Okolité štáty pri opatreniach kompenzujúcich občanom vyššie ceny energií a potravín len dobiehajú to, čo Slovensko už v tomto smere urobilo.V rozhlasovej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO), pričom poukázal na to, že jeho vláda investovala v predchádzajúcich mesiacoch na tieto účely stovky miliónov eur.

„Oni to v predchádzajúcom období neurobili, my áno a urobili sme to kvalitne,“ zdôraznil premiér pri porovnaní intervencií Slovenska a iných štátov. Pri opatreniach kompenzujúcich zdražovanie spomenul napríklad investície do regulácie cien energií v predchádzajúcich dvoch rokoch, zaradil k nim aj trinásty dôchodok či príspevok za očkovanie pre seniorov. "Aj tieto prostriedky môžu použiť na to, aby zvládli zvýšenie cien,“ upozornil. Rovnako pripomenul aj 350-eurovú jednorazovú odmenu pre pracovníkov v štátnej a verejnej správe. Poukázal i na indície naznačujúce rast platov.

Avizoval zároveň, že na najbližšie rokovanie vlády pripravuje kabinet opatrenie, ktoré má zvýšené ceny energií kompenzovať subjektom štátnej a verejnej správy. Detaily prezradiť nechcel. „Predstavíme ich na vláde,“ uistil.

Po zaplátaní dier v zdravotníctve má byť na platy

Kedy a o koľko by sa mali zdvihnúť platy zdravotníkov ešte nie je jasné. Viac majú napovedať rokovania Lekárskeho odborového združenia s ministerstvami zdravotníctva a financií, uviedol Heger.
„Teraz budú pracovať na tom, aby sa napočítalo, koľko sa vie ušetriť a na základe toho sa budú komunikovať konkrétne čísla,“ vyhlásil premiér s tým, že teraz nechce sľubovať pri zvyšovaní platov „holuba na streche“.

Heger uviedol, že treba nastaviť cenotvorbu tak, aby sa nemocnice ďalej nezadlžovali a zrovnoprávnili sa úkony medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami. Poukázal na to, že súkromné nemocnice si na rozdiel od štátnych berú bonitných klientov. Ak sa podľa neho diery zaplátajú, tak budú peniaze na zvýšenie platov. Aj keď zdravotníctvo čelí odchodu personálu, premiér uviedol, že za posledné dva roky boli odchody najmenšie.

O rušení protipandemických opatrení Heger ešte nechcel hovoriť, pretože variant omikron je na Slovensku zatiaľ na vzostupe. Plánuje však s konzíliom odborníkov prebrať postup pri uvoľnení opatrení.

Pellegrini: Nech sa pozrie do najbližšej predajne

Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) by sa mal ísť pozrieť do najbližšej predajne potravín, aby zistil ako „kvalitne“ sa Slovensko pripravilo na vlnu zdražovania. Predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini tým reagoval na premiérove vyhlásenia v diskusnej relácii Sobotné dialógy, že okolité štáty pri opatreniach kompenzujúcich rast cien energií a potravín len dobiehajú to, čo Slovensko už urobilo.

„Premiér potvrdil, že vláda nevie a nechce riešiť drastické zdražovanie, ktoré trápi čoraz viac ľudí na Slovensku. Občania sa nedozvedeli jediné konkrétne opatrenie, ktorým chce vláda pomôcť svojim občanom,“ upozornil Pellegrini.
Opozičný líder zopakoval, že jediným riešením súčasnej situácie, v ktorej vláda namiesto riešenia problémov a zjednocovania spoločnosti prehlbuje polarizáciu, sú predčasné voľby./agentury/

X X X

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho manželka majú covid

Ide o variant omikron a obaja majú mierny priebeh nákazy.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil na Twitteri, že mal v sobotu pozitívny test na koronavírusový variant omikron. Informovala o tom agentúra AFP.

„Po tom, čo sa u nás prejavili ľahké príznaky, sme s manželkou mali pozitívny test na COVID-19," uviedol Erdogan s tým, že ide o variant omikron a obaja majú mierny priebeh nákazy.
Od vypuknutia koronavírusovej pandémie sa týmto vírusom nakazili viacerí svetoví lídri vrátane britského premiéra Borisa Johnsona, brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonaroa, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a mexického prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora, aktuality.sk

X X X

Fico opäť otvára Lipšicovi previerku

Robert Fico oznámil, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci bezpečnostnej previerky špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
Zdá sa, že kauza bezpečnostnej previerky špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica opäť ožíva.

Fico: Lipšic je právoplatne odsúdený zločinec a ešte aj podvodník
„Ako je známe, podal som trestné oznámenie vo veci získania bezpečnostnej previerky, ktorú Lipšic potreboval ako zákonnú podmienku, aby mohol byť zvolený za špeciálneho prokurátora,“ povedal predseda opozičnej strany Smer vo videu na sociálnej sieti.

Koalícia síce zmenila zákon o voľbe špeciálneho prokurátora a dovolila kandidovať aj neprokurátorom, zabudla však na dôležitú podmienku: záujemca o kreslo šéfa špeciálnej prokuratúry potrebuje bezpečnostnú previerku na prísne tajné. O previerku Národný bezpečnostný úrad však môže požiadať len oprávnená inštitúcia.

Lipšic bol jediným neprokurátorom, ktorý mal záujem o post špeciálneho prokurátora. Podmienku bezpečnostnej previerky mu pomohol splniť minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). O previerku pre Lipšica požiadal v októbri 2020 s tým, že rezort chce využiť jeho právne služby. Ďalšou zaujímavosťou bola rýchlosť, akou úrad Lipšicovi previerku udelil – za necelé tri mesiace. Napriek tomu za jeho meno poslanci Národnej rady vlani začiatkom februára zahlasovali. Lipšic získal 79 hlasov zo 117. Poslancom spôsob získania bezpečnostnej previerky neprekážal, Alojz Baránik (SaS) dokonca povedal, že Lipšic previerku ani nepotrebuje, lebo ho všetci dobre poznajú.

