Napadnuté ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia umožňovali obmedzenie základných práv a slobôd na základe veľmi širokých a vágnych formulácií. Štátna karanténa nariadená mimo domáceho prostredia je protiústavná. Ústavný súd tak rozhodol na neverejnom plenárnom zasadnutí 8. decembra 2021. Dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov strácajú protiústavné ustanovenia zákona účinnosť.

Ústavný súd rozhodoval o návrhu verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, ktorá namietala protiústavnosť vágnej formulácie právomoci Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) nariaďovať karanténu mimo domáceho prostredia.
Protiústavné boli primárne ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) a § 48 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ustanovenia paragrafu 4 predstavujú zákonný podklad právomoci ministerstva, ktoré „počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas“. Paragraf 48 v odseku 4 zas hovorí o tom, že úrady verejného zdravotníctva „pri ohrození verejného zdravia nariaďujú opatrenia, ktorými sú izolácia alebo karanténa osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky“.

Ústavnému súdu prekážala najmä šírka formulácie oboch napadnutých ustanovení, ktorá „neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené zákonodarnej moci neprípustne prenecháva podzákonnej normotvorbe“.

Ústavný právnik a poradca verejnej ochrankyne práv Peter Kresák vysvetľuje, že Ústavný súd jednoznačne neodmietol ukladanie povinností (teda aj karantény mimo domáceho prostredia) aj na základe zákona. „Legislatívny text, ktorý by toto umožňoval v súlade ústavnými požiadavkami, však musí byť oveľa presnejšie a striktnejšie formulovaný,“ hovorí.

Okrem okresania právomoci ministerstva a ÚVZ Ústavný súd označil za protiústavné aj časti ďalších ustanovení, ktoré medzi opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení radili aj izoláciu „v zdravotníckych zariadeniach, prípadne v inom určenom zariadení“ a „karanténne opatrenia“.

Ústavný súd pri tomto bode konštatoval, že „právny poriadok pre prípad karantény ako pozbavenia osobnej slobody nedostatočne určuje zákonné medze uvedeného základného práva a neposkytuje náležité procesné záruky vyplývajúce z čl. 17 ústavy a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Ústava v čl. 17 ustanovuje, že pozbavenie osobnej slobody je možné z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ide teda o podmienku, ktorá sa na prvý pohľad javí ako splnená pri zákonnom podklade právomoci ÚVZ nariaďovať karanténu mimo domáceho prostredia.

Ako však pripomína Kresák, „práve článok 17 ústavy nielen zaručuje osobnú slobodu, ale konštatuje, že pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a článok 5 odsek 4 Dohovoru vyžaduje, aby každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, mal právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné“.
„Za najvýznamnejší nedostatok napadnutých zákonných ustanovení teda možno označiť nielen skutočnosť, že nedostatočne určujú zákonné medze zásahu do osobnej slobody, ale že neobsahujú absolútne žiadne procesné prostriedky, ako sa má jednotlivec proti takému zásahu brániť a neumožňujú mu požiadať nezávislý súd o urýchlené preskúmanie zákonnosti obmedzenia svojej osobnej slobody,“ upozorňuje ústavný právnik.

Napadnuté ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia teda umožňovali obmedzenie základných práv a slobôd na základe veľmi širokých a vágnych formulácií. „Navyše žiadny právny predpis neumožňoval dotknutým jednotlivcom, ktorým bola obmedzená ich osobná sloboda nariadením karantény alebo izolácie v zdravotníckom zariadení alebo inom určenom zariadení, aby takéto nariadenie dali preskúmať nezávislému súdnemu orgánu. Čiže možno povedať, že tieto osoby boli svojím spôsobom pozbavené práva na spravodlivý proces, čo iste nie je v súlade s princípmi demokratického a právneho štátu,“ uzatvára Kresák./agentury/

X X X

Nákup teplomerov košickou župou za dvojnásobnú sumu preverí hlavný kontrolór

Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka zriadil aj komisiu na porovnanie cien nákupov. Hovorí aj o možnosti riešiť celú záležitosť v prípade porušenia súdnou cestou.
Nákup teplomerov skontroluje v Košickom samosprávnom kraji hlavný kontrolór. Poverili ho tým poslanci, ktorí žiadajú preveriť prípravu a priebehu verejného obstarávania nákupu týchto zariadení, porovnanie jednotkovej ceny a zdôvodnenie rozdielu.

Košická župa kúpila 191 teplomerov na meranie teploty pri vstupe do budov za dvojnásobnú sumy, ako v banskobystrickom a nitrianskom kraji. Informoval o tom Denník N.
Sporná bola aj komunikácia medzi županom Rastislavom Trnkom a výrobcom, ktorému mal poslať v noci dva e-maily, aby poprel svoje výroky pre Denník N. Túto vec jednoznačne poslancom nevysvetlil, zameral sa najmä na teplomery, ich nákup a servis.

Kupovali aj servis a inštaláciu
Predseda Trnka si vopred pripravil prezentáciu, aby vysvetlil, ako nákup teplomerov prebiehal. Ich potrebu zdôvodnil tým, že z dlhodobého hľadiska bolo neudržateľné pri 240 budovách vo vlastníctve kraja, aby meranie teploty robili vrátnici.
„Oslovili sme tri firmy, ktoré nám zaslali ponuky. Na odporúčanie oddelenia vnútornej prevádzky sme spustili proces. Dve spoločnosti predložili cenu, s ktorou sme operovali ďalej,“ poznamenal Trnka.

Kraj vyhodnotil ponuky a zákazky získala spoločnosť United Corp. V prípade jednej zákazky župa kúpila 96 kusov teplomerov za sumu 722 eur. Približne v tom istom čase Banskobystrický kraj kupoval 46 kusov od firmy Nextram za 360 eur za kus.
V druhom prípade uspela v Košickom kraji opäť firma United Corp a za rovnakú sumu, ako predtým, dodala 95 kusov teplomerov. Prihlásil sa aj Nextram s vyššou sumou, no Nitriansky kraj od tejto spoločnosti získal 114 teplomerov za 380 eur.
„Neobstarávali sme to isté ako Banskobystrický kraj. Okrem samotných teplomerov aj dodávku a montáž v kraji plus predĺženú záruku. Banskobystrický kraj obstarával teplomery, no s dodávkou na jedno miesto bez inštalácie a bez predĺženej záruky,“ zdôraznil Trnka.

Podobná situácia podľa župana bola aj v Nitrianskom kraji, kde nemali podľa neho takýto servis. Vysvetľoval tiež, že nejde o tie isté teplomery, ako v ďalších dvoch župách, a to ani funkciami a softvérom a súčiastkami, ale aj čo sa týka čipu.
Banskobystrický kraj mal v cene započítané všetky náklady spojené s dovozom, uvedením do prevádzky a údržbou, napísal Korzár. Banskobystrický samosprávny kraj reagoval, že ich cena zohľadňovala všetky náležitosti uvedené v zmluve.
Výrobca teplomerov, ktoré kúpili všetky tri župy, pre Denník N povedal, že ide o tie isté prístroje. Košické podľa neho majú modernejší softvér, ten však dával aj do niektorých teplomerov, ktoré kupoval Nitriansky kraj.
„Ale čo sa týka súčiastok a technológie, tam je všetko rovnaké. Snímače, certifikáty, diaľkomery…“ povedal výrobca.
Iba červená alebo zelená dióda

„Má to byť teplomer vyššej generácie, ale pri prehliadke ukáže len červenú alebo zelenú diódu. Prečo nezobrazuje teplotu meranej osoby, ani počet skontrolovaných ľudí,“ pýtal sa Milan Potocký, ktorý ako poslanec parlamentu za OĽaNO s ďalšími kolegami vyzvali Trnku na vyvodenie zodpovednosti.
Nákup vyššieho radu teplomerov by podľa Trnku bol nad rámec vyhlášky. Poznamenal, že jedna vec je teplomer, druhá zasa kalibrácia, dodávka či montáž plus predĺžená záruka.

Poslanec Emil Kočiš sa pýtal, či inštalácia je tak zložitá vec, že by si ich kraj nemohol inštalovať sám.
„Pri každom nákupe tovaru ručí predajca zo zákona. Hovoríme o záruke, no keď si kupujete televízor s dvojročnou zárukou, tak za nejakých 30 eur si ju predĺžite. Čo to je za ručenie, ktoré násobne predraží nákup?“ položil otázku.
Teplomer má podľa neho len jednu funkciu, a to merať teplotu. „Otázka je, aká bola špecifikácie verejného obstarávania, možno sme kupovali niečo, čo sme ani nepotrebovali,“ poznamenal.

