Novak Djokovič nebude obhajovať titul na grandslamovom Australian Open. Srbský tenista neuspel na federálnom súde v Melbourne s odvolaním sa proti opätovnému zrušeniu jeho víza, ktoré v piatok nariadil austrálsky minister pre imigráciu Alex Hawke. Lídra svetového rebríčka čaká deportácia z krajiny. Svetové médiá informovali, že z Melbourne už odletel linkou Emirates do Dubaja.

Trojčlenný senát po nedeľnom pojednávaní potvrdil ministerské rozhodnutie zrušiť Djokovičovi vízum z dôvodu verejného záujmu. Podľa agentúry AP tak pravdepodobne zostane v detenčnom zariadení až do svojho vyhostenia z krajiny. Príkaz na deportáciu zvyčajne obsahuje aj trojročný zákaz vstupu do Austrálie.

Právnik srbského tenistu Nick Wood vykreslili na súde snahu exekutívy deportovať ho ako „iracionálnu“ a „neodôvodnenú“. Snažil sa vyvrátiť hlavný argument vlády, že Djokovičove antivakcinačné názory sú verejnou hrozbou a môžu spôsobiť „občianske nepokoje“.

Wood vyhlásil, že napriek tomu, že jeho klient nie je zaočkovaný, nesnaží sa získať priazeň antivaxerov a ani nie je napojený na toto hnutie. „Austrálska vláda nevie, aké sú súčasné názory Djokoviča,“ uviedol Wood s tým, že vláda nemá pre svoje tvrdenia dostatočné dôkazy.
Deväťnásobný šampión Australian Open prišiel prvýkrát o vízum ešte 6. januára krátko po prílete do Melbourne, keď pohraničné úrady usúdili, že nespĺňa podmienky vstupu do krajiny.

Djokovič potom strávil niekoľko dní v zariadení pre imigrantov, no minulý pondelok uspel s odvolaním na prvostupňovom súde a začal s tréningom. Minister Hawke však v piatok využil svoju osobitnú právomoc a opätovne tenistovi zrušil vízum.

„Noleho“ prípad mal v Austrálii aj politické pozadie. V krajine, ktorú čakajú v tomto roku voľby, platia už takmer dva roky jedny z najprísnejších pandemických reštrikcií na svete. Výnimka pre tenistu, ktorý v minulosti spochybňoval očkovanie, čelila veľkej kritike tamojších obyvateľov.

„Táto pandémia bola veľmi náročná pre každého Austrálčana, no držali sme spolu a zachránili sme životy. Mali sme jeden z najnižších počtov úmrtí a najlepšie ekonomické i vakcinačné výsledky v rámci celého sveta,“ povedal premiér Morrison v oficiálnom vyhlásení.
„Austrálčania toho mnoho obetovali a právom očakávajú, že výsledok ich obety budeme ochraňovať.“/agentury/

X X X

Heger s Kollárom idú k Čaputovej. Téma: obranná zmluva s USA

Hneď v pondelok o deviatej sa na pracovných raňajkách stretne prezidentka Zuzana Čaputová s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a predsedom Národnej rady Borisom Kollárom (Sme rodina).
Ako informoval hovorca prezidentského paláca Martin Strižinec hovoriť budú o viacerých aktuálnych vnútropologických témach. Tou najhorúcejšou je v súčasnosti zmluva o obrannej spolupráci s USA.

Opozičné strany Hlas i Smer, ale aj minister hospodárstva a líder koaličnej SaS Richard Sulík prezidentku už vyzvali, aby požiadala Ústavný súd SR o stanovisko k zmluve. Ústavný súd by mal podľa nich povedať, či zmluva môže narušiť zvrchovanosť Slovenskej republiky.