Podľa Fica však Lipšic a Krajniak „spoločne pripravili podvod“. Ako ďalej vysvetlil, „Krajniak vymyslel pre Lipšica funkciu na ministerstve práce a aby ju mohol vykonávať, požiadal pre neho o vykonanie bezpečnostnej previerky najvyššieho stupňa“.
„Ako oznamovateľ som obdržal vyrozumenie, že v tomto prípade podvodu a zneužívania právomocí bolo začaté trestné stíhanie. Preto, lebo ministerstvo práce si všetko vymyslelo a Lipšic nespĺňal žiadne zákonné predpoklady na získanie takejto bezpečnostnej previerky. Po slovensky povedané: Lipšic je podozrivý, že špeciálnym prokurátorom sa stal na základe podvodu pri získaní bezpečnostnej previerky, bez ktorej by nemohol na funkciu špeciálneho prokurátora kandidovať,“ tvrdí Fico.

Polícia aj prokuratúra sa už Lipšicovou previerkou zaoberala vlani. Polícia zastavila vyšetrovanie, prokuratúra ho obnovila.
Lipšic zložil sľub do rúk predsedu Národnej rady Borisa Kollára (Sme rodina) 15. februára 2021./agentury/

X X X

V Poľsku pristáli americkí vojaci, ktorí posilnia východné krídlo NATO

Do Poľska prileteli v sobotu americkí vojaci, ktorí v čase rastúceho napätia pri ukrajinsko-ruských hraniciach posilnia východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR o tom informovala na základe správy agentúry PAP.
Americkí vojaci nastupujú do lietadla amerických vzdušných síl na letisku vo Fort Bragg, v štáte Severná Karolína, vo štvrtok 3. februára 2022.

Neďaleko obce Jasionka na juhovýchode Poľska pristálo osem lietadiel s vojakmi, vojenskou výbavou a príslušenstvom. Poľské ministerstvo obrany očakáva, že do krajiny priletí celkovo 1700 príslušníkov ozbrojených síl z 82. výsadkovej divízie zo základne Fort Bragg v Severnej Karolíne, vysvetľuje PAP.
Zo strany USA ide o reakciu na kroky Ruska, ktoré pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnilo desaťtisíce svojich vojakov a od Západu žiada splnenie bezpečnostných záruk, píše PAP s tým, že v Poľsku sa momentálne nachádza zhruba 4500 amerických vojakov.

Americký prezident Joe Biden v stredu oficiálne odsúhlasil nasadenie ďalších takmer 3000 vojakov do Nemecka, Poľska a Rumunska. Americké ministerstvo obrany oznámilo, že táto misia sa uskutočňuje v rámci podpory krajín NATO vo východnej Európe. Do Nemecka prileteli prvé americké posily už v piatok./agentury/

X X X

Ceny letia hore, a Matovič sa usmieva. Koalícia sa zahráva s ohňom

Smer predbehol Hlas. „Peter Pellegrini sa musí rozhodnúť, donekonečna sa nedá lavírovať,“ povedal Marián Repa.
Koalícia podcenila obrannú zmluvu s USA. Hoci ju parlament zrejme schváli, a prezidentka ratifikuje, vášne nie sú zažehnané.
„Robert Fico dostal do rúk zbraň proti koalícii, o akej sa mu ani nesnívalo,“ povedal Marián Repa.
Je presvedčený, že komunikáciu zmluvy smerom k verejnosti koalícia nezvládla. Zabudla na to, že z podobnej situácie dokázal vyťažiť maximum v minulosti už expremiér Vladimír Mečiar (HZDS).

Do veľmi podobnej situácie sa krajina dostala v čase, keď opozičný tábor vedie Robert Fico (Smer). „On dokázal otočiť o 180 stupňov, a z prozápadného politika sa stal odporca NATO a USA,“ dodal Repa.
Fico podľa neho hazarduje s bezpečnosťou krajiny, lebo pozná viaceré zmluvné záväzky Slovenska pred a po vstupe do NATO. „Referenda o zmluve s Američanmi sa ale Fico nevzdá,“ predpovedá Repa.

Výbušná atmosféra v súvislosti so zmluvou, ktorá nastala na Slovensku, je podľa neho výsledok práce opozície aj koalície. „Všetky strany roky podceňovali zahraničnú politiku Slovenska, a nepripravovali zo svojich radov skutočných odborníkov,“ dodal Repa.
. „Splnil sa dlhodobý cieľ Roberta Fica,“ dodal k téme komentátor Repa. Súčasne vyslovil pochopenie nad tým, že Smer volá k spolupráci Hlas a SNS.

„Fico si uvedomuje nulový koaličný potenciál po ďalších parlamentných voľbách, a tak hľadá riešenie,“ upozornil komentátor.
Viac otáznikov vyjadril nad osudom strany Hlas, ktorá vzišla zo Smeru, a chcela ponúknuť „inú“ politiku. „Peter Pellegrini sa musí rozhodnúť, či bude ďalej nerozhodný,“ odporúča komentátor druhej najsilnejšej strane na politickej scéne. Prečo koalícia stále nerozhodla ako bude riešiť šokujúci nárast cien tepla a potravín? Je problémom minister financií Igor Matovič (OĽaNO)? Dokedy bude koalícia tolerovať jeho správanie? /agentury/

X X X

Šéf WHO a čínsky premiér hovorili o pandémii COVID-19 a pôvode vírusu

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie je v Číne po prvý raz odvtedy, ako tam pricestoval v januári 2020, len niekoľko týždňov po zaznamenaní prvých prípadov covidu v meste Wu-chan.
Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v sobotu oznámil, že sa v Pekingu stretol s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom, s ktorým sa rozprávali o pandémii COVID-19 vrátane vyšetrovania jej pôvodu. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.

Tedros, ktorý do čínskej metropoly pricestoval na zimné olympijské hry, zverejnil na Twitteri fotografiu zachytávajúcu jeho stretnutie s Li Kche-čchiangom.
„S potešením som sa stretol s Li Kche-čchiangom. Diskutovali sme o potrebe ofenzívneho úsilia ohľadom spravodlivosti (prerozdeľovania) vakcín v tomto roku, aby sa zaočkovalo 70 percent celej populácie (na svete)," uviedol šéf WHO.