Komisia aj trestné oznámenia
Predseda Trnka už pred niekoľkými dňami informoval, že zriadi komisiu na porovnanie cien nákupov podobných bezkontaktných teplomerov vo verejných inštitúciách. Ak komisia zistí predraženie cien, a to že dodávateľ a subdodávateľ zavádzali, predseda bude požadovať refundáciu od dodávateľa a jeho subdodávateľa.
Poslanec Ján Jakubov na zastupiteľstve navrhol vykonanie kontroly hlavným kontrolórom kraja. Za bolo 45 poslancov a dvaja sa zdržali.
„Musíme sa vysporiadať s touto situáciou. Očakávame kontroly zo strany Najvyššieho kontrolného úradu či Úradu pre verejné obstarávanie,“ povedal Trnka.

Košický podnikateľ a dvaja členovia krajskej organizácie strany Hlas-SD v tejto súvislosti podali aj trestné oznámenie
Župan po schválení kontroly pri nákupe teplomerov povedal, že ak to bude potrebné a zistí sa rozdiel v sumách, peniaze bude vymáhať od dodávateľa a nevylúčil ani riešenie súdnou cestou, aktuality.sk

X X X

Zeman pri Lipavskom ustúpil, novú vládu vymenuje v piatok

Český prezident Miloš Zeman v piatok vymenuje novú vládu tak, ako ju navrhol designovaný premiér Petr Fiala (ODS) – teda vrátane kandidáta na ministra zahraničných vecí Jana Lipavského (Piráti), ktorého doteraz hlava štátu odmietala ako údajne nekompetentného. Informoval o tom po pondelkovom stretnutí Zemana s Fialom spravodajský portál Novinky.cz.
Ako napísal na Twitteri Zemanov hovorca Jiří Ovčáček, novú vládu vymenuje Zeman v piatok o 11.00 h.

Fiala po stretnutí so Zemanom uviedol, že ak by prezident odmietol vymenovať Lipavského za ministra zahraničných vecí, obrátil by sa s kompetenčnou žalobou na Ústavný súd.
„Pán prezident si uvedomil, že spor pred Ústavným súdom by situáciu len skomplikoval, a preto sa rozhodol pre tento štátnický krok, ktorý oceňujem,“ povedal Fiala.

Na oficiálne vymenovanie si bude musieť počkať budúci minister poľnohospodárstva Zdeněk Nekula (KDÚ-ČSL), ktorý sa pre covid nachádza v karanténe. Zeman sa s ním plánuje stretnúť po Novom roku./agentury/

X X X

V Rusku zadržali sympatizantov neonacistického zoskupenia údajne riadeného Ukrajinou

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) oznámila v pondelok zadržanie 106 stúpencov ukrajinskej neonacistickej mládežníckej skupiny M.K.U., ktorá je údajne riadená Ukrajinou a plánovala vraj vykonať na území Ruska útoky a masové vraždy.
Predstavitelia FSB ďalej uviedli, že skupinu s názvom „Vražedný kult maniakov" zriadil Ukrajinec, ktorý - podľa ich tvrdení - konal pod záštitou ukrajinských spravodajských služieb. Informovala o tom agentúra Reuters.
Spravodajský web Meduza.io poznamenal, že názov zoskupenia sa v ruských médiách dešifruje v preklade ako „Maniaci. Kult vraždenia".

Skupinu M.K.U údajne založil Jehor Krasnov, ukrajinský občan narodený v roku 2000, ktorý údajne „operuje pod záštitou ukrajinských bezpečnostných služieb". V Rusku sa proti Krasnovovi vedie stíhanie pre spoluúčasť na vražde a Moskva po ňom vyhlásila medzinárodné pátranie.

Krasnov mal inštruovať prívržencov M.K.U.
FSB tvrdí, že Krasnov inštruoval prívržencov M.K.U., aby „páchali teroristické činy a masové zabíjanie". FSB dodala, že jej agenti pri raziách u prívržencov M.K.U. zhabali pištole, pušky, guľomety a slzotvorný plyn.
FSB tento rok podnikla niekoľko razií zameraných na M.K.U., pričom zadržala približne 60 ľudí, informovala v pondelok štátna tlačová agentúra TASS.

Dnešné oznámenie FSB prišlo necelé dva týždne po tom, ako oznámila, že zadržala troch ukrajinských špiónov vrátane jedného, ktorý údajne plánoval bombový útok.
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v tom čase incident poprela s tým, že obvinenie je „falošné" a je súčasťou „hybridnej vojny" Ruska.

Ukrajinská bezpečnostná služba obvinenie poprela
SBU poprela aj najnovšie obvinenie FSB a pre Reuters uviedla, že sa zameriava výlučne na kontrarozviedne aktivity na ukrajinskom území. Vo vyhlásení zaslanom agentúre AFP SBU uviedla, že dnešné vyhlásenie FSB je súčasťou „koordinovanej informačnej kampane" proti Ukrajine.

Vláda v Kyjeve na obvinenia bezprostredne nereagovala.
Predstaviteľ ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní pre AFP - pod podmienkou anonymity - povedal, že zoskupenie M.K.U. na Ukrajine existuje, ale „už nie je aktívne".
Nezávislý web Meduza.io v pondelok napísal, že ruský denník Novaja gazeta a ruská redakcia BBC svojho času informovali, že k vzťahom s M.K.U. sa prihlásilo združenie ruských nacionalistov Etnické národné hnutie (ENO), ktoré tvrdí, že M.K.U. je „skupinou mladých dospelých fascinovaných násilím, ktorá nie je nijako spojená s Ukrajinou".

Krasnov bol zadržaný na Ukrajine
Podľa Meduzy.io bol Krasnov v januári 2020 zadržaný na Ukrajine a je tam vyšetrovaný pre sériu ozbrojených útokov, ako aj pre pokus o atentát motivovaný rasovou, národnostnou a náboženskou neznášanlivosťou.
Hoci M.K.U. po Krasnovovom zatknutí pozastavila svoju činnosť, nedávno sa začala pokúšať o nábor nových členov, dodal nemenovaný predstaviteľ.

Ukrajina je od roku 2014, keď Moskva anektovala Krymský polostrov, v tlejúcom konflikte s proruskými separatistami z východu Ukrajiny. Rusko pred časom v blízkosti Ukrajiny sústredilo okolo 100 000 svojich vojakov, čo vyvolalo vo svete nové obavy z možnej invázie.
Moskva to popiera a tvrdí, že manévre jej vojsk sú výlučne obranného charakteru. Zároveň obviňuje Ukrajinu zo zámerných provokácií.

X X X

Komora mimovládiek vyzýva na vzájomnú solidaritu a dôveru voči odborníkom

Na vzájomnú solidaritu, dôveru voči odborníkom a zvyšovanie zaočkovanosti vyzýva politikov aj občanov Komora mimovládnych neziskových organizácií (MNO) pri Rade vlády SR pre MNO.
Upozorňuje, že v čase, keď spoločnosť čelí humanitárnej, spoločenskej, ekonomickej kríze a súčasne vedome podnecovanej nedôvere a agresivite, je potrebné spoločnosť spájať, nie rozdeľovať.

Predseda Komory MNO a podpredseda Rady vlády SR pre MNO Marcel Zajac adresoval tiež výzvu mimovládnym neziskovým organizáciám. „Spájajme ľudí, dajme priestor vzájomnej solidarite a dôvere a pomôžme tak znížiť počet pacientov v našich nemocniciach, pomôžme znížiť počet umierajúcich na ochorenie COVID-19, ale aj pacientov s inými diagnózami, a pomáhajme aj tým, ktorí z viacerých dôvodov nie sú alebo nemôžu byť očkovaní," povedal Zajac. Pripomína, že každý môže pomôcť vlastným príkladom
.
Komora apeluje na diskusiu
Komora apeluje na vytvorenie rešpektujúceho prostredia, na diskusiu, ktorá nerozdeľuje spoločnosť, a na zdieľanie odborných argumentov, ktoré podporujú očkovanie. „Požiadajme o to isté aj svojich blízkych. Pokúsme sa takto spoločne zvýšiť počet zaočkovaných dobrovoľne," uviedla komora.

Vyjadrila podporu zdravotníkom, odborníkom, silovým zložkám, ale aj predstaviteľom štátu a samosprávam. „Ktorí sa o nás dnes starajú a často sú na pokraji fyzických a psychických síl. Dávajú nám šance, nádej na prežitie a plnohodnotný život, vráťme im ju späť svojimi postojmi a zodpovednosťou," uviedli organizácie vo vyhlásení.

