...pre políciu to nebola ľahká situácia: Polícia začala trestné stíhanie pre trestný čin podnecovania. Krajský prokurátor ho dnes zrušil ako nezákonné a neopodstatnené.Keď sa minulý rok 17. novembra počas núdzového stavu a zákazu zhromažďovania stretli tisíce odporcov protipandemických opatrení v Bratislave, polícia dohliadala hlavne na to, aby nedošlo k zásadnejším výtržnostiam. Polícia vtedy zadržala deväť ľudí.

Podobnú taktiku zvolila aj v lete tohto roka, keď sa demonštranti dostali až k vchodu Národnej rady. Protestujúcich od budovy policajti napokon vytlačili, no postavili sa hlavne do úlohy pozorovateľov.
K zadržaniu lídrov protestov nedošlo ani na jednej, ani na druhej akcii.

To sa však zmenilo na včerajšej akcii záchranárov pred budovou Národnej rady, kde sa ich zhromaždilo niekoľko desiatok. Prišli „poďakovať" poslancom a vláde za ich prístup k záchranárom a zdravotníkom počas pandémie. Vyzývali politikov, aby dodržali sľuby a zvýšili im mzdy.

Keďže sa tak udialo počas zákazu zhormažďovania sa, začala sa o záchranárov zaujímať polícia.
Núdzový stav a s ním spojený zákaz zhromažďovania sa v počte nad 6 osôb platí od 10. decembra.
Policajti záchranárov vyzvali, aby opustili miesto, čo sa nestalo. Rozdali preto niekoľko pokút a zatkli dvoch ľudí. Jedným z nich bol prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský.
Trestné stíhanie
Majerský hovorí, že ich polícia vzala za to, že vraj organizovali podujatie a podnecovali ľudí k protestu.
„Policajtom bolo nepríjemné, čo museli urobiť. Boli k nám veľmi slušní,” povedal Majerský.
Hovorí, že v cele predbežného zadržania bol asi tri hodiny, večer po vypočutí jeho aj viceprezidenta komory záchranárov Michala Weincillera prepustili.
Podľa Weincillera je absurdné, ak dvaja záchranári skončia za mrežami len preto, že si dovolili upozorniť, že o pár rokov nebude mať kto zachraňovať občanov tejto krajiny.
Policajný prezident Štefan Hamran dnes poobede povedal, že v oboch prípadoch bolo začaté trestné stíhanie vo veci, za trestný čin podnecovania.
O pár hodín neskôr však prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava Rastislav Remeta informoval, že po preskúmaní vyšetrovacieho spisu rozhodol, že uznesenie polície o začatí trestného stíhania pre prečin podnecovania zrušil ako nezákonné a neopodstatnené.
Poverenému príslušníkovi Policajného zboru nariadil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Zhromaždenie?
Prečo teraz polícia postupovala inak ako v minulosti?
Hamran hovorí, že nechce vysvetľovať aktivity svojich predchodcov.
„Nalejme si čistého, bojujeme s pandémiou. Momentálne je núdzový stav, je zákaz vychádzania a zákaz zhromažďovania sa. Oznamovacia povinnosť nebola splnená,” vyjadril sa k včerajším udalostiam.

Majerský odmieta, že išlo o zhromaždenie.
„Nikto nikoho nevyzýval tento symbolický akt sa dial na celom Slovensku, na každej stanici a kto chcel, prišiel dobovoľne sám za seba pred parlament zatlieskať politikom," tvrdí šéf komory záchranárov.
Podľa jeho slov bolo celý čas všetko pokojné, všetci mali na sebe ochranné rúška, boli zaočkovaní a dodržiavali rozostupy. „Jediné čo spravili je, že zatlieskali a zahúkali. Neboli tam žiadne prejavy agresivity, všetci po skončení odišli,” povedal Majerský.

Požiadavky
Hamran hovorí, že chápe požiadavky kolegov záchranárov.
„Snažiť sa dosiahnuť legitímnu požiadavku nelegitímnym spôsobom, sa mi zdá byť nie celkom šťastné najmä v týchto ťažkých časoch, keď ich kolegovia, ktorí nestáli pred budovou Národnej rady SR, bojujú za to, aby chránili životy a zdravie,” povedal Hamran.

Podľa jeho slov by to mali riešiť inak, lebo takto komplikujú situáciu nielen sebe, ale polícii, ktorá musela na miesto presunúť svoje sily.
Polícia na to nasadila 52 príslušníkov. „Aby sme tam mali dostatočné sily a prostriedky na to, aby sa situácia nevyhrotila,” povedal.
Hamran tvrdí, že stoja za zdravotníkmi, ale nemôžu uplatňovať selektívny prístup. Máme núdzový stav a opatrenia musí dodržiavať každý.

„Sme si rovní pred zákonom,” hovoril policajný prezident s tým, že ani pre políciu táto situácia nebola ľahká. A ak si niekto myslí, že ich baví pokutovanie záchranárov, tak je na omyle.
„Bol by som rád, ak by sme neuplatňovali selektívny prístup, pretože je to porušenie základných princípov demokracie a polícia k tomu ruku nepriloží. Polícia bude postupovať v zmysle zákona a v jeho intenciách. Aspoň kým som ja policajný prezident, toto budem vyžadovať od svojich kolegov,” povedal Hamran.

V prípade protestu z novembra minulého roka, kedy tiež platil zákaz zhromažďovania sa, jeho organizátorov ale polícia nezadržala. Aplikujú sa zákony podľa toho, kto je policajným prezidentom?
„Policajný zbor volí taktiku podľa dostupných síl a prostriedkov aj podľa toho, aká situácia sa tam vyskytne,” vyjadril sa všeobecne Hamran.

Rovnaký meter?
Aj reakciou premiéra Eduarda Hegera na včerajšie udalosti bolo to, že záchranárov si treba vážiť, ale pred zákonom sme si všetci rovní.
„Prosím, buďme si vedomí toho, že ak chceme zo Slovenska mať skutočnú demokratickú krajinu, musím v sebe budovať, že zákon platí pre každého rovnako,” povedal Heger.

Na situáciu zareagoval aj minister vnútra Roman Mikulec s tým, že rozumie, že roky neriešená situácia záchranárov a zdravotných sestier vyústila do ich frustrácie a rozhodli sa pokojným a slušným spôsobom poukázať na to, že žiadajú o pozornosť a dialóg.
„Zdôrazňujem, že včerajší zásah v žiadnom prípade neznamená, že policajný zbor ide proti zdravotníkom. Zákon však musí platiť pre všetkých," vyjadril sa aj Mikulec.

Majerský hovorí, že je za rovnaký meter. „Ja som bol predvedený, sedel som v cele predbežného zadržania, rešpektoval som to, beriem to tak, ako to je,” povedal.
No tiež poukazuje na to, že keď bola demonštrácia pred parlamentom, kde sa ničili veci a vyzývalo sa na nedodržiavanie opatrení a nosenie rúšok, tak nikto z politikov, ktorý to organizoval, nebol predvedený.
„Nech si na to odpovedia ľudia sami, ja sa už k tomu nechcem ďalej vyjadrovať, som z toho unavený,” hovorí Majerský.
Odmietli politikov

Záchranárov sa už zastali ich kolegovia lekári. Hovoria, že je dôležité dodržiavať zákony, ale tento krok polície považujú za nesprávny.
„Protest sa niesol v slušnom duchu, nedošlo k žiadnemu ohrozeniu verejného poriadku a nebol tam ani náznak výtržností. Sme presvedčení, že to bol zo strany polície unáhlený a zbytočný zásah voči zdravotníkom,” uviedlo Lekárske odborové združenie.

Zásah polície voči záchranárom zase podľa Asociácie súkromných lekárov ilustruje postoj štátnej moci k ľuďom na bedrách, na ktorých stojí a padá starostlivosť o pacientov nielen s covidom.
Záchranárom sa núkali na pomoc už aj viacerí politici. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) sa ponúkol, že za nich zaplatí pokuty. Robert Fico (Smer - SD) s Robertom Kaliňákom im zase núkali právne zastupovanie.
Majerský hovorí, že pomoc politikov odmietli.

„Žiadnych politikov do toho nebudeme zaťahovať, nechceme od nikoho nič. Za svoje skutky si budeme zodpovedať sami,” povedal šéf komory záchranárov.
Ako ďalej
Hamran na otázku, či rovnako teraz zakročí polícia aj pri ďalších protestoch, tvrdí, že veľmi podobne.

„Ak tam máte 10-tisíc ľudí a tisíc policajtov, tak volíte inú taktiku, ako keď tam máte 40 ľudí a 52 policajtov. Ale áno, vždy budeme riešiť každý taký prípad dostupnými silami a prostriedkami a striktne v zmysle zákona a protiepidemických opatrení,” povedal Hamran.
Najbližšie sa chytá zorganizovať protest strana Smer -SD. Policajný prezident hovorí, že o tom vedia, ale bližšie sa k tomu nevyjadril, aktuality.sk

X X X

Zadržaný záchranár Majerský: Za stav zdravotníctva zodpovedajú všetky predošlé vlády

Šéfovi komory záchranárov Františkovi Majerského počas včerajšieho zadržania v policajnej cele ponúkal advokátske služby ex-premiér Robert Fico s ex-ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Všetci mali rúška, sú očkovaní tromi dávkami vakcíny a dodržiavali dvojmetrové rozstupy. Zhruba 80 záchranárov takto vyjadrilo svoj názor na výšku platov, ktoré žiadajú zvýšiť o 300 eur, či so stavom a vybavením záchranárskej techniky, s ktorou denne zachraňujú ľudské životy.

Včerajšie zhromaždenie záchranárov pred Národnou radou v Bratislave sa napriek tomu skončilo zatknutím dvoch zdravotníkov. Pred parlamentom symbolicky stáli od 14:14 hod. zhruba 20 minút. Doposiaľ polícia na predchádzajúcich zhromaždeniach, ktoré organizovali opoziční politici, ich organizátorov nezatýkala. Počas nich sa pritom protipandemické opatrenia nedodržiavali.

Policajný prezident Štefan Hamran napriek tomu zásah policajtov obhajuje ako správny. Jedným z dvoch zatknutých záchranárov bol prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský z Popradu, druhým bol jeho kolega Michal Weinciller - mimochodom tiež Popradčan. V cele predbežného zadržania strávili štyri hodiny bez osobných dokladov a opasku.

x Čo sa pred parlamentom udialo?

Šlo o poďakovanie poslancom Národnej rady a vláde Slovenskej republiky za ich prístup k zdravotníkom a záchranárom. Každý bol na zhromaždení sám za seba. Ďalší na celom Slovensku nám podporu vyjadrili tým, že na záchranky pripli čierne stužky. Pred parlamentom sa nás zišlo približne 80, viac tam bolo policajtov. Všetci sme mali rúška, všetci sme očkovaní tromi dávkami vakcíny, dodržiavali sme bezpečné dvojmetrové rozostupy.

x Prečo vás monitorovalo toľko policajtov?

Neviem, prečo tam boli. Nič sme nerobili. Dokopy sme tam boli asi 20 minút. Na konci sme zahúkali a odišli sme preč. Mňa potom zadržala polícia. Ešte predtým sa ma policajti opýtali, čo tu robíme. Povedal som, že máme stretnutie s poslancami Národnej rady. Oni mi na to povedali, že mi dajú blokovú pokutu, ktorú som na mieste odmietol zaplatiť. Rovnaký postup zvolili voči ďalším kolegom, ktorí spravili to isté čo ja.

x Pokutu vám udelili za aký priestupok?

Za to, že sa zhromažďujeme a nedodržiavame opatrenia. Napokon som skončil v cele predbežného zadržania ja a kolega Michal Weinciller. Bol som obvinení z organizovania protestu. Zobrali nám všetky veci, nemohol som si ani zatelefonovať. Policajti boli na nás slušní a milí. Neskôr mi povolili telefonát, tak som zavolal manželke. Povedal som jej, nech sa ozve mojim kolegom, aby oslovili právnika. Manželka to spravila a potom po asi 3,5 hodine som šiel na výsluch. Medzitým sa na polícii zastavil Robert Fico s Robertom Kaliňákom s ponukou na zastupovanie. Neviem, odkiaľ sa dozvedeli, že sme tam zadržaní. Policajti sa nás do cely predbežného zadržania prišli opýtať, či chceme, aby nás zastupovali. Odmietli sme ich.

x Prečo?

Nechceli sme absolútne žiadne politické akcie. To je jedna vec. Druhá je tá, že za stav zdravotníctva zodpovedajú všetky predchádzajúce vlády, ktorých súčasťou bol Robert Fico ako premiér aj Robert Kaliňák ako člen vlády. Nebudeme sa hrať na to, že za to môže iba táto súčasná vláda. Svoj podiel na rozkrádaní v zdravotníctve majú všetky vlády. Oboch sme preto odmietli. Nakoniec sme nemali žiadneho právnika, vypovedali sme sami a aj prípadnú pokutu si zaplatíme sami, čiže sme odmietli aj ďalšiu ponuku od vládneho politika Borisa Kollára. Ten sa ponúkol, že ju zaplatí za nás. Nedovolíme, aby sa nám na pokuty skladali politici.

x Aká pokuta vám hrozí?

Môže byť až do výšky 1500 eur, ale to sa rozhodne v správnom konaní, pretože na mieste som uloženú pokutu políciou odmietol zaplatiť.
Premiér Eduard Heger v médiách zhromaždenia záchranárov pred parlamentom kritizoval. Čo hovoríte na jeho reakciu?
Z premiérovho vyjadrenia som veľmi sklamaný. Sme ľudia, ktorí v tejto krajine hocikomu, kedykoľvek a v hociktorú hodinu pomáhajú a to so všetkým - či s očkovaním, rôznymi službami, osvetou a všetkým, čo si len viete predstaviť. Cítim preto veľké sklamanie. Dali sme dopredu vedieť už v októbri, aby sa rozpočet zmenil a navýšili sa platy zdravotných sestier, lekárov, zdravotníkov a záchranárov. Chceme zmenu a reformu celého systému, ktorú požadujeme už dva roky. Nikto s nami nekomunikuje. List dostal premiér, minister financií a 150 poslancov Národnej rady. Okrem dvoch ľudí sa nám neozval nikto. Ja neviem, čo viac ešte máme pre túto krajinu spraviť, aby nás brali vážne. Bojujeme v týchto časoch aj za nich. Opakujem znova. Čo sa včera udialo nebol protest, ale "poďakovanie" za prístup politikov k postaveniu záchranárov a zdravotníkov.

x Navrhované zvýšenie platov o 34 eur považujete za nedostatočné?

To napokon vo včerajšom hlasovaní ani neprešlo, čiže zatiaľ sa nepočíta ani s takýmto zvýšením. Na zdravotníckom parlamentnom výbore bolo povedané, že do zdravotníctva by mali ísť navýšené finančné prostriedky, ktoré by mali aspoň čiastočne pokryť zvyšovanie platov. Ako to v najbližšej dobe naozaj dopadne, neviem.

x Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal preskúmať zákonnosť, odôvodnenosť a primeranosť úkonov a rozhodnutí v súvislosti s vaším zadržaním. Sľubujete si od toho niečo?

Ja si policajtov vážim. Boli z toho smutní a myslím, že im to bolo nepríjemné. Otvorene hovorím, že na nikoho z policajtov za zásah sa nehnevám. Robili si len svoju prácu. Čo som včera zachytil z médií po prepustení, že pred zákonom sme si všetci rovní a je jedno, či je to záchranár a politik. To sa ma napríklad dotklo. Nemám informáciu o tom, žeby politici, ktorí hromadne burcovali proti dodržiavaniu opatrení a noseniu rúšok, boli po ich protestoch, ktoré zorganizovali, predvedení na výsluchy alebo niesli nejakú zodpovednosť. Žiadni z nich neskončil ani v cele predbežného zadržania. Mnoho ľudí sa na takýchto protestoch nakazilo a nebolo ich málo. Niektorí dokonca zomreli. Prečo to tak je, že my sme zadržaní boli a oni nie, neviem. Neviem ani, či toto je tá rovnosť, o ktorej sa hovorí, že padni komu padni.

Pri protivládnych protestoch dochádzalo aj k rôznym násilnostiam, blokovala sa doprava v uliciach Bratislavy...
Preto hovorím, že nejakú rovnosť tu nevidím. Ale ja to rešpektujem. Za svoje činy si ponesiem zodpovednosť. V správnom konaní sa budem obhajovať. Ak dostanem pokutu, zaplatím ju. Nerobil som to pre svoje peniaze, ale pre platy všetkých. Tá symbolika nebola len pred Národnou radou, ale po celom Slovensku. O 14:14 hod. všetci nosili čierne stužky na každej jednej záchranárskej stanici. Keby to bol protest, tak sa zídeme v oveľa väčšom počte a nie v takom množstve, v akom sme boli. My sme len poďakovali ľuďom, ktorí na nás v úvodzovkách myslia, aktuality.sk

X X X

GP Žilinka reaguje na chystanú zmenu paragrafu 363

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa snaží zvrátiť pokračujúcu snahu vládnej koalície o obmedzenie jeho právomocí. Aj v deň, keď sa Národná rada zaoberala zrušením paragrafu 363 Trestného poriadku, upozornil na viaceré mylné argumenty svojich odporcov.

Zatiaľ môže byť Žilinka spokojný. Vládna koalícia totiž napokon zmenu schváliť nedokázala, keď za návrh Alojza Baránika z SaS hlasovalo iba 55 poslancov.
Oslobodzuje prominentov, prepúšťa ich z väzby, zneužíva svoje právomoci, robí politiku, brzdí boj proti korupcii, obchádza súdy či nedemokraticky hromadí príliš veľa moci v rukách jedného človeka. Takéto výčitky počúva Žilinka od konca augusta, keď Generálna prokuratúra vydala dvojicu rozhodnutí nezapadajúcich do želaní a predstáv súčasnej vládnej koalície.

Generálna prokuratúra totiž rozhodla o zrušení obvinení bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, známeho konkurzného právnika Zoroslava Kollára či spoluzakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka. Využila na to paragraf 363 Trestného poriadku, ktorý generálnemu prokurátorovi umožňuje zrušiť nezákonné rozhodnutie polície alebo prokuratúry. Pri vyšetrovaniach týchto dvoch prípadov totiž prokuratúra skonštatovala nedostatok dôkazov a nezákonnosť trestného stíhania.

Svoju nespokojnosť v utorok vyjadrila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za spravodlivé Slovensko, nom. SaS). „Viaceré jeho rozhodnutia ma s ohľadom na názory, ktoré sme si vymieňali predtým, ako sa stal generálnym prokurátorom, prekvapili. S viacerými rozhodnutiami, zvlášť s tými, ktoré súviseli so šírkou jeho kompetencií a ich využívaní, sa nestotožňujem. Osobitne v tých prípadoch, ktoré súviseli s paragrafom 363 Trestného poriadku. Je ale legitímne, že sa ako predstavitelia štátnych orgánov vo všetkom nezhodneme,“ vyhlásila Kolíková po utorňajšom zasadnutí vlády.

Generálnemu prokurátorovi preto tiež popriala, aby sa z kritiky na svoju osobu do budúcnosti poučil. „S ohľadom na všetko, čo zažil, aj tú debatu vyvolanú niektorými jeho rozhodnutiami, si myslím, že by bolo dobré, aby to aj v rámci ďalšieho výkonu svojej funkcie vyhodnotil,“ dodala.

Žilinka však má vo svojom smerovaní aj podporovateľov. „S generálnym prokurátorom som spokojný. Som presvedčený, že čas ukáže, že máme dobrého generálneho prokurátora,“ uviedol predseda Národnej rady a hnutia Sme rodina Boris Kollár. Čo sa podľa predsedu parlamentu nástupom Žilinku zmenilo? „Trvá na tom, aby sa vyšetrovali prípady zákonným spôsobom, a to je veľmi dôležité,“ dodal Kollár.

Nadmerné? Klamstvo
Práve v deň, keď sa na program rokovania Národnej rady dostal návrh poslanca SaS Alojza Baránika na zmenu paragrafu 363, sa Žilinka rozhodol upozorniť na niektoré nepravdivé tvrdenia svojich kritikov. Generálny prokurátor upozornil, že tvrdenia o jeho nadužívaní kritizovaného paragrafu sú jednoducho klamstvom. „Argumentácia tých, ktorí v ostatnom čase poukazujú na nadužívanie, teda nadmerné či neprimerané používanie § 363 Trestného poriadku, nie je pravdivá,“ zdôraznil Žilinka na svojom verejnom webovom profile.

Pomohol si aj štatistikou. Z tej vyplýva, že používanie tohto oprávnenia v roku 2021 v porovnaní s minulosťou nestúpa, ale, naopak, klesá a je najnižšia za ostatných šesť rokov. Ako priblížil ešte v septembri, v roku 2020 bolo toto ustanovenie využité v 85 prípadoch z celkovo 523 takýchto návrhov. Rok predtým zas prijal generálny prokurátor 88 takýchto rozhodnutí spomedzi 457 návrhov.

„Ak teda dochádza k nadužívaniu, tak len pri zneužívaní mediálneho priestoru na šírenie klamstiev, zavádzania a manipulovania verejnej mienky a určite nie pri napĺňaní zákonnej povinnosti generálneho prokurátora zrušiť každé rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktorého nezákonnosť zistí,“ upozonil Žilinka. Jeho kritici podľa generálneho prokurátora posudzujú tento paragraf z pohľadu osoby obvineného, akým bol napríklad Haščák, ale zabúdajú na pohľad dodržania zákonnosti.

Úsilie o zmenu legislatívy preto Žilinka považuje za politicky motivovanú snahu o ovládnutie spravodlivosti. „Úsilie dosiahnuť zmenu zákonných oprávnení generálneho prokurátora, vyvolané laickým nesúhlasom s jeho konkrétnymi rozhodnutiami na základe neodborných návrhov, ignorujúcich základné zásady trestného konania a dlhé roky budovaného systému vzájomných bŕzd a protiváh, za používania zavádzajúcich argumentov, tak nie je ničím iným, ako snahou mocensky ovládnuť trestné konanie a v konečnom dôsledku prejavom strachu zo zákonnosti,“ dodal generálny prokurátor.

Baránik: Pochybné rozhodnutia
Žilinka už niekoľko týždňov tvrdí, že generálny prokurátor by bol bez tohto oprávnenia len štatistom. „To je jednoducho suchý fakt. Neostalo by mi iné, len skonštatovať porušenie zákona s dovetkom, že vzniknutú nezákonnosť nemôžem reparovať,“ zdôraznil ešte 10. septembra, keď podával na ústavnoprávny výbor Národnej rady správu o činnosti prokuratúry za rok 2020.

Odmietol tiež, že by využitie tohto oprávnenia bolo len jeho osobným rozhodnutím. „To nie je rozhodnutie jedného človeka, ale tímová práca, za ktorú nesie zodpovednosť generálny prokurátor,“ priblížil s tým, že každé takéto rozhodnutie kontroluje päť párov očí. „Nemôžem byť štatistom a alibistom, že nechám prejsť všetky trestné stíhania hlava-nehlava, že nech rozhodne súd. Veď to sú ľudské životy. Kto robí, robí chyby,“ zdôraznil Žilinka.

Už vtedy proti Žilinkovi ostro vystúpil práve poslanec SaS Alojz Baránik. „Svoje veľmi pochybné rozhodnutia nielenže nezdôvodňujete, ale kompenzujete ich aj tým, že vykonávate politickú činnosť,“ skonštatoval Baránik. „Svoje klamstvá kompenzujete tým, že sa snažíte vytvoriť protiváhu protikorupčnej vláde tejto republiky,“ povedal Baránik. Aj keď sa urazený Žlinka voči takýmto útokom ohradil, nič mu to nepomohlo. Baránik kontroval s tým, že Žilinka by mal byť odstránený z funkcie cez ústavnú väčšinu alebo „inak“.

Baránik však neostal len pri hrozbách a v piatok 5. novembra predložil do parlamentu vlastnú úpravu Trestného poriadku. Navrhuje v nej, aby bolo návrh na postup podľa paragrafu 363 možné podať len do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a aj to len v neprospech obvineného. Odborníci vyhodnotili jeho návrh ako nekompetentný a ďalšie dva návrhy navyše predstavila aj ministerka Kolíková.

Baránik však svoj návrh napriek výzvam a porušeniu koaličnej zmluvy z parlamentu nestiahol. Napokon však zaň v prvom čítaní hlasovalo iba 55 poslancov, pričom až 76 bolo proti. Do druhého čítania sa tak nedostane a pravdepodobne sa v novom roku bude v parlament zaobrať už Kolíkovej návrhoma/gentury/

X X X

Visolajský žiada prezidentku Čaputovú o stretnutie. Verí, že reformu nemocníc nepodpíše

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský v liste požiadal prezidentku SR Zuzanu Čaputovú o stretnutie k parlamentom schválenej reforme nemocníc. Zároveň ju informoval o zásadných pripomienkach k schválenej zdravotníckej reforme. Verí, že hlava štátu zákon nepodpíše a vráti ho na prerokovanie do Národnej rady SR. TASR o tom informovalo LOZ.
„Prezidentka Zuzana Čaputová pred časom verejne vyjadrila svoju podporu lekárom a ostatným zdravotníckym pracovníkom. Pevne veríme, že svojím hlbokým a citlivým vnímaním problémov slovenského zdravotníctva jeho stav nezhorší, zohľadní naše zásadné pripomienky k schválenej zdravotníckej reforme, zákon nepodpíše a vráti ho tak naspäť na prerokovanie do Národnej rady SR,“ zdôvodnilo LOZ.

Reformu nemocníc schválila Národná rada SR v utorok. Zmeny by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Rozdeliť sa majú do viacerých úrovní, čím vznikne optimalizovaná sieť nemocníc. Podmienky pre jej tvorbu majú byť geografická dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok. Zavedie sa i nový spôsob definovania minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, deti i dorast./agentury/

X X X

Volebné moratórium na prieskumy sa skráti, prezidentka Čaputová podpísala novelu

Predvolebné prieskumy sa budú môcť zverejňovať aj tri dni pred voľbami. Skrátenie tzv. volebného moratória na 48 hodín pred dňom hlasovania vyplýva z novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
V zákone sa upraví i paragraf týkajúci sa prekážky práva voliť, po novom ustanovuje, že „prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak". Orgány verejného zdravotníctva budú povinné na účely vyznačenia prekážky práva voliť oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému sa zákonom ustanovilo obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.

Zmena podľa rezortu vnútra reaguje i na podmienky, ktoré nastanú v roku 2022 pri spojení termínu volieb do orgánov samosprávnych krajov i miest a obcí i na poznatky z praxe.

Nárok na odmenu pre členov každej volebnej komisie
Zavedie sa tiež nárok na odmenu pre členov každej volebnej komisie. Všetky volebné komisie vrátane okrskových budú musieť zasielať zápisnicu o výsledku volieb elektronicky a písomné vyhotovenie podpísané členmi volebnej komisie doručiť obci, respektíve úradu samosprávneho kraja v určenej lehote až po voľbách. Obce budú povinné vo všetkých volebných miestnostiach zabezpečiť internetové pripojenie.

V dvoch najväčších slovenských mestách, Bratislave a Košiciach, sa má zvýšiť minimálny počet členov okrskových volebných komisií na sedem. Pre obce, v ktorých žije zákonom stanovený minimálny podiel príslušníkov národnostnej menšiny, plynie povinnosť zverejniť informáciu o vytvorení volebných okrskov a určení volebných miestností aj v menšinovom jazyku.

Kontrola transparentnosti
Kontrola transparentnosti vedenia volebnej kampane prejde z dôvodu hospodárnosti a zvýšenia efektívnosti z ministerstva vnútra na okresné úrady. Politické strany či koalície politických strán a hnutí budú po novom niesť objektívnu zodpovednosť za vedenie volebnej kampane svojich kandidátov.

Politické strany zároveň budú môcť v prípade volieb do orgánov samosprávnych krajov a miest a obcí, ktoré sa budú konať v jeden deň, vynaložiť na volebnú kampaň najviac 1,5 milióna eur. Ak sa nebudú konať v rovnaký deň a rovnakom čase, limit má byť 750 000 eur.

Okrem toho budú banky povinné zriadiť tzv. transparentný účet, ak o to kandidujúci subjekt, ktorý má takúto povinnosť, požiada. Ministerstvo vnútra bude mať tiež možnosť identifikovať darcu finančných prostriedkov.
Zmeny majú platiť od začiatku roka 2022.
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh z dielne Ondreja Dostála (SaS). V zákone sa tak zmení pojem „kandidát bez politickej príslušnosti" na „nezávislý kandidát". Táto zmena má nadobudnúť účinnosť od apríla 2022, aktuality.sk

X X X

Drucker sa spája s Hlinom, Dobrá voľba sa premenuje. Chcú vládu bez Fica i Matoviča

Paradoxom je, že Hlinove politické začiatky sú spojené práve s lídrom OĽaNO a Druckerove so šéfom Smeru.
Bývalý poslanec a predseda KDH Alojz Hlina sa spája s exministrom zdravotníctva a vnútra Tomášom Druckerom. Obaja politici dnes oznámili, že uzavreli „Vianočnú dohodu“ a budú pôsobiť v Druckerovej strane.

Hlina do Dobrej voľby vstupuje so svojou platformou Umiernení konzervatívci. Strana sa tak po novom bude volať Dobrá voľba a umiernení. Politický subjekt chce robiť politiku stredu a podľa Druckera bude umiernene konzervatívny.
Pôjde o jednoliatu stranu, nie o koalíciu, akou bolo napríklad spojenectvo strán Progresívne Slovensko a Spolu.
Alternatíva
„Sme ľudia, ktorí sú známi, máme za sebou nejakú trajektóriu, sme čitateľní, proeurópski orientovaní, ctíme si demokraciu, vyznávame miernosť a umiernené konzervatívne hodnoty,“ zhrnul Drucker.
„Naľavo sa formuje sociálnoprogresívna alternatíva voči vláde. Stred je pomerne prázdny a musí dokázať vytvoriť alternatívu voči tomu, čo zažívame,“ doplnil ho Hlina.

Cieľom Dobrej voľby a umiernených je podľa Hlinu vláda, v ktorej nebudú ľudia ako Robert Fico či Igor Matovič. Paradoxom je, že Hlinove politické začiatky sú spojené práve s lídrom OĽaNO a Druckerove so šéfom Smeru.
Drucker verí, že spojením s Hlinom ide o začiatok integračných snáh. „Spájať sa treba a toto sú prvé konkréktne kroky,“ dodal. S kým by sa ešte mohli spojiť, nechceli špecifikovať. Viaceré mimoparlamentné strany však už dlhšie hovoria o potrebe spájať sa.

Vznikne veľká koalícia?

Šéf KDH Milan Majerský napríklad v rozhovore pre Aktuality.sk povedal, že aj u nás zrejme budú musieť vzniknúť podobné predvolebné koalície ako v Česku.
„Komunikujeme s mnohými politickými stranami. Chcel by som, aby pravicové konzervatívne strany dokázali spoločnými silami presadzovať takú normálnosť v politike,“ hovoril.

Práve o KDH hovoril Drucker ešte pred fúziou s Hlinom ako o jednom z potenciálnych partnerov. Druhým je tiež mimoparlamentná strana Spolu, ktorú dnes vedie poslanec Miroslav Kollár.
Čo sa týka Hlinu a Druckera, v politike nejde o žiadnych nováčikov. Naopak, obidvaja politici majú za sebou pomerne pestrú minulosť.

Jeden začínal s Matovičom, druhý s Ficom
Hlina do politiky vstúpil v roku 2012, keď kandidoval za OĽaNO a stal sa poslanom parlamentu. S Igorom Matovičom sa však čoskoro rozišiel, po voľbách v roku 2016 sa stal predsedom mimoparlamentného KDH.

Kresťanských demokratov viedol štyri roky, po neúspešných voľbách v roku 2020 z hnutia odišiel. Drucker sa stal ministrom zdravotníctva v roku 2016 ako nominant Smeru, po vražde Jána Kuciaka krátko šéfoval aj rezortu vnútra.
Napokon si založil vlastnú stranu, s ktorou však vo voľbách neuspel. Šéfovi Dobrej voľby politickí oponent často vyhadzovali na oči práve jeho minulosť spojenú so Smerom.

Pred poslednými parlamentnými voľbami preto spoluprácu s Druckerom úplne vylučovali strana Za ľudí, lídri koalície PS/Spolu aj hnutie OĽaNO, aktuality.sk

X X X

Ústavný súd nevyhovel sťažnosti Jozefa Hudáka v súvislosti s nevymenovaním v NBS

Prezidentka Zuzana Čaputová postupovala správne, keď v roku 2019 rozhodla, že Jozefa Hudáka nevymenuje na post viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS).
Ústavný súd totiž podľa prezidentskej kancelárie nevyhovel jeho ústavnej sťažnosti, v ktorej namietal, že prezidentka porušila jeho základné právo na rovný prístup k verejnej funkcii. Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Prezidentka Jozefa Hudáka nevymenovala do funkcie viceguvernéra NBS z viacerých dôvodov.

„Pri rozhodovaní v roku 2019 dospela k záveru, že nespĺňal zákonné požiadavky na výkon funkcie, teda dosiahnutie úplného vysokoškolského vzdelania univerzitného zamerania v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva. Pochybnosti vyvolávali aj rozsah, povaha a aktuálnosť jeho praxe v riadiacej funkcii v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva," pripomenul Strižinec.
Ako dodal hovorca, v Hudákovom prípade existovali aj skutočnosti, ktoré dôvodne spochybňovali jeho schopnosť vykonávať funkciu viceguvernéra spôsobom neznižujúcim vážnosť NBS.

Nomináciu Jozefa Hudáka na post viceguvernéra NBS schválil parlament ešte v roku 2018. Vtedajší prezident Andrej Kiska nechal rozhodnutie na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aktuality.sk

X X X

Európska komisia predstavila reformu trhu s plynom

Európska komisia (EK) chce zreformovať trh s plynom. Deje sa to v čase prudko rastúcich cien plynu a boja proti klimatickej zemne.
Podpredseda EK Frans Timmermans a komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová v stredu predstavili príslušný legislatívny balík.

Súčasťou balíka je napríklad podpora nízkoemisných plynov, napríklad vodík, ako alternatívy k fosílnemu plynu. Takisto by do dosiahnutia klimatických cieľov mali skončiť dlhodobé kontrakty na dodávky plynu.
Zároveň je súčasťou návrhu vytvorenie systému na spoločné obstarávanie plynu a vytváranie jeho strategických zásob, aby sa Európska únia (EÚ) vyhla podobným problémom, aké aktuálne zažíva.

Vodíkový trh
Európska komisia chce podporiť vodíkový trh, aby sa vodík stal použiteľnejším napríklad v lodnej doprave alebo v priemysle. Vodík je považovaný za ekologický zdroj energie, pokiaľ je vyrábaný procesom elektrolýzy vody. Podľa EK sú škodlivé emisie takéhoto vodíka minimálne o 70 percent nižšie v porovnaní s fosílnym plynom. Komisia chce tiež spotrebiteľom uľahčiť prechod od fosílneho na ekologický plyn.

Európska komisia plánuje do roku 2049 úplný zákaz dlhodobých kontraktov na dodávky zemného plynu. Aby sa zabránilo nedostatku, krajiny EÚ budú môcť spoločne nakupovať plyn a vytvoriť si spoločné strategické rezervy, čo požadovali z dôvodu aktuálneho prudkého zdražovania plynu napríklad Francúzsko a Španielsko.
Legislatíva tiež počíta s opatreniami na obmedzenie emisií metánu v ropnom, plynárenskom a uhoľnom priemysle. O balíku teraz budú diskutovať členské krajiny EÚ a Európsky parlament, aktuality.sk

X X X

Koronavírus: Americký minister Blinken ukončil cestu po Ázii, novinár z jeho sprievodu sa nakazil

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu predčasne ukončil cestu po krajinách juhovýchodnej Ázie po tom, čo sa jeden novinár, ktorý s ním cestoval, nakazil koronavírusom.
Podľa hovorcu amerického rezortu diplomacie Neda Pricea bolo rozhodnutie o predčasnom ukončení cesty prijaté s ohľadom na zdravie a bezpečnosť členov americkej delegácie. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Blinken sa mal vo štvrtok v Bangkoku stretnúť s thajskými predstaviteľmi po tom, čo v predchádzajúcich dňoch absolvoval návštevu Indonézie a Malajzie. Návšteva Thajska, ktoré malo byť poslednou zastávkou na jeho ceste, však bola napokon zrušená.

Americký minister telefonicky v tejto súvislosti vyjadril svoje hlboké poľutovanie thajskému ministrovi zahraničných vecí Donovi Pramudvinajovi, dodal Price.
Nákaza sa nepotvrdila u nijakého iného člena delegácie

Pozitívny výsledok testu na koronavírus mal jeden z členov novinárskeho sprievodu po tom, ako americká delegácia priletela z Indonézie do malajzijského hlavného mesta Kuala Lumpur. Nákaza sa nepotvrdila u nijakého iného člena delegácie.
Americké veľvyslanectvo v Jakarte na Twitteri uviedlo, že všetci členovia skupiny, ktorá s Blinkenom cestovala, mali v Indonézii negatívny výsledok testu.
Blinkenovo lietadlo absolvuje napokon v Thajsku iba krátke technické medzipristátie, plánované rokovania s thajskými predstaviteľmi však boli zrušené. Následne sa šéf americkej diplomacie vydá na spiatočnú cestu do Spojených štátov, aktuality.sk

X X X

Herbert Diess zostáva šéfom VW. K personálnym rošádam v koncerne ale prišlo

V koncerne Volkswagen sa udiali personálne rošády. Značka Volkswagen má nového šéfa, Škoda o toho svojho prišla. Šéf celého koncernu Herbert Diess o miesto síce neprišiel, o právomoci však áno.
 
Herbert Diess si pozíciu šéfa koncernu VW udržal, okresali mu však kompetencie.
Koncom novembra sme písali, že pod Herbertom Diessom, šéfom koncernu Volkswagen sa trasie stolička. Najvyššie vedenie koncernu Volkswagen sa totiž vtedy stretlo, aby prediskutovalo jeho budúcnosť. Stretnutia sa zúčastnila šéfka odborov automobilky Daniela Cavallo, ďalej Wolfgang Porsche a Hans Michel Piech, ktorí zastupujú hlavného akcionára koncernu VW, rodinný klan Porsche-Piech.

Problémový manažér
Smerom k Diessovi sa totiž vznieslo niekoľko významných výhrad. Patrí k nim napríklad jeho jednostranná orientácia na elektromobilitu, v rámci ktorej koncern postupne „odstavuje“ aj niektoré ťažiskové modely. Takto už „odpísal“ napríklad Passat alebo Fabiu kombi a oznámil, že už nebude pokračovať vo vývoji nových spaľovacích motorov.
Odborárom sa nepáčia ani vyhlásenia Diessa, týkajúce sa nutnosti výrazne šetriť a prepúšťať zamestnancov, ktorých bude treba pri výrobe elektrických áut podstatne menej. Vyčítajú mu aj to, že takéto opatrenia sú vyhlasované direktívne a bez konzultácie s odborármi.

Diess už na to raz doplatil. Minulý rok bol nútený po týždňoch ostrých sporov medzi manažérmi navzájom a medzi manažérmi a odborármi, týkajúcich sa tempa a rozsahu plánov znižovania nákladov prenechať zodpovednosť za značku Volkswagen Ralfovi Brandstätterovi, ktorý ju riadi dodnes. Presnejšie – riadil. Aktuálne totiž o túto pozíciu prichádza a smeruje do Číny, kde bude viesť miestnu divíziu Volkswagenu, ktorej sa, na rozdiel od sesterskej Škody, na tamojšom trhu darí vcelku dobre.

Je to ďalším oslabením kompetencií Herberta Diessa, ktorý túto divíziu doteraz riadil priamo, Brandstätter sa zároveň stal členom dozornej rady koncernu, kde by mal vyvažovať vplyv Herberta Diessa.
Škoda zatiaľ bez šéfa

A kto bude šéfovať značke Volkswagen? Do Diessových rúk sa po odchode Brandstättera značka nevráti. Bude mať nového šéfa, čo prakticky znamená ďalšie okresanie Diessových právomocí a kompetencií.

Zostáva naďalej šéfom koncernu s úlohou viesť ho v ústrety prechodu na elektromobilitu, no postupne prišiel o riadenie značky Volkswagen a správna rada mu fakticky odňala aj dozor nad čínskym trhom, ktorý je pre ňu aktuálne najvýznamnejší. Navyše naďalej pretrvávajú jeho spory s odborármi, ktorí by rozhodne na jeho stoličke radšej videli niekoho iného. Nateraz svoju pozíciu obhájil, uvidíme dokedy.

Novým šéfom značky Volkswagen sa stal doterajší riaditeľ značky Škoda Thomas Schäfer. Zo „škodovky“ odíde k 1. júlu budúceho roku, ani nie po dvojročnom pôsobení pre mladoboleslavskú značku. Je to zaujímavé rozhodnutie, pretože práve v posledných dvoch rokoch sa Škode príliš nedarí. Prakticky úplne prišla čínsky trh a v rámci polovodičovej krízy sa z koncernových značiek potýka s najväčším prepadom výroby, čakacie doby na nové Octavie sú aktuálne napríklad okolo jedného roku.

Kto bude novým šéfom Škody zatiaľ známe nie je, no v Mladej Boleslavi sú z vývoja situácie ľahko nervózni, pretože Schäfer patril k manažérom, ktorí za ňu v rámci koncernu aj napriek nie dobrému vývoju v poslednom období naozaj „dokázali kopať“ a snažili sa jej pozíciu posilniť.

Okrem personálnych zmien na zasadnutí rady koncernu odsúhlasili aj investície vo výške 158 miliárd eur. Až 56% z týchto peňazí bude smerovať na elektromobilitu a digitalizáciu. Volkswagen plánuje, že už v roku 2025 sa stane globálnym lídrom na trhu s elektromobilmi, a že už v roku 2026 bude jeho každé štvrté predané auto elektromobilom./agentury/

X X X

Zoroslav Kollár napokon nepôjde na slobodu, rozhodol Najvyšší súd

Prokuratúra uspela so sťažnosťou proti nepredĺženiu väzby.
Známy právnik Zoroslav Kollár, ktorý je stíhaný v sudcovskej kauze Víchrica a v prípade krytia cigaretového biznisu za úplatok, napokon predsa len zostane vo väzbe. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu ho síce pustila na slobodu, ale Najvyšší súd mal iný názor.

„Senát 4T Najvyššieho súdu na neverejnom zasadnutí (15. decembra 2021) v trestnej veci JUDr. Zoroslava K., na podklade sťažnosti prokurátora, zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu v časti týkajúcej sa výroku, ktorým sudkyňa pre prípravné konanie rozhodla o nepredĺžení väzby u obvineného a sám rozhodol tak, že väzbu obvineného predĺžil do 20. februára 2022. Senát sťažnosť obvineného proti uzneseniu ŠTS zamietol ako nedôvodnú,“ uviedla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

Kollárovú väzbu predĺźili o dva mesiace, mala sa skončiť 20. decembra.
Kollárove obvinenia
Kollárovo meno sa v minulosti objavilo v mafiánskych zoznamoch. Pôvodne ho zadržali vlani v októbri v kauze Víchrica spolu s bývalým predsedom Okresného súdu Bratislava III Davidom Lindtnerom a bývalou podpredsedníčkou NS SR Jarmilou Urbancovou. V tejto veci je známy konkurzný právnik obvinený zo zločinu zasahovania do nezávislosti súdu.
Potom istý čas čelil aj obvineniu z poskytnutia úplatku bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému a exnámestníkovi SIS Borisovi Beňovi, aby ho nesledovali. Toto obvinenie mu ale prokuratúra zrušila.
V druhej polovici mája tohto roku ho obvinili v kauze krytia falošnej výroby cigariet, pre ktorú je aktuálne vo väzbe. Obvinenie vzniesli aj kontroverznému podnikateľovi Tomášovi Rajeckému, spájanému s piťovcami. Spolu s nimi je obvinený aj bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.

Cigaretová kauza
Rajecký sa mal v prípade tovární na cigarety angažovať, keď ho o to požiadal galantský podnikateľ Miroslav Janeba, ktorý je obvinený v rámci zločineckej skupiny sereďania. Keď po obvinení skončil vo vyšetrovacej väzbe, porozprával policajtom, ako to bolo s krytím nelegálnej výrobne cigariet.

Janeba mal zastupovať dvoch nelegálnych výrobcov cigariet, ktorých poznal len pod menami „Vasiľ“ a „Jegor“. Táto dvojica chcela mať pri svojich aktivitách pokoj od bezpečnostných zložiek, tak sa plánovala skontaktovať s vtedajším šéfom daňových kriminalistov Ľudovítom Makóom. Stretnutie s Makóom mal zorganizovať Rajecký – údajne sa odohralo v kaštieli podnikateľa Zoroslava Kollára v Tonkovciach.

Podľa uznesenia o vznesení obvinenia mal Rajecký od Janebu prijať 30-tisíc eur, ktoré boli určené pre Makóa. Peniaze mali pomôcť vyriešiť problém okolo zaistených nelegálnych cigariet a dvoch kamiónov, ale aj zabezpečiť ochranu tovární do budúcna. Dvojica chcela dostávať včasné informácie o prípadných aktivitách daňových kriminalistov voči nelegálnym výrobniam cigariet. Makó 30-tisícový úplatok odmieta.

Úplatky sa mali vyplácať opakovane ako akýsi paušál. Sumu 30-tisíc si mali pravidelne deliť aj Kollár a Rajecký. Len za za monitorované obdobie od septembra 2019 až do februára 2020 sa polícii podarilo zmapovať úplatky vo výške 900-tisíc eur.
Kollár aj Rajecký obvinenia odmietajú, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Spravodlivosť pre všetkých

Zákon musí platiť pre všetkých, ale to naozaj ste zaradili zdravotníkov k Ficovi a Kotlebovi?
Utorkový protest zdravotníkov sa konal v čase platných opatrení, ktoré okrem iného zakazujú organizovanie akcií o 6 a viac ľuďoch. Nasadenie policajných zložiek bolo úplne v poriadku.

Na druhej strane je to tiež neuveriteľná hanba.
Možno si ešte matne pamätáte na apríl-máj roku 2020. Sedeli sme doma, šili rúška, kváskovali, navzájom sme sa podporovali. Rúška sme posielali do domovov dôchodcov, do nemocníc pre lekárov a zdravotníkov.
Stávali sme na balkónoch a v dohodnutej hodine sme tlieskaním ďakovali všetkým tým, ktorí nám pomáhali čeliť neviditeľnej hrozbe.

Spomínate si? Po rokoch sa medzi nami šíril pocit solidarity a spolupatričnosti. Stáli sme vedľa seba, pomáhali sme si.
Všetko je preč.
Zdravotníci, lekári, personál nemocníc po mesiacoch práce v núdzovom stave, v nemocniciach, ktoré nepatria do systému zdravotnej starostlivosti 21. storočia, sú terčom útokov dezinformátorov, antivaxerov, ľudí ovplyvnených falošnými správami a nenávistnými prejavmi.

A neprichádza ani sľubovaná kompenzácia za to všetko, čo pre nás urobili, robia a budú robiť.
Namiesto toho musia protestovať, pretože majú pocit, že na nich „štát" kašle. Presnejšie politici, ktorí o nich hovorili v minulosti ako o hrdinoch.

Protestujú v čase zákazu organizovania akcií, uvedomujúc si, že za to môžu mať problémy. Zatknutiu čelia s pokorou a rešpektom. Vedia, že porušili pravidlá.
Situáciu sa okamžite snažia využiť nacionalistickí ľavicoví populisti zo Smeru. Kým z koalície je počuť hlasy, že zákon má platiť pre všetkých, smeráci idú zbierať politické body. Neuveriteľné, ako amatérsky sa správajú koaliční politici. Poštvať si proti sebe zdravotníkov?

Dobrou správou je, že zadržaní zdravotníci prostredníctvom prezidenta Slovenskej komory záchranárov Františka Majerského odmietli podporu Fica a Kaliňáka s dovetkom, že sa stav slovenského zdravotníctva nemôže aktuálna vláda, ale vlády spred roku 2020. A 12 rokov v nich sedeli smeráci.

Po nich ostala v zdravotníctve spúšť.
To však nijako neospravedlňuje vyjadrenia koaličných politikov, ktorí chceli na zadržaných zdravotníkoch demonštrovať pravidlo padni, komu padni.

Prečo sa to nestalo pri papalášstve Borisa Kollára, Štefan Hollého (obaja Sme rodina), pri porušovaní pravidiel poslancom SaS Mariánom Viskupičom, pri protestoch kotlebovcov, pri blokovaní centra Bratislavy, keď si Fico, Harabin a spol dávali na protest rúška dole, pri útokoch na zdravotníkov...

Urobiť exemplárny prípad z protestu zdravotníkov, ktorí sa cítia byť oklamaní vládou a za to všetko, čo robia aj právom neuznaní, je naozaj veľmi nešťastné. A za vyjadrenia by sa mali koaliční politici vrátane premiéra, ktorý protestujúcich zdravotníkov zaradil k Ficovi a Kotlebovi, hanbiť.
Toto bol krok úplne vedľa, aktuality.sk

X X X

Inšpektori v Lidli v Starej Ľubovni nariadili stiahnuť z trhu poľskú klobásu

Potravinoví inšpektori zistili v predajni Lidl v Starej Ľubovni poľskú šunkovú klobásu s nadlimitným obsahom benzo(a)pyrénu.
Nariadili ju stiahnuť z predaja. Informovala o tom Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR.
„V rámci úradnej kontroly potravín vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Stará Ľubovňa v predajni Lidl, Popradská 1713/68, 064 01 Stará Ľubovňa odber vzorky výrobku ´Šunková klobása´, s dátumom spotreby 17. decembra 2021, šarža 4877621, krajina pôvodu Poľsko, výrobca P.P.H.U. "Mark'S" Sp. Z.O.O. Prusak 23, Sokolniki 98-420, PL 10180302 WE," spresnili veterinári.

Štátna veterinárna a potravinová správ dodala, že v analyzovanej vzorke sa zistilo nadlimitné množstvo benzo(a)pyrénu – 3,4 µg/kg (limit je 2 µg/kg) a PAU4 – 22,3 µg/kg (limit 12 µg/kg). Inšpektori nariadili výrobok stiahnuť z trhu a informovať zákazníkov oznamom na predajni, aktuality.sk

X X X

V Belgicku sa začal proces s 23 obvinenými zo smrti 39 Vietnamcov v nákladiaku

Súd belgickom meste Bruggy otvoril v stredu pojednávanie s 23 osobami, ktoré čelia obvineniam v spojitosti so smrťou 39 Vietnamcov. Telá obetí sa našli v chladiarenskom aute v Spojenom kráľovstve v roku 2019. Informovala o tom agentúra AFP.

Súdny proces by mal trvať dva dni. Zameriava sa na odchod chladiarenského vozidla z belgického mesta Anderlecht 22. októbra 2019. Gang pašerákov tam údajne mal dva domy, kde migrantov zhromažďoval.
Verdikt by mal byť známy až v priebehu niekoľkých týždňov. Obžaloba žiada tresty odňatia slobody v dĺžke 18 mesiacov až 15 rokov.
Britský súd už januári siedmim mužom udelil tresty odňatia slobody v dĺžke troch až 27 rokov. Štyroch z nich súd uznal za vinných zo zabitia, troch z napomáhania nezákonnej migrácii.
Súd vo Vietname v septembri 2020 v spojitosti s týmto činom odsúdil ďalšiu štvoricu mužov na tresty odňatia slobody v dĺžke dva a pol až sedem a pol roka, pripomína AFP.

Telá Vietnamcov – 31 mužov a ôsmich žien – našli v juhovýchodnom anglickom prístave Purfleet 23. októbra 2019, po najmenej 12 hodinách v neznesiteľnej horúčave v zapečatenom návese.
Súdny lekár vypočítal, že trvalo asi deväť hodín, kým sa vzduch vo vnútri návesu zmenil na toxický, a čoskoro nato prišla smrť./agentury/

X X X

Väčšina Rusov nevylučuje ozbrojený konflikt s Ukrajinou,

Ukrajina získava zo Západu a NATO moderné zbrane, priame ohrozenie Ruska

Ukrajina sa bráni, že neplánuje zaútočiť na žiadnu krajinu.
Viac ako 75 percent opýtaných Rusov nevylučuje, že napätie v blízkosti východných hraníc Ukrajiny by mohlo prerásť do vojny s Ruskom. Vyplýva to z výsledkov prieskumu rešpektovaného ruského Analytického centra Jurija Levadu, známeho ako Centrum Levada, ktorý bol venovaný vyostrovaniu konfliktu v Donbase.

Tri percentá opýtaných sa domnievajú, že k vojne nevyhnutne dôjde. Približne každý tretí respondent (36 percent) si je istý, že konflikt je dosť pravdepodobný. Podľa ďalších 38 percent je naopak vojenská konfrontácia nepravdepodobná a ďalších 15 percent opýtaných uviedlo, že takáto možnosť je úplne vylúčená.
USA a NATO
Presne polovica opýtaných považuje za iniciátorov vyhrotenia situácie na východe Ukrajiny Spojené štáty americké a krajiny NATO. Túto verziu vývoja udalostí podporilo 61 percent opýtaných nad 55 rokov, ale iba štvrtina (24 percent) respondentov vo veku 18-24 rokov.

Šestnásť percent opýtaných označilo za vinníka eskalácie Ukrajinu. Tento názor vyjadrili najmladší účastníci prieskumu - ľudia do 24 rokov. Ďalšie štyri percentá respondentov sa domnievajú, že iniciátorom eskalácie je Rusko a podľa troch percent sú za ňou dve medzinárodne neuznané proruské ľudové republiky vyhlásené v Donbase - Donecká a Luhanská.
O hromadení ruských jednotiek na východnej hranici Ukrajiny sa hovorí už niekoľko týždňov. Podľa zdrojov západných médií by mohlo dôjsť k invázii na Ukrajinu začiatkom roku 2022.

O zhoršení situácie na rusko-ukrajinskej hranici sa v ostatnom čase diskutovalo na rokovaniach ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Joea Bidena, ako aj počas telefonátu Putina s britským premiérom Borisom Johnsonom. Spojené štáty americké a krajiny G7 varovali Rusko pred hrozivými následkami v prípade útoku na Ukrajinu.
Z prieskumu Všeruského centra na prieskum verejnej mienky (VCIOM) vyplýva, že väčšina Rusov (52 percent) zároveň považuje ukrajinský národ za bratský, ďalších 31 percent opýtaných označilo svoj postoj za neutrálny a len 11 percent deklarovalo, že Ukrajinci sú voči Rusom nepriateľskí.

Ukrajina nezaútočí
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov dnes v súvislosti s obavami z ruskej invázie vyhlásil, že Kyjev „neplánuje na nikoho zaútočiť" a preskupovanie vojakov súvisí výlučne s potrebou obrany Ukrajiny.
„Neplánujeme na nikoho zaútočiť a nemáme v pláne inváziu na územie žiadnej krajiny," zdôraznil Reznikov na tlačovej konferencii v Štokholme, kde sa stretol so svojím švédskym rezortným partnerom Peterom Hultqvistom a šéfkou švédskej diplomacie Ann Lindeovou. „Naše obranné kapacity sú dôležité na ochranu našich ľudí, našej spoločnosti, našich životov," povedal.

Reznikov ďalej poznamenal, vojna na Ukrajine znamená vojnu v Európe. „Medzinárodné spoločenstvo jasne naznačilo, že Ukrajinu v prípade ruskej invázie nenechá osamote," uviedol.
Ruský prezident Vladimir Putin zdôraznil, že úsilie Kyjeva stať sa členom Severoatlantickej aliancie (NATO) predstavuje pre Moskvu červenú čiaru. Takisto vyjadril znepokojenie z toho, že niektoré členské krajiny NATO ohlásili plány zriadiť na Ukrajine vojenské výcvikové strediská.

Reznikov oponoval, že právo Ukrajiny začleniť sa do akejkoľvek vojenskej aliancie vrátane NATO je súčasťou jej ústavy. „Staneme sa de facto členom NATO a implementujeme štandardy Aliancie," dodal s tým, že Ukrajina je odhodlaná zapracovať na potrebných reformách.

Putin chce záruky
Ruský prezident Vladimir Putin zdôraznil v telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom potrebu čo najskorších rokovaní o bezpečnostných zárukách pre Rusko zo strany Severoatlantickej aliancie.
Putin požiadal o „právne záväzné záruky, ktoré by vylúčili ďalšie rozširovanie NATO smerom na východ a taktiež rozmiestnenie zbraní ohrozujúcich Rusko v jeho susedných krajinách, predovšetkým na Ukrajine". Upozornil tiež, že Ukrajina získava zo Západu moderné zbrane, čo predstavuje „priame ohrozenie bezpečnosti Ruska".

Šéf Kremľa podľa agentúry AP obvinil Ukrajinu z „úmyselného zhoršovania situácie na línii kontaktu" so separatistickými republikami v Donbase, pričom ju v týchto aktivitách „podporuje viacero západných krajín".
Macronove vyjadrenia bezprostredne po telefonáte s Putinom médiá nepriniesli. Podľa vyhlásenia Kremľa sa prezidenti dohodli na pokračovaní osobných kontaktov. Ich utorkový rozhovor bol siedmym v tomto roku.

Ruský prezident v uplynulých dňoch opakovane vyzval NATO, aby poskytlo Rusku právne záväzné dlhodobé bezpečnostné záruky. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medzitým informoval, že Rusko tento týždeň odovzdá Spojeným štátom diplomatickou cestou svoje návrhy bezpečnostných záruk, aktuality.sk

X X X

Makrowin dostal dôveru pri náročnej rekonštrukcii v SR.

Na výrobu okien budovy knižnice TU Zvolen použili 6,5 km eurohranola
Popredný slovenský výrobca drevohliníkových a drevených okien – spoločnosť MAKROWIN, s.r.o., Detva, sa zúčastnil rozsiahlej rekonštrukcie historickej budovy Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice (SLDK), ktorá je akademickou knižnicou Technickej univerzity vo Zvolene a špecializovanou vedeckou knižnicou pre oblasť lesníctva a drevárstva v Slovenskej republike. Na stavbu dodal a inštaloval drevené okná MAKROWIN 88 v počte 186 kusov, ktoré majú spolu 682 kusov krídel. Celková plocha okien zaberá 627 m2 a ich hmotnosť je 29 ton. Na výrobu okien použili 6,5 km eurohranola. Informuje o tom riaditeľ spoločnosti Makrowin Dušan Majer.

Sanácia výplňových konštrukcií – okien
,,Cieľom komplexnej sanácie obálky tejto historickej budovy bolo zníženie energetickej náročnosti a zníženie emisií skleníkových plynov, čo je v súčasnosti celosvetovou požiadavkou hlavne pri verejnoprávnych budovách, pretože štát je u nás najväčším vlastníkom budov s nevyhovujúcou energetickou bilanciou. Pre nás ako firmu to znamenalo, že sme opäť raz zabodovali pri nevšednej a náročnej rekonštrukcii výnimočnej stavby. Táto si vyžiadala profesionálne zvládnutú komplexnú výmenu okien aj s následnou montážou v zmysle platných noriem a v súlade príslušnými montážnymi smernicami jednotlivých dodávateľov komponentov.

Pri tak radikálnom a technicky náročnom zásahu, akým je energetická sanácia pamiatkovo chránenej budovy, hlavne čo sa týka okien, je veľmi dôležitá koordinácia s dodávateľmi, ktorí sú skúsení a kompetentní,“ konštatoval D. Majer. Dodal, že v prípade tejto sanácie mal investor skutočne istotu, pretože diela sa ujala firma Makrowin z Detvy – výrobca s dlhoročnou tradíciou, vysokou technickou úrovňou nielen výroby okien, ale aj montáže.

,,Projekt rekonštrukcie trval od jesene 2020 do jari 2021. Radenie vrstiev jednotlivých komponentov bolo navrhnuté tak, aby bol dosiahnutý difúzny spád. To znamená aby hodnota Sd (m) jednotlivých komponentov mala v smere interiér-exteriér klesajúci charakter. Pripájacia škára bola realizovaná v smere interiér – exteriér: Okenná fólia ME508 - PU montážna pena - PE povrazec - hybridný polymérny tmel na báze Silánu (Meltell) ,“ vysvetľuje D. Majer.

Výhody zvoleného spôsobu montáže okien:
-dlhodobá funkčnosť z hľadiska stavebno-fyzikálnych podmienok,
-100% zamedzenie konvekčného prúdenia a tým aj maximálne eliminovanie energetickej straty a tvorby plesní,
-profesionálna a spoľahlivá montáž.

Podrobnejšie údaje o budove
Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK) je akademickou knižnicou Technickej univerzity vo Zvolene a špecializovanou vedeckou knižnicou pre oblasť lesníctva a drevárstva v Slovenskej republike. Projektantom budovy bol
Ing. Dr. Jaroslav František Stockar von Bernkopf.

Budova bola postavená v rondokubistickom štýle s pomerne veľkými parkovými úpravami okolia objektu. Nesie pamätnú tabuľu pripomínajúcu významnú úlohu mesta pri udalostiach SNP. Vďaka obetavosti zvolenských pracujúcich v nej počas SNP vznikla 200-lôžková vojenská a partizánska nemocnica.

SLDK sprístupňuje dokumenty z oblasti lesníctva, drevárstva, ekológie, environmentálnej a výrobnej techniky a im príbuzných odborov. V jej fondoch sa nachádza vyše 350 000 jednotiek kníh, viazaných periodík a špeciálnej literatúry (z toho 13 258 noriem STN), knižnica archivuje skriptá, vedecko-kvalifikačné a diplomové práce TU. Do knižnice dochádza 240 titulov časopisov v tlačenej forme, z toho 160 zahraničných. Súčasťou fondu je aj 2000 titulov beletrie. Knižnica poskytuje absenčné a prezenčné výpožičné služby, konzultačné služby, medziknižničnú a medzinárodnú medziknižničnú výpožičnú službu, službu elektronického dodávania dokumentov SUBITO, rešeršné služby, prístup na internet, reprografické a kníhviazačské služby.

Niekoľko údajov o Makrowine
Makrowin je slovenským výrobcom drevohliníkových a drevených okien a dverí. Vysoký podiel svojich výrobkov vyrába v najvyššej kvalite, z najkvalitnejších materiálov a technicky najnáročnejších. Na stavebnom veľtrhu CONECO získalo bezpečnostné drevohliníkové okno Makrowