matěj Rupert, Vendula Pizingerová či Honza Dědek. Na spomienke sa zúčastnilo aj vyše 22-tisíc česko-slovenských fanúšikov prostredníctvom živého vysielania na oficiálnom facebookovom profile Mira Žbirku.

Na začiatku zaznela Žbirkova skladba Jesenná láska, po ktorej nasledovala pieseň All You Need Is Love od The Beatles. Okrem nich na pohrebe zazneli aj Fair Play, Waterloo Sunset od The Kinks, Čo bolí, to prebolí a kultová skladba Balada o poľných vtákoch. Ako si to sám spevák želal, na jeho pohrebe mali prejav dvaja jeho blízki priatelia a spolupracovníci – hudobný expert Juraj Čurný a novinár Honza Vedral, autor knihy Miro Žbirka – Zblízka, v ktorej zaznamenal jeho životný príbeh.
„Česká, slovenská a vlastne česko-slovenská hudobná scéna stráca jednu zo svojich najvýraznejších osobností. Osobnosť, ktorá svoju pozíciu potvrdzovala niekoľko desaťročí, a to tým najlepším spôsobom – svojou tvorbou. Každý z nás si môže urobiť z Mekyho tvorby svoju vlastnú výberovku tých naj skladieb a myslím si, že každá bude trochu iná. Taká bohatá, taká kvalitná a nadčasová je jeho tvorba. Aj preto si v nej dokážu a môžu vyberať zástupcovia rôznych generácií, rôznych žánrov a hudobných preferencií, ktorí sa k nemu hlásia. Vždy to bude skvelá kolekcia skvelých pesničiek,“ povedal Čurný. „Odpočívaj v pokoji, priateľ môj,“ rozlúčil sa so spevákom.

„Poznal ho každý, ale napriek tomu preňho bola typická istá nenápadnosť. Keď sme pred dvomi rokmi so Šimonom Šafránkom hľadali hlavnú tému príbehu pre dokument (Meky – pozn. red.), lámali sme si hlavu s tým, ako doň dostať nejaký tŕň, nejakú drámu. Ale okrem Mekyho najväčšej vášne, hudby, sme na nič moc aj tak neprišli. Meky bol ,slušňák‘,“ povedal vo svojom prejave Vedral. „S Mekym akoby náhle odišiel tiež jeden z posledných kusov Československa,“ dodal a so Žbirkom sa rozlúčil symbolom mieru a slovami „Vďaka za všetko, Meky“.

V komentároch pod živým vysielaním bolo množstvo odkazov plných žiaľu a obdivu k zosnulej legende. „Meky je dôkazom toho, že slušnosť, vďačnosť, pokora, úcta a láska k ľuďom majú svoj veľký význam,“ písalo sa v jednom z komentárov. „Posielam vám na cestu biely kvet,“ uvádzal ďalší. Pohreb, ktorý trval približne trištvrte hodiny, sa skončil posledným potleskom počas toho, ako rakvu zahalila čierna opona. Celá spomienka sa niesla v duchu, ktorý bol pre Mekyho typický – bez prehnanej okázalosti, a predsa bola silná a emotívna.

Rado Mešša: Bolo to dôstojné rozlúčenie
Na poslednej rozlúčke s legendárnym hudobníkom Mirom Žbirkom sa zúčastnil aj jeho PR manažér Rado Mešša.
„Bola to veľmi pekná rozlúčka s legendou česko-slovenskej hudby. Zaznela jeho hudba, zazneli jeho milovaní Beatles a Kinks. Slovenský hudobný publicista Ďuro Čurný a český novinár Honza Vedral mali veľmi krásne a emotívne príhovory, ktorými povedali úplne všetko.

Bolo to dôstojné rozlúčenie s Mirom Žbirkom,“ opísal atmosféru na pohrebe speváka.
Podľa Meššu je Meky nenahraditeľný. Zároveň však verí, že sa ním mladá generácia nechá inšpirovať. „Určite sú na Slovensku mladí hudobníci, ktorí robia svoju hudbu, vrátane pôvodných slovenských pesničiek, s podobným zanietením, ako to robil Miro Žbirka. V tomto prípade sa však nedá povedať, že by ho niekto nahradil, ale skôr, že prídu ďalší, ktorí budú naďalej reprezentovať slovenskú hudbu doma aj v zahraničí.“/agentury/

X X X

S Mekym sa dnes rozlúčia fanúšikovia aj v Bratislave. Pri jeho lavičke

K poslednej rozlúčke s legendárnym spevákom a skladateľom Miroslavom Žbirkom, ktorá sa koná v piatok o 14 h v pražskom krematóriu Strašnice, sa pridajú aj jeho fanúšikovia v Bratislave. Pripravili rozlúčku na Račianskom mýte pri "Mekyho lavičke". Pocta spevákovi bude prebiehať od 14 h do približne 18 h. TASR o tom za organizátorov informovala Denisa Priadková.
 
S Miroslavom Žbirkom sa dnes lúčia nielen v Prahe, kde má pohreb, ale aj na Slovensku.
Ďalej spresnila, že rozlúčka sa bude konať v slobodnom duchu. Fanúšikovia si Mekyho uctia nielen počúvaním jeho piesní. „Každý má možnosť priniesť gitaru, zahrať, zaspievať si a zaspomínať, priniesť biely kvet a sviečku, aby po zotmení ‚mesto, ktoré spí dolu podo mnou‘ osvietili plamene spomienok na legendu, ktorá bude chýbať nielen na hudobnej scéne a nielen na Slovensku,“ odkazujú organizátori udalosti, ktorá na sociálnej sieti zaujala stovky ľudí.

„Bratislavčania mali pocit, že by bolo fajn, aby sa s Mekym rozlúčila aj Bratislava,“ dodala Priadková s tým, že na rozlúčku s Mirom Žbirkom v jeho rodnom meste prídu aj členovia jeho kapely, ktorí sa na pohrebe v Prahe nemôžu zúčastniť. Mekyho si uctí aj partia kamarátov, ktorým ako tínedžer hrával na gitare na lavičke na ‚Račku‘.

Slovenský spevák a skladateľ žijúci v Prahe, moderátor hudobných podujatí, tvorca, ale aj propagátor hudby doma a v zahraničí Miroslav „Meky“ Žbirka zomrel vo veku 69 rokov. Bol legendou slovenskej hudobnej scény, viacnásobný Slávik a víťaz ankety Spevák roka na Slovensku, od roku 2006 člen Siene slávy na Slovensku, hudobník, ktorého albumy vydávané od polovice 80. rokov dosahovali niekoľkostotisícové náklady. Absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí/agentury/

X X X

Mesto Bratislava ruší vianočné trhy na Hlavnom námestí

Konať sa mali od 26. novembra do 22. decembra. Magistrát to zdôvodňuje aktuálne zlou pandemickou situáciou aj novým COVID automatom. TASR o tom informovala hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.
„Rozhodujúcim faktorom je aj obmedzenie maximálneho počtu účastníkov hromadného podujatia v červenej fáze na 200 ľudí, a to aj v prípade, že ide o podujatie výlučne pre plne očkovaných a tých, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali," vysvetlila hovorkyňa hlavného mesta.

Zazmluvnených predajcov magistrát oslovili ihneď po zverejnení nových pravidiel. Napriek ponuke od mesta znížiť ich nájomné za stánky na symbolickú sumu, väčšina predajcov sa podľa samosprávy vyjadrila, že pôsobenie na podujatí maximálne pre 200 ľudí by pri danom počte stánkov a neistote ďalšieho vývoja bolo pre nich aj tak nerentabilné až likvidačné.

„Zdravie a bezpečnosť je prioritou"
„Rozumieme oprávneným obavám prevádzkovateľov stánkov a, bohužiaľ, inú možnosť ako zrušenie pripravovaného Vianočného hlavného trhu už nemáme. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu je zdravie a bezpečnosť prioritou," vyhlásilo hlavné mesto.
Avizuje, že v najbližších dňoch bude hľadať spôsoby, ako Bratislavčanom aj v tejto situácii čo najlepšie sprostredkovať vianočnú atmosféru. „Pevne verím, že si spolu užijeme aspoň rozsvietenie vianočného stromčeka," povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Organizáciu vianočných trhov na Hviezdoslavovom námestí ruší aj Staré Mesto. K zmene plánu pristúpila mestská časť pre aktuálnu pandemickú situáciu i čiastočný lockdown, ktorý má začať platiť od budúceho týždňa. Vianočné stánky tak čaká demontáž. Vianočnú atmosféru má pripomenúť aspoň stromček, ktorý v piatok osadili, aktuality.sk

X X X

Biden počas anestézie odovzdá moc viceprezidentke Harrisovej

Americký prezident Joe Biden v piatok nakrátko odovzdá svoje právomoci viceprezidentke Kamale Harrisovej. Stane sa tak počas kolonoskopického vyšetrenia, ktorému sa podrobí v anestézii, oznámil Biely dom. 
Joe Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová počas brífingu v Atlante.

„Prezident Biden odovzdá moc viceprezidentke, a to na krátky čas, keď sa bude nachádzať v anestézii. Viceprezidentka bude počas tohto času pracovať zo svojej kancelárie v Západnom krídle (Bieleho domu),“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, ktorú citovala agentúra AFP.

Sedemdesiatosemročný prezident sa zákroku podrobí vo vojenskej nemocnici Walter Reed National Military Medical Center, ktoré sa nachádza v štáte Maryland neďaleko Washingtonu. Endoskopické vyšetrenie hrubého čreva, ktoré je súčasťou pravidelnej komplexnej lekárskej prehliadky, absolvuje prvý raz od nástupu do funkcie v januári tohto roku, píše agentúra AP.
Do nemocnice Biden dorazil autom už v ranných hodinách washingtonského času. Psakiová zdôraznila, že odovzdanie moci viceprezidentovi je v takýchto situáciách štandardným krokom, ktorý sa dvakrát uplatnil aj počas vlády exprezidenta Georgea W. Busha (2001 – 2009).
Joe Biden je najstarším úradujúcim prezidentom USA a jeho zdravotný stav preto vyvoláva veľkú pozornosť amerických médií i verejnosti.