Politici by podľa nich mali postupovať jednotne a byť príkladom vzájomného rešpektu a slušnosti. „Verejne diskutujte, ale nenapádajte sa. V snahe o prekonanie krízy potlačte v sebe sebecké motivácie a chuť pomôcť svojim preferenciám," vyzvala komora. Apeluje tiež, aby pracovali na odstraňovaní nedôvery, strachu či prejavov agresivity, aktuality.sk

X X X

Starostovi Františkovi Dorovi vymeral súd 25 rokov väzenia za pomoc sátorovcom a objednania vrážd. Mafiu som v dedine trpel zo strachu, tvrdil
Politicky mlčal 30 rokov, hoci ho osemkrát zvolili za starostu Dolného Chotára. Dedina 100 kilometrov od Bratislavy poskytla zázemie najbrutálnejšej mafiánskej skupine na Slovensku.

Starosta obce Dolný Chotár František Dora starší má stráviť 25 rokov za mrežami za pomoc zločineckej skupine sátorovci a objednávky vrážd. Taký je verdikt Špecializovaného trestného súdu, ktorý práve vyniesol senát pod vedením Pamely Záleskej.
Dora st. dostal aj trest prepadnutia majetku. Rovnako 25 rokov si má odsedieť aj Dorov syn, ako aj jeho pobočník Ladislav Alföldi. Sátorovca Rolanda Számaranszkého uznali vinnými, ale zostáva mu 18 ročný trest za predchádzajúce skutky v skupine sátorovci. Od súhrnného rozsudku u neho upustili. Rozsudok si dnes osobne nevypočul.

„Senát dospel k záveru, že ani u jedného z obžalovaných neboli splnené podmienky na uloženie mimoriadneho trestu na doživotie,“ povedala sudkyňa s tým, že z ich posudkov nevyplýva nemožnosť nápravy po odpykaní trestu.
Dnešný rozsudok nie je právoplatný. Prokurátor, Dora ml. aj Alföldy si síce nechal zákonnú lehotou na vyjadrenie, či proti nemu podajú odvolanie, Dora st. sa okamžite v pojednávacej sieni odvolal voči výroku o vine aj treste.

Doru ml. a Alföldyho oslobodili v kauze vraždy Kristiána Madarásza, na ktorej sa podľa vlastných slov síce podieľali, ale pôvodne bol v obžalobe opísaný inak, ako sa zrejme v skutočnosti udial.
„Nepreukázalo sa, že bol spáchaný skutok, ako bol opísaný,“ skonštatovala sudkyňa pri vyhlásení rozsudku. Podľa súdu nebolo možné po priznaní Doru ml. a Alföldyho iba urobiť kozmetickú úpravu a vyhodiť zo skutku spoluúčasť sátorovca Juraja Bugára, keďže dvojica obžalovaných jeho podiel na tejto vražde vylúčila. Súd podľa predsedníčky senátu ale zostal v dôkaznej núdzi, lebo už mal k dispozícii len priznávajúce sa výpovede, ktoré neboli preverené a doplnené ďalšími dôkazmi.

Priznali sa len pod ťarchou dôkazov
Dora ml. a Alföldi sa síce pred koncom súdneho procesu priznali, ale podľa sudkyne tak urobili len pod ťarchou dôkazov. „Ich výpovede neboli ani potrebné pre ustálenie ich viny,“ povedala Záleská. Priznanie im teda ani veľmi nepomohlo. Dorovi ml. nevyšla ani snaha vyviniť otca z faktoringového podvodu. Podľa predsedníčky senatu je ťažko možno uveriť, že podvod by sa robil bez vedomia Doru st., teda že len podpisoval zmluvy a faktúry.

Senát odmietol aj argumentáciu Františka Doru st., že on bosovi sátorovcov nepomáhal - súd je opaćného názoru. Lájosovi Sátorovi podľa senátu pomáhal a z činnosti jeho skupiny ťažil.
„Pomahal im nájsť si útoćisko, stavali si tam sídlo,“ spomenula sudkyňa, keď poukázala, že si sátorovci v Dorovej dedine Dolný Chotár stavali akési svoje stredisko. Ak sa ich naozaj Dora st. bál, podľa súdu mal asi aj dôvod, prečo sa ich bál, teda že mal vedomosti o tom, čoho sú sátorovci schopní.

Sudkyňa skonštatovala, že spolupracujúci sátorovci síce niekedy vypovedali k vražde pre Doru st. len kuso a nesúrode, ale po takom dlhom čase sa už nedá skutok úplne presne opísať.
Dora ml. podľa súdu opozoroval od otca, ako sa zbavovať bielých koní, prípadne to videl od osôb, ktoré sa pohybovali v otcovom okolí. Syn na to využíval svojho pobočníka Alföldiho a sátorovca Juraja Bugára.

Samovládca
Ak sa pozriete na satelitnú snímku dedinky Dolný Chotár v Galantskom okrese, udrú vám do očí dve stavby: obrovská hacienda starostu Františka Doru s rotundovými kupolami na streche a hneď vedľa toho obrovská obecná peletáreň s problémovou prevádzkou, na ktorú starosta vybavil dvomiliónovú dotáciu.

A potom už vôbec nič. Starosta síce nasťahoval obecný úrad na pozemok, ktorý mu zhodou okolností patrí, ale dedinu počas svojho 30-ročného panstva nestihol ani len plynofikovať. Na webe nenájdete jedinú zmienku o jeho politickej činnosti, napriek tomu ho v minulosti pri kandidatúre podporila strana SMK a neskôr aj Most-Híd. Miestni ľudia sa zvyčajne boja o starostovi hovoriť. Tí výrečnejší vám ale pošuškajú, že voľby vyhrával hladko: odvahu kandidovať proti Dorovi zvyčajne nikto nenabral.

Dnes sa starosta Dora dozvedel, že za pomoc mafiánom sátorovcom, u ktorých si mal objednať tri vraždy, má sedieť štvrťstoročia v base. Rovnako vysoký trest dostal aj jeho syn, ktorý mal byť pri plánovaní vrážd bielych koní z daňových káuz, z ktorých finančne profitoval. Týchto ľudí zastrelil poskok Doru mladšieho Ladislav Alföldi.

„Možno konštatovať, že najmä obvinení Dorovci si zabezpečovali páchaním rôznej ekonomickej trestnej činnosti luxusný život. Budovali si spoločensnký status, stýkali sa s rôznymi politkmi, funkcionármi z justície a štátnej správy,“ vyhlásil v záverečnej reči žalujúci prokurátor ÚŠP Bohdan Čelovský, keď Dorovi st. a Alföldimu navrhoval doživotné tresty a Dorovi ml. 22-ročné väzenie.

Starosta Dora svoju vinu v svojej časti obžaloby popiera. „V živote som nespáchal žiadny trestný čin. Naopak, ľuďom som pomáhal celý život, osemkrát som bol zvolený za starostu,“ obhajoval sa Dora st. vo svojej záverečnej reči na súde.
Jeho syn aj Alföldi zvolil iný postup: v závere súdneho procesu sa náhle priznali. Dora mladší však odmietol, že by si vraždy on osobne objednával. Na súde otočil krátko potom, ako policajtom porozprával, čo sa malo stať s východoslovenským mafiánom Róbertom Nigutom.

V kauze súdia za podiel na jednej vražde aj sátorovca Rolanda Számaranského, ktorému by v prípade odsúdenia spojili do trestu aj predchádzajúce odsúdenie v inej kauze.

Útočisko mafie
Pre obyvateľov toho František Dora veľa neurobil, ale za jeho éry sa v obci dobre darilo mafii. Starosta, vášnivý poľovník a agropodnikateľ v jednej osobe mal po rodičoch nárok na podiel z pozemkov, ktoré ležia na malebnom mieste hneď za dedinou. Tichá lokalita v zátoke riečky Čierna voda sa v minulosti zapáčila aj sátorovcom. Práve tam začali budovať svoj povestný ranč v štýle Pabla Escobara, práve tam sa policajti pred rokmi neúspešne pokúšali chytiť mafiánskeho bosa Lajosa Sátora.

Na súde však dlhoročný starosta tvrdošijne odmietal dobré vzťahy s brutálnym zločineckým gangom. „Ja som im to predať nechcel ani nepredal. Napriek tomu – bez stavebného povolenia – začali stavať. Keď som sa proti tomu ohradil, Ándor (Reisz) mi povedal, že to aj tak urobia. Že nech ani neuvažujem, že im dám ako starosta pokutu. Keď som medzičasom zistil, čo sú zač, tak som sklonil hlavu a odišiel,“ dušoval sa Dora.