Vláda zmluvu odobrila v stredu, v utorok sa bude konať mimoriadna schôdza parlamentu na žiadosť poslancov strany Smer a nezaradených okolo Tomáša Tarabu. Žiadajú, aby o osude zmluvy rozhodlo referendum.
V ďalších dňoch by sa prezidentka mala stretnúť s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽaNO) a ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nom. SaS)./agentury/

X X X

Korčok: Na základe zmluvy s USA nevzniknú žiadne základne. Fico: Ak budem pri moci, dohodu zruším

Obrannú zmluvu s USA uzatvorili Poliaci aj Maďari.
Minister zahraničných vecí za SaS Ivan Korčok odmieta, že by obranná dohoda so Spojenými štátmi priniesla stratu suverenity Slovenska. Na základe tejto zmluvy u nás nevzniknú žiadne zahraničné základne a ani sem neprídu žiadni americkí vojaci. Povedal to v relácii RTVS O 5 minút 12, kde diskutoval s predsedom Smeru Robertom Ficom.

Žiadne cudzie vojská
„Žiadny nástup ozbrojených síl na územie Slovenskej republiky sa nebude diať na základe tejto dohody. Bude sa diať na základe kompetenicí Národnej rady Slovenskej republiky,” vysvetľoval dnes Korčok.

Pokiaľ by chceli Američania vyslať ku nám vojakov, bude s tým musieť súhlasiť naša vláda alebo parlament. Taktiež vylúčil, že by na základe tejto dohody vznikli na Slovensku americké vojenské základne.
Fico, ktorý zmluvu kritizoval, vyčítal Korčokovi okrem iného, že vláda v plnom rozsahu súhlasila s návrhom textu od americkej strany. Podľa neho ide Američanom iba o to, aby sa dostali čo najbližšie k Rusku. „Je to o tom, aby aj Slovensko bolo územie, ktoré vytvára koridor smerom na Ukrajinu,“ myslí si Fico.

Fico: Chcú vzdušný priestor
Podľa neho je cieľom dohody umožniť americkým vojskám využívať slovenský vzdušný priestor. „Ak sa dostaneme do vlády, urobíme všetko pre to, aby táto zmluva bola zrušená,“ vyhlásil predseda Smeru.

Korčok však odmietol možnosť, že Američania v prípade dvojstranného konfliktu budú môcť zo Slovenska podnikať nálety na inú krajinu. Podľa neho aj po uzavretí dohody stále zostáva v platnosti to, že na každé pristátie necivilného lietadla musí Slovensko vydať jednotlivý súhlas.
Poukázal tiež na to, že obranné zmluvy s USA má uzavretých 23 štátov vrátane našich susedov Maďarska či Poľska, aktuality.sk

X X X

Počas nepokojov v Kazachstane ukradli demonštranti z obchodov vyše 1300 kusov strelných zbraní

Viac než 1300 kusov strelných zbraní bolo ukradnutých z obchodov s armádnym vybavením počas protivládnych protestov, ktoré sa v tejto stredoázijskej krajine konali začiatkom januára. Rabovanie sa týkalo najmä obchodov v meste Alma-Ata, uviedol šéf tamojšej polície.

Správu priniesla v nedeľu tlačová agentúra AFP.
Viac než 1300 zbraní bolo ukradnutých z armádnych obchodov v Alma-Ate počas nepokojov, ktoré vypukli začiatkom januára.
„Skupiny teroristov obsadili sedem armádnych obchodov. Odcudzili zbrane a muníciu. Ukradli celkovo 1347 kusov zbraní,“ uviedol v nedeľňajšom vyhlásení šéf mestskej polície Kanat Taimerdenov.
Takmer 150 civilistov a 11 mužov zákona bolo zabitých počas nedávnych nepokojov v meste Alma-Ata. Informovala o tom v nedeľu tamojšia mestská polícia.