Samotný akt odovzdania právomocí prebehne oficiálne formou listu, ktorý Biden adresuje predsedom oboch komôr amerického Kongresu.
Harrisová, ktorá je ako viceprezidentka funkčne najvyššie postavenou ženou v dejinách USA, sa následne nakrátko stane úradujúcou prezidentkou. Po prebratí z anestézie Biden zašle obom predsedom ďalší list, v ktorom ich informuje o tom, že sa znovu ujíma výkonu prezidentských právomocí, píše AP./agentury/

X X X

Bulharský prezident prisúdil Krym Rusku, Kyjev reagoval

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v piatok predvolalo bulharského veľvyslanca v Kyjeve, aby mu tlmočilo protest proti výroku bulharského prezidenta Rumena Radeva, ktorý označil Krym za územie Ruskej federácie.
Ako informovala agentúra Interfax, ukrajinská strana považuje Radevov výrok, ktorý zaznel v rámci televíznej predvolebnej debaty, za nekorektný a neprípustný a očakáva, že prezident svoje slová vysvetlí.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom stanovisku zdôraznilo, že „slová úradujúceho bulharského prezidenta neprispievajú k rozvoju dobrých susedských vzťahov medzi Ukrajinou a Bulharskom a sú v ostrom rozpore s oficiálnym postojom Sofie, ktorá podporuje suverenitu a územnú celistvosť" Ukrajiny „v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc".
Bulharský veľvyslanec Kostadin Kodžabašev ubezpečil, že nemenné stanovisko bulharskej diplomacie, ktorá podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, Krymský polostrov považuje za integrálnu súčasť ukrajinského územia a podporuje snahy o jeho deokupáciu.

Prezident označil Krym za ruské územie
Agentúra Interfax pripomenula, že bulharský prezident Radev počas TV diskusie označil Krym za ruské územie a sankcie uvalené Západom voči Rusku v reakcii na jeho pripojenie k subjektom Ruskej federácie označil za neúčinné.
Podľa agentúry RIA Novosti názory používateľov internetu na Radevov výrok sa rôznia: časť z nich jeho slová pobúrili, iní - podľa RIA Novosti „väčšina" - s prezidentom súhlasili, pričom sa odvolali na dejiny Krymu.

V roku 1991, po rozpade ZSSR, Krym zostal súčasťou Ukrajiny ako autonómna republika. V marci 2014 sa na základe sporného referenda stal subjektom Ruskej federácie.
Ukrajina momentálne označuje Krymský polostrov za svoje dočasne okupované územie.

Krajiny Európskej únie a USA považuje konanie Ruska vo vzťahu ku Krymu za anexiu a v reakcii na ňu uvalili sankcie na stovky firiem, politikov a podnikateľov.
Rusko naďalej vyhlasuje, že otázka Krymu je navždy uzavretá a že polostrov patrí Ruskej federácii, aktuality.sk

X X X

Súd rozhoduje o predĺžení väzby Jozefa Brhela z kauzy Mýtnik

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku sa v piatok poobede zaoberal otázkou predĺženia väzby obvineného podnikateľa Jozefa Brhela z kauzy Mýtnik.
Rozhodnutie by mohlo byť známe v pondelok (22. 11.). Pre TASR to potvrdil advokát obvineného Ľudovít Štanglovič.
„Rozhodnutie v piatok nepadlo, proces pokračuje v pondelok 22. novembra poobede," spresnil Štanglovič.

Najvyšší súd (NS) SR začiatkom novembra zamietol sťažnosť Jozefa Brhela voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu, ktorý nevyhovel jeho štvrtej žiadosti o prepustenie. Súd sa stotožnil s rozhodnutím ŠTS, podľa ktorého dôvody útekovej a kolúznej väzby naďalej trvajú.

Akcia Mýtnik
Podnikateľa obvinili a zadržali v rámci januárovej policajnej akcie Mýtnik. V rámci akcie obvinili aj jeho brata Petra Brhela, exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, bývalého šéfa IT sekcie finančnej správy Milana Grega a konateľku IT spoločnosti Allexis Janu Rovčaninovú. V novembri Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila v kauze Mýtnik aj Jozefa Brhela mladšieho, syna už obvineného Jozefa Brhela.

Obvinenia všetkých zadržaných sa podľa polície týkali trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a s korupciou. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka neskôr zastavil trestné stíhanie Petra Brhela ako nedôvodné, a to pre absenciu dôkazov. Jozef Brhel mladší je obvinený z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, aktuality.sk

X X X

Kontrolóri kritizujú, že Envirofond drží miliardu eur, ktorá má ísť do ochrany prírody

Mnohým slovenským obciam ešte aj v súčasnosti chýbajú kanalizácie a vodovod. Envirofond, ktorý je na ich rozvoj určený, však v minulosti púšťal peniaze len po kvapkách. Na nedostatočnú podporu projektov na ochranu prírody upozornil Najvyšší kontrolný úrad vo svojej najnovšej správe.

Kontrolóri z Najvyššieho kontrolného úradu sa pozreli na využívanie peňazí v Environmentálnom fonde, ktoré štát získava najmä z predaja emisných povoleniek.
Za rok 2015 až 2020 mal fond príjmy vo výške 1,2 miliardy eur, za posledných 6 rokov však z neho na ekologické projekty odišlo len 380 miliónov eur. Obce pritom žiadali dotácie na projekty za vyše 2 miliardy eur. Systém hodnotenia žiadostí o dotáciu z fondu bol podľa kontrolórov netransparentný.

Pre takto nastavený systém Slovensko neplní ani európske ciele. Podľa EÚ by sme mali na zelené ciele investovať najmenej 50% ziskov z predaja emisií, my sme takto doposiaľ investovali iba okolo 14 %.
Hrozí nám preto ďalší infringement zo strany EÚ, tentokrát za neplnenie európskej smernice o obchodovaní s emisnými kvótami.
Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja takto Envirofond využíva dlhodobo hlavne vláda. Po nástupe nového vedenia sa fond podľa jeho slov mení na transparentnejší, dostupnejší a spravodlivejší.