Jeho obhajca v záverečnej reči vyhlásil, že pomery, ktoré takto vznikli, musel strpieť z obavy o svoj život. „Z obsahu dokazovania jednoznačne vyplýva, ako dopadli osoby, ktoré nevyhoveli požiadavkám Ľudovíta Sátora. Kajúcnik Bugár jednoznačne uviedol – a nebol sám –, že skončili v polievke (levési), čo znamenalo, že boli zlikvidovaní,“ pripomínal Dorov obhajca, advokát Ľudovít Štanglovič.

Lenže Dora mal sátorovskej stavebnej firme zveriť aj zákazku na výstavbu nájomných bytov. Advokát ho bránil, že obstrávanie bolo zákonné a firma stavala aj v iných obciach.
Okrem týchto, povedzme pracovných väzieb, mali medzi Dorom a sátorovcami vládnuť aj osobné vzťahy. Dora sa ešte ako konškolák stretol v jednom zápasníckom oddiele s Milanom Siposom, akýmsi duchovným otcom podsvetia Dunajskej Stredy, ktorému Sátor spočiatku robieval ochrankára.

Starosta Dora bol so Sátorom na dovolenke v Taliansku, a to v čase, keď už bolo po mafiánskom bosovi vyhlásené pátranie pre obvinenie zo zorganizovanie známej masakry voči gangu pápayovcov.

Prvý muž obce Dolný Chotár neváhal ani vtedy, keď bolo treba sátorovcom pomôcť. Tak napríklad: členovi gangu Zsoltovi Nagyovi sa podarilo na Donovaloch zapadnúť so snežným skútrom, Dora sa tam vydal so Sátorom na vyprostenie stroja.
„Počas cesty na Donovaly boli kontrolovaní policajnou hliadkou, Sátor vytiahol preukaz SIS a uviedol policajtom, že je jej pracovníkom. Potom si treba položiť otázku, ako mal môj klient vnímať, že (Sátor) je na úteku, keď sa voľne pohyboval,“ povedal Dorov obhajca v záverečnej reči.

Únos videl celý autobus
Jedna z prvých vrážd, ktorú sátorovci mali spáchať na objednávku starostu Doru, sa stala zrejme koncom januára 2004 a súvisela s rozpínavosťou starostu agropodnikateľa na miestnych poliach. Dora zvádzal právny boj o desiatky hektárov prenajatej pôdy s agrofirmou zo susednej dediny Kráľov Brod až im napokon 27. januára 2004 zmizol agronóm a konateľ Imre Czakó.

Jeho osud rozplietli policajti až po 15 rokoch, keď začali rozprávať niektorí členovia sátorovcov a pri obci Vrakúň ukázali miesto, kde v provizórnom hrobe našli Czakóovo telo. Zrejme už koncom roka 2003 – po zadaní Dorovej objednávky na likvidáciu nepohodlného konkurenta – mali začať sátorovci sledovať pohyb Imricha Czakóa.

Keď 27. januára 2004 vyrazil autom z domu v rodných Trsticiach do práce v Kráľovskom Brode, poslali si mafiáni esemesku, že už vyrazil. V prestrojení za policajtov v zelených uniformách ho na križovatke za dedinou zastavili a naložili do akože policajnej fábie.

Tento postup bol akýmsi modus operandi sátorovcov – pred obeťami sa často vydávali za policajnú hliadku, potom ich uniesli a zvyčajne až pri pripravenom hrobe zaškrtili. Považovali totiž za bezpečnejšie prevážať v aute živých ľudí, lebo keby ich zastavili skutoční policajti, únos je menej závažnejší skutok ako vražda. Svoje obete škrtili preto, že takýto spôsob usmrtenia zanecháva menej stôp, aj keby sa náhodne po rokoch našli kostrové pozostatky.

Žiaľ, podobný osud zrejme postihol aj Czakóa, ktorého mali najprv spútaného strážiť v opustenej čárde Kukurica. Večer sa presunuli na pole pri obci Povoda k pripravenému hrobu, kde ho mali uškrtiť šnúrou a po zakopaní do hrobu ešte poliať chemikáliou. Na vražde sa mal podieľať Juraj Bugár alias Bugu, Roland Szamaranský a dnes už nežijúci bývalý šef vražedného komanda sátorovcov Alfréd „Frédy“ Nagy, ktorý zomrel pri streľbe počas unášania pápayovca Bélu Écsiho. Sátorovci údajne za vraždu Czakóa zinkasovali tri milióny korún, teda 99 581,76 eur.

Nagy v pozícii svedka vypovedal aj to, ako mu v minulosti dnes už nežijúci bos Lajos Sátor kázal zabiť nejakého agronóma. Mafián presne opísal, ako to mali spáchať a jeho opis je rovnaký, ako to je napísané v obžalobe.
Nagy uvádzal, že v skupine bola stanovená skupinka, ktorá mala na starosti likvidáciu ľudí. Szamaránskému podľa tohto svedka asi priamo nepovedali, že sa má spáchať vražda. Ďalší svedok vypovedal, že keď chytili Czakóa, tak to „videl celý autobus“. Manželka agronóma súdu potvrdila, že pred jeho zmiznutím ho už raz napadli – jedna jeho kolegyňa aj videla, ako ho bili bejzbalovou palicou. Czakó potom manželke hovoril, že pred bitkou mal konflikt s Dorom o pozemky. Keď napokon našli auto zmiznutého manžela v Bratislave, interiér bol posypaný korením.

Vražda ako zakrývací manéver
Po Czakóovi si mal Dora od mafiánskeho gangu objednať aj koniec Trnavčana Vojtecha Rampáka, ktorý figuroval vo viacerých obchodných spoločnostiach. Starostovi mal prekážať preto, že figuroval v daňovej kauze, v ktorej on sám čelil obžalobe pred Okresným súdom Galanta.

Čas likvidácie Rampáka je neistý, jeho vražda sa stala niekedy medzi rokmi 2006 až 2010, pričom jeho telesné pozostatky našli policajti v provizórnom hrobe 16. januára 2019 pri obci Ohrady. Sátorovci Rampáka opäť pod legendou, že sú policajti, vyzdvihli z penziónu a previezli na chatu, pri ktorej ho zaškrtili. Na vražde sa mal osobne podieľať aj Lajos Sátor.

K tomuto prípadu Nagy vypovedal, ako Sátor hovoril, že treba Rampáka zabiť. Z rozhovoru Sátora s Dorom st. pochopil, že išlo o nejakého „koňa“. Mal sám čakať na akože policajtov, ktorí ho majú vziať na výsluch. Svedok Nagy opísal celý skutok, aj to, ako Sátor založil Rampákovi putá. Bugár potvrdil priebeh vraždy, podieľal sa na jeho zakopaní. Otec zabitého muža spochybnil, že by jeho syn obchodoval s hnojivami, lebo to by aspoň kilo hnojiva doniesol domov. Určite nedisponoval miliónmi, podľa neho bol bielym koňom.

Vražda za polovicu dlhu sa nestala
V roku 2010 mal mať starosta Dora záujem o likvidáciu Jozefa Kertésza, významného podnikateľa z Vlčian, obvineneného z daňových podvodov. Dôvodom plánovanej vraždy mal byť dlh Dorovej firmy Aster Plus voči spoločnosti Jopi Trade, ktorú zastupuje práve Jozef Kertész. Išlo o 267 916,94 eur.

Vražda Kertésza sa nakoniec neuskutočnila preto, že ju už nemal kto vykonať. Bosa Sátora, ktorý mal byť osobne nájomným vrahom, totiž počas prípravy vraždy zavraždili vlastní členovia gangu. Za týchto okolností potom druhý dohodnutý vykonávateľ vraždy Zsolt Nagy alias Čonty viackrát odmietol „objednávku“ dokonať.

A to už plánovanú obeť sledovali a mali nákres budovy, v ktorej sídli jeho spoločnosť, aby sa tam vedeli orientovať. Dostali aj motorku, na ktorej mali za podnikateľom ísť.
Najatá dvojica pôvodne dostala sľub, že za likvidáciu podnikateľa dostane sumu, ktorá zodpovedala polovici Dorovho dlhu voči podnikateľovi, teda viac ako 130-tisíc eur.

Prevádzka na jazere ako záloha
Už dopredu bola poskytnutá aj nezvyčajná záloha – prevádzkovanie pohostinstva na brehu jazera v obci Tomášikovo.
V súvislosti s plánovanou vraždou konateľa Jopi Trade je zaujímavá informácia, ktorá pramení z iného súdneho uznesenia, súvisiaceho so sporom o spomínanú pohľadávku.