Serik Šalabajev, šéf kriminálneho útvaru generálnej prokuratúry, v sobotu vyhlásil, že počas nepokojov v Kazachstane utrpelo zranenia viac než 4500 ľudí a 225 tiel bolo prevezených do márnic.
„V Alma-Ate bolo zabitých 11 členov bezpečnostných síl a 149 civilistov,“ povedal šéf tamojšej polície, aktuality.sk

X X X

Rusko vylúčilo nasadenie svojich útočných zbraní na Ukrajine

Rusko vylučuje akúkoľvek možnosť rozmiestnenia svojich útočných zbraní na Ukrajine, ale nevylučuje, že tak urobia Spojené štáty a NATO, uviedol v nedeľu hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

„Nemôžeme vylúčiť, že naši partneri (USA a NATO) môžu rozmiestniť útočné zbrane na území Ukrajiny. Z našej strany tam nasadenie útočných zbraní vylučujeme. Preto trváme na právne záväzných zárukách,“ povedal Peskov v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy.

Agentúra TASS uviedla, že západné krajiny a Ukrajina v poslednom čase hovoria o možnej ruskej agresii proti Ukrajine.
Peskov už skôr označil takéto vyhlásenia za prázdne a neopodstatnené s úmyslom rozdúchať napätie. Zdôraznil, že Rusko nie je hrozbou pre nikoho, ale nevylúčil možné provokácie na ospravedlnenie takýchto vyhlásení a varoval, že najvážnejšie dôsledky na urovnanie krízy na juhovýchode Ukrajiny budú mať pokusy o použitie sily./agentury/

X X X

Bödör ide na slobodu. Súd hovorí o prieťahoch a zásahu do práva na osobnú slobodu

Norbert Bödör nejde do väzby, rozhodol v nedeľu Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Ten rozhodoval o jeho väzbe v kauze Valčeky. Rozhodnutie nie je právoplatné.
Vľavo Norbert Bödör spolu so svojím advokátom Marekom Parom odchádzajú zo Špecializovaného trestného súdu v Pezinku 16. januára 2022

Len vo štvrtok prepustili nitrianskeho oligarchu z väzby, keď ho po niekoľkých hodinách polícia opäť zadržala. Tentoraz v kauze Valčeky, v ktorej ide o fiktívne dodávky ocele. V tej figuruje aj synovec bývalého ministra hospodárstva Petra Žigu (vtedy Smer, dnes nez., Hlas).
Bödöra vypočuli ešte vo štvrtok na policajnom prezídiu a vyšetrovateľ v piatok požiadal o väzbu. V sobotu súhlasil aj dozorujúci prokurátor a v nedeľu o väzbe rozhodoval Špecializovaný trestný súd

„Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súd nevyhovel návrhu prokurátora na vzatie do väzby obvineného Ing. N. B. a prepustil ho zo zadržania na slobodu. Sudca, okrem iného, konštatoval, že väzobné stíhanie obvineného Ing. N. B. v tejto trestnej veci, v ktorej je stíhaný pre prečin a v ktorej boli zistené prieťahy, by predstavoval neoprávnený a neprípustný zásah do ústavou garantovaného práva na osobnú slobodu, keďže navrhované väzobné stíhanie by malo nasledovať bezprostredne po výkone väzby obvineného v inej zbiehajúcej trestnej veci, ktorá trvala vyše 19 mesiacov,“ informovala hovorkyňa súdu Katarína Kudjaková.

Rozhodnutie súdu nie je právoplatné, prokurátor proti nemu podal sťažnosť. Rozhodne o nej Najvyšší súd SR 20. januára.
Video: Nitrianskeho oligarchu Bödöra priviezli na súd v Pezinku.

Úrad špeciálnej prokuratúry v stanovisku zdôrazňuje, že „všetky súdy – Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR – ktoré opakovane rozhodovali o väzbe obvineného, potvrdili dôvodnosť vedeného trestného stíhania, ako aj jednotlivých väzobných dôvodov, a to aj po podaní obžaloby vo veci Dobytkár“.

„Inými slovami, potvrdili správnosť a zákonnosť konania vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky prišlo výlučne z dôvodu formálno-procesnej chyby Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní o predĺžení väzby, spočívajúcej v spornom výklade detailných ustanovení rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu. Aj v aktuálne posudzovanom prípade (korupcia v kauze Valčeky) súd nijako nespochybnil dôvodnosť vedeného trestného stíhania obvineného N. B.,“ dodala Špeciálna prokuratúra.