Envirofond vylepšuje náš rozpočet
Minister životného prostredia Ján Budaj na piatkovej tlačovej konferencii vysvetlil, že sedemdesiat percent peňazí z fondu je rezervou štátnej pokladnice a tie sa vôbec nepoužívajú. Vďaka nim má náš rozpočet lepšie parametre, nemá taký deficit a lepšie si tak požičiava na trhoch.

Sám by si však vedel predstaviť ich lepšie využitie.
Zároveň pripomenul, že heslo „Envirofond nie je bankomat“, ktoré pred časom povedal, naďalej platí a peniaze by mali byť aj naďalej používané do rozvoja kanalizácií a vodovodnej infraštruktúry.

O tom, ako sú peniaze z Envirofondu využívané, nerozhoduje fond, ale ministerstvo financií po dohode s ministerstvom životného prostredia. Ubezpečil, že o efektívnejšom využívaní fondu rokuje s premiérom aj ministrom financií. Cieľom envirorezortu je, aby do podpory ekologických projektov išlo najmenej 50% ziskov z predaja emisných kvót.
„Určite nájdeme lepšie riešenie, ako to bolo doteraz,“ povedal Budaj s tým, že za bývalých vlád sa fondy používali amatérsky a niekedy aj korupčne.

Spomedzi projektov, ktoré schválila ešte bývalá vláda a na ktoré malo z fondu odísť 40 miliónov eur, našli 26 projektov, ktoré boli v rozpore so zákonom.
„Envirofond prešiel ťažkou transformáciou, nastavili sme pravidlá a férovú kontrolu, ale od toho momentu, že by sme mohli ešte popri kanalizáciách dávať aj na ochranu prírody, tak ako upozorňuje NKÚ, odtiaľ sme ešte ďaleko,“ zhodnotil Budaj.
Obce ich potrebujú, fond ich kumuluje na účte
Príjmy Environmentálneho fondu tvoria z väčšej časti výnosy z predaja emisných kvót, napríklad za rok 2020 príjem fondu predstavoval sumu 300 miliónov eur, pričom 240 miliónov z toho plynulo z predaja emisných povoleniek. Ostatné príjmy tvoria poplatky za odber podzemnej vody, za znečisťovanie ovzdušia či za vypúšťanie odpadových vôd, ale aj za poplatky za komunálny odpad a drobný stavebný odpad.

Kontrolóri upozornili na fakt, že hoci fond za roky 2015 až 2020 vybral na týchto poplatkoch 1,2 miliardy eur, do podpory obcí investoval len 380 mil. eur (necelých 18 % požiadaviek). Medzi najnovšie podporované projekty patrí okrem budovania vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd aj zhodnocovanie bioodpadu.
Za závažné zistenie kontrolóri považujú, že kvôli zle nastaveným výdavkovým limitom, ktoré stanovuje rezort financií, sa zostatky dlhodobo kumulovali, a v prvej polovci tohto roka presiahli až miliardu eur.

„Je rozhodne neefektívne v situácii, keď máme obce a mestá, ktoré nedokážu vybudovať vodovod alebo kanalizáciu a ich žiadosti o podporu sú zo strany fondu zamietané alebo dostanú tak malé čiastky, že musia túto kľúčovú infraštruktúru pre svojich občanov budovať po malých častiach a niekedy aj desiatky rokov. Je preto dôležité, aby fond zmenil svoj prístup a spoločne s ministerstvom životného prostredia a financií nastavil jasné pravidlá pre využitie ušetrenej miliardy na dobudovanie potrebnej vodovodnej či kanalizačnej infraštruktúry v slovenských obciach i mestách,“ zhodnotil podpredseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Budaj: Dotácie pre obce nezastavíme, ale zrýchlime
Kontrolóri tiež upozornili na to, že Slovensko neplní cieľ európskej smernice o obchodovaní s emisnými kvótami, podľa ktorej sa má minimálne polovica týchto príjmov použiť na zelené národné ciele. Za sledované obdobie plníme cieľ na 14 %.
„Doteraz sa využívalo 10 až 12 %, ja som to tlačil na 30%. Obce a mestá boli zvyknuté, že peniaze z Envirofondu im idú na budovanie kanalizácií. Ja to nechcem zastaviť, lebo je pravda, že Slovensko má infringementy, pre slabú sieť infraštruktúry. V porovnaní so štátmi EÚ máme obrovské množstvo ľudí, ktorí nemajú prístup k riadnemu vodovodu a kanalizačnej sieti,“ reagoval na margo neplnenia európskych cieľov Budaj.

Tempo rozvoja infraštruktúry chce zrýchliť pomocou zákonov, ktoré to majú umožniť.
Ide o novelu zákona o Environmentálnom fonde a tiež zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktoré vládny kabinet schválil začiatkom novembra tohto roku.

„Po schválení parlamentom bude poskytovanie dotácií z Envirofondu jednoduchšie a prehľadnejšie. Prostriedky fondu pôjdu prioritne na ochranu a starostlivosť o životné prostredie v súlade s Envirostratégiou 2030. Nová legislatíva zjednoduší podávanie žiadostí na poskytnutie podpory formou dotácie. Výsledkom bude jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania dotácie, resp. úveru žiadateľom,“ doplnil rezort životného prostredia.

NKÚ: Systém hodnotenia žiadostí nie je nastavený transparentne
Kontrolóri v správe tiež upozorňujú na doterajšie nízke tempo čerpania financií z eurofondov na ekologické projekty, čo vrhá zlé svetlo na ambície čerpať miliardy eur na tieto ciele z eurofondov aj z Plánu obnovy aj v najbližšom čase, kedy na to budeme mať kratší čas.