Tam sa uvádza, že František Dora mal firme Jopi Trade odkázať, že buď sa uspokoja s vrátením sumy 130-tisíc eur, alebo nech na celú záležitosť zabudnú. Podľa vyšetrovateľov ale napokon za rovnakú sumu objednal vraždu konateľa Jopi Trade.
Nagy vypovedal, že táto vražda sa plánovala dlho – čakali na hmlu, aby nemohol byť nasadený policajný vrtuľník. Dora mu mal hovoriť, že ak by bol s Kertészezom v kancelárii jeho kolega, aby ho nezabíjali. Na likvidáciu Kertśeza ale podľa svedka tlačil stále. Nagy už po smrti Sátora nechcel vraždiť – argumentoval Dorovi, že vždy zabíjal na pokyn Sátora.

Kertész potvrdil, že s Dorovou firmou mal spor o nezaplatené pohonné hmoty, doriešilo sa to právnou cestou. Chceli si zobrať do zálohy spomínané jazero v Tomášikove – zistili, že už je založené. Napokon si ho však na jednu sezónu prenajali. Prokurátor na súde argumentoval aj záznamom komunikácie z mobilu Doru ml., ktorý sa v nej mal zmieniť o objednávke vraždy. Hovoril v zmysle, že jeho otca asi obvinia z vraždy, ale tá sa nestala.

Aj syn mal byť pri vraždách
V prípade Doru staršieho teda ide o tri objednávky, z ktorých dve boli zrealizované. Aj Dorov syn František podľa polície zadal podobné „zákazky“ ako otec. Dora ml. vinu dlho odmietal, až tesne pred koncom súdu sa priznal, že o vraždách vedel. Odmieta však rolu ich objednávateľa, skôr sa staval do pozície akéhosi sprostredkovateľa. Úplné priznanie urobil Ladislav Alföldi, ktorý ale tvrdí, že vraždil vždy na pokyn Doru ml.

Ten v roku 2011 údajne požiadal Juraja Bugára a Ladislava Alföldiho, aby mu pomohli s likvidáciou bieleho koňa Petra Nagya.
Dora mladší chcel predísť tomu, aby Nagy porozprával policajtom o veľkom podvode, z ktorého boli aj s otcom obvinení. Nagya už v tom čase hľadala polícia.

Začiatkom februára 2012 mali sátorovci priviezť bieleho koňa k obci Ohrady, kde ho zastrelili. Súčasťou obžaloby je aj prípad faktoringového podvodu, kde Dorovci v banke falošne deklarovali dodanie jačmeňa hmotným rezervám. Mali pri ňom použiť práve účet neskôr zabitého Nagya – jeho lilkvidácia mala zabrániť policajtom, aby ho vypočuli. Dora ml. na súde tvrdil, že na jeho zmiznutí by mali záujem aj sátorovci – aj pre nich mal robiť bieleho koňa.

Keďže Dora ml. po priznaní podrobne opísal aj faktoringový podvod a vyviňoval z jeho prípravy svojho otca, prokurátor teraz navrhol, aby u Doru st. prekvalifikovali skutok len na spoluprácu pri tomto podvode – teda, že nebol jeho organizátorom.

Rok po vražde Nagya mal Dora ml. zadať aj vraždu ďalšieho bieleho koňa Martina Žalmúnka, ktorý by zase mohol svedčiť v daňovej megakauze, ktorú vyšetrovali českí policajti. Tento český biely kôň pricestoval 27. 11. 2012 do Čierneho Brodu, v ktorom býva aj Dora ml. V ten istý večer ho podľa obžaloby zastrelil Alföldi pred rozostavaným domom starostu Doru st. v Dolnom Chotári, so zakopaním tela pomohol Bugár. Jeho telo vraj dočasne pochovali na pozemku pri dome Doru st., neskôr ho mal Alföldi „prekopať“. Prokurátor pri preukazovaní skutku poukázal aj na záznamy GPS zariadenia v aute obete, ktoré kopíruje trasu opísanú v obžalobe.

Ukazuje prstom na iného
V kauze vraždy Žalmánka Dora ml. ukazuje prstom na východoslovenského podnikateľa Radovana Vargu – jedného z hlavných aktérov českej daňovej kauzy pri obchode s meďou a elektródami. Vraj mal o likvidáciu Žalmánka požiadať. Iná svedkyňa a Alföldi však vypovedali, že Dora ml. mal so Žalmánkom spor – tento muž vraj chcel viac peňazí.

Vargu spomenul Dora ml. aj v kauze vraždy ďalšieho bieleho koňa z českej kauzy , slovenského občana Kristiána Madarásza, spod ktorej dnes ale súd Doru ml. a Alföldyho oslobodil. Tento mladík odcestoval 9. februára 2013 zo svojho bydliska v Andovciach. Zrejme v ten istý deň ho usmrtili pred rozostavaným domom starostu Doru. Alföldi sa priznal, že ho sám zabil a aj zakopal. Odmietol, že by s tým pomáhal Bugár, ktorý sa k tomu zrejme omylom priznal. Prokurátor v záverečnej reči spomenul, že Bugár si asi skutok zamenil s inou vraždou z iného konania.

V obžalobe je aj menšia kauza nálezu pervitínu pri jednej domovej prehliadke u Alföldiho. Ten sa k jeho držaniu aj priznal, ale odmietol, že by s ním obchodoval. Vraj ho sám užíval.
Spomedzi obetí sa našli pozostatky Czakóa, Rampáka a Nagya. Po priznaní Alföldiho policajti hľadajú telá zvyšných obetí, aktuality.sk

X X X

Elektromobily ako súčasť firemnej flotily dokážu šetriť stovky až tisícky eur

Nabíjacie stanice sa stávajú súčasťou každej modernej kancelárskej budovy, keďže s prechodom na tento typ dopravy sa jednoducho počíta, a to nielen z dlhodobého hľadiska. Elektromobilom totiž prichádzajú do práce nielen zamestnanci, ale často je súčasťou firemnej flotily, ktorá podporuje zelenú stratégiu firiem a dokáže znížiť náklady na dopravu dokonca až na tretinu. S riešeniami od ŠKODA AUTO Slovensko je to o to jednoduchšie.

Jednoduché nabíjanie s Powerpass
Ak preferujete vy či vaši zamestnanci jednoduché prevádzkovanie elektromobilu, ŠKODA ponúka k svojim modelom službu Powerpass, ktorá rieši eMobilitu na Slovensku aj v zahraničí, čo oceníme najmä pri služobných cestách. Prostredníctvom jednotnej prístupovej karty či mobilnej aplikácie Powerpass môžete nabíjať svoje vozidlo kdekoľvek v širokej sieti nabíjacích staníc po celej Európe. Celkovo tak máte prístup k sieti viac než 500 nabíjacích bodov na Slovensku a ďalším 260 000 nabíjačkám v zahraničí, a to vrátane rýchlych nabíjacích staníc IONITY.

Všetko prebieha bez nutnosti riešiť platbu za nabíjanie. Tá prebieha totiž formou jednorazových mesačných platieb za uskutočnené nabíjania, takže s elektromobilom značky ŠKODA prakticky okamžite priamo vo svojej aplikácii vidíte, koľko šetríte na prevádzkových nákladoch i palive. Okrem kompletného prehľadu o platbách počas celého mesiaca dokážete cez aplikáciu vyhľadávať voľné nabíjacie stanice, ktoré môžete filtrovať podľa výkonu či typu zásuvky. Jednoducho zadáte polohu a priložením karty začnete nabíjať.

Prispôsobí sa vašim potrebám
Program Powerpass sa vám pritom prispôsobí presne podľa vašich potrieb. Vďaka dostupným tarifám predstavuje vhodné riešenie – stačí len priparkovať, autorizovať nabíjanie kartou či mobilom a začať dobíjať. Je to jednoduchšie a efektívnejšie, než čerpať klasické palivo.

ŠKODA pritom ponúka na výber z troch taríf, ktoré si vyberáte už po stiahnutí aplikácie. Každá pokrýva rôzne potreby zákazníkov, stačí si len vybrať podľa vášho štýlu jazdenia. Bezplatná tarifa Charge Free je bez mesačného poplatku a je tou správnou voľbou pre všetkých, ktorí preferujú domáce nabíjanie za výhodnejšie tarify a verejné nabíjanie využívajú len príležitostne. Tarifa Simply Charge je určená pre vodiča, ktorý prednostne nabíja doma a občas absolvuje aj dlhšie trasy, kde využíva verejné nabíjanie so zvýhodnenými sadzbami za kWh. No a tarifa Charge Faster je šitá na mieru vodičom, ktorí jazdia predovšetkým mimo domova alebo chcú primárne využívať verejné nabíjanie s ešte výhodnejšími sadzbami za kWh.

Nabíjanie priamo vo firme, s kontrolovaným prístupom
Existuje aj ďalšie riešenie, ako sa starať o elektrifikovanú firemnú flotilu. Ak chcete ponúknuť zamestnancom možnosť nabíjať si svoj či firemný elektromobil priamo v sídle firmy, u dílerov ŠKODA AUTO si môžete zakúpiť wallbox. Ten predstavuje cenovo dostupné technické riešenie, ktoré urýchli nabíjanie elektromobilu a spraví ho komfortným. ŠKODA AUTO pritom zákazníkom ponúka tri typy wallboxov: ŠKODA iV Charger, ŠKODA iV Charger Connect a ŠKODA iV Charger Connect+.

Už základný iV Charger postačí, ak firma disponuje napríklad jedným či dvomi elektromobilmi. Nemá síce inteligentné funkcie a neponúka prepojenie s mobilnou aplikáciou, ale je to robustné riešenie pre rýchle, bezpečné a pohodlné nabíjanie elektrifikovaného či plne elektrického auta.

Vyšší model iV Connect má okrem toho modul pre autorizáciu čipovou kartou RFID, takže môže slúžiť viacerým užívateľom, vďaka čomu ľahko pridelíte prístup tomu zamestnancovi, ktorý môže elektromobil dobíjať. Najpokročilejším zariadením je iV Charger Connect+, ktorý je tiež vybavený LTE modulom a elektromerom, vďaka čomu ho môžu zdieľať viacerí používatelia. Údaje sa odosielajú do aplikácie, v ktorej užívatelia presne vedia, kto koľko elektriny spotreboval.
Wallboxy pritom možno objednať u dílerov značky ŠKODA, ktorí ochotne pomôžu aj so zabezpečením inštalácie, teda kontrolou elektrickej infraštruktúry, ale tiež samotnou inštaláciou wallboxu. Prehliadka miesta inštalácie prebieha, samozrejme, certifikovaným montážnym partnerom, aktuality.sk

X X X

Tripartita online rokovala o letnom čase, kurzarbeite či testovaní zamestnancov

Hospodárska a sociálna rada (HSR) SR na svojom pondelkovom rokovaní posunula do ďalšieho legislatívneho procesu okrem iných napríklad návrh zákona o zavedení letného času v rokoch 2022 – 2026, novelu zákona o riešení hroziaceho úpadku firiem, novelu vysokoškolského zákona, ale aj druhé podnikateľské kilečko z dielne ministerstva hospodárstva.
Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Eva Rovenská. Rokovanie tripartity sa prvýkrát uskutočnilo formou online prenosu.

Sociálni partneri rokovali v bode rôzne aj o harmonograme a obsahu rokovaní tripartity v budúcom roku, o zmene koncepcie testovania zamestnancov, o príprave na spustenie „kurzarbeitu" a o prognózach vývoja na trhu práce.
„Predmetom rokovania bolo aj poskytovanie finančnej pomoci pre zamestnávateľov a živnostníkov zo schémy Prvá pomoc+, v ktorom minister Milan Krajniak odprezentoval zámer vlády SR schváliť rozšírenie opatrení pomoci za mesiac december o príspevky pre zamestnávateľov na základe poklesu tržieb," uviedla Rovenská.
Body posunuli do ďalšieho legislatívneho konania
Všetky body rokovania predložené rezortom práce, to znamená novelu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, novelu zákona o inšpekcii práce, novelu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a nariadenie vlády o zavedení letného času, sociálni partneri podľa Rovenskej prerokovali a posunuli do ďalšieho legislatívneho konania. K návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a k návrhu zákona o inšpekcii práce sociálni partneri vzniesli pripomienky.
Pripomienky boli aj k aplikácii Schémy mobility pracovnej sily pre Slovensko a splnenie míľnika z Plánu obnovy pre Komponent 10. Tento bod bude na žiadosť zamestnávateľov predmetom diskusie na spoločnom pracovnom stretnutí začiatkom roka 2022. Všetky ostatné body rokovania sociálni partneri prediskutovali a návrhy zákonov posunuli do ďalšieho legislatívneho procesu, aktuality.sk

X X X

Pád lavíny vo Veľkej Fatre si vyžiadal najmenej jednu obeť

Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby Air-Transport Europe Zuzana Hopjaková s tým, že na mieste udalosti zasahovali dva vrtuľníky.
Lavína spadla v oblasti Suchej doliny, medzi vrchmi Ostredok a Krížna. Leteckí záchranári na miesto postupne vyviezli 13 horských záchranárov a päť psov, ktorí hľadali dvoch mužov. Do terénu vysadili aj lekára leteckých záchranárov.
„Po viac ako dvoch hodinách sa podarilo prvého zasypaného muža vo veku 46 rokov spod lavíny vyhrabať. Žiaľ, nejavil už žiadne známky života a lekár na mieste konštatoval úmrtie," priblížila hovorkyňa.

Druhého zo zasypaných mužov sa zatiaľ nepodarilo vypátrať. Záchrannú akciu po zotmení prerušili z dôvodu rizika pádu ďalších lavín a možného ohrozenia zasahujúcich záchranárov. „V pátraní budeme pokračovať v utorok (14. 12.) ráno v súčinnosti s Letkou Ministerstva vnútra SR," uviedli horskí záchranári na sociálnej sieti.
Dvojica skialpinistov
Podľa ďalších zverejnených informácií išlo o dvojicu skialpinistov. Masa snehu ich mala úplne zasypať. Svedkovia nehody začali pátrať v lavíništi, no ani jeden zo zasiahnutých nemal lavínový vyhľadávací prístroj, čo znemožňovalo ich rýchlu lokalizáciu.
V teréne zasahovali posádky leteckých záchranárov z Banskej Bystrice a Žiliny, horskí záchranári i psovodi z Donovalov, Martina a z Jasnej. Súčinní boli aj poľskí horskí záchranári TOPR, ktorí vrtuľníkom zo Zakopaného dopravili na miesto nehody zariadenie na lokalizáciu telefónnych prístrojov spolu s dvoma záchranármi, aktuality.sk

X X X

Firma sa súdi so štátom o takmer sedemnásť miliónov. Zablokovala všetky doklady katastra

Štátny úrad dlhuje podľa právoplatných rozsudkov firme, od ktorej si prenajímal "vzduch", približne 1,7 milióna eur. Tá sa na súdoch domáha i pokuty vo výške 15 miliónov eur.
Údajne predražené nájomné poistené na takmer 100 rokov dopredu. Takto prezentoval začiatkom roka 2013 pre Geodetický a kartografický úrad vraj mimoriadne nevýhodný podnájom v budove v Liptovskom Mikuláši jeho vtedajší šéf Juraj Celler.

Dôležitá štátna inštitúcia spadajúca pod Úrad geodézie, kartografie a katastra využívala na Liptove priestory spoločnosti Armagedon, ktoré si prenajala ešte koncom roka 2008 na skladovanie, archivovanie a digitalizáciu katastrálnych spisov za približne 90-tisíc eur mesačne. Šlo o projekt takzvaného Centrálneho elektronického registratúrneho strediska.

Pod jednu strechu sa mali nasťahovať a časom do digitálnej podoby previesť napríklad originály dokumentov potrebných k návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, spisové podklady pri určovaní vlastníctva nehnuteľností či ďalšie písomné materiály. Tie štátni úradníci poskytujú verejnosti, polícii pri vyšetrovaní káuz či súdom pri ich rozhodovaní v sporoch.

Nájomné má úrad doplati.
Štátna inštitúcia mala prísť o milióny eur na nájomnom aj preto, že platila za vzduch. Prenajala si totiž takmer deväťtisíc štvorcových metrov, ale reálne využila iba približne štvrtinu prenajatej plochy. Ústav geodézie a kartografie preto prestal začiatkom roka 2013 platiť nájomné, pretože jeho vtedajší šéf Juraj Celler považoval zmluvu uzavretú so spoločnosťou Armagedon za mimoriadne nevýhodnú a spochybňoval aj jej platnosť.

Geodeti však prestali nájomné platiť ešte predtým, ako by o tom právoplatne rozhodol súd. S odstupom času sa tento krok ukazuje ako chyba, za ktorú zaplatí štátna kasa. Kauza sa totiž následne presunula na súdy a zamestnáva ich dodnes.
Koncom júna tohto roka Najvyšší súd zamietol dovolanie Geodetického a kartografického ústavu voči rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši a potvrdzujúcemu verdiktu Krajského súdu v Žiline.

Tie mu ako žalovanému "uložili povinnosť zaplatiť žalobcovi, spoločnosti Armagedon, sumu 1 218 176,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo špecifikovaných súm a doby omeškania do troch dní od právoplatnosti rozsudku". Suma úrokov predstavuje ďalších približne 500-tisíc eur.

Peniaze firma stále nedostala
Ide o ústavom nezaplatené nájomné od roku 2013 do januára 2015, kedy spoločnosti Armagedon došla trpezlivosť a úradníkom sama vypovedala zmluvu. Podľa právoplatných rozsudkov súdov by tak štátna inštitúcia mala dokopy zaplatiť okolo 1,7 milióna eur.

Konateľ spoločnosti Armagedon Peter Duchovný pre Aktuality hovorí, že firma zatiaľ z dlžnej sumy nevidela ani cent a to napriek tomu, že ju skúšala vymáhať aj cez exekútora. „Súdy rozhodli, že zmluva platí, ale štát neplatí," vraví v kocke k jednému zo sporov s geodetmi Peter Duchovný, ktoré brat Richard Duchovný je jediným majiteľom spoločnosti

Armagedon.
Informáciu o tom, že štát dlžnú sumu stále nezaplatil, potvrdzuje i samotný ústav. „Geodetický a kartografickú ústav podal návrh na zastavenie exekúcie, kde Okresný súd Banská Bystrica uznesením návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Voči predmetnému rozhodnutiu podal ústav sťažnosť, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté," tvrdí aktuálne námestník riaditeľa Juraj Celler, ktorý úradu v minulosti šéfoval. V súčasnosti Geodetický a kartografický ústav z pozície riaditeľa vedie Ľuboslav Michalík.

Celler v štruktúrach štátneho úradu pôsobí s krátkou prestávkou od vypuknutia celej kauzy okolo prenájmu budovy v Liptovskom Mikuláši až doposiaľ. V roku 2016 sa pritom rukojemníkmi sporov medzi ústavom a súkromnou firmou stalo približne 2,5 milióna dokumentov uskladnených v Liptovskom Mikuláši.

Blokácia budovy a spisov skončila
Firma Armagedon si pre neplatenie nájomného uplatnila záložné právo na všetko, čo bolo v budove, vrátane dokumentov. Tak sa napríklad v roku 2018 stalo, že sa popradský súd nedostal k podkladom o pozemkoch, o ktoré sa s vtedajším prezidentom Andrejom Kiskom súdil zubár Ján Franc.

Franca pochybným vydržaním pred vyše 20 rokmi pripravila o parcely vo Vysokých Tatrách pozemková mafia, ktorá ich obratom predala Andrejovi Kiskovi, ako podnikateľovi so splátkovým predajom .
„Ja som tým, že som zamedzil úradu prístup k spisom, nechcel robiť nikomu zle. Neplatil nájomné, budovu naďalej užíval a akékoľvek riešenie problému bolo vtedy v nedohľadne. Uplatnili sme si iba naše právo," vysvetľuje Duchovný.

Do zablokovanej budovy na Liptove i k dokumentom uskladneným v nej sa geodeti po takmer štyroch rokoch dostali na prelome rokov 2019 a 2020 po tom, čo s firmou Armagedon podpísali dohodu o urovnaní.
Urovnanie podľa Juraja Cellera spočíva v uzatvorení novej nájomnej zmluvy, ktorej výsledkom bolo získanie prístupu k spisom uloženým v Liptovskom Mikuláši. „Vzhľadom na uzatvorenie nájomnej zmluvy sa vzali späť žaloby o vydanie vecí, keďže sa uzatvorením nájomnej zmluvy stali bezpredmetné," spresňuje Celler.

Súčasťou dohody aj nová zmluva o nájme
Novú nájomnú zmluvu nepodpísal Geodetický a kartografický ústav s firmou Armagedon ale s jej sesterskou spoločnosťou Ducho. Majiteľmi Ducho sú bratia Peter a Richard Duchovný.
Ducho bola majiteľom budovy archívu v Liptovskom Mikuláši od začiatku, prenajímala ju však firme Armagedon a tá ju následne prenajímala geodetom.

Peter Duchovný to vysvetľuje tým, že to bola jedna z podmienok ústavu. Jeho zástupcovia mali v roku 2008 požadovať zmluvný vzťah s firmou nezaťaženou žiadnou minulosťou.
Nová nájomná zmluva platí od januára 2020 na tri roky. Geodeti za celú dobu platnosti zmluvy zaplatia necelých 900-tisíc eur. Celková plocha prenajatých priestorov sa oproti pôvodnej zmluve znížila o dve tretiny na necelých 2700 metrov štvorcových.

Žaloba o 15 miliónov eur
Keďže viaceré pokusy o mimosúdnu dohodu medzi obomi rozhádanými stranami od roku 2015 stroskotali, budú súdy rozhodovať o zmluvnej pokute, ktorú si voči geodetom uplatňuje spoločnosť Armagedon. O možnosti predčasného odchodu z budovy pojednávala jedna z podmienok obsiahnutých v pôvodnej nájomnej zmluve podpísanej na 49 rokov s opciou na ďalších 49 rokov.

Ak by ústav chcel odísť z priestorov pred rokom 2057, musel by zaplatiť 30 percent zo zvyšného nájmu. Ten od roku 2013, kedy úradníci prestali nájomné platiť a spochybňovali platnosť samotnej zmluvy, predstavuje čiastku vyše 15 miliónov eur. V roku 2017 preto spoločnosť Armagedon podala na súd žalobu o zaplatenie zmluvnej sankcie vo výške 15,1 milióna plus úroky z omeškania. Najbližšie pojednávanie je stanovené na 5. októbra 2022.

Na začiatku celej kauzy bola nájomná zmluva, ktorú za ústav podpísal v decembri 2008 vtedajší šéf štátnej inštitúcie Patrik Hensel, nominant SNS. Firma Ducho, majiteľ prenajatej budovy v Liptovskom Mikuláši, ju podľa požiadaviek geodetov a noriem Európskej únie zrekonštruovala za 7,5 milióna eur.

Na budovu dokonca pristavila jedno nové podlažie. Nájom sa uzavrel na 49 rokov s opciou na ďalších 49 rokov. Dĺžka doby prenájmu súvisela s tým, že štátny úrad čerpal na svoj projekt Centrálneho elektronického registratúrneho strediska desiatky miliónov eur z eurofondov, aktuality.sk

X X X

Elon Musk je osobnosťou roka podľa časopisu Time

Osobnosťou roka 2021 podľa amerického magazínu Time je zakladateľ firmy Tesla, multimiliardár Elon Musk, ktorý sa v posledných rokoch zviditeľnil aj prostredníctvom súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX.
V rebríčku najbohatších ľudí na svete tohto roku predstihol zakladateľa spoločnosti Amazon Jeffa Bezosa, ktorý taktiež investuje do vesmírnych aktivít. Informovala o tom agentúra AFP.

Hodnota firmy Tesla, ktorá sa špecializuje na výrobu elektromobilov, presiahla v októbri bilión amerických dolárov. Muskova firma SpaceX zase v priebehu tohto roka spolupracovala s vládnou agentúrou NASA na viacerých projektoch. Vystrelili napríklad raketu proti asteroidu, aby tak otestovali jeho prípadné vychýlenie, ak by smeroval na Zem.
„Osobnosť roka je známkou vplyvu a málo ľudí má taký vplyv na život na Zemi ako Elon Musk – a prípadne aj na život mimo Zeme," napísal na Twitteri šéfredaktor časopisu Time Edward Felsenthal.

Chce kolonizovať Mars
Musk hovorí o svojich ambíciách kolonizovať Mars a na budúci rok plánuje začať prípravné lety, ktorých cieľom bude opätovné pristátie ľudí na Mesiaci.
„Jeho cieľom je spraviť z ľudstva multiplanetárny druh," povedal prispievateľ časopisu Time Jeffrey Kluger.
O jeho vplyve podľa agentúra AFP svedčí aj to, že jediným tweetom dokáže ovplyvniť hodnotu kryptomien, aktuality.sk

X X X

Najkrajšia žena sveta je z Indie! Korunku Miss Universe získala v Izraeli táto dáma

Svet pozná novú najkrajšiu ženu. Držiteľkou titulu Miss Universe sa v izraelskom Eilate stala v nedeľu večer 21-ročná kráska z Indie Harnaaz Sandhu.
Korunku novej „miss univerza“ odovzdala jej predchodkyňa – Mexičanka Andrea Meza. Podľa zdrojov zo zákulisia však bolo rozhodovanie o víťazke veľmi tesné, pričom do prvej trojky sa tiež prebojovali víťazky národných kôl z Paraguaja a Juhoafrickej republiky. Kráska Laela Mswane reprezentujúca Juhoafrickú republiku skončila napokon na treťom mieste a Nadia Ferreira z Paraguaja bola druhá.

Harnaaz Sandhu sa stala v poradí treťou ženou z Indie, ktorá sa môže pýšiť titulom Miss Universe. Počas večera sa predviedla v honosnej trblietavej večernej róbe a nechýbala ani promenáda v plavkách. Sandhu pred porotu aj kamery a fotografov predstúpila v jednodielnych červených plavkách. Porotu, v ktorej sedela napríklad topmodelka Adriana Lima či bývalá Miss Francúzsko Iris Mittenaere, však očarila najmä svojím vystupovaním a pohotovosťou pri osobných pohovoroch.
Krásky z celého sveta šli na Miss Universe do plaviek: Češka Kokešová je fakt sexy!
Ako upozornil portál Inquirer, pre novú Miss Universe je veľmi dôležitá príroda a ekologické témy. „Láme mi srdce, keď vidím, akým problémom čelí príroda okolo nás v dôsledku nezodpovedného konania,“ citoval Sandhu portál. „Myslím si, že by sme konečne mali začať konať a menej len rozprávať, pretože každý čin môže prírode buď pomôcť, alebo ju zničiť,“ dodala nová Miss Universe počas osobných pohovorov.

Na svetovom finále Miss Universe, ktoré sa konalo v Izraeli, sa zúčastnili kandidátky z osemdesiatich krajín celého sveta, pričom nechýbali ani zástupkyne Slovenska a Česka. Našu krajinu reprezentovala Veronika Ščepánková, českých susedov Karolína Kokešová. Druhá menovaná zaujala najmä počas promenády v plavkách.

Ako o horúcich favoritkách na víťazstve sa špekulovalo aj v prípade americkej víťazky Elle Smithovej či tradične v prípade krások z juhoamerického kontinentu – Brazílie, Čile či Kolumbie. Do prvej päťky postúpili okrem spomenutej „TOP 3“ aj víťazka z Filipín a víťazka zo spomenutého Čile. /agentury/

X X X

ZCHFP SR: Testovanie zamestnancov neodhalilo vysokú mieru pozitivity

Od 29.11.2021 sú zamestnávatelia povinní dodržiavať OTP režim, podľa ktorého majú povolený vstup na pracovisko výlučne zamestnanci, ktorí sú očkovaní, prekonali ochorenie COVID-19, alebo sú testovaní. Podiel neočkovaných, alebo tých ktorí ochorenie neprekonali, je v chemickom a farmaceutickom priemysle podľa dostupných dát v priemere okolo 22%. Od tohoto priemeru sa odlišujú niektoré veľké výrobné podniky, kde požiadavky OP nespĺňa zhruba 36% pracujúcich, v niektorých podnikoch dokonca až 45%. Testovanie však firmy považujú za nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov a preto by bolo vhodné aby vláda k tomu prijala dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Zamestnávateľom vznikla povinnosť pracujúcim zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov a ich vykonanie pod dohľadom autorizovanej osoby. Testovanie zamestnancov na prítomnosť COVID-19 prvý týždeň od vzniku tejto povinnosti dopadlo v chemickom a farmaceutickom priemysle pomerne priaznivo. Počty pozitívne testovaných v jednotlivých podnikoch Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR približne na úrovni 1% z celkového počtu testovaných. Vo väčšine firiem ZCHFP SR nenastal výpadok zamestnancov, alebo len minimálny, bez obmedzenia chodu prevádzok,“ konštatoval R.Karlubík.

Upozornil však nato, že aj keď sú testovania vo firmách dôležité pre ochranu zdravia zamestnancov, pracujúci sú pravidelne kontrolovaní, čo umožňuje zabezpečiť chod výroby bez výrazných obmedzení, na druhej strane predstavujú zbytočne pridanú administratívnu záťaž (zber údajov o statuse zamestnanca, objednávanie na test, riešenie problémových situácií). Mnoho podnikov s väčším počtom zamestnancov prevádzkujú alebo majú zazmluvnené licencované MOMky, kde náklady za jedného zamestnanca prevyšujú vládou garantovanú náhradu 6 EUR, čo pri súčasnej nepriaznivej situácií pre podnikateľský sektor ďalšou záťažou.

,,Zamestnávatelia tiež evidujú aj zvýšený záujem o testovanie zo strany očkovaných zamestnancov, ktorí nie sú povinní podrobiť sa testovaniu. Väčšina firiem to bez väčších komplikácií zvláda vďaka skúsenostiam s testovaním v predošlých obdobiach, vzniká ale aj množstvo problémov. Zohnať zdravotníka na testovanie dostupnými testami je takmer nemožné, firmy samotné nemajú oprávnenie vykonávať zdravotnícke výkony. Niektoré firmy tiež nevedia zabezpečiť priestor, kde by sa mohli zamestnanci bezpečne testovať, tak aby testovaním nespôsobili náhodou rozšírenie covidu. Myslia si, že pri takomto internom testovaní je väčšie riziko nákazy ako keď sa zamestnanci testovali v MOMkách,“ upozornil R.Karlubík.

Poukázal aj nato, že absentujú ponuky pre zamestnávateľov na nákup samotestov. Subjektom hospodárskej mobilizácie pre účely dodania samotestov je spoločnosť UNIPHARMA. Prax však ukazuje, že niektoré podniky obdržali prvú ponuku na nákup samotestov tejto spoločnosti len pred niekoľkými dňami v čase, keď už testovanie zamestnancov malo prebiehať v plnom prúde. V súvislosti s predajom samotestov tiež vzniká otázka, či bude vládou regulovaná koncová cena vo výške najviac 5 eur vrátane DPH za jeden antigénový samotest.

Zamestnávatelia nehodnotia pozitívne ani zrušenie pandemickej PN
„V súčasnosti platnými opatreniami ako sú zrušenie úhrady pandemickej PN sociálnou poisťovňou od prvého dňa, náklady na testovanie, enormný nárast cien energií a surovín - sa firmy postupne dostávajú do červených čísiel a to ešte nevieme čo nás čaká v novom roku. Čo sa týka zrušenia preplácania pandemickej PN sociálnou poisťovňou upozorňujeme, že to nie sú len náklady keď je náš zamestnanec chorý. Máme tu zamestnancov, ktorí sú v karanténe kvôli pozitívne testovaným rodinným príslušníkom alebo po priamom kontakte s pozitívne testovaným,“ uvádza spoločnosť VEGUM, a.s.

Medzi chemickými a farmaceutickými podnikmi sa našlo mnoho spoločností, ktoré prešli do režimu práce z domu, vo výrobných podnikoch však takáto možnosť nenastáva. Spoločnosť CHEMOSVIT, a.s. v decembri 2020 začala prevádzkovať MOM pre potreby zamestnancov a tiež pre všetky skupiny obyvateľstva v regióne. Od júna 2021 MOM pracuje bez podpory štátu, pričom jej udržanie je pre nich dôležité práve z titulu ochrany zdravia zamestnancov a udržania výroby. Krízový pandemický tím COVID-19 v skupine CHEMOSVIT a FINCHEM zároveň vydal príkaz nad rámec platnej vyhlášky, že povinnosť preukázať sa pri vstupe do areálu firmy majú aj zamestnanci, ktorí sú očkovaní a prekonaní a to negatívnym výsledkom AG testu platným 14 dní (na náklady zamestnávateľa).

,,Na margo testovania musíme poznamenať, že podniky sú síce pripravené na testovanie svojich zamestnancov z predošlých skúseností, tvorí však pre nich nadbytočnú byrokratickú záťaž a zvýšenie nákladov, ktoré štátom garantovaná suma nepokrýva. Bolo by veľmi vhodné, aby vláda umožnila priebežné testovanie vo firmách aj naďalej, ale prijala k tomu dodatočné legislatívne, ale aj materiálové (testy zdarma) zabezpečenie a lepšiu distribúciu,“ uzatvoril R.Karlubík. Ing.Štefan Kuča