Bödör bol zadržaný ešte 3. júla 2020 a v rámci akcie Dobytkár bol obvinený z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Špecializovaný trestný súd ho najprv 5. júla nechal na slobode, ale Najvyšší súd ho 9. júla poslal do väzby, v ktorej bol až do štvrtka 13. januára 2022.

Podľa právneho zástupcu Mareka Paru v spise „nie je nič prekvapivé“. „V súčasnosti musíme počkať na rozhodnutie súdu,“ povedal Para s tým, že ide o „reťazenie väzby“.
Bödörov advokát tvrdí, že ide o účelové konanie zo strany prokuratúry. Dodal, že jeho klient hovorí o nevinne v tejto kauze./aktuality.sk

X X X

Remišová: Zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora je najväčší omyl koalície

Líderka vládnej strany Za ľudí a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová považuje zvolenie Maroša Žilinku do funkcie generálneho prokurátora za najväčší omyl koaličných partnerov a jeho konanie za neprijateľné.
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová
Uviedla to vo svojom statuse na sociálnej sieti. Zároveň v ňom vyjadrila nesúhlas s tvrdením ministra hospodárstva a šéfa koaličnej strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka v relácii V politike na televízii TA3, že je prehnané žiadať disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku pre jeho cestu do Ruska.

„Richard Sulík považuje diskusiu o disciplinárnom stíhaní Maroša Žilinku za prehnanú. Nesúhlasím, no nečudujem sa, nakoľko práve u Richarda Sulíka loboval za podporu pána Žilinku podnikateľ Gučík. Naša strana Za ľudí na rozdiel od strany SaS za Žilinku nehlasovala,“ doplnila.

Sulík v dnešnej relácii povedal, že v súvislosti s cestou Žilinku do Ruska stačilo verejne povedať, že táto cesta robí Slovensku hanbu, keďže tam Žilinka vycestoval ako jediný z 27 krajín Európskej únie. Podotkol, že on by takú cestu neabsolvoval, keďže to podľa neho vzbudzuje submisívny postoj. Nemyslí si však, že Žilinka urobil niečo zakázané./aktuality.sk/

X X X

Irak repatrioval 4000 svojich občanov, ktorí uviazli na bieloruských hraniciach

Irak v uplynulých týždňoch repatrioval takmer 4000 svojich občanov, ktorí v priebehu uplynulých týždňov uviazli na bieloruských hraniciach s členskými štátmi Európskej únie - Poľskom, Litvou a Lotyšskom, uviedol v nedeľu iracký minister zahraničných vecí.

Iracká vláda od 18. novembra zorganizovala "desať letov z Bagdadu do Bieloruska" s cieľom repatriovať svojich občanov, povedal na tlačovej konferencii v Bagdade so svojím litovským náprotivkom iracký minister zahraničných vecí Fuád Husajn.
"Podarilo sa nám repatriovať približne 4000 Iračanov, ktorí uviazli na bieloruských hraniciach s Poľskom, Litvou a Lotyšskom," uviedol Husajn.
Hovorca irackého ministerstva zahraničných vecí neskôr pre tlačovú agentúru AFP uviedol, že "3817 irackých migrantov bolo repatriovaných z Bieloruska a 112 z Litvy".

Lety všeobecne smerovali do irackého autonómneho regiónu v Kurdistane, odkiaľ pochádza veľa potenciálnych migrantov, a potom pokračovali do tureckého Bagdadu.
Šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis, ktorý sa taktiež stretol s irackým premiérom Mustafom Kázimím, vyhlásil, že chce "priniesť nové nápady na spoluprácu" s Irakom.