V správe uvádzajú, že kým v rokoch 2007 až 2020 Slovensko poskytlo na ochranu životného prostredia necelých 8 miliárd eur (prevažne z fondov EÚ, štátneho rozpočtu, príjmy obcí a pod.), v rokoch 2020 až 2027 sa predpokladá alokácia zdrojov na úrovni 10 miliárd eur (z fondov EÚ, z Plánu obnovy a odolnosti a štátneho rozpočtu).

„Slovensko sa ostatných 14 rokov preinvestovalo rovnakú sumu ako plánuje preinvestovať za nadchádzajúcich 7 rokov. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti Slovenska s čerpaním eurofondov, najmä s nízkym tempom čerpania, množstvo finančných korekcií zo strany európskych inštitúcií za pochybenia slovenských orgánov pri riadení projektov či pri verejnom obstarávaní, je otázne, či budeme schopní takýto objem peňazí hospodárne a účelne vyčerpať. Nehovoriac o nedostatku odborníkov pre environmentálnu agendu a komplexné riadenie európskych fondov,“ zhodnotil Andrassy.
MŽP: Ide o problémy predchádzajúcich vlád

Kontrolóri fondu tiež vyčítajú, že systém hodnotenia žiadostí o podporu nie je nastavený dostatočne transparentne.
V správe uvádzajú, že hodnotiteľmi boli spravidla zamestnanci envirorezortu, odborníci z akamdemickej obce či profesijných organizácií chýbali. Nedostatky našli aj vo zverejňovaní dokumentov. Na svojej webovej stránke fond nemal zverejnenú žiadnu výzvu, ministerstvo zase nezverejňovalo zoznam rozhodnutí o poskytnutých podporách. Envirofond ani ministerstvo nekontrolovalo, či prijímatelia použili pridelené financie v súlade s pravidlami. Vyššiu mieru transparentnosti by podľa NKÚ zabezpečila automatizácia a elektronizácia celého evidenčného a dotačného systému.

Súčasné vedenie envirorezortu pripomína, že kontrola NKÚ našla pochybenia, ktoré súvisia s predchádzajúcimi vládami. Po nástupe nového vedenia Envirofondu sa fond podľa slov Budaja stal transparentnejší, spravodlivejší a dostupnejší, aktuality.sk

X X X

Lukašenko sa vyhráža blokovaním plynu, EÚ považuje hrozbu za špekulatívnu

Lukašenkova hrozba môže byť reálna, Európu by ale jeho konanie nemalo výraznejšie zasiahnuť.
Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko minulý týždeň pohrozil, že v prípade zavedenia ďalších sankcií zo strany EÚ voči jeho režimu zablokuje tranzit ruského plynu do Poľska. Hovorca Európskej komisie (EK) pre zahraničné veci a bezpečnosť Peter Stano vníma túto hrozbu ako špekulatívnu.

„V EÚ nestrácame čas špekuláciami typu čo ak, sústredíme sa na riešenie konkrétneho problému," povedal vo štvrtok pre TASR.
Neriskujú konflikt
Odborník na energetiku Karel Hirman s týmto postojom nesúhlasí. „Zaoberať sa rôznymi možnými scenármi a hrozbami je nevyhnutným predpokladom toho, aby ste energiu naozaj mali v dostatočnom množstve a za prijateľnú cenu," vyjadril sa pre TASR.

Hirman si nemyslí, že Lukašenko iba blafuje. Pripomína, že na dosiahnutie svojich politických cieľov už raz tranzit strategických surovín zneužil.
„Náhrad za plyn je málo, investície do infraštruktúry sú drahé a trvajú dlho. To z neho robí účinnejšiu zbraň," pripojil sa odborník na geopolitiku z Masarykovej univerzity v Brne Oldřich Krpec.
„Lukašenko len pred pár rokmi nariadil zastaviť tranzit ruskej ropy, pretože mal vtedy spor s Moskvou o jej cenu. Nie je dôvod sa domnievať, že by to neurobil znovu. Zvlášť, ak je dnes v oveľa zložitejšej situácii a v konflikte s EÚ," varuje energetik.
Analytik z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie Vasily Astrov s Hirmanom nesúhlasí. „Neviem si predstaviť, že by Lukašenko zablokoval plyn do Európy. Rusko to nedovolí, pretože je preň obchod s EÚ nesmierne dôležitý," povedal pre TASR.

V tomto sa s ním zhoduje aj Krpec. „Bielorusko by sa okamžite dostalo do tvrdého konfliktu s Ruskom a to si nemôže dovoliť. Lukašenko si praje krízu v EÚ, určite nie krízu vo vzťahoch s Ruskom," uviedol.
Únia sa prispôsobí
Poukázal na to, že Rusko zaujalo tolerantný postoj voči správaniu bieloruského prezidenta aj preto, aby zdôraznilo význam plynovodu Nord Stream 2, ktorý obchádza Bielorusko. Tento plynovod by mal podľa Krpca viesť k oslabeniu bieloruskej pozície.