„Hovorili sme tiež o potrebe silnejšej spolupráce čo sa týka pôvodu covidu založenej na vede a dôkazoch," doplnil. Privítal tiež podporu premiéra Číny ohľadom posilnenia pozície WHO a diskusiu týkajúcu sa zvyšovania globálnej pripravenosti na prípadnú ďalšiu pandémiu.

Šéf WHO je v Číne po prvý raz odvtedy, ako tam pricestoval v januári 2020, len niekoľko týždňov po zaznamenaní prvých prípadov covidu v meste Wu-chan. O rok neskôr skúmali pôvod koronavírusu priamo vo Wu-chane členovia medzinárodného tímu expertov spoločne s čínskymi kolegami. Ich záverečná správa z marca 2021 uvádza, že najpravdepodobnejšou hypotézou pôvodu vírusu je, že na ľudí sa preniesol z netopierov cez ďalšie zviera. Teóriu, že unikol z miestneho laboratória v Číne vtedy označili za "mimoriadne nepravdepodobnú".

WHO so sídlom v Ženeve vlani zriadila novú Vedeckú poradnú skupinu pre pôvod nových patogénov (SAGO), ktoré by mohli v budúcnosti vyvolať pandémiu. Čínu vyzvala, aby dodala primárne dáta, ktoré pomôžu vyšetrovaniu. Peking to však odmietol s odôvodnením, že musí chrániť právo na súkromie pacientov, ktorých sa to týka, aktuality.sk

X X X

Verejnú výzvu za premenovanie ulice Tisu podporili Radičová aj politologička Szomolányi

Ulica Jozefa Tisu vo Varíne je na Slovensku posledná. Varínčania sa na jej odstránení nezhodujú.
VARÍN: Varínci sa v polovici februára pripravujú na zastupiteľstvo. Poslankyňa a aktivistka za premenovanie ulice Jozefa Tisa, Lenka Ticháková pre TV Markíza povedala, že ak nikto z poslaneckých kolegov nedá návrh na premenovanie ulice, podá ho opäť ona.
Ticháková zverejnila výzvu, ktorú podpísala bývalá premiérka Iveta Radičová, aj politologičky Soňa Szomolányi a Dagmar Kusá.

„Chcem poprosiť všetkých, ktorí si uvedomujú, že aj v dnešnej dobe je dôležité pripomínať historické fakty z čias prvého Slovenského štátu, aby podporili iniciatívu premenovať ulicu Dr. Jozefa Tisu."

Posledná na Slovensku
Ticháková pripomína, že Varín je jedinou obcou na Slovensku, ktorá má ulicu pomenovanú po predstaviteľovi vojnového Slovenského štátu, ktorý bol odsúdený za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a vlastizradu.
„Jozef Tiso bol prezidentom vojnového Slovenského štátu, hlavným veliteľom ozbrojených síl, predsedom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, najvyšším veliteľom Hlinkovej gardy. Jozef Tiso nesie plnú politickú zodpovednosť za dianie v našej krajine počas II. sv. vojny," pokračuje.

Ticháková sa už niekoľko rokov snaží o premenovanie ulice. Podľa nej verejný priestor nemá byť pomenovaný podľa človeka, ktorý sa podpísal pod zákony, ktoré časť spoluobčanov zbavili základných ľudských práv a ktorý podpísal aj zákon, ktorým sa spätne zlegalizovali deportácie časti občanov do koncentračných táborov.

Zmenu zamietli
Návrh na premenovanie ulice podala Ticháková naposledy v auguste. Poslaneckí kolegovia zaň nezahlasovali s tým, že mal legislatívne nedostatky. ​

Ticháková zároveň tvrdí, že pomenovanie ulice po Tisovi v roku 1993, bolo nezákonné. Varínski poslanci v súčasnosti čakajú na stanovisko prokuratúry, ktorá to má potvrdiť alebo vyvrátiť.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov však tvrdí, že okresná prokuratúra v Žiline už v roku 2005 skonštatovala, že prijatím uznesenia o premenovaní ulice porušilo obecné zastupiteľstvo v roku 1993 zákon o obecnom zriadení.
Paradoxom je, že pred Tisom ulica niesla meno kapitána Ladislava Pfliegela, hrdinu SNP, ktorý bol rodákom z Varína.

Obvinenie
Po nezahlasovaní za Tichákovej návrh Národná kriminálna agentúra obvinila desiatich poslancov okrem nej, zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic obvinenia voči poslancom zrušil. Zároveň však dodal, že pomenovanie ulice po najvyššom predstaviteľovi režimu, ktorý zbavil časť svojich občanov všetkých základných práv, je prejavom cynizmu.

Varínski poslanci pre Aktuality.sk po zrušení obvinenia povedali, že zatiaľ nevedia, ako sa k premenovaniu ulice postavia. Výtvarník Peter Kalmus a aktivista Michal Greško po týchto udalostiach odmontovali tabuľku s názvom ulice z budovy vo Varíne.
Na bráne budovy následne pribudol nasprejovaný nápis s menom Jozefa Tisa, aktuality.sk

X X X

Verejnú výzvu za premenovanie ulice Tisu podporili Radičová aj politologička Szomolányi
​
Ulica Jozefa Tisu vo Varíne je na Slovensku posledná. Varínčania sa na jej odstránení nezhodujú.
VARÍN: Varínci sa v polovici februára pripravujú na zastupiteľstvo. Poslankyňa a aktivistka za premenovanie ulice Jozefa Tisa, Lenka Ticháková pre TV Markíza povedala, že ak nikto z poslaneckých kolegov nedá návrh na premenovanie ulice, podá ho opäť ona.
Ticháková zverejnila výzvu, ktorú podpísala bývalá premiérka Iveta Radičová, aj politologičky Soňa Szomolányi a Dagmar Kusá.

„Chcem poprosiť všetkých, ktorí si uvedomujú, že aj v dnešnej dobe je dôležité pripomínať historické fakty z čias prvého Slovenského štátu, aby podporili iniciatívu premenovať ulicu Dr. Jozefa Tisu."

Posledná na Slovensku

Ticháková pripomína, že Varín je jedinou obcou na Slovensku, ktorá má ulicu pomenovanú po predstaviteľovi vojnového Slovenského štátu, ktorý bol odsúdený za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a vlastizradu.
„Jozef Tiso bol prezidentom vojnového Slovenského štátu, hlavným veliteľom ozbrojených síl, predsedom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, najvyšším veliteľom Hlinkovej gardy. Jozef Tiso nesie plnú politickú zodpovednosť za dianie v našej krajine počas II. sv. vojny," pokračuje.

Ticháková sa už niekoľko rokov snaží o premenovanie ulice. Podľa nej verejný priestor nemá byť pomenovaný podľa človeka, ktorý sa podpísal pod zákony, ktoré časť spoluobčanov zbavili základných ľudských práv a ktorý podpísal aj zákon, ktorým sa spätne zlegalizovali deportácie časti občanov do koncentračných táborov.

Zmenu zamietli
Návrh na premenovanie ulice podala Ticháková naposledy v auguste. Poslaneckí kolegovia zaň nezahlasovali s tým, že mal legislatívne nedostatky. ​

Ticháková zároveň tvrdí, že pomenovanie ulice po Tisovi v roku 1993, bolo nezákonné. Varínski poslanci v súčasnosti čakajú na stanovisko prokuratúry, ktorá to má potvrdiť alebo vyvrátiť.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov však tvrdí, že okresná prokuratúra v Žiline už v roku 2005 skonštatovala, že prijatím uznesenia o premenovaní ulice porušilo obecné zastupiteľstvo v roku 1993 zákon o obecnom zriadení.
Paradoxom je, že pred Tisom ulica niesla meno kapitána Ladislava Pfliegela, hrdinu SNP, ktorý bol rodákom z Varína.

Obvinenie
Po nezahlasovaní za Tichákovej návrh Národná kriminálna agentúra obvinila desiatich poslancov okrem nej, zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic obvinenia voči poslancom zrušil. Zároveň však dodal, že pomenovanie ulice po najvyššom predstaviteľovi režimu, ktorý zbavil časť svojich občanov všetkých základných práv, je prejavom cynizmu.

Varínski poslanci pre Aktuality.sk po zrušení obvinenia povedali, že zatiaľ nevedia, ako sa k premenovaniu ulice postavia. Výtvarník Peter Kalmus a aktivista Michal Greško po týchto udalostiach odmontovali tabuľku s názvom ulice z budovy vo Varíne.
Na bráne budovy následne pribudol nasprejovaný nápis s menom Jozefa Tisa, aktuality.sk

X X X

Budúcnosťou medicíny je ľudskosť. Odbornosť vyrieši umelá inteligencia

Eva Goncalvesová, primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH

3D tlačou vyrobíte kosť alebo nejakú neživú náhradu, nie funkčné tkanivo. Neviem si predstaviť, že by bol výrobok z 3D tlačiarne použitý ako náhrada orgánu, ktorý má mať nejaké funkcie, hovorí lekárka Eva Goncalvesová.
Začiatkom roka priniesli svetové médiá správu o prelomovej operácii: lekári z nemocnice v americkom Baltimore transplantovali 57-ročnému mužovi geneticky upravené prasacie srdce. Osemhodinový zákrok patrí napriek počiatočnému nadšeniu k vysoko experimentálnym operáciám a je iba prvým krokom na ceste smerujúcej k masovejšiemu využívaniu zvieracích orgánov pri život zachraňujúcich transplantáciách. Podľa primárky oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca v Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave Evy Goncalvesovej je dnes stále otázne, či by mohli modifikované zvierace orgány zachraňovať životy.
​
X Transplantácia zvieracieho orgánu do ľudského tela je predmetom výskumov už dlhé desaťročia, teraz sa o ňu pokúsili v USA. Kedy sa o nej začalo v odborných kruhoch vôbec hovoriť?

Výskum v oblasti medzidruhových operácii, tzv. xenotransplantácií má dlhú históriu. Väčšinou sa na tieto účely používali orgány veľkých primátov, ako sú šimpanzy alebo paviány. V 60., 70. a 80. rokoch minulého storočia sa udiala celá séria neúspešných pokusov, a to nielen v USA, ale aj v Indii alebo Pakistane.

X Prečo boli toľké roky neúspešné?

Ukázalo sa, že to nebude možné dovtedy, kým nebude zvierací orgán modifikovaný tak, aby sa čo najviac podobal ľudskému. Zásadnou prekážkou transplantácie nemodifikovaného orgánu zo zvieraťa na človeka je takzvaná hyperakútna rejekcia. Ide o obranný mechanizmus, ktorý majú vyvinutý jednotlivé druhy vrátane človeka. Telo mimoriadne rýchlo rozpozná cudzie tkanivo a urobí všetko pre to, aby sa ho zbavilo. Je to silná imunitná reakcia.

X Takže to vyzeralo skôr ako sci-fi?

Koncom 90. rokov som sa touto problematikou zaoberala, ale prestali sme to riešiť, pretože to vyžadovalo zvládnuť genetické inžinierstvo a genetickú manipuláciu s organizmom. Medzi odborníkmi sa ironicky hovorilo: „Xenotransplantácie sú budúcnosťou transplantácií a vždy budú.“

X Experiment z USA ukázal, že to nemusí byť až taká vzdialená budúcnosť. Ako sa odvtedy zmenilo genetické inžinierstvo?

Veda z iných oblastí priniesla množstvo nových technológií a možností. Manipulovať alebo geneticky upraviť zviera nie je dnes ľahké, ale dá sa to a vedci sú úspešní. Dôkazom je tohtoročná transplantácia. Na jeseň minulého roka tiež prebehla xenotransplantácia, pacient dostal zvieraciu obličku.

X Podľa medializovaných informácií pacient aj po operácii fungoval s umelým srdcom a odpájanie od prístrojov malo byť veľmi pozvoľné. Kedy budeme vedieť, že sa operácia podarila?

Záleží, či sa na to pozeráme z vedeckého alebo osobného hľadiska. Autori presne zadefinovali, čo je pre nich úspech. V tomto prípade za úspech považujú, že orgán prežije 90 dní. Neznamená to však, že transplantácie zvieracích orgánov budú povolené v klinickej medicíne.

X Genetická manipulácia i využívanie zvierat na rôzne pokusy môžu v ľuďoch vyvolávať rozporuplné názory. Neobávate sa, že xenotransplantácie narazia na etické otázky?

Etika je vždy vyvážením niečoho. Ak je cieľ napríklad kozmetický, nie je to asi etické. Ak je však protiváhou záchrana života, vtedy to nadobúda iný rozmer. Zvieracia etika je v tomto prípade dobre ošetrená. Vylúčili sa transplantácie orgánov z primátov. Nielen z etických, ale aj praktických dôvodov.

X Prečo sa americký vedci rozhodli práve pre prasa?

Ak budeme uvažovať nad týmito metódami a reálne ich využívať v praxi, potrebujeme zvierací druh, ktorý sa dobre množí v zajatí, jeho chov nie je drahý, rýchlo rastie a veľkosťou je podobný človeku. Prasatá chovajú ľudia už od nepamäti. Etický problém by tu teda nemal byť, keďže všetko z nich využívame už tisícky rokov. Aj pri transplantácii pôjde, tak ako doteraz, o využívanie prasiat vo svoj prospech.

X Využíva dnešná medicína časti zvieracích tiel v štandardnej liečbe?

Využívame prasacie tkanivá, najmä v kardiológii na umelé chlopne. Nie sú modifikované. Možno ich deformovať a prispôsobiť. Náš imunitný systém na ne nereaguje vôbec alebo minimálne. Sú to mŕtve tkanivá. Kedysi dávno sa používal napríklad prasací inzulín.

​Xenotransplantácia bude drahšia

Transplantácia srdca je operácia, ktorej cena sa pohybuje v desiatkach tisíc eur. Ak si ju porovnáme s tou, ktorú robíte dnes, aký je tam cenový rozdiel?

Netreba zabúdať, že túto technológiu vyvinula súkromná spoločnosť, ktorá nechce len zachraňovať ľudstvo, ale aj podnikať. Investovala nepredstaviteľné prostriedky a očakáva návratnosť. Výskum trval desiatky rokov a v skutočnosti sa ešte len začína. Ak bude operácia úspešná a nadizajnujú sa klinické skúšania, nastane extrémne zložitá a dlhá fáza testovania. Všetky tieto kroky sa musia premietnuť do ceny.

Je to ako s liekom, ktorý niekto vyvíja 20 rokov a potom sa dostane na trh. Vysoká cena nie je za výrobné náklady, ale za výskum. Ťažko dnes povedať, koľko to bude stáť. Ak to bude úspešné, určite to bude drahšie ako to, čo používame teraz.

X Kmeňové bunky sa pre svoje jedinečné vlastnosti využívajú na liečbu veľkého množstva ochorení. Mohli by byť v budúcnosti využité aj pri transplantácii orgánov, napríklad na ich výrobu?

My sme ich kedysi používali v experimente na liečbu ochorenia srdca u desiatich pacientov a nevideli sme zvláštny efekt. Kmeňové bunky sa dajú použiť na regeneráciu chorého orgánu. Druhá možnosť je, že „kostru“ orgánu osídlite týmito bunkami, ony sa rozmnožia a vytvoria orgán. Takáto metodika je pomerne ďaleko vo vytvorení umelého močového mechúra.

X Dokázali by sme takto vytvoriť aj srdce?

Z hľadiska funkcie a komplexnosti je to neporovnateľné. Áno, experimentuje sa a hľadajú sa spôsoby, no v takých komplexných orgánoch, akým je srdce, zatiaľ nie sú viditeľné úspechy.

X Niektorí fanúšikovia 3D tlače hovoria, že by mohla byť cestou k dostupnosti orgánov. Je to reálna predstava?
3D tlačou vyrobíte kosť alebo nejakú neživú náhradu, nie funkčné tkanivo. Alebo napríklad, keď chirurga čaká náročný zákrok, prostredie si predtým vytlačí, aby sa vedel lepšie pripraviť. Neviem si predstaviť, že by bol výrobok z 3D tlačiarne použitý ako náhrada orgánu, ktorý má mať nejaké funkcie.

Život so srdcom riadeným počítačom

X Od prvej transplantácie srdca na Slovensku ubehlo už takmer 24 rokov. Ak si porovnáme postup, výsledok a prognózu prežitia, kam sme sa posunuli?

Rýchla odpoveď by bola, že sa to dramaticky nezmenilo. Nie je to tak. Chirurgická technika ostala presne rovnaká. Rovnako aj pooperačná starostlivosť. Máme však stále viac chorých, ktorí srdce potrebujú. Počet dostupných orgánov je však rovnaký: ročne okolo 20, čo zďaleka nestačí.

Za posledných desať rokov sme však začali používať tzv. mechanické podpory obehu. Znamená to, že pacientovi voperujeme k chorému srdcu podporné čerpadlo. Robí sa to buď ako definitívne, alebo dočasné riešenie.
X Ako vyzerá život s takou náhradou?

Pacienti sú doma, nie je to úplne jednoduché. Ale mali sme takých, ktorí chodili normálne do práce, na ryby, prechádzky. Je to čiastočné východisko, no ovplyvňuje to transplantačný program.
Operácie sú zložitejšie. Pri transplantácii operujeme pacientov, ktorí už podstúpili náročný zákrok voperovania umelej náhrady. Z hľadiska úspešnosti sme však na tom lepšie. Naše centrum s 20 transplantáciami ročne sa ani zďaleka nepovažuje z celosvetového hľadiska za „nízkoobjemové“.

X V prípade umelej náhrady hovoríme o umelom srdci?

Sú dva spôsoby. Buď pacient dostane kompletne umelé srdce a to, čo je vnútri, dáme von. Alebo dostane mechanickú podporu obehu – choré zostáva a pridá sa k nemu podporné čerpadlo.

X Koľko pacientov s umelou náhradou máme na Slovensku?

Mali sme ich desať. Niektorí neprežili, niektorí sú po transplantácii. Posledný pacient, 18-ročný muž s tým chodil polroka a dnes už je po transplantácii. Z perspektívy jednotlivých osudov je to pozitívne, no je to technológia, ktorá nevyzerá veľmi priateľsky. Do budúcna to bude o konkurencii mechanických a biologických náhrad. Biologické vyzerajú priateľskejšie.

X Prečo?

Pacient s mechanickou podporou obehu chodí so srdcom, ktoré hrkoce, búcha. Nosí so sebou jednu veľkú tašku s batériami a počítačom, ktorý riadi kontrolnú jednotku a komunikuje s umelým orgánom. Je to náročný život a má svoje komplikácie.

Darcovstvo orgánov brzdí smútok zo straty

X Hovoríte, že orgánov je výrazne menej, ako potrebujete. Zmenil sa za posledných 20 rokov postoj Slovákov k darcovstvu orgánov?

Viem to sprostredkovane, pretože podľa zákona nesmú byť v procese rozhodovania o mozgovej smrti a darcovi orgánov angažovaní tí istí lekári, ktorí sú zodpovední za transplantáciu. Myslím si, že populácia je už v rozmýšľaní mierne vyspelejšia. Deje sa tak aj vďaka kampani Sedem životov, ktorú už niekoľko rokov vedie Slovenská transplantologická spoločnosť. Stále sú však takí, ktorí nesúhlasia, no s týmto problémom sme konfrontovaní čoraz zriedkavejšie.
X Na Slovensku je podľa zákona potenciálnym darcom každý, ak nepodpíše nesúhlas. Ako lekári sa držíte zákona alebo si pýtate súhlas od príbuzných?

V prípade definitívneho nesúhlasu pozostalých sa orgány neodoberajú, aj keď je zákon na našej strane.

X Prečo sa podľa vás niektorí ľudia nevedia stotožniť s predstavou, že srdce ich mŕtveho príbuzného voperujú niekomu inému?

Nemyslím si, že by to bolo racionálne. Sú to matky a otcovia mladých mužov a žien, zaskočení ich náhlym tragickým úmrtím. Nie sú schopní racionálne uvažovať. Je to prvoplánová emočná a veľmi pochopiteľná reakcia, no práve preto sa dá s tými ľuďmi pracovať. Máme na to školený personál, ktorý vie narábať s emóciami, aby nakoniec súhlasili.

X Ak už je srdce k dispozícii, koľko majú lekári času na to, aby ho dopravili od darcu do tela príjemcu?

V  prípade srdca veľmi málo. Do štyroch hodín sú výsledky akceptovateľné. Čím menej, tým lepšie. Minulý rok sme začali srdce uchovávať a  transportovať modernejšou technológiou. Používame nový systém. Srdce je uložené v  schránke s prísne hygienicky a teplotne regulovaným prostredím tak, aby pri manipulácii nedošlo k otrasom, mechanickému poškodeniu ani chladovej traume. Ukazuje sa, že vďaka tomu môže byť mimo tela trochu dlhšie.
Úplnou hudbou budúcnosti sú špeciálne a veľmi drahé prístroje. Srdce do nich dáte a viete ho „spustiť do prevádzky“ za umelého obehu. Dostane kompletnú výživu a prežije niekoľko desiatok hodín. Aj srdce, ktoré v pôvodnom darcovi nie je považované za optimálne a vhodné na klasickú transplantáciu, sa dá v takom prístroji vylepšiť.

X Sú takéto prístroje dostupné v bežných nemocniciach alebo sú iba vo fáze klinického testovania?

Prvé skúsenosti s nimi majú v Česku. Používajú sa v rozľahlých krajinách, kde sa transportujú k pacientom na veľké vzdialenosti – v USA, Kanade, Škandinávii. Jedno ošetrenie srdca tam ďaleko presahuje 100-tisíc eur. A to ste ešte netransplantovali, iba ste srdce niekam položili a niečo ste s ním urobili.
My sme o tomto rokovali a prišli sme na to, že pre takú malú krajinu ako Slovensko s našou frekvenciou transplantácií je to nákladovo absolútne neprijateľné.

X Predstavme si, že dostanete informáciu o tom, že je k dispozícii ďalšie srdce. Ako vyzerá následná organizácia, ak je pacient napríklad z Prešova a treba ho dopraviť do Bratislavy a do štyroch hodín srdce transplantovať?
Najprv dostaneme informáciu, napríklad z Martina, že je tam človek s potvrdenou mozgovou smrťou a mohol by byť darcom. Oznámia nám parametre. Podľa krvnej skupiny, váhy a výšky darcu vyberieme z čakacieho listu pacienta s akceptovateľnou krvnou skupinou, približne rovnakej veľkosti. Ďalšie kritérium je urgentnosť. Ak je niekto v nemocnici a má prognózu na niekoľko dní, má prednosť pred tým, kto žije doma. Štvrtým kritériom je doba čakania. Následne zavoláme príjemcovi.

Každý z pacientov na čakacej listine má u záchranných zdravotných služieb objednávku. Stačím mu zdvihnúť telefón, oznámiť, že má darcu a zavolať si transport – sanitku alebo vrtuľník. Medzitým odletí jeden tím do Martina po srdce a ďalší tím sa pripravuje na transplantáciu. V Martine odoberú srdce, privezú ho do Bratislavy a príjemca čaká na sále na operáciu.

Koronavírus a transplantácie

X Jedna vec je mať orgán k dispozícii, druhá vedieť, že je vhodný pre daného príjemcu. Stalo sa vám, že ste na kliniku priviezli pacienta, ktorému nakoniec srdce nevyhovovalo?

Je to zorganizované tak, aby sa to nestalo. Ľudí, ktorých máme na čakacom liste, každé dva týždne telefonicky kontaktujeme. Každé tri mesiace ich fyzicky hospitalizujeme a prešetrujeme. Majú presné pokyny, čo robiť, keď sa niečo stane. Nemali sme situáciu, že by sme sem niekoho zavolali a až na mieste zistili, že nie je vhodným príjemcom.
X Slovensko už dva roky bojuje s pandémiou koronavírusu. Ako ovplyvnila transplantácie na Slovensku?
Ťažko. Niektoré transplantácie boli na nejakú dobu zastavené: obličky a myslím, že aj pečeň. My sme program transplantácií srdca nezastavili ani jeden deň. Paradoxne sme ani neklesli s počtom. Za rok 2020 sme mali jeden z najvyšších počtov transplantácií. Dostávali sme aj orgány z Česka, ktoré tam nemohli byť uplatnené. Rok 2021 bol priemerný. Nezaznamenali sme dramatický pokles počtu darcov. Je to však skôr výnimka – z celosvetového hľadiska to kleslo všade.

X Mnohí pacienti po transplantácii majú obavy z očkovania proti covidu-19. Čo je pre nich nebezpečnejšie: nakaziť sa alebo zaočkovať?

Títo pacienti sú vo vyššom riziku ťažkého priebehu covid-19. Všetci užívajú imunosupresíva, čo sú lieky na potláčanie imunity. Koronavírus je pre nich oveľa väčším rizikom ako očkovanie. Pacienti po orgánových transplantáciách boli napríklad medzi prvými, ktorí mali ísť na tretiu dávku.

Budúcnosťou medicíny je empatia

X Ak sa pozriete naspäť do minulosti, čo považujete za najväčší pokrok medicíny?

Pravdepodobne zobrazovacie metódy. Keď sme začínali, mali sme röntgen a veľmi primitívne echo. Medzičasom sa diagnostika dramaticky zlepšila. Podrobnosti, štruktúry, funkcie, ktoré vieme zobraziť, sú neuveriteľné. Občas sa stáva, že nájdeme abnormálny nález, ktorého význam presne nechápeme a  nie sme si istí, aký má klinický význam a  nakoľko pacienta ohrozuje. Je to daň za pokrok.

X Medicína je odbor, ktorý neustále napreduje. Čo zásadné ju podľa vás v budúcnosti čaká?

Medicínu zmení umelá inteligencia. Nemyslím si, že to bude za desiatky rokov, ale za niekoľko. Ak bude dobre naprogramovaná, úloha lekára už nebude spočívať v rozhodovaní o  diagnóze či liečbe. Robotické technológie v  spojení s  umelou inteligenciou dokážu realizovať rôzne zákroky. Úlohou bude nakŕmiť umelú inteligenciu správnymi údajmi. Veľmi ťažkou úlohou bude ustrážiť etický rozmer rozhodnutí umelej inteligencie.

Oveľa náročnejšie a dôležitejšie bude, aby bol lekár vybavený emočnou inteligenciou, sociálnou inteligenciou a komunikačnými schopnosťami. Pacient očakáva ľudskú interakciu. A to bude pre lekárov náročné, pretože to je na medicíne jedna z najvyčerpávajúcejších vecí: komunikácia s pacientom, aktuality.sk

X X X

​Umelý sneh narúša snahu čínskej olympiády o zelený imidž. Môžu sa naň minúť stovky miliónov litrov vody

Zimné olympijské hry v čínskom Pekingu sa zapíšu do histórie ako jedny z najkontroverznejších v histórii.
Okrem diplomatického bojkotu súvisiaceho s porušovaním ľudských práv zo strany čínskej vlády, prísnych opatrení kvôli šíriacemu sa variantu omikron, či obvinení z bezpečnostných medzier v oblasti informačných technológií, čelia hry aj znepokojeniu zo strany odborníkov na životné prostredie.

Peking sľúbil usporiadať „prvé zelené a čisté“ zimné olympijské hry, čo chce dosiahnuť napríklad udržateľným manažmentom športovísk, nízkouhlíkovým programom, napájaním miest konania hier zelenou elektrinou alebo náhradným vysádzaním stromov.

Tieto snahy, ktoré však aj tak mnohí označujú za greenwashing, zatienil fakt, že pôjde o vôbec prvé zimné olympijské hry, ktoré sa spoliehajú výlučne na umelý sneh. Mnohým ochranárom sa nepáči ani to, že niektoré podujatia sa budú konať uprostred prírodnej rezervácie, napríklad na hore Xiaohaituo v národnom parku v Jen-čchingu. Kvôli výstavbe olympijských tratí sa muselo odstrániť 20 000 stromov, Pekinský olympijský výbor však tvrdí, že ich presadil inde.
Hory sú síce vybavené špičkovými zjazdovkami, no chýba im to podstatné – skutočný sneh. Minulý rok od januára do marca napadli v stredisku Jen-čching, ktoré leží asi 90 kilometrov severozápadne od Pekingu, len 2 cm snehu. Fakt, že v lokalite je sneh len párkrát do roka, zdôraznil Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v správe o hodnotení ponúk už v júni 2015.

Varoval, že Jen-čching, kde sa budú konať disciplíny zjazdového lyžovania a slalomu, a Čang-ťia-kchou, dejisko podujatí bežeckého lyžovania, skokov na lyžiach a snowboardingu, mali za rok slabé snehové zrážky, a zimné hry by sa museli spoliehať výlučne na umelý sneh.
Aj napriek týmto informáciám však Čína v roku 2015 vyhrala nad Kazachstanom, aj keď len o štyri hlasy. MOV napokon uviedol, že umiestnenia zimných hier závisia od mnohých faktorov, nielen od sneženia. Umelé zasnežovanie využívala na 80 % aj olympiáda v Soči v roku 2014 a na 90 % olympiáda v Pjongčangu o štyri roky neskôr.

​Najneudržateľnejšie hry v histórii?

Peking prisľúbil, že všetky súťažné miesta budú pokryté „kvalitným snehom“, aj keď len umelým. Práve táto skutočnosť však značne narušila snahu Číny vyzerať ako environmentálne zodpovedný usporiadateľ.
„Môže ísť o najneudržateľnejšie zimné olympijské hry v histórii. Tieto hory nemajú prakticky žiaden prírodný sneh,“ uviedla profesorka geografie Carmen de Jong na Univerzite v Štrasburgu pre The Guardian. Dodala, že umelý sneh je náročný na spotrebu vody a energie, poškodzuje zdravie pôdy a spôsobuje eróziu.

Peking býval kedysi na vodné zdroje bohatý, vyschol však, keď sa jeho populácia za posledných 25 rokov zdvojnásobila na odhadovaných 22 miliónov. Odborníci už v roku 2015 zdôrazňovali, že by sa tu lyžiarske strediská rozhodne stavať nemali, pretože takýto umelý rozvoj je ekologicky neudržateľný.

Podľa výpočtov bude na zabezpečenie prevádzky olympijských disciplín potrebných približne 220 miliónov litrov vody pre výrobu umelého snehu, v prípade teplejších dní to môže byť ešte viac. 100 % umelé zasnežovanie na olympiáde má zjazdovkám zabezpečiť viac ako 100 snehových generátorov a 300 snežných del, na ktorých napájanie sa spotrebuje množstvo energie. Čína však tvrdí, že používa také, ktoré spotrebujú o 20 % menej energie ako tie, ktoré sa používali počas predchádzajúcich hier.

​Problémy s umelým snehom

Podľa manažéra olympijského areálu, Jacquesa Fourniera, ktorý má stroje na starosti, je problémom aj to, že v lokalite je veľmi sucho a fúka silný vietor. V takýchto podmienkach hrozí, že sneh vietor odveje a bude sa musieť vyrobiť nový. Inžinieri tiež musia vodu dostať do suchej pôdy, aby zem zamrzla predtým, ako na ňu môžu pridať vrstvu snehu.
Vytvorenie umelého snehu si tak vyžaduje nielen značné zdroje a infraštruktúru, ale ovplyvňuje tiež samotné súťaženie - odborníci na zimné športy tvrdia, že kvôli umelému snehu budú pre športovcov hry nebezpečnejšie. Umelý sneh totiž tvorí 70 % ľadu v porovnaní s prírodným snehom, ktorý tvorí asi 30 % ľadu. Takýto sneh vytvára tvrdší lyžiarsky povrch, ktorý je zradnejší pri štartoch a pristátiach športovcov. Snowboardistka Jamie Anderson sa počas tréningu bála vyskúšať ľadovú trať a sneh označila za „nepriestrelný ľad". Japonskú snowboardistku Rinu Yoshiku odviezla po štvrtkovom tréningu sanitka po páde na slopestyle trati v Čang-ťia-kchou.

Umelý sneh má v porovnaní s prírodným snehom vysokú hustotu a koncentráciu tekutej vody, tým pádom aj väčšiu hmotnosť a nižšiu tepelnú izolačnú schopnosť. Tieto faktory spôsobujú zamrznutie podkladových vrstiev pôdy, čo bráni prechodu kyslíka a spôsobuje úhyn všetkej vegetácie pod ňou. To mení biodiverzitu horských svahov a môže to tiež spôsobiť problémy miestnej divokej zveri.

​Čína trvá na ekologickosti hier

Čína však odmieta škody na životnom prostredí a tvrdí, že zasnežovanie na olympiáde bude vyvíjať minimálny tlak na miestne zásobovanie vodou. Odvoláva sa na špeciálnu sieť 11 nádrží, ktoré vybudovala blízko športovísk na zachytávanie dažďa a roztopeného snehu. Zasnežovanie tak nie je podľa pekinského organizačného výboru nenávratná spotreba vodných zdrojov a tvrdí, že voda z roztopeného snehu bude pomocou potrubí opäť zhromaždená v nádržiach, čím sa má umožniť jej recyklácia. Experti však varujú, že tento postup taktiež naruší prirodzený vodný cyklus v regióne.
Čína sa tiež pýši tým, že všetka elektrina na športoviskách je zelená, čo má vynahradiť obavy z množstva spotrebovanej energie pri výrobe umelého snehu. „Prúdi sem z veterných elektrární na sever od Pekingu. Tento systém bol vybudovaný špeciálne pre zimné olympijské hry,“ uviedol zástupca riaditeľa Národného centra alpského lyžovania Li Sin. Kritici však upozorňujú na to, že chválenie sa zelenou energiou na olympiáde by nemalo zakrývať skutočnosť, že viac ako polovica čínskej energie sa stále vyrába z uhlia.

Výstavba solárnych a veterných elektrární, ktorá sa začala v roku 2015 po tom, čo Peking vyhral usporiadateľstvo hier, je však problematická aj z iného dôvodu. Pripravila totiž tisíce poľnohospodárov o kvalitnú pôdu, a tak aj o obživu. Sľubované peniaze za pozemky mnohí nedostali. Ako uviedol miestny farmár Pchi, k podpisu zmlúv o prenájme pôdy ich prinútili a kto odmietol, bol zbitý alebo zadržaný policajtmi. Jeho samotného kvôli protestu uväznili na 40 dní.
Niektorým farmárom úrady sľúbili výmenou za pozemok prácu v olympijskom areáli. Vývoj však podľa nich zničil lesy, miestnu pôdu, niektorí sa museli presťahovať, pretože ich dedina padla kvôli výstavbe nových luxusných hotelov.

​Čína tiež v snahe o zelenú olympiádu a čistejšie ovzdušie obmedzila vozidlá a prevádzku priemyselných odvetví, ktoré produkujú najviac emisií CO2. Zostávajúce emisie chce krajina kompenzovať vysadením 80 000 hektárov stromov v okolí Pekingu, čo je však taktiež zo strany niektorých environmentalistov vnímané skepticky - stromy sa totiž musia správne udržiavať a musia rásť 10 až 20 rokov, aby dokázali dostatočne čistiť vzduch.

Peking sa zaviazal splniť požiadavky stanovené v agende OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, no bude ťažké vyhodnotiť, či napokon splní svoj ciel mať „uhlíkovo neutrálne“ hry. „Olympiáda v roku 2022 jasne ukazuje, aký je v skutočnosti pojem udržateľnosť zneužívaný a v súčasnosti už zbytočný. Používa sa na čokoľvek, čo kto chce, a stratilo to zmysel. Je jasné, že peniaze, moc, vplyv a politika sa spojili, aby hry udelili oblasti bez dostatočného snehu," myslí si Richard Butler, profesor cestovného ruchu na Strathclyde University, aktuality.sk