Od minulého leta sa tisíce migrantov, najmä z Blízkeho východu a Iraku, utáborujú na hraniciach medzi Bieloruskom a EÚ, často v ťažkých podmienkach, a pokúšajú sa dostať do bloku.
Západ obviňuje Bielorusko, že prilákalo migrantov k hraniciam ako pomstu za sankcie voči režimu prezidenta Alexandra Lukašenka. Bielorusko toto tvrdenie podľa AFP poprelo a skritizovalo Európsku úniu (EÚ) za neprijatie migrantov, aktuality.sk

X X X

Rusko žiada odblokovanie facebookového účtu svojej delegácie vo Viedni

Facebook ako dôvod zablokovania uviedol, že ide o "zakázaný obsah".
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) vyzvala v nedeľu americkú spoločnosť Meta Platforms, aby okamžite odblokovala oficiálny facebookový účet ruskej delegácie na viedenských rokovaniach o vojenskej bezpečnosti a kontrole zbrojenia. Informovala o tom agentúra TASS.

"Dňa 16. januára Roskomnadzor poslal list americkej spoločnosti Meta Platforms, ktorá vlastní sociálnu sieť Facebook, v ktorom žiada, aby okamžite zrušila všetky obmedzenia oficiálneho účtu ruskej delegácie na viedenských rokovaniach o vojenskej bezpečnosti a kontrole zbrojenia a poskytla vysvetlenie o dôvodoch takýchto obmedzení," uviedol Roskomnadzor.

Šéf ruskej delegácie na viedenských rokovaniach o vojenskej bezpečnosti a kontrole zbrojenia Konstantin Gavrilov pre TASS uviedol, že "Facebook v piatok zakázal účet delegácie, pričom ako dôvod uviedol zakázaný obsah". Gavrilov poznamenal, že delegácia na Facebooku zdieľa len vyhlásenia ruských lídrov a ruského ministerstva zahraničných vecí. Ruská delegácia podľa Gavrilova plánuje nastoliť tento problém v rámci štruktúr Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Účet ruskej delegácie na rokovaniach vo Viedni zablokovala vo februári 2021 aj sociálna sieť Twitter, dodal TASS, aktuality.sk

X X X

Aktivisti zvesili tabuľu, nápis Tiso sa objavil nasprejovaný na bráne

Prípad ulice Dr. Jozefa Tisu vo Varíne pokračuje.

VARÍN: Výtvarník Peter Kalmus spolu s aktivistom Michalom Greškom v sobotu popoludní zvesili ceduľu s pomenovaním na Ulici Dr. Jozefa Tisu vo Varíne. Názov ulice niekto dnes nasprejoval na bránu v ulici.
Niektorí Varínčania včerajší počin aktivistov kritizujú. Starosta obce Michal Cvacho na otázku Aktuality.sk nereagoval.
„Keďže sa už nemôžeme pozerať na túto bezmocnosť a hanbu vo verejnom priestore, rozhodli sme sa konať my a tabuľu s menom vojnového zločinca odstrániť a odniesť na okresné oddelenie Policajného zboru v Žiline,“ reagoval pre
Aktuality.sk Peter Kalmus.

Prípad ulice Dr. Jozefa Tisu pokračuje od augusta minulého roka, kedy poslankyňa Lenka Ticháková predložila zastupiteľstvu návrh na zmenu názvu ulice, poslanci ho neprijali.
Národná kriminálna agentúra následne obvinila desiatich poslancov okrem Tichákovej, medzi nimi aj poslankyňu, ktorá na augustovom zastupiteľstve nebola prítomná. Obvinili ich zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic svojím uznesením obvinenia voči poslancom zrušil. Zároveň však dodal, že pomenovanie ulice po najvyššom predstaviteľovi režimu, ktorý zbavil časť svojich občanov všetkých základných práv je prejavom cynizmu.
Varínski poslanci po zrušení obvinenia zatiaľ nevedia, aké kroky v prípade Tisovej ulice urobia, aktuality.sk

X X X

Vojna ešte neprepukla a Tiso už začal s deportáciami. Ľudia živorili na území nikoho