Hirman upozorňuje, že na prelome októbra a novembra boli dni, kedy plynovodom Jamal do Poľska neprúdil žiaden plyn. I keď Lukašenkovu hrozbu vidí ako reálnu, Európu by jeho konanie nemalo výraznejšie zasiahnuť.
„Lukašenko, ak by aj vydal príkaz uzatvoriť tento plynovod, by paradoxne nič zásadné oproti súčasnosti nezmenil. Alebo inak: čím menej plynu prúdi z Ruska cez Bielorusko do Európy, tým viac migrantov priváža Lukašenko na poľskú hranicu," povedal.
Únia chce podľa Stana v prípade potreby hľadať náhradné tranzitné trasy napríklad cez Ukrajinu. Takéto riešenie vidí aj Krpec.
„EÚ sa po určitom období ťažkostí prispôsobí. Zníži spotrebu, diverzifikuje trasy, nájde náhrady. Na konci tohto procesu bude na jednej strane pravdepodobne odolnejšia Európa a na druhej strane výrobcovia a tranzitné krajiny s nižšími príjmami a menšími možnosťami na vytváranie problémov," uzavrel Krpec, aktuality.sk

X X X

Ukrajina zorganizovala pri hranici s Bieloruskom cvičenie svojej Národnej gardy

V tesnej blízkosti hranice Ukrajiny s Bieloruskom sa v piatok začalo cvičenie príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy.
Ako v piatok informovala televízna stanica Dom, cvičenie sa koná na v Černihivskej oblasti v blízkosti kontrolného stanovišťa Novi Jarylovyči, ktorý od hranice s Bieloruskom delí len 800 metrov. Podľa televízie ide o spoločné cvičenie Národnej gardy a ukrajinskej pohraničnej stráže. Počet príslušníkov Národnej gardy, ktorí sa na ňom zúčastňujú, nebol zverejnený.
Ukrajina sa obáva, že sa stane novým ohniskom migračnej krízy, ktorá v uplynulých dňoch vypukla na bielorusko-poľských hraniciach. Na svojich hraniciach preto posilnila hliadky.
Prvú skupinu migrantov ukrajinská pohraničná stráž zadržala a vrátila do Bieloruska vo štvrtok. Šlo o skupinu 15 ľudí z Blízkeho východu, vydávajúcich sa za turistov, ktorí tvrdili, že si chcú pred návratom do vlasti pozrieť pamätihodnosti na západe Ľvivskej oblasti.

U príslušníkov ukrajinskej pohraničnej stráže však vyvolalo podozrenie, že všetci cestujúci mali pasy vydané v rovnakom období - v septembri až októbri. Do Minska pricestovali pred niekoľkými týždňami a následne okamžite zamierili do Hrodnianskej oblasti na západe Bieloruska hraničiacej s Poľskom.

Ukrajina varovala migrantov
Ukrajina v piatok opäť dôrazne varovala migrantov zhromaždených v susednom Bielorusku, aby sa nepokúšali dostať na jej územie. V opačnom prípade budú zatlačení späť „všetkými dostupnými prostriedkami vrátane strelných zbraní".
Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) Olexij Danylov súčasne upozornil, že ak sa bude na Ukrajine opakovať situácia podobná tej na bielorusko-poľských hraniciach, príslušné zložky budú „konať adekvátne". „Síl a prostriedkov je dosť," vyhlásil Danylov.

Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin uviedol, že bezpečnosť na hraniciach s Bieloruskom bude v súvislosti s možným prílevom migrantov zabezpečovať približne 8500 príslušníkov bezpečnostných zložiek vrátane pohraničnej stráže. Eskalácia sa podľa neho môže začať kedykoľvek.

Ukrajina - podobne ako mnohé západné štáty - obviňuje Rusko z toho, že Bielorusku pomáha vo vyvolávaní migračnej krízy. Moskva to popiera.
Vzhľadom na možný vývoj situácie v pohraničí ukrajinský parlament vo štvrtok schválil novelu zákona o pohraničnej službe, ktorá umožní ukrajinským pohraničníkom používať pri ochrane hraníc fyzickú silu, vojenskú techniku i zbrane, aktuality.sk

X X X

Rakúsky kancelár Kurz stratil poslaneckú imunitu

Exkancelára teraz môžu vyšetrovať z korupcie.
Bývalý rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz vo štvrtok stratil poslaneckú imunitu voči vyšetrovaniu z korupcie. Rozhodol o tom jednohlasne rakúsky parlament, informovala agentúra DPA.
Tento krok podporil aj samotný Kurz (35) a jeho strana ÖVP. Spoločne deklarovali, že to pomôže objasniť situáciu.

Špeciálna protikorupčná prokuratúra podozrieva Kurza a niektorých jeho spolupracovníkov zo sprenevery. Kurz zo štátnych peňazí údajne financoval prieskumy verejnej mienky, pomocou ktorých sa dostal do čela strany a neskôr aj vlády. Okrem toho sa údajne dopustil krivej výpovede pred parlamentným výborom pre vyšetrovanie korupčného škandálu Ibiza, do ktorého boli údajne zapletené strany FPÖ a tiež ÖVP. Kurz všetky obvinenia odmieta.

Polícia začiatkom októbra vykonala prehliadky v úrade kancelára, v centrále ÖVP aj na ministerstve financií. Kurz – v tom čase ešte kancelár – odmietal odstúpiť. V dôsledku hroziaceho hlasovania o vyslovení nedôvery v parlamente, v ktorom by sa koaliční Zelení zrejme spojili s opozíciou, však Kurz napokon odstúpil z čela vlády. Ostal však predsedom ÖVP a v Národnej rade sa následne stal aj predsedom poslaneckého klubu.

Kurz v mladom veku zaznamenal strmý kariérny rast: v 27 rokoch sa stal ministrom zahraničných vecí a v 31 rokoch spolkovým kancelárom. Jeho prvé funkčné obdobie na čele kabinetu sa skončilo predčasne v roku 2019 v dôsledku obvinení z korupcie v prípade Ibiza voči koaličnému partnerovi FPÖ. V rámci vyšetrovania tohto prípadu polícia neskôr objavila aj písomnú komunikáciu z prostredia ÖVP. To napokon viedlo ku Kurzovmu pádu.

X X X

Kto zomiera na covid v nemocniciach

Od 1. septembra do 16. novembra zomrelo v slovenských nemocniciach na covid 1424 ľudí, väčšina z nich bola neočkovaná.
Od začiatku septembra bolo v nemocniciach vyše šesťtisíc covidových pacientov, zaočkovaných bolo 1270 z nich. Nezaočkovaných od začiatku septembra zomrelo štyrikrát viac ako zaočkovaných. Zaočkovaní sú pritom starší a často majú pridružené ochorenia - v prvých fázach vakcinácie sa očkujú práve tieto najrizikovejšie skupiny. Na Slovensku je aktuálne zaočkovaných okolo 70 percent sedemdesiatnikov, no len okolo 50 percent štyridsiatnikov. Veľmi sa tiež líši veková štruktúra obetí covidu.

U zaočkovaných prakticky žiadna hospitalizácia ľudí do 39 rokov neskončila úmrtím, v prípade neočkovaných zomrelo 17 ľudí. Vo vekovej skupine od 0 do 49 rokov sú štatistiky ešte jednoznačnejšie: dve obete medzi zaočkovanými, 50 medzi nezaočkovanými. V prípade ľudí do 59 rokov už hovoríme o pomere 14 ku 143 v prospech očkovaných. Medzi obeťami je najviac sedemdesiatnikov a osemdesiatnikov.

A Flourish chart
Čím starší človek, tým väčšia pravdepodobnosť vážneho priebehu. Súvisí to ako s pridruženými ochoreniami, tak aj s menšou schopnosťou vytvoriť si po očkovaní protilátky.
Dovedna od 1. septembra do 16. novembra zomrelo v slovenských nemocniciach na covid 1424 ľudí, z toho bolo 289 zaočkovaných a 1135 nezaočkovaných. Ukazujú to dáta z Inštitútu zdravotníckych analýz (IZA). Pri úmrtiach sa zatiaľ nerozdeľuje, či pacient na covidovom oddelení umrel „na covid“ alebo „s covidom“.

Hospitalizácie
Ako je známe z každodenných štatistík, väčšinu hospitalizácií aktuálne tvoria nezaočkovaní. Obsadzujú osem z 10 covidových lôžok v nemocniciach.
V absolútnych číslach bolo k 16. novembru na Slovensku hospitalizovaných 6217 ľudí, z nich 1270 zaočkovaných. Najviac ich bolo medzi šesťdesiatnikmi a sedemdesiatnikmi.

A Flourish chart
V nemocniciach končí rádovo menej očkovaných, pretože vakcína chráni ako pred infekciou, tak aj pred vážnym priebehom. Ak zlyhajú obe tieto bariéry a očkovaný sa dostane do nemocnice, má podľa dát zhruba rovnaké riziko úmrtia ako nezaočkovaný - obeťou covidu sa stane každý štvrtý hospitalizovaný. Platí však, že hospitalizovaní zaočkovaní sú oveľa starší a chorejší ako nezaočkovaní. Napriek dvom dávkam vakcíny si nedokázali vytvoriť protilátky. Potvrdzuje to aj infektológ Peter Sabaka.

„V prvom rade by ste museli vidieť, akí očkovaní pacienti sa dostávajú do nemocníc. Sú to buď veľmi veľmi oslabení pacienti s ťažkou poruchou imunity, neraz berú imunosupresíva (lieky na potlačenie imunity, pozn. red.), alebo veľmi starí a polymorbídni pacienti. Nemôžeme porovnávať dve neporovnateľné veci. Mnohí neočkovaní končia v nemocnici aj keď sú omnoho mladší a nemajú pridružené ochorenia.", aktuality.sk

X X X

Matovič bude niesť zodpovednosť, tvrdí Fico

Smer požiada Ústavný súd, aby posúdil najnovšie vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva. "Máme povinnosť úplne jasne a zreteľne povedať, že za to, v akom stave sa nachádza táto krajina vzhľadom na pandémiu, nesie súčasná vládna koalícia," vyhlásil predseda opozičnej strany Smer Robert Fico.
 
Robert Fico
Vládnej koalícii vyčíta, že zlyhala tak pri druhej, ale aj tretej vlne pandémie. „Toto je ich maslo na hlave. A príde deň, keď sa téma obetí covidu stane témou zodpovednosti dnešnej vládnej koalície,“ povedal s tým, že strana berie na vedomie a rešpektuje závažnosť situácie.

Fico koalícii vyčíta, že nepracuje s pozitívne testovanými. „Žiadame vládu, aby okamžite začala pracovať s ľuďmi, ktorí sú pozitívne testovaní. Ak hneď teraz dala pripraviť milión balíkov liekov, kde by boli antibiotiká, vitamíny a podporné liečivá, tak to stojí menej peňazí ako tá stupidná očkovania lotéria,“ pritvrdil Fico s tým, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) raz „bude niesť zodpovednosť za vyhadzovanie peňazí do luftu“. Na druhej strane, Smer sľubuje, že nebude kritizovať prípadné navyšovanie deficitu a verejného dlhu, ak „budú zdroje použité rozumne pre ľudí a na predchádzanie pandémii“.

Smer sa v pondelok chystá obrátiť na Ústavný súd a žiada, aby obe vyhlášky, ktoré začnú platiť v pondelok 22. novembra, vyhlásil za protiústavné. „Zasahujú do práv a slobôd ľudí bez akéhoľvek dôvodu,“ zdôraznil Fico.
Strana žiada, aby Ústavný súd okamžite pozastavil účinnosť oboch vyhlášok. „Cieľom týchto vyhlášok je nahnať ľudí očkovania. Ak budú fungovať v praxi, budú spôsobovať ústavnoprávne ujmy ľuďom, pretože budú obmedzovaní na svojich právach,“ vysvetlil Fico.

X X X

Náborový príspevok 4000 eur rozhýbal trh, tvrdí šéf Arrivy o kritickej situácii. Očakáva aj vodičov z Ukrajiny

Začali sme náborovú kampaň masívnym príplatkom pre vodičov v hodnote 4000 eur, tvrdí generálny riadite slovenskej Arrivy László Ivan. Spoločnosť tak od stredy eviduje už vyše 50 záujemcov o prácu.

„Máme zmluvného partnera, ktorý nám má zabezpečiť vodičov z Ukrajiny. Prvých 20 vodičov príde na Slovensko koncom mesiaca. Ďalší budú prichádzať v decembri,“ informoval Lászlo Ivan na stretnutí s novinármi.
Ich cieľom je podľa neho splniť očakávanie objednávateľa a zabezpečiť obslužnosť spojov. „Chceme motivovať šoférov a nie kradnúť kolegov od iných prepravcov,“ dodal.

Podľa neho sa od dnešeného dňa bude situácia len zlepšovať. „Chápeme rozhorčenie cestujúcich a prosíme ich o to, aby ich prejav nespokojnosti prejavili k nám a nie k vodičom,“ dodal na záver./agentury/

X X X

Povinné testy v práci dvakrát do týždňa. Soták hovorí o tom, čo čaká tisícky zamestnancov

Nezaočkovaných zamestnancov čaká v práci po novom pravidelné testovanie dvakrát do týždňa. Predseda Klubu 500 Vladimír Soták tvrdí, že firmy to zvládnu len s vlastnými zdravotnými strediskami.
Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Železiarne Podbrezová, a. s., Vladimír Soták.

Zamestnávatelia združení v Klube 500 reagujú na nové pandemické opatrenia. V tejto súvislosti vydali spoločné stanovisko, že podporujú a chcú ďalej podporovať Vládu Slovenskej republiky v boji s III. vlnou pandémie, avšak majú problém s tým, že odborníci, ktorí pripravujú opatrenia, nekomunikujú so zástupcami súkromnej sféry a nepreverujú realizovateľnosť navrhovaných opatrení v praxi.

„Verte, že pre nás sú zamestnanci a ich rodinní príslušníci to najcennejšie, čo máme. A taký istý prístup máme aj k regiónom, v ktorých žijeme. A rovnaký prístup je aj v iných oblastiach, napríklad vo vede a výskume. To my sme tí, ktorí majú len poslúchať?!“ pýta sa Vladimír Soták, Predseda Klubu 500.

Od pondelka sa totiž navrhuje povinné testovanie neočkovaných zamestnancov dvakrát do týždňa a táto povinnosť sa prenáša na zamestnávateľov. „Opakovane sa dostávame do situácie, že opatrenia sa prijímajú na poslednú chvíľu a bez toho, aby bolo jasné znenie vyhlášok a nariadení, ktoré má naviac hlavný hygienik vydať podľa uznesenia do nedele 21.11.2021 a platiť by mali od pondelka 22.11.2021!" dodáva Soták.
Z pohľadu Klubu 500 je testovanie zdravotného stavu zamestnancov výkonom zdravotnej starostlivosti a ten má zabezpečovať štát na svoje nálady a vo svojej réžii.

X X X

Princ Charles náhle zmenil plány! Dohodnutú návštevu lietadlovej lode zrušil, tu je dôvod

Charles mal ísť na prehliadku lietadlovej lode kotviacej neďaleko Alexandrie počas posledného dňa svojej návštevy v Egypte.
Britský princ Charles zrušil v piatok plánovanú návštevu lietadlovej lode HMS Queen Elizabeth po tom, ako sa tento týždeň jej stíhačka typu F-35B zrútila do vôd Stredozemného mora.
Charles mal ísť na prehliadku lietadlovej lode kotviacej neďaleko Alexandrie počas posledného dňa svojej návštevy v Egypte. Niekoľko hodín pred podujatím však jeho kancelária oznámila, že návšteva sa neuskutoční.

Stíhačka F-35B v hodnote zhruba 100 milión eur sa zrútila do Stredozemného mora v stredu. Pilotovi sa podarilo katapultovať a bezpečne sa vrátil na loď. Lockheed Martin F-35 Lightning II je jednomotorové viacúčelové stíhacie lietadlo piatej generácie. Variant B označuje typ schopný kolmého vzletu a pristátia.

HMS Queen Elizabeth je najväčšia britská lietadlová loď schopná prevážať až 40 lietadiel. Loď pomenovala kráľovná Alžbeta II. po kráľovnej Alžbete I. z dynastie Tudorovcov, ktorá panovala v rokoch 1558 až 1603. Plavidlo uviedli do služieb Kráľovského námorníctva v decembri 2017./agentury/