Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a oznámil im, že "v blízkej budúcnosti" má v úmysle podpísať výnos o uznaní Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Uvádza sa to vo vyhlásení Kremľa, z ktorého citovala agentúra Interfax. Scholz Putina varoval pred takýmto krokom, ktorý by bol podľa jeho slov v „ostrom rozpore“ s minskými dohodami zameranými na urovnanie konfliktu v Donbase, informovali agentúry DPA a AFP.

Nemecký kancelár podľa slov svojho hovorcu Steffena Hebestreita zdôraznil, že uznanie Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) by bolo „jednostranným porušením“ minských dohôd zo strany Ruska. Putina zároveň vyzval k „okamžitej deeskalácii“ a stiahnutiu vojsk z hraníc s Ukrajinou.

„(Kancelár) zdôraznil, že teraz je mimoriadne dôležité dodržiavať prímerie na východnej Ukrajine a podniknúť kroky k zmierňovaniu (napätia),“ uviedol úrad kancelára s tým, že „Rusko má v tomto smere osobitnú zodpovednosť“.
Scholz momentálne po rozhovore so šéfom Kremľa konzultuje situáciu okolo Ukrajiny s „najbližšími partnermi“ vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Macron po telefonáte s Putinom zvolal bezpečnostnú radu štátu.

Trestné operácie proti Donbasu
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok v súvislosti s dianím na východe Ukrajiny vyhlásil, že „Kyjev vykonal už dve trestné operácie proti Donbasu, teraz to vyzerá na začiatok tretej“. Na otvorení zasadnutia Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktoré sa koná v Kremli, Putin osobitne zdôraznil osudy ľudí žijúcich na týchto územiach.

Putin na zasadnutí podľa agentúry AFP priznal, že už nemá pocit, že by mierový plán z Minska, dohodnutý s Francúzskom, Nemeckom a Kyjevom, dokázal vyriešiť ukrajinský konflikt. „Chápeme, že neexistujú žiadne vyhliadky“ na implementáciu mierových dohôd z Minska, povedal Putin podľa AFP na zasadnutí. Podľa agentúry TASS Putin skonštatoval, že rokovací proces o Donbase je v slepej uličke.

Ako uviedol Interfax, rokovanie v Kremli je venované posúdeniu situácie v Donbase a vytýčeniu našich „ďalších krokov…berúc do úvahy výzvy vedúcich predstaviteľov Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky“, ktorí sa na ruské vedenie obrátili so žiadosťou o uznanie ich suverenity.
Putin pripomenul, že otázka ich uznania „veľmi úzko súvisí s globálnymi problémami zaistenia bezpečnosti sveta vo všeobecnosti a na európskom kontinente zvlášť“.

Podľa Putina na zasadnutí prednesie správu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý sa angažuje „v oblasti pokusov o vyjednanie bezpečnostných záruk s Washingtonom a Bruselom“.
Okrem toho vystúpi Dmitrij Kozak, ktorý zastupuje Rusko na rokovaniach v tzv. normandskom formáte. Podľa Putina má Kozak podať svoje hodnotenie toho, „čo sa deje v oblasti rokovaní o implementácii dohôd z Minska“, ktoré boli podpísané v roku 2015 s cieľom vyriešiť konflikt na východe Ukrajiny.

Predseda ruskej vlády Michail Mišustin podľa agentúry TASS vyhlásil, že jeho vláda robí prípravy na uznanie DĽR a LĽR už niekoľko mesiacov. Dodal, že podporuje návrh na uznanie ich nezávislosti, ak nedôjde k pokroku v rokovaniach, dodal TASS.
Minister obrany Sergej Šojgu sa vyslovil za uznanie DĽR a LĽR. V podobnom duchu sa podľa TASS vyjadrili aj ďalší účastníci zasadnutia Bezpečnostnej rady. „Ukrajina ani jej západní spojenci nepotrebujú Donbas,“ vyhlásil podľa TASS Dmitrij Kozak, ktorý kritizoval ukrajinské vedenie za to, že „za pochodu“ vymýšľa nové schémy pre urovnanie situácie v Donbasu, ktoré sú „z oblasti právneho kreténizmu“./agentury/

X X X

Napätie medzi Západom a Ruskom stúpa. Putin nechce summit s Bidenom, spor urovnáva Macron

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vyzval na uznanie proruských separatistických oblastí na Ukrajine.
Už od začiatku krízy vystupuje ako mediátor medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron od vypuknutia napätia medzi Kremľom a Ukrajinou zohráva rolu akéhosi mediátora.
Aj dnes v noci o jednej hodine (moskovského času) si s ruským prezidentom Vladimirom Putinom opäť zavolal, ich hovor trval 105 minút.

Presný obsah ich rozhovoru opäť nevereznili, no Elyzejský palác potvrdil, že sa zhodli „na potrebe diplomatického riešenia pokračujúcej krízy“.
No už aj ruská strana oficiálne priznáva, že napätie medzi Moskvou a západom stúpa. Americký prezident Joe Biden ešte minulý týždeň hovoril o tom, že ruský útok na Ukrajinu sa môže uskutočniť už v priebehu týždňa, čo sa zatiaľ nepotvrdilo.
„Je jasné, že napätie stúpa,“ priznal Putinov hovorca Dmitrij Peskov. „Ale je príliš skoro hovoriť o konkrétnych plánoch na organizovanie akýchkoľvek summitov," dodal.

Ruský vojakov na hranici pribúda
Ruská armáda sa medzitým odmieta stiahnuť z pohraničných oblastí Ukrajiny. Naopak, vojská, ktoré má zhromaždené v Bielorusku mali odtiaľ odísť, no Putin ich tam zatiaľ ponecháva.
Presné čísla ruských vojakov zhormaždených na hranici s Ukrajinou Západ nepozná, no je jasné, že ich počet neklesá a skôr stúpa. Americké tajné služby hovoria asi o čísle 200-tisíc. Ešte minulý týždeň ich tam malo byť „len“ 130-tisíc.
Americká firma Maxar, ktorá spracúva satelitné snímky, medzitým v nedeľu informovala, že približne 14 až 30 kilometrov od Ukrajinskej hranice (na ruskej strane) pribúda ruských vojakov aj armádnej techniky zhromaždených v tajomších lesoch.

Majú to dokazovať fotografie, ktoré vyhotovil včera.
Ukrajinskí vojaci na pozícii blízko Donecka.Zdroj: reuters
Putin zatiaľ odmieta summit s Bidenom
Ruský prezident Vladimir Putin medzitým odmietol ponuky na usporiadanie summitu so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom. O schôdzku sa opäť usiluje najmä francúzsky prezident Macron.

Podľa Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova sú plány na zorganizovanie americko-ruského summitu „predčasné“.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev medzitým vyzval na uznanie dvoch samozvaných separatistických ukrajinských republík Luhansk a Doneck. Medvedev, ktorý bol prezidentom Ruska v rokoch 2008 až 2012, dnes pôsobí ako zástupca šéfa Ruskej bezpečnostnej rady.

Uzná Putin separatistické oblasti?
„Nevidieť žiadne znaky zlepšenia, takže jedinou cestou bude uznanie legálnosti týchto území,“ vyhlásil dnes.
Podobne sa vyjadril aj šéf ruského parlamentu Vjačeslav Volodin.
Samotný Putin sa má k tejto otázke vyjadriť ešte dnes počas stretnutia bezpečnostnej rady Ruska.
Samotný Putin má svoje stanovisko v tejto veci povedať ešte dnes počas stretnutia bezpečnostnej rady Ruska.
Ukrajina: Rusi šíria falošné správy o útoku

Rusi medzitým vydali správu, podľa ktorej ukrajinské jednotky uskutočnili v Rusku neúšpený pokus o raziu, ktorá si mala vyžiadať päť obetí.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí aj obrany to označilo za „falošné správy“.
Incident sa podľa Ruska odohral v Rostovskej oblasti. Blízko nej však Ukrajina nemá žiadne jednotky, tvrdí Kyjev, aktuality.sk

X X X

Macron zvolal kvôli situácii na Ukrajine bezpečnostnú radu

Vladimir Putin v telefonáte oznámil Macronovi a nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, že uzná samozvané proruské republiky na východe Ukrajiny za nezávislé štáty.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal v pondelok o 19.00 h radu obrany štátu, ktorej členovia posúdia vývoj situácie na Ukrajine.

Zasadnutie sa uskutoční krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v telefonáte oznámil Macronovi a nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, že uzná samozvané proruské republiky na východe Ukrajiny za nezávislé štáty.
Ruské tlačové agentúry avizovali, že Putin v pondelok večer vystúpi v televízii. Očakáva sa, že oznámi podpísanie príslušných výnosov o uznaní týchto samozvaných republík.

Elyzejský palác oznámil, že Macron v pondelok absolvoval telefonáty s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, predsedom Európskej rady Charlom Michelom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Ďalšie kontakty sú naplánované na večer.
V reakcii na Putinov zámer Berlín varoval, že uznanie nezávislosti odštiepeneckých regiónov zo strany Moskvy by bolo "jednostranným porušením" dohody z Minska.
Európska únia následne tiež uviedla, že je "pripravená zareagovať", ak by k uznaniu došlo a Rusku pohrozila sankciami, aktuality.sk

X X X

Prezidentka Čaputová: Kuciaka zabili, lebo sa venoval veciam, ktoré sa týkajú všetkých

Prezidentka Zuzana Čaputová si v pondelok 21. februára 2022 uctila pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pred domom vo Veľkej Mači, kde boli pred štyrmi rokmi zavraždení.
„Boli zabití preto, že Ján sa venoval odhaľovaniu korupcie a zneužívaniu moci. Boli zabití preto, že sa venoval veciam, ktoré sa týkajú nás všetkých,“ povedala prezidentka.

„Štyri roky možno zmiernili bolesť jeho rodiny, kolegov, ale určite ju nevyliečili. Je veľmi dôležité, že boli odsúdení vykonávatelia vraždy, ale pre spravodlivosť na Slovensku potrebujeme, aby bola vyvodená zodpovednosť aj voči objednávateľom,“ povedala prezidentka.

„Pred štyrmi rokmi sa väčšina spoločnosti spojila v požiadavke za slušné a spravodlivé Slovensko. Tá požiadavka je aktuálna aj dnes. V týchto dňoch, v týchto týždňoch prežívame na Slovensku zvýšenú vlnu hnevu, verbálnych útokov. Aj v prípade Jána a Martiny fyzickému útoku na nich predchádzali verbálne útoky. Musíme to zastaviť skôr, ako bude neskoro. Inak by odkaz Jána a Martiny bol zbytočný,“ dodala Čaputová.

Odkaz novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si v deň štvrtého výročia ich vraždy pripomenuli aj politici. Viacerí skonštatovali, že novinár sa stal obeťou hľadania pravdy. Zdôrazňujú tiež potrebu bezpečného a slobodného prostredia pre prácu novinárov.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) označil Kuciaka za čestného novinára, ktorý hľadal a odhaľoval pravdu a nedal sa zastrašiť. Jeho práca má podľa ministra obrovský presah, ešte viac dnes. Ako povedal, strata jeho života pri boji s korupčnou chobotnicou nad nami visí ako memento. „Vlna nenávisti, ktorú živia niektorí politici dnes, je desivým prepojením s minulosťou. Pred štyrmi rokmi to bol novinár, v týchto dňoch a týždňoch sú adresátmi atakov ďalšie skupiny ľudí, a to len preto, že si poctivo robia svoju prácu. Chcem ubezpečiť všetkých, že polícia si nebude zakrývať oči pred útokmi na novinárov, zdravotníkov a najnovšie aj poslancov Národnej rady SR,“ vyhlásil Mikulec.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) zdôrazňuje, že byť investigatívnym novinárom nesmie znamenať žiť v strachu o svoj život a život svojich blízkych. „A hoci nie každý novinár a novinárka spĺňa všetky atribúty vyváženej a pravdu hľadajúcej žurnalistiky, je dôležité, aby všetci mali vytvorené podmienky na bezpečné, slobodné a nezávislé prostredie,“ vyhlásila ministerka. Vyzvala na spojenie síl v boji s mafiou, pri ktorej majú byť nápomocné aj slobodné a nezávislé médiá.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) deklaroval, že nedovolia návrat mafii k moci. „Roky a dni bežia, no odkaz Jána a Martiny volajúci po pravde zostáva silným impulzom aj pre nás a prácu v prospech lepšieho a bezpečnejšieho Slovenska tak, aby k niečomu podobnému už nikdy nedošlo,“ uviedol Naď.

Koaličná SaS považuje vraždu Jána Kuciaka za čierny deň našej modernej histórie. Podľa predsedníčky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej bol Ján Kuciak človek, ktorý vždy hľadal pravdu. „Bol to novinár, ktorý poznal silu slova a vážil každé, ktoré povedal aj napísal. Nebál sa ani nepríjemných situácií, na zodpovednosť volal mocných. Ozval sa tam, kde iní nie. Nezabúdajme na to," povedala Zemanová. Člen parlamentného výboru pre kultúru a média Roman Foltin zdôraznil potrebu toho, aby si novinári mohli robiť svoju prácu slobodne a nikto nezasahoval ani do ich práva nezverejniť zdroj svojich informácií.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) pripomenul, že rodiny Jána a Martiny sa dodnes nedočkali spravodlivosti. „Napriek tomu, že boli potrestaní vykonávatelia vraždy, stále neboli potrestaní objednávatelia. Hoci ani to dva mladé životy nevráti, ide o kľúčovú požiadavku na naplnenie spravodlivosti,“ uviedol Gröhling. Dva mladé životy podľa neho vyhasli pre systém beztrestnosti a korupcie, ktoré sa tu dlho pestovali.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková spomína na vraždu novinára ako na šok. „Novinársku obec vnímam trochu inak, keďže som prežila v televízii podstatnú časť svojho detstva vďaka mojim rodičom, ktorí tam pracovali. Vážim si novinárčinu. V súvislosti s tragédiou spred štyroch rokov a následnou lavínou udalostí, ktorá sa ňou vo veľkej miere aj vďaka práci novinárov spustila, sme sa začali pozerať aj na význam spojenia ‚právny štát‘ inak. Mali sme tu veľké vzopätie ľudí a verejnej mienky v boji za právny štát,“ zhodnotila Kolíková.

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) tvrdí, že smrť Jána a Martiny zmenila Slovensko. „Zápas za slušné Slovensko, ktorý Ján Kuciak odštartoval svojou odvážnou novinárskou prácou a zaplatil zaň svojím životom, sa neskončil. Dnes, štyri roky od vraždy dvoch nevinných ľudí, stojí naša krajina opäť na križovatke. Vidíme nástup extrémistov, ale aj snahu o návrat zločineckých štruktúr, ktorým Ján Kuciak stál v ceste,“ komentovala Remišová. Pri boji s korupciou, krivení spravodlivosti mafiánskymi skupinami, je podľa nej potrebná nielen zmena systému, ale aj zmena spoločnosti, čestný a odvážny prístup k dianiu okolo nás.

Súhlasí s ňou aj Juraj Šeliga (Za ľudí), podľa neho bola smrť dvojice začiatkom boja, ktorý trvá dodnes. Pripomenul, že sa opäť objavuje zastrašovanie novinárov a politických oponentov a vyzval na odmietanie takýchto útokov. „Ján Kuciak bol novinár, ktorý hľadal pravdu, prinášal ju do verejného priestoru, aby ľudia videli, kto a ako im vládne a, najmä, snaží sa rozkrádať ich verejné peniaze. V dobe, keď sa šíri toľko dezinformácií, toľko nepravdy a nenávisti, je našou úlohou vytrvalo a pevne brániť pravdu,“ skonštatoval Šeliga.

Súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý v kauze zastupoval poškodených Kuciakovcov, ocenil, že Ján Kuciak vnímal svoju prácu ako poslanie. „Poslanie zlepšovať spoločnosť a upozorňovať na nespravodlivosť a nezákonnosť,“ uviedol Lipšic. Ocenil tiež jeho odvahu. „Pre pamiatku Jána a Martiny však boj za spravodlivosť a rovnosť pred zákonom nesmieme nikdy vzdať. Obidvaja obetovali to najcennejšie – vlastný život,“ zdôraznil Lipšic.

Na zavraždeného novinára a jeho snúbenicu spomína aj predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský. „Túžili po pravde a životom zaplatili za to, že ju chceli skúmať a vynášať na svetlo,“ uviedol na sociálnej sieti Majerský. Zdôraznil potrebu pokračovania zápasu za slobodu a pravdu. „Chráňme ju dennodenne – každý tak, ako môže a tam, kde je,“ doplnil Majerský.

Progresívne Slovensko (PS) si myslí, že od vraždy novinára a jeho snúbenice sa zmenilo veľa, niečo k lepšiemu, niečo k horšiemu. „Nemusíme si klamať – vojna v polícii a nezhody na prokuratúre našej krajine nedávajú veľkú nádej na to, že došlo k zásadnej očiste systému. Aj novinári a novinárky naďalej zažívajú vyhrážky a nenávisť, súdy sa stále
nevysporiadali s objednávateľom vraždy a rodiny stále nemajú svoj pokoj,“ zhodnotilo PS. Smrť Jána a Martiny si podľa neho treba pripomínať nielen preto, že ich chladnokrvná vražda otvorila Slovensku oči, ale aj preto, čo v živote robili.

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel zase uviedol, že Kuciak bol hrozbou pre systém. Až jeho smrť otvorila aspoň niektorým členom tohto systému oči, kam to až môže zájsť. „Viacerí ľudia z článkov Jána Kuciaka sú obvinení, obžalovaní, väzobne stíhaní. Potvrdzuje to, že to bol Pán novinár," napísal Grendel na svojom profile na sociálnej sieti.
Kuciaka a Kušnírovú zastrelili 21. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača v okrese Galanta. Kuciak bol investigatívnym novinárom portálu Aktuality.sk a okrem iného sa zaoberal kauzami podnikateľa Mariana Kočnera./agentury/

X X X

Na Námestí SNP v Bratislave odhalili pamätník venovaný Kuciakovi a Kušnírovej

Doterajšie spontánne vytvorené pietne miesto pripomínajúce zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú nahradil na bratislavskom Námestí SNP trvalý pamätník. V pondelok, pri príležitosti štvrtého výročia násilnej smrti mladej dvojice, ho aj za účasti predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽANO) slávnostne odhalili.

Rodičia zavraždených sa na mieste poďakovali všetkým, ktorí sa zaslúžili o vznik pamätníka. "Ďakujeme tiež všetkým, ktorí sa snažia o to, aby sa nezabúdalo na to, čo sa stalo a ako sa to stalo,“ dodala Zlatica Kušnírová.

Pamätník vznikol v spolupráci s rehoľou Milosrdných bratov, vlastníkom budovy, na ktorej fasáde je dielo osadené a tiež Fakultou architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, ktorej študenti a pedagógovia pracovali na umeleckom stvárnení. Odborný garant projektu Marián Králik objasnil, že cieľom nebolo vytvoriť „ľúbivé“ a krásne dielo, skôr malo niesť aj niečo zo surovosti, ktorú predstavovala samotná vražda. „Otvorená rana, ktorú dielo predstavuje, symbolizuje zároveň to, čo bolo v spoločnosti pod povrchom, vrstvy a prekrytia, ktoré sa Ján svojou prácou snažil odhaliť,“ dodal Králik.

Iniciátor trvalého pietneho miesta, poslanec Národnej rady SR a predseda parlamentného mediálneho výboru Kristián Čekovský (OĽANO) pripomenul, že pamätník bude pripomínať nielen pamiatku zavraždených mladých ľudí, ale aj význam slobodnej a nezávislej žurnalistiky.
Pamätník mal byť pôvodne financovaný prostredníctvom peňažných darcovských príspevkov, projekt sa napokon rozhodol podporiť mediálny dom Ringier./agentury/

X X X

Lavrov potvrdil, že sa vo štvrtok stretne s Blinkenom

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok povedal, že sa vo štvrtok stretne v Ženeve so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom.
Informovala o tom agentúra AFP s tým, že k schôdzke dochádza v čase čoraz väčšieho napätia spôsobeného obavami z ruskej invázie na Ukrajine.

Lavrov počas mimoriadneho zasadnutia ruskej bezpečnostnej rady uviedol, že hovoril s Blinkenom o ruských požiadavkách a stretnutie s ním je „naplánované na 24. februára v Ženeve".
O pripravovanej schôdzke informovalo už koncom minulého týždňa ministerstvo zahraničných vecí USA, s tým, že Blinken je pripravený stretnúť sa s Lavrovom, ak dovtedy Rusko nenapadne Ukrajinu, píše DPA.

Antony Blinken v uplynulých dňoch povedal, že Rusko môže kedykoľvek napadnúť Ukrajinu. Dodal však, že Washington ponechá dvere pre diplomaciu otvorené až do poslednej chvíle.

„Pokiaľ sa ešte nevalia (ruské) tanky a nevzlietli lietadlá, využijeme každú možnosť a každú minútu, ktorú máme k dispozícii, aby sme sa pokúsili odradiť prezidenta Putina" od invázie, povedal šéf americkej diplomacie v nedeľu v televízii CNN.
Rusko podľa Západu zhromaždilo pri ukrajinských hraniach už približne 150-tisíc vojakov. Moskva plánovanie invázie popiera a naopak žiada od Západu bezpečnostné záruky vrátane prísľubu, že Ukrajina nikdy nevstúpi do Severoatlantickej aliancie, aktuality.sk

X X X

Milanová odkladá ústavný zákon na ochranu novinárov. Posilňuje však postavenie novinárskeho zdroja

Je smutné, že táto vláda, ktorá dala garancie verejnosti aj Európskej únii, že posilní postavenie novinárov, hľadá politický kompromis až teraz, hovorí odborník na mediálne právo, advokát Tomáš Kamenec.
Ani štyri roky po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a dva roky od posledných parlamentných volieb sa v otázke ochrany novinárov veľa nezmenilo. Práve naopak. Panteón politikov, ktorí na médiá verbálne útočia, sa ešte rozrástol.
Lepšie podmienky na výkon novinárskej práce mal priniesť ústavný zákon z dielne ministerstva kultúry. Stále sa o ňom len rokuje.
Na spadnutie už minulý rok
Rezort kultúry tak prichádza aspoň s úpravou bežných zákonov. Koaličné strany pritom deklarujú, že zlepšenie ochrany novinárov podporujú. Odborník na mediálne právo kritizuje, že napriek sľubom koalícia hľadá hlasy pre zmeny až teraz.
Ústavný zákon bol na spadnutie už minulý rok, keď ministerstvo kultúry pod vedením nominantky OĽaNO Natálie Milanovej predložilo verejnosti predbežnú informáciu k návrhu ústavného zákona o slobode médií. Ide o dokument, v ktorom predkladateľ stručne sumarizuje chystanú legslatívu. Nejde teda o samotný návrh zákona.

Cieľom novej právnej úpravy – podľa slov rezortu kultúry – bolo zaručiť novinárom vyššiu slobodu a bezpečnosť pri výkone povolania a ochrániť zdroje aj v prípade médií, ktoré pôsobia len na webe, čo dnes naša legislatíva nezohľadňuje.
Taktiež sa mali vymedziť práva a povinnosti novnárov a cez ne zabezepčiť ich lepšia právna ochrana, napríklad zákaz diskriminácie médií zo strany úradov. Štátne inštitúcie by si tak nemohli vyberať, s kým komunikovať budú a s kým nie.
Koalícia má aj dostatok hlasov na to, aby ústavný zákon presadila. Aktuálne má 90 poslancov, čo je minimálny počet na ústavné zmeny.

Milanová však v novembri 2021 informovala, že o ústavnom zákone sa stále rokuje. Tento stav trvá dodnes.
Posilnenie ochrany zdroja
Keďže rezort nedokázal nájsť podporu 90 poslancov na ústavný zákon, svoju pozornosť presunul na iné právne úpravy, v ktorých sa čiatočne vysporiadava aj so záväzkami z ústavného zákona.
„Ministerstvo kultúry pripravilo komplexnú reformu mediálneho prostredia (zákon o mediálnych službách, autorský zákon, zákon o publikáciách a ústavný zákon na ochranu novinárov). Na 55. schôdzi NR SR bol prerokovaný a schválený autorský zákon. Zákon o mediálnych službách je naplánovaný na ďalšiu schôdzu. Zákon o publikáciách sme tento týždeň predložili na rokovanie vlády a prešiel,” sumarizuje aktivitu rezortu jeho hovorkyňa Zuzana Viciaňová.

V závere dodáva, že o „zastrešujúcom ústavnom zákone, budeme informovať pred jeho predložením do medzirezortného pripomienkového konania”. Kedy by sa tak mohlo udiať jasné nie je.
V oboch spomínaných zákonoch – o mediálnych službách aj o publikáciách – sa nachádza paragraf, upravujúci ochranu novinárskych zdrojov. Po novom by sa táto ochrana, teda možnosť odopretia jeho vyzradenia aj orgánom činným v trestnom konaní, mala vzťahovať aj na médiá, ktoré pôsobia len v digitálnom prostredí. To sa dnes nedeje a na digitálne médiá sa ochrana zdroja v podstate nevzťahuje.

Uvidíme vlastníkov?

Druhú zásadnú vec, ktorú prinášajú legislatívne zmeny, je stranparentnenie vlastníckej štruktúry. Každé médium, ktoré bude chcieť pôsobiť u nás, sa bude musieť zapísať do Registra partnerov verejného sektora. Bude tak musieť odkryť nielen vlastnícku štruktúru, ale aj konkrétne osoby, ktoré profitujú zo ziskov média.

„Veríme, že sa tým zvýši dôvera v klasickú žurnalistiku, ktorá má v čase dezinformácií nezastupiteľnú úlohu. Hnutie OĽANO nielenže podporuje zvýšenú ochranu novinárov, ale s takýmito návrhmi aj aktívne prichádza,” hovorí predseda parlamentného výboru pre kultúry a médiá a poslnec Obyčajných ľudí Kristián Čekovský, ktorý v minulosti pôsoil ako redaktor RTVS.
Zákony však ešte musia prejsť parlamentom. O tom mediálnom mali poslanci rokovať už na tejto schôdzi. Ministerka kultúry však požiadala o jeho preloženie na marcovú schôdzu.

Zmeny pritom majú podporu aj v koalícii.
„Opakovane a viackrát sme sa postavili za novinárov, pričom sme odsúdili tak verbálne či fyzické útoky na nich, ako aj obvinenie redaktorov Denníka N. Považujeme za dôležité, aby si mohli novinári robiť svoju prácu slobodne a nikto nezasahoval do ich práva nezverejniť zdroj svojich informácií,” povedal člen výboru pre kultúru a médiá za SaS Roman Foltin.
Aktuálnu úpravu, o ktorej mali rokovať zákonodarcovia, víta aj strana Za ľudí. „Dôležitou otázkou, ktorú návrh zákona rieši, je nezávislosť novinárov a transparentnosť médií. To je vzhľadom na finančné previazanie majiteľov a vydavateľov s rôznymi podnikateľmi skrytými v pozadí čoraz ťažšie uplatniť. Ľudia majú právo vedieť, kto článok napísal aj kto je majiteľom média, ktoré obsah šíri. Lebo nie je dôležité iba to, čo sa hovorí, ale aj kto to hovorí,” odkázalo tlačové oddelenie Za ľudí.

Hnutie Sme rodina do uzávierky na naše otázky nereagovalo.
Zmeny v Trestnom zákone
Čiastkové zlepšenie ochrany novinárov by mala priniesť aj novela Trestného poriadku, ktorú vypracovalo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Márie Kolíkovej (SaS). Súčasťou zmien je aj zavedenie nového osobitného motívu „pre výkon zamestnania, povolania alebo funkcie”.

„Reagujeme na aktuálny nárast útokov voči lekárskemu personálu, učiteľom, bezpečnostným zložkám, novinárom, ale aj zamestnancom podnikov poskytujúcich tovary a služby potrebné pre každodenný život. Spáchanie trestného činu z osobitného motívu zvyšuje trestnú sadzbu,” vysvetľuje hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.
Tak ako predchádzajúce spomínané zákony, aj táto novela ešte musí prejsť schvaľovaním parlamentu. Žiadne zmeny teda v platnosti zatiaľ nie sú.

Odborník: Je smutné, že podporu hľadajú až teraz
„Je smutné, že táto vláda, ktorá dala garancie a komunikovala aj verejnosti, aj Európskej únii, že značným spôsobom posilní postavenie novinárov a bude sa snažiť v tomto smere prijať zodpovedajúcu legislatívu, hľadá politický kompromis práve teraz,” kritizuje advokát a odborník na mediálne právo Tomáš Kamenec zo spoločnosti Paul Q.

Podľa neho je dôležité okrem chstaných zmien presadiť aj ďalšie. Tou základnou, ktorá sa však nedá vynútiť zákonom, je rešpekt: „Štvavé a nenávistné prejavy politikov sú nebezpečné vo vzťahu k fyzickým útokom a bezpečnosti novinárov.”
Tie sa v poslednom čase množia. Spomedzi politikov je ich šíriteľom napríklad predseda Smeru Robert Fico, ktorý má dlhodobo zlé vzťahy s viacerými médiami. Aj na piatkovom mimoriadnom rokovaní parlamentu k odvolávaniu ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) tvrdil, že médiá chránia túto vládu a koalíciu ako žiadnu inú predtým.

K Ficovi sa však po nástupe k moci pridal aj predseda OĽaNO a minister financií Igor Matovič, ktorý sa domnieva, že za nárast podpory Smeru môžu médiá. Potvrdil to na rovnakej schôdzi, kde Fico hovoril, že médiá chránia túto vládu.
Podľa Matoviča ju médiá len kritizujú a naopak, nikdy ju za nič dobré nepochvália.

Chýba zákaz diskriminácie médií
Ďalšou dôležitou zmenou by mal byť princíp nediskriminácie médií. Svedkami takejto situácie sme boli napríklad v roku 2014, keď vtedajší premiér Robert Fico odmietol komunikovať s denníkom Sme a novovznikajúcim Projektom N (teda neskorším Denníkom N).

Novším prípadom je tlačová konferencia generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý na svoju tlačovú besedu z kapacitných dôvodov nepozval všetky médiá. Medzi tými, ktoré nedostali pozvánku, boli Aktuality.sk a Denník. Novinárky oboch médií zostali vtedy pred budovou generálnej prokuratúry.
„To by sa v demokratickej krajine stať nemali a svedčia o nerešpekte k novinárskemu povolaniu a k verejnosti, ktorej sú tie informácie určené,” hovorí Kamenec.

Taktiež dodnes nie je vyriešená definícia, kto je novinár a čo je novinárska činnosť. Od týchto definícii sa potom mala odvíjať aj vyššia miera ochrany.
Otázne je, do akej miery bude možné rozlíšiť klasické médiá od tých dezinformačných. Podľa Kamenca neexistuje žiadna čarovná formulka, no pomoc si sľubuje od toho, keď médiá budú musieť zverejňovať svojich vlastníkov a užívateľov výhod a ľudí, ktorí im priespievajú na prevýdzku.

„Recipienti si potom môžu spraviť vlastný úsudok o tom, či toto financovanie nemá vplyv na obsah,“ konštatuje advokát.
Ústavný zákon zabezpečí stabilitu
Dôvodom, prečo tieto veci chcela ministerka presadiť do zákona s ústavnou silou, bola stabilita: na jeho schválenie alebo zmenu treba aspoň 90 hlasov poslancov. Táto koalícia ich má, no nie je to bežný stav. Robiť teda zmeny v právach novinárov garantovaných ústavným zákonom by bol väčší problém ako v bežnom zákone, na čo v extrémnom prípade stačí 39 hlasov poslancov.

Takéto ukotvenie niektorých práv podporuje aj Kamenec.
„Vzhľadom na historickú skúsenosť by som sa prikláňal k tomu, že niektoré zásadné veci by bolo zaviesť ústavným zákonom od ochrany novinárov cez povinnosť orgánov odpovedať novinárom. Ak sa bavíme o najzásadnejších opatreniach, ktoré by sme si chceli zachovať a ktoré by mali byť hrázdou proti nebezpečenstvám zo strany štátu, bolo by dobré to prijať ako ústavný zákon. Ale to je otázka skôr na politikov,” dodáva odborník na mediálne právo, aktuality.sk

X X X

Minister Korčok kritizoval postoj slovenskej opozície k Ukrajine

Skonštatoval, že kontrast v tom, čo zaznelo, „nemohol byť väčší“ s tým, ako sa k téme Ukrajiny stavia slovenská opozícia, informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
„Každý to vníma tak, že dnes nie sme svedkami len ohrozenia Ukrajiny, ale každý to chápe aj ako hrozbu pre celú Európu. Keď som si vypočul kolegov z EÚ, kontrast nemohol byť väčší s tým, čo počúvam doma od opozície, ktorá sa dookola vykrúca a komunikuje hrozbu Ukrajine tak, ako by to bola posledná vec, ktorá sa nás týka,“ povedal šéf slovenskej diplomacie po zasadnutí.

Opozícia podľa jeho slov stále hovorí „my sme predsa NATO, a keď bude treba, tak nás bude NATO chrániť, tak buďme ticho – veď ide len o Ukrajinu“. Podľa Korčoka zároveň naozaj vôbec „nikto, nehovorí v Európe to, čo dokáže produkovať opozícia na Slovensku v tak vážnej bezpečnostnej situácii“.

Šéf slovenskej diplomacie takéto správanie označil za „nesmierne pokrytectvo voči Ukrajine a aj voči vlastnej krajine“. Dodal, že v takomto kontraste má „o to väčšiu hodnotu jasná pozícia vlády Eduarda Hegera, ako aj prezidentky Zuzany Čaputovej voči nášmu východnému susedovi“./agentury/

X X X

#AllForJan: Kočnera dobiehajú dve ďalšie kauzy. Na Malte vypočuli jeho bývalého zaťa

Vôbec prvý článok, v ktorom Ján Kuciak písal o Marianovi Kočnerov, bol o kauze Technopol. Kočner v nej teraz čelí obvineniu a vyšetrovanie je na konci. A podobná situácia je aj v ďalších jeho ekonomických prípadoch, ako napríklad v kauze ovládnutia golfového ihriska.
Ján Kuciak napísal o mafiánovi Marianovi Kočnerovi 23 článkov. Po jeho vražde vznikol dokonca špecializovaný tím Novinár, ktorý sa mal venovať zisteniam tohto investigatívneho novinára. Bol to práve Kuciak, kto ako prvý upozornil na televízne zmenky, za ktorých sfalšovanie je dnes Kočner odsúdený na dlhý pobyt za mrežami.

Aj na fungovanie tímu Novinár však padol Kočnerov tieň. Jeho pôvodný šéf Roman Stahl musel skončiť pre podozrenie, že na pokyn Norberta Bödöra, ktorého dnes polícia stíha ako hlavu policajnej mafie, zdržal obvinenia v kauze Technopol Services. Dnes už však viacero prípadov ide do finále.

V blízkom čase sa môžu Kočnerovi vypomstiť aj jeho obľúbené Donovaly. Kauza, ktorej sa podrobne venoval Ján Kuciak, je už v záverečnej fáze. Týka sa Kočnerových hotelov Šport a Residence, ktoré v rokoch 2010 a 2012 zmenili majiteľa hneď trikrát. Výsledkom transakcií boli vratky DPH za 8 miliónov eur a rovnaká strata na strane štátu. Podľa podozrení polície pritom hotely celý čas stále ovládal Kočner.

Pôvodné vyšetrovanie však išlo do stratena. Až keď mladý investigatívec v jednom z článkov upozornil na fatálne chyby vyšetrovateľa Štefana Jombíka v kauze Donovaly, prišiel pokyn prokurátora odňať mu prípad a obviniť Mariana Kočnera. Spolu s ním boli ešte v roku 2017 obvinení aj Jana Šlachtová a Peter Pecha za pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného. Neskôr sa vyšetrovanie spojilo aj s prípadom golfového areálu v Báči, ktorý tiež ako prvý podrobne opísal Ján Kuciak.
Posledný golfový odpal
„Práve Kočner bol hlavným hýbateľom kauzy okolo golfového areálu v obci Báč, neďaleko Bratislavy. Najskôr cez záložné právo ovládol firmu, ktorá ho vlastnila, potom predal jej akcie a záložné právo previedol na schránkovú firmu, aby nakoniec po dražbe areál za zlomok skutočnej ceny kúpil,“ napísal Ján Kuciak. V tomto prípade Kočnerovi vzniesli obvinenie až po vražde investigatívneho novinára.

Vyšetrovanie týchto prípadov je v záverečnej fáze. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. „V súčasnej dobe sa vyšetrovanie nachádza v konečnom štádiu dokazovania, a to aj po vyhodnotení dôkazov zabezpečených z Malty, ktoré boli nevyhnutné na rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní,“ napísala.
Práve na Malte žije Kočnerov dnes už bývalý zať Christian Ellul – exmanžel Karolíny Kočnerovej, ktorý vystupoval v celej schéme ako zakladateľ a správca Kočnerových „offshoreových“ firiem. Pre slovenskú políciu teda mohol byť zdrojom zaujímavých informácií.

Kočnerove dcéry a firma Midas
Maltský právnik sa od Kočnera odstrihol po vražde Jána Kuciaka. Podozrenie, že nitky vedú k jeho bývalému svokrovi a klientovi, totiž značne poškodilo aj jeho biznis.
Muži spolu komunikovali cez aplikáciu WhatsApp lámanou nemčinou. „Už to nie je smiešne Marian, som vo všetkých novinách a prečo? Nikdy som nič zlé neurobil,“ hneval sa Christian Ellul v správe z 1. marca 2018.

Ďalšia správa sa týkala Kočnerovho dvorného účtovníka Petra Pechu. Ten je dnes spolu s Kočnerom a Janou Šlachtovou obvinený v kauze Donovaly. „Môžeš povedať Pechovi, že s tým už nemám nič spoločné. Nechcem mať nič spoločné s IFGL, Port Services, ani inými tvojimi spoločnosťami na Slovensku,“ písal Kočnerovi jeho bývalý zať.

Z komunikácie oboch mužov vyplýva, že Kočnerove dcéry Andrea a Karolína Kočnerové sú – alebo boli – jedinými užívateľkami konečných výhod spoločnosti Midas.
K firme Midas sa oficiálne nikto nehlásil, figurovala však vo viacerých prípadoch spájaných s Kočnerom: v kauze pozemkov v Pezinku, zmeniek Markízy alebo golfového areálu Welten v Báči. Práve po otázkach na firmu Midas investments sa Kočner začal Kuciakovi vyhrážať, že začne hľadať špinu naňho aj jeho rodinu.

Technopol čaká na posudok
Ešte tento rok by polícia mala uzavrieť aj kauzu Technopol Servis. Toto bol úplne prvý článok Jána Kuciaka, kde sa venoval podozreniam, ktoré smerovali ku Kočnerovi.
V januári 2017 opísal, ako ovládli ľudia s väzbami na mafiána v priebehu týždňa – od 2. do 8. decembra 2016 – firmu Technopol Servis a vyviedli z nej majetok v hodnote 20 miliónov eur. To, že mal mladý novinár vo svojom článku pravdu, sa ukázalo v marci 2020, keď NAKA mafiána pre kauzu Technopol obvinila. V tejto veci je obvinených spolu päť ľudí.

„Aktuálne sú vykonávané procesné úkony – najmä výsluchy svedkov, poškodeného a podobne – smerujúce k ukončeniu dokazovania. Čaká sa tiež na dokončenie znaleckého skúmania, ktoré určí presnú výšku páchateľmi spôsobenej škody. Predpoklad skončenia vyšetrovania podaním meritórneho návrhu je v priebehu roku 2022,“ informovala Andrea Dobiášová z policajného prezídia.

Machináciám kočnerovcov predchádzala krádež akcií Technopolu, z ktorej polícia ešte v lete 2016 obvinila Pávkovu exmanželku Denisu Pávkovú. Práve tá sa neskôr obrátila na Kočnera, aby jej pomohol dostať sa zo zložitej situácie. Obvinená je dodnes, aj tu sa čaká na znalecký posudok.

Snaživý operatívec riešil Unipharmu
Ján Kuciak nepísal len o Kočnerovi. Vo svojich článkoch sa zameral aj na oligarchu Norberta Bödöra a jeho príbuzného – bývalého šéfa polície Tibora Gašpara. Obaja dnes čelia obvineniu, že stáli na špičke mafie v polícii. Jej chápadlo vidno aj v kauze Unipharma.

Investigatívny novinár Kuciak ešte v decembri 2016 odhalil, ako chcel Marian Kočner z lekárnikov súdnou cestou vytĺcť údajný ušlý zisk 45 miliónov eur. Košický súd mu najprv vychádzal v ústrety, po medializácii však sudca rozhodol v Kočnerov neprospech.
Až akcia Očistec ukázala, že v pozadí čudného vyšetrovania lekárnikov boli ľudia z okolia Norberta Bödöra – konkrétne jeho kamarát Milan Mihálik.

Ten bol v roku 2014 radovým operatívcom, ktorý sa horlivo zapojil do prípadu Unipharma. Existuje pritom podozrenie, že celé vyšetrovanie lekárnickej firmy sa dialo na želanie Mariana Kočnera. Viacerí svedkovia z kauzy Bödörovho komanda hovoria, že Mihálik si za nasadenie v kauze Unipharma vyslúžil povýšenie z radového operatívca priamo na zástupcu riaditeľa finančnej polície NAKA.

Hovorkyňa policajného prezídia potvrdila, že okolnosti ohľadne Unipharmy sa čiastočne riešili v rámci kauzy Očistec v súvislosti s poskytovaním informácií obvinenému Norbertovi Bödörovi. „Čo sa týka podozrení vo vzťahu k činnosti obv. Milana M. vo vzťahu k spoločnosti Unipharma a jeho následného ustanovenia do funkcie, táto skutočnosť bola súčasťou vyšetrovania tej istej trestnej veci,“ povedala Dobiášová.

Bonaparte mieri pred súd
Staré vyšetrovanie Unipharmy pre podozrenie z podplácania a prijímania úplatku na základe anonymu, ktorý sa podpísal ako „znechutený Prievidžan“, beží dodnes. Ani po siedmich rokoch nie je nikto obvinený.
Ján Kuciak rozsiahlo zmapoval aj počínanie odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka. Viacero článkov venoval aj bytovke Five Star Residence, ktorú stavala firma spojená s Kočnerom. Pre prevody bytov a následné nadmerné odpočty DPH bol Bašternák právoplatne odsúdený.

Medzičasom je však už na slobode po odpykaní časti päťročného trestu. Priznal sa aj k trestnému činu skrátenia dane vo výške 200-tisíc eur vo veci prevodu bytov v komplexe Five Star Residence. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry navrhol aj podanie obžaloby v súvislosti s bytovým komplexom Bonaparte, v ktorom býval aj šéf Smeru-SD Robert Fico.
Tento byt po odsúdení Bašternáka prepadol štátu. Doposiaľ sa ho nepodarilo predať, najbližšie ide do dražby začiatkom marca. Vyvolávacia cena bytu je stanovenát na 1 740 000 eur. Susedný byt v Bonaparte patril v minulosti Kočnerovej firme.
Rovnaký, ale celkom iný súd
Bude to ten istý, ale predsa len celkom iný súdny proces. Od úkladnej vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej dnes ubehli už štyri roky a na Špecializovanom trestnom súde sa opäť rozbehne súdny proces s Marianom Kočnerom a jeho volavkou Alenou Zsuzsovou, obžalovanými z objednávky vraždy mladého novinára. Najvyšší súd totiž zrušil ich oslobodzujúci rozsudok a konanie vrátil Špecializovanému trestnému súdu do Pezinka.

Tento proces bude iný než ten predchádzajúci. K pôvodnej predsedníčke senátu Ružene Sabovej a sudcovi Rastislavovi Stierankovi sa totiž pridá ako nová členka senátu sudkyňa Pamela Záleská.
Súd sa navyše rozhodol prípad úkladnej vraždy spojiť s rozhodovaním v kauze prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Kočnera aj Zsuzsovú už na súd privedú z väzenia, kde si odpykávajú dlhoročné tresty. Kočner za kauzu zmenky televízie Markíza, o ktorej tiež písal Ján Kuciak. Zsuzsová zasa za vraždu bývalého primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka.

Už pri prvom procese obžaloba ako Kočnerov motív objednať si vraždu Jána Kuciaka uviedla prácu mladého novinára. „Publikačná činnosť Jána Kuciaka podnikateľovi vadila. Obžalovaný vedel, že to môže byť vážna prekážka v jeho snahe byť predsedom politickej strany,“ vyhlásil vo svojej záverečnej reči pred Špecializovaným trestným súdom vtedajší dozorujúci prokurátor Vladimír Turan.
A Kuciakova práca sa dnes odzrkadľuje aj v iných vyšetrovaných kauzách, v ktorých Kočner figuruje, aktuality.sk

X X X

Na požiarom zničenej lodi bez posádky sú stovky áut Porsche, Bentley a Audi

Požiar lode Felicity Ace, naloženej prevažne luxusnými autami vypukol v stredu, cez víkend sa ho podarilo dostať pod kontrolu.
Obrovská nákladná loď Felicity Ace bola na ceste na Rhode Island, keď ju v stredu zachvátil požiar v Atlantiku, ktorý bol tak intenzívny, že posádka musela loď opustiť a nechať ju napospas osudu. Čo sa stane s týmto plavidlom plaviacim sa pod panamskou vlajkou, stále nie je známe, no je nepravdepodobné, že sa niekedy dostane do prístavu Davisville v North Kingstown, kam podľa plánu mala namierené.

V piatok sa požiar podarilo dostať pod kontrolu, aktuálne sa loď už len dohasieva, pracuje na tom špeciálny holandský tím, ktorý sa ju má pokúsiť aj uviesť do plavbyschopného stavu. Ak sa to podarí, pravdepodobne bude po definitívnom dohasení požiaru odtiahnutá späť do Európy.

Felicity Ace dokáže prepraviť približne 5 000 áut, v čase požiaru ich bolo o niečo menej. Neboli to však len „také obyčajné autá“. Vozidlá na Felicity Ace patrili koncernu Volkswagen, ktorý vlastní nielen značku Volkswagen, ale aj Porsche, Audi, Bentley, Škodu a Lamborghini.
Požiar lode Felicity Ace s luxusnými autami

Medzi necelými štyrmi tisíckami áut, ktoré očakávali v prístave na Rhode Island, boli nielen volkswageny, ale hlavne luxusné autá Audi, Porsche a Bentley. Vraj na nej boli aj Lamborghini, zatiaľ to však oficiálne nebolo potvrdené.
Zaujímavá situácia nastane teraz. Podľa námorného práva má totiž každý, kto zachráni loď, nárok na kompenzáciu na základe hodnoty nákladu a stavu lode. Takže ak bude možné Felicity Ace odtiahnuť späť do Európy, pravdepodobne sa začne vyjednávanie medzi majiteľom plavidla a záchrannou spoločnosťou o zaplatení za celú záchrannú akciu.

To sa riadi Medzinárodným dohovorom o záchrane a rokovania môžu byť zložité, najmä ak loď predstavuje environmentálne riziko pre akékoľvek miesto, kam je ťahaná (je napríklad naložená naftou, prípadne batériami elektrických áut), alebo ak dôjde k zraneniu posádky. V tomto prípade všetkých 22 členov posádky vyviazlo bez zranení. Čo s ňou bude ďalej, sa uvidí v najbližších týždňoch.

X X X

SIS reaguje na Lipšica. Tajní hovoria o populizme a zavádzaní

O útokoch zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry hovorí Slovenská informačná služba. Reč je o vyšetrovaní kauzy Gorila a vyšetrovateľov NAKA.
Na sociálnej sieti SIS uvádza, že „došlo k nárastu verejne medializovaných útokov zo strany niektorých predstaviteľov Úradu špeciálnej prokuratúry a tiež niektorých politických predstaviteľov na Slovenskú informačnú službu v podobe uvádzania nepravdivých a žiaľ niektorými médiami populistickou formou verejnosti podsúvaných informácií o údajnej nespolupráci pri vyšetrovaní tzv. kauzy Gorila.“

Tajní majú zrejme na mysli špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý 15. februára „oslávil“ prvý rok vo funkcii a viacerým médiám poskytol rozhovory.
Pre Pravdu Lipšic povedal: „SIS je dôležitá inštitúcia a my máme záujem na korektných vzťahoch. Častokrát SIS deklaruje súčinnosť v mnohých veciach, ale realita z našej skúsenosti je odlišná. Napríklad keď žiadame o zbavenie mlčanlivosti konkrétnych ľudí, aj v kauze Gorila. Tá súčinnosť verbálne deklarovaná je, ale v realite má ďaleko od ideálu.“

Ďalej SIS reaguje na vyjadrenia, ktoré sa týkajú stíhania vyšetrovateľov NAKA. „Taktiež dochádza k mediálnym útokom na Slovenskú informačnú službu v súvislosti s trestnými konaniami vedenými proti niektorým príslušníkom Policajného zboru. Ide najmä o klamlivé informácie o monitorovaní integrity trestných konaní Slovenskou informačnou službou. Sledovať integritu trestných konaní je úlohou dozorujúceho prokurátora. Slovenská informačná služba v rámci plnenia spravodajských úloh podľa zákona o SIS získala informácie, ktoré zakladali podozrenia z manipulácie trestných konaní. Tieto informácie odstúpila zákonným príjemcom, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, aby ich v rámci svojej riadiacej, kontrolnej alebo vyšetrovacej právomoci preverili,“ konštatujú tajní na sociálnej sieti.

SIS sa teda ohradzuje voči vyjadreniam už nielen Lipšica, ale aj koaličných politikov. V parlamente sa totiž v piatok začala mimoriadna schôdza, na ktorej sa opozícia snaží vysloviť nedôveru ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Najmä líder strany Smer Robert Fico a bývalý minister vnútra Robert Kaliňák argumentujú legálnymi odposluchmi vyšetrovateľov NAKA. Podľa nich sa vyšetrovatelia NAKA rozprávali o šéfke tímu Oblúk z policajnej inšpekcie, že „jej treba zapáliť auto“. Z ďalších rozhovorov vyplýva akési súťaženie medzi vyšetrovateľmi NAKA a inšpekciou. Najmä však, podľa rozhovorov mal o tomto všetkom vedieť aj minister vnútra, aj špeciálny prokurátor./agentury/

X X X

Prečo sú mnohým Slovákom bližší Rusi ako Ukrajinci

Bežnému Slovákovi sa rozum zastavuje nad rusko-ukrajinskou krízou. Nerozumie najmä nevraživosti medzi Rusmi a Ukrajincami. Je to sčasti aj pochopiteľné. Ukrajina mu splýva s Ruskom a Ukrajinci s Rusmi. Asi tak, ako splývajú Rusom alebo Ukrajincom Slováci s Čechmi. Všetko má svoju históriu: dávnu, novšiu i najnovšiu.
Obdivovatelia Stalina s jeho portrétom. Rusifikácia a tzv. etnická integrácia napredovali míľovými krokmi najmä počas vlády šéfa Kremľa, ktorý vládol v rokoch 1922 - 1953.

Pozorovateľovi zvonku, ktorý nepozná tunajšie špecifiká, pripadá možno čudné, že Slovákom sú bližší zemepisne ďalekí Rusi, a nie bezprostredne susedia Ukrajinci. Alebo že mnohí Slováci drukujú skôr Ruskej federácii alebo ruskojazyčnému Donbasu ako ostatnej Ukrajine. Veď od slovensko-ukrajinskej hranice do Moskvy meria cesta takmer 2 600 km a do Donecka 1 540 km, kým do Kyjeva 820 km a napríklad do Ľvova len 270 km.

Veľa ľudí na Slovensku žije v presvedčení, že aj vo Ľvove a v Kyjeve žijú prevažne Rusi. „Čím sa líšia Ukrajinci, ktorí u nás pracujú na niekoľkých stavbách, od Rusov, veď ešte aj hovoria s nami po rusky?“ pýtal sa jeden môj známy zo Záhoria, ktorý sa s týmito gastarbeitermi dal do reči.

Mimochodom, podľa niektorých sociologických výskumov z ostatných rokov časť oslovených prejavuje obavy, že Ukrajinci, ktorí v čoraz väčších počtoch prichádzajú, respektíve sa sťahujú na Slovensko za prácou, pripravujú o ňu domácich uchádzačov. Nehovoriac už o najnovšom strachu zo státisícov ukrajinských utečencov v prípade ozbrojeného konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.

V povedomí starších generácií Slovákov sa pojem Ukrajinec spája s pojmom banderovec. Tak po druhej svetovej vojne volali príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorí v boji proti boľševikom kolaborovali s nacistami. Po porážke Nemecka sa prebíjali cez slovenské územie na Západ a niektoré ich oddiely pritom lúpili a dopúšťali sa aj horších zločinov na civilnom obyvateľstve. Československá armáda proti nim nasadila jednotky regulárnej armády.
Tri roky predtým sa na potláčaní Povstania podieľala aj divízia SS Galizien (Halič). Tvorili ju zväčša ukrajinskí dobrovoľníci, ktorým velili nemeckí dôstojníci. Zákerne sa do slovenských dejín zapísali najmä jej dve bojové skupiny Wildner a Wittenmayer. Obe sa zúčastnili aj záverečnej ofenzívy proti povstalcom a potom sa zapojili do protipartizánskych akcií v horách.

„Príslušníci oboch skupín sa dopúšťali teroru a represálií vrátane vrážd, vypaľovania dedín a osád,“ približuje historik Stanislav Mičev. Na Slovensku je o to ťažšie pochopiť, že v Kyjeve, vo Ľvove či v ďalších mestách sa od vyhlásenia samostatnosti Ukrajiny pravidelne konajú zrazy veteránov tejto divízie. A že sú tam oslavovaní aj predstaviteľmi štátu…
Treba však pripomenúť, že Slováci sa v tej strašnej vojne zúčastnili okupácie Ukrajiny po boku nemeckej armády, pričom ubližovali aj civilistom. Ďalej aj to, že pri oslobodzovaní našej vlasti od nemeckých okupantov bojovali v radoch Červenej armády aj desaťtisíce Ukrajincov. V niektorých jednotkách ich bolo iba o niečo menej ako Rusov. Medzi príslušníkmi 1. Československého armádneho zboru ich bolo dokonca viac ako Slovákov.
Žeby aj vtedy boli Ukrajinci na nerozoznanie od Rusov?

Bezbrehé porušťovanie
Spomínam si na svoju služobná cestu do Kyjeva v apríli 1994. Ukrajina bola už tretí rok suverénnym štátom a zápasila s mnohými detskými chorobami rastu. Na tlačovom oddelení ministerstva zahraničného obchodu som mal kamaráta Vasiľa, rodáka zo Zakarpatskej oblasti. Spýtal som sa, čo ich najviac zamestnáva. „Takmer všetci sa učíme cudzí jazyk a ide to ťažko.“ „Ktorý jazyk, angličtinu?“ pýtam sa ďalej. „Ale kdeže, ukrajinčinu!“ Pomyslel som si, že žartuje, ale hovoril to celkom vážne.

Sovietsky režim za bezmála 70 rokov svojej existencie poruštil značnú časť Ukrajincov. Rusifikácia a tzv. etnická integrácia napredovali míľovými krokmi najmä za vlády Stalina. Kto sa protivil tejto politike, vyhlásili ho za buržoázneho nacionalistu a poslali čo najďalej: na Sibír alebo až na Ďaleký východ. Kým v roku 1926 sa k ruskej národnosti na Ukrajine hlásilo 12 percent obyvateľov, v roku 1970 to bolo už 32 percent. Podľa výskumov z konca osemdesiatych rokov 20. storočia tam ruský jazyk označilo za materinský 45 percent opýtaných (ukrajinský 53 percent)

Významne k tomu prispievala aj vnútorná migrácia obyvateľstva v rámci ZSSR za novými pracovnými príležitosťami. Na Ukrajinu sa každoročne sťahovali tisíce pracovníkov (aj s rodinami) z Ruska a ďalších zväzových republík, ktorí sa mohli s domácim obyvateľstvom dorozumievať iba po rusky.

Vo väčšine škôl sa vyučovalo po rusky, ukrajinský jazyk patril medzi voliteľné predmety, na ďalších školách sa iba niektoré predmety vyučovali v ukrajinčine. V najvyšších štátnych a straníckych inštitúciách sovietskej Ukrajiny nebolo počuť ukrajinčinu, dokonca v ukrajinskej Akadémii vied bola popoluškou. „Pre väčšinu Ukrajincov žijúcich v mestách bola ukrajinčina len kuchynskou rečou, rozprávali ňou iba doma, v práci a na verejnosti používali ruštinu,“ upozorňuje historička z Kyjevskej univerzity Marija Parachinová.

Sovietsky režim za bezmála 70 rokov svojej existencie poruštil značnú časť Ukrajincov.

S tým sa viaže ďalšia spomienka na vôbec prvú moju novinársku cestu do Kyjeva v roku 1977. Tešil som sa, že si konečne "naživo“ vyskúšam svoju školskú ukrajinčinu v jej prirodzenom prostredí. V dvojmiliónovom hlavnom meste Ukrajiny mi však oslovení ľudia odpovedali zásadne po rusky. Až v kníhkupectve Ukrajinskaja kniga (!) sa jedna predavačka dala so mnou do reči po ukrajinsky. Možno som pomýlil okoloidúcich nezvyčajným prízvukom. Až neskôr som sa dozvedel, že sovietski ľudia boli naučení komunikovať s cudzincami len po rusky.

V redakcii kyjevského večerníka, ktorý vychádzal v ruštine s prílohou v ukrajinskom jazyku, mi kolegovia poradili, kde si môžem vypočuť írečitú ukrajinčinu: na hlavnom trhovisku, kde ponúkajú svoj tovar babky z vidieka.
„Keby Sovietsky zväz vydržal ešte takých 40 až 50 rokov, tak sovietsky národ by bol pre svet rovnakou samozrejmosťou ako národ americký,“ povedal po rozpade ZSSR uznávaný ruský historik a disident Roj Medvedev.

Považovaní za „Malorusov“
Málo sa vie, že prvým Slovákom, ktorý označil ukrajinčinu za samostatný jazyk, bol slavista a jazykovedec Pavol Jozef Šafárik. Bolo to počas Slovanského zjazdu v Prahe v revolučnom roku 1848. V tom čase väčšina ukrajinského územia patrila do cárskeho Ruska a západné oblasti do Rakúsko-Uhorska. Cárska vláda považovala Ukrajincov za „Malorusov“ a ukrajinčinu za dialekt ruštiny. „Malorusov“ chcel cár stoj čo stoj poruštiť a mal v tom podporu ruských slovanofilov. Minister vnútra Piotr Valujev podpísal tajný obežník, ktorým zakazoval vydávanie vedeckých, náboženských, a predovšetkým pedagogických publikácií v ukrajinčine.

Most pre chodcov ponad rieku Už v Užhorode. Toto mesto, ktoré kedysi patrilo do Československa, sa po druhej svetovej vojne stalo súčasťou Sovietskeho zväzu.
Slovenskí národovci si cárske Rusko zväčša idealizovali. Ľudovít Štúr v spise Slovanstvo a svet budúcnosti označil Západ za mravne skazený a Rusku pripisoval "poslanie a právo rozmetať všetky slovanské separatistické tendencie a nárokovať si hegemóniu v celej rodine slovanských národov“.

Niektorí predstavitelia českého národného obrodenia sa v tomto ohľade líšili od slovenských buditeľov. Napríklad Štúrov vrstovník Karel Havlíček Borovský upozornil na obrátenú stranu slovanskej vzájomnosti: na hrozbu „veľkoruského“ šovinizmu. "Kým nebude odčinená krivda spáchaná na Ukrajine, nie je možný ozajstný európsky mier a slovanské porozumenie,“ napísal.

Neskôr aj Svätozár Hurban Vajanský (ďalšia významná postava novodobých slovenských dejín) bol veľký rusofil. Cárske Rusko považoval za „veľké dubisko“, o ktoré sa malým slovanským národom bolo treba oprieť, ak chceli prežiť. Vtedajšej generácii slovenských rusofilov však išlo podľa historičky Daniely Kodajovej skôr o formu protestu proti vtedajším uhorským pomerom (maďarizácii, národnostnému útlaku) ako o politické smerovanie. Nosili ruské brady, čítali ruské knihy, písali do ruských časopisov, pili ruský čaj… a to bolo tak asi všetko.

Ukrajinskej kultúre sa venovali podstatne menej ako českí panslávi. Je napríklad príznačné, že prvé české vydanie Kobzara od ukrajinského barda Tarasa Ševčenka vyšlo v češtine už v roku 1876. Vajanský ho ešte aj v roku 1911 charakterizoval ako „maloruského básnika“. Prvé slovenské preklady súborného diela tohto otca ukrajinskej literatúry sa objavili až v polovici 20. storočia.

Ukrajinci mali bližšie k Čechom
Mnohí Slováci privítali októbrovú revolúciu a zrod boľševického Ruska. Málokto však registroval, že na troskách ruského impéria vznikla v januári 1918 aj samostatná Ukrajinská ľudová republika. A už po roku samostatnosti vo februári 1919 boľševici so zbraňou dobyli Kyjev.

Ukrajina sa zmietala v chaose. Jej územie neskôr rozdelili medzi Poľskú republiku (Halič a Volyň) a sovietske Rusko (južné aj východné oblasti). Práve na juhu a na východe dnes žije najviac ľudí, ktorí sa hlásia k ruskej národnosti (takmer štvrtina obyvateľov Ukrajiny). Zakarpatská oblasť, ktorá predtým patrila do Uhorska, pripadla na základe parížskych mierových zmlúv Československej republike.

Takmer 100-tisíc Ukrajincov vtedy emigrovalo smerom na západ, nie však na Slovensko, ale do Čiech a na Moravu, kde im prezident Tomáš G. Masaryk poskytol veľkorysé útočisko. V Prahe vznikla Ukrajinská slobodná univerzita, našli tam nový domov mnohí ukrajinskí umelci a vedci z porevolučnej emigrácie.

Česi, a nie Slováci, zohrávali hlavnú úlohu aj pri povznesení Podkarpatskej Rusi, ktorá pred pripojením k Československu patrila medzi najzaostalejšie regióny v Európe. V medzivojnovom období sa tam usadili stovky českých učiteľov, úradníkov a ďalších zamestnancov štátnej správy aj s rodinami. Možno práve odvtedy sú Česi

Ukrajincom bližší ako Slováci.
Slováci však ľudí na druhej strane Karpát nikdy ako Ukrajincov nevnímali. Boli pre nich karpatskými Rusínmi, veľmi podobnými východoslovenským Rusínom, s ktorými po stáročia žili v bezprostrednom styku.
Po druhej svetovej vojne sa Podkarpatská Rus stala Zakarpatskou oblasťou sovietskej Ukrajiny a súčasťou Sovietskeho zväzu. Od Slovenska a ČSR ju oddelila takmer nepriedušná štátna hranica. Je však zaujímavé, že zatiaľ čo za ňou prebiehalo porušťovanie, v slovenských lokalitách s prevažne rusínskym obyvateľstvom sa po roku 1948 začala intenzívna ukrajinizácia národnostného školstva. A ďalší paradox: v roku 1950 rozhodol nový režim o likvidácii gréckokatolíckej cirkvi, ktorá mala najviac farností práve na východnom Slovensku.

Podľa výskumov ruskej religionistky Marie Snegovovej „práve táto cirkev spájajúca pravoslávny (východný) obrad a liturgický jazyk s vládou rímskeho pápeža bola zárukou zachovania ukrajinskej identity od roku 1596 a teda od Brestskej únie“. Aký bol v Československu dôvod likvidácie uniatov, čiže členov cirkvi východného obradu? Ich zákaz činnosti na sovietskej Ukrajine. Vraj počas vojny kolaborovali s hitlerovcami.

Pokus nahradiť uniatskú cirkev pravoslávnou, orientovanou na moskovský patriarchát, však nevyšiel. V roku 1968 ju musel štát povoliť. A po roku 1989 sa mnohí slovenskí Ukrajinci začali hlásiť k rusínskej národnosti. Podľa sčítania z minulého roku žije na Slovensku takmer 2,5-krát viac Rusínov ako Ukrajincov. Mimochodom, ukrajinský štát rusínsku národnosť naďalej neuznáva. Ako to asi môžu vnímať tunajší Rusíni?

Dve vetvy jedného národa?

Šéf Kremľa Vladimír Putin je presvedčený, že Rusi a Ukrajinci sú dve vetvy jedného národa. Vlani o tom dokonca napísal a uverejnil zásadnú stať. V zmysle, že sú svojbytné, majú svoje veľmi príbuzné jazyky a nárok na vlastnú štátnosť; ale je to jeden národ a basta.

Kedysi niečo podobné hlásal Masaryk, zaviedol dokonca pojem „československý národ". Rýchlo sa ukázalo, že to robil z taktických dôvodov, aby západným mocnostiam zdôvodnil vznik spoločného štátu: štátotvorný národ musel počtom prevyšovať najväčšie národnostné menšiny. Ideológia čechoslovakizmu však neskôr priniesla viac škody ako osohu a niektorí historici ju považujú za jednu z príčin krachu prvej republiky.

Putin nenašiel so svojou „teóriou“ jedného národa pochopenie nielen na Ukrajine, ale ani v Rusku, kde mu oponovali viacerí znalci tejto problematiky. Veď nestačí, aby niektoré národy mali spoločnú históriu alebo príbuzné jazyky, veľmi dôležité sú ich politické, kultúrne, konfesionálne a ďalšie tradície. Spoločnú históriu mali Slováci s Maďarmi aj s Čechmi. Niektoré národy, napríklad Nemci a Rakúšania, hovoria fakticky jedným jazykom, no dnes existujú ako svojbytné národy s vlastnou štátnosťou.

V školách počas socializmu kedysi učili, že Rusi a Ukrajinci sú bratské národy. Ako Slováci a Česi. „Som za priateľstvo slovanských národov, ale bez ich rozlišovania na starších mladších bratov,“ hovorieval významný slavista Mikuláš Nevrlý (zomrel pred tromi rokmi vo veku 105 rokov), ktorý vyrástol na Ukrajine. Tvrdil, že to vedie len k nadradenosti jedných a podradenosti druhých.

Na záver mi nedá nespomenúť ešte osobný zážitok z rokov 1980 – 1983. Z moskovskej ašpirantúry. Na internáte bývali budúci kandidáti vied a riadiace kádre z celého Sovietskeho zväzu i z krajín východného bloku. Rusi a Ukrajinci vychádzali pomerne priateľsky, ale len kým si dobre nevypili. V mnohých sa prebudili staré resentimenty a začali sa urážať. Navzájom si nadávali do „chocholov“ a „moskaľov“. Ak sa niečo také dialo vo vysokoškolskom prostredí, ako to asi mohlo vyzerať inde? Totalita držala nacionalizmus i šovinizmus pod pokrievkou, len čo sa však trochu uvoľnili pomery, začal hrniec kypieť. Prejavilo sa to už počas Gorbačovovej perestrojky.

Staré krivdy či animozity sa zvyknú naplno prejaviť najmä v krízových situáciách. A spravidla v sprievode nových krívd, po ktorých nasledujú ešte väčšie animozity. Práve sme toho svedkami východne od hraníc Slovenska./agentury/