Nešťastníci sa ocitli bez jedla, bez vody a to v období prichádzajúcej zimy.
Európa žila nádejou, že sa vďaka ústupkom Adolfovi Hitlerovi potvrdených Mníchovskou dohodou (september 1938) vyhla globálnej vojne, no nemálo ľudí už krátko po Mníchove čelilo bezpráviu a teroru. A to nielen vinou nemeckých nacistov.
Tisícky nešťastníkov, ktorí žili na území Slovenska, sa zo dňa na deň stali vyhnancami bojujúcimi o prežitie.
Na boj o holý život ich v krutých podmienkach prichádzajúcej zimy odsúdil neskorší prezident Jozef Tiso, upozorňujú oslovení historici.

Kde nacisti vyvraždili najviac ľudí:

Potrebovali nájsť vinníka
Nenávisť voči židovskému obyvateľstvu mala nielen na Slovensku hlboké korene.
I na našom území štát spustil teror voči bezbranným ľuďom dávno predtým, než v marci 1942 odišiel z Popradu prvý transport žien do vyhladzovacieho tábora Osvienčim a dokonca aj predtým, než sa v marci 1939 oficiálne zrodil samostatný slovenský štát.

Bolo pár dní po Viedenskej arbitráži, ktorou 2. novembra 1938 nacistické Nemecko a Taliansko prinútili Československo odstúpiť Maďarsku rozsiahle územie na juhu a východe krajiny, keď padlo prvé rozhodnutie o deportáciách.
Nariadil ho vtedajší predseda slovenskej autonómnej vlády a minister vnútra v jednej osobe - Jozef Tiso. Začiatkom novembra 1938 nariadil deportovať zo Slovenska nemajetných Židov, mezi nimi aj občanov Československa. Túto skupinu si vybral preto, lebo chcel zamedziť tomu, aby sa z územia Slovenska vyviezol židovský majetok. Bohatí mali byť neskôr internovaní v táboroch.

Onedlho na to rozhodol, že pôjdu aj tí, ktorí nemali československé občianstvo – konkrétne Židia bez občianstva, z Poľska a Maďarska. Židia z iných častí Československa sa mali vrátiť do svojich domovských obcí.
Ako uvádza historik Eduard Nižňanský, tento krok bol reakciou na spomínanú arbitráž. Vláda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa snažila nájsť obeť, ktorej by pripísala vinu za stratu územia. Ako zámienku využili agresívni politici aj protest ľudí v Bratislave, ktorých označili za Židov. Konal sa 1. novembra 1938.

Uprostred ničoho
Rýchlo po rozhodnutí o vyhostení vojaci nahnali vybraných nešťastníkov do autobusov a vyviezli mimo vtedajšie územie Slovenska. Ocitli sa medzi nimi aj takí, ktorí sa práve v našich končinách pokúsili zachrániť pred rozpínavosťou nacistov.
Historik Michal Frankl z Masarykovho ústavu a Archívu Akademie věd ČR v príspevku Země nikoho 1938. Deportace za hranice občanství opisuje skúsenosti Egona Schwarza, židovského chlapca z Viedne, ktorému sa podarilo po anšluse Rakúska ujsť do Bratislavy. Začiatkom novembra sa nachádzal v jednom z transportov.

S deportáciami sa začalo v noci zo 4. na 5. novembra 1938. Museli ísť všetci, ktorých určili - muži, ženy, deti i starší občania.
Bez akýchkoľvek prostriedkov sa skupina, v ktorej bol Schwarz, ocitla v Dunajskej Strede, ktorá po arbitráži pripadla Maďarsku. Vyhnanci prežili aj vďaka pomoci miestnych. Tesne po rozhodnutí mocných o odstúpení území bola situácia veľmi chaotická a nejaký čas trvalo, kým sa na Maďarmi získanom území upevnila ich moc. „Územím nikoho“ sa tak nachvíľu stal celý zabraný juh.

Keď sa však situácia aspoň trochu ustálila, maďarská strana Židov okamžite vykázala na územie pri obci Miloslavov na západe Slovenska. Bolo súčasťou takzvanej demarkačnej zóny - niekoľko kilometrov širokého pásu tiahnuceho sa medzi novo určenými hranicami Slovenska a Maďarska.

„Podstatou ,územia nikoho' bolo, že sa nachádzala mimo štátnej moci. Nebol to utečenecký tábor ani geto. Vzniklo preto, lebo štáty pretvárali svoje hranice narýchlo. Charakteristické bolo vzdanie sa zodpovednosti: pre štáty na obidvoch stranách novej hranice akoby vyhnanci neexistovali,“ vysvetľuje historik Frankl.

Medzi hranicami dvoch štátov začali vznikať prvé tábory v novembri a decembri 1938. Okrem Miloslavova vyrástol „láger“ aj pri Veľkom Kýre. Historické pramene spomínajú ešte tábor pri Krupine a pri Košiciach. Informácií o nich je však málo.
Územie nikoho medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré vzniklo po Prvej viedenskej arbitráži.

Bezprízorný život
Spočiatku vládol na území pri Miloslavove chaos. V prvých týždňoch po viedenskom rozhodnutí neboli určené hraničné priechody ani pravidlá ich prekračovania. I preto sa vyhnanci pokúšali vrátiť. Často márne.
„Egon Schwarz spomína prípad ženy, ktorá sa snažila z Miloslavova utiecť, chytil a znásilnili ju vojaci. Musela sa vrátiť,“ opisuje historik. Informácie o bezpráví sa dohľadávajú komplikovane, pretože historici sú odkázaní takmer výlučne na spomienky ľudí, ktorých sa týkalo.

O holý život bojovali aj tí, ktorí sa nikam odísť nepokúšali. Ocitli sa na holých poliach, kde sa pred zimou pokúšali zachrániť v chabých prístreškoch.
Opustení v pustatine, všade naokolo iba holé pole, teploty sa blížia k nule. Nehostinná krajina ukazovala svoju pravú tvár. Ako príbytky im slúžili iba provizórne prístrešky z materiálov, ktoré našli.

„Prvé dni, pravdepodobne dva týždne, nemali čo piť ani jesť. Hľadali, či na poliach nezostali nevyorané zemiaky,“ približuje nehostinné podmienky Frankl.
Už po krátkom čase bolo nutné, aby spoločnosť úplne cudzích ľudí, ktorí sa predtým v živote nestretli, nejakým spôsobom fungovala. Vytvorili niečo ako výbor, ktorý tvorili muži. Určili sa osoby, ktoré mali na starosti zabezpečenie potravín, vody či iných potrebných vecí.

V historických prameňoch sa objavuje osoba neznámeho lekára z Viedne, ktorý sa podľa dostupných zdrojov stal akýmsi neoficiálnym zástupcom vyhnancov. Sám síce mohol zónu opustiť, no rozhodol sa, že zostane a pomôže. Napríklad dobre vybavenou lekárničkou.

Pomoc dostala zelenú
Situácia sa pre vyhnancov zlepšila asi po dvoch týždňoch. Židovské pomocné organizácie so sebou priniesli jedlo, dokonca i sud vína, aby ľuďom zlepšili náladu. Nainštalovali zopár maringotiek, v ktorých mohli prebývať chorí alebo deti.
Vysťahovalcov v tábore navštívila koncom novembra 1938 riaditeľka československej pobočky Pomocného ústavu pre židovských príchodzích a vysťahovalcov HICEM Mária Schmolková a v polovici decembra taktiež Beatrice Wellingtonová, Kanaďanka, ktorá neskôr pomáhala emigrovať aj Židom z Československa.

I keď nezomierali hladom, ich situácia bola nesmierne ťažká.
„Tí ľudia museli byť pod veľkým psychickým tlakom. Skúsenosť vylúčenia aj neistota na nich museli vplývať. A tiež to, že sú mimo hocikoho zodpovednosť a nikam nepatria,“ hovorí historik Frankl.

Nemecká inšpirácia
Deportácie prikázal Jozef Tiso. Ako predseda autonómnej vlády a minister vnútra rozhodoval sám, bez akéhokoľvek iného orgánu, keďže Slovenský snem bol zvolený až v decembri 1938.
Celá akcia bola v rozpore s československou ústavou, ktorá vtedy ešte bola v platnosti. Deportáciu so spätnou platnosťou zlegalizovali až neskôr, snažili sa o to už pár dní po akcii.

Výrazný vplyv na rozhodovanie Jozefa Tisa mohol mať Adolf Eichmann, jeden z hlavných organizátorov holokaustu. V tom čase bol zodpovedný za urýchlenie židovského vysťahovalectva v Rakúsku a viedol Ústredňu pre židovské vysťahovalectvo vo Viedni. Neskôr dozeral na transporty Židov do vyhladzovacích táborov z viacerých európskych krajín. Vojnový zločinec, ktorého v 60. rokoch odsúdili a popravili v Izraeli, prišiel začiatkom novembra 1938 do Bratislavy.

Stretol sa nielen s predsedom vlády, ale aj s ďalšími neskoršími poprednými predstaviteľmi slovenskej vlády. Podľa Michala Frankla nie je z historických prameňov možné presne popísať podiel Eichmanna na deportácií Židov zo Slovenska v roku 1938. Jeho návšteva pravdepodobne iba podporila a legitimizovala protižidovské tendencie slovenskej autonómnej vlády.

Návrat domov sa nekonal
Po týždňoch neistoty a života na hranici dvoch štátov čakal tých, ktorí sa ešte na „území nikoho“ nachádzali ďalší presun. Vláda začiatkom decembra 1938 rozhodla, že časť ľudí prijme naspäť, okrem tých, ktorí pochádzali z Maďarska alebo území odstúpených po Viedenskej arbitráži.
Avšak údel „územia nikoho“ si títo ľudia podľa Frankla niesli so sebou. Mali byť internovaní v špeciálnych táboroch, ako keby na Slovensko nepatrili.

Z tábora vo Veľkom Kýre smerovali Židia do tábora v židovskej nemocnici v Nitre, odkiaľ boli presunutí do táborov v rôznych mestách - Topoľčany, Bánovce nad Bebravou či Piešťany.
Väčšina ľudí z Miloslavova sa ocitla v improvizovanom tábore v Kühmeyerovom hostinci pri Červenom moste na okraji Bratislavy. Starala sa o nich bratislavská ortodoxná židovská obec. V malých priestoroch sa spolu tlačili chorí so zdravými, von mohli chodiť iba na krátky čas.

Útechou boli aspoň návštevy humanitárnych pracovníčok židovských organizácií.
„Isidor Pinkasovič, ktorý mal v tom čase šesť rokov, hovorí v neskoršom svedectve o tom, že tieto pracovníčky organizovali detské transporty do Veľkej Británie. Jeho s bratom tam rodičia poslali, čím im zachránili život,“ opisuje Frankl.

Konečná stanica - vyhladzovacie tábory
Po krátkom čase v Červenom moste však Židov presunuli do bývalej muničnej továrne na Patrónke, z ktorej sa v roku 1942 stalo koncentračné a deportačné stredisko, odkiaľ smerovali vlaky do vyhladzovacích táborov. Internačné tábory pre Židov z „územia nikoho“ boli neskôr zrušené.

Vzhľadom na chabé záznamy z tých čias sa komplikovane určuje aj počet deportácií z obdobia pred vypuknutím vojny. Historik Frankl ich vo svojej publikácií vyčíslil na 4-tisíc.
„Tých, ktorým sa zo zóny nikoho podarilo vrátiť na vtedajšie územie Slovenska, neskôr dostihol osud ostatných slovenských Židov - väčšina z nich bola deportovaná do vyhladzovacích táborov, kde zahynuli,“ dodáva Frankl, aktuality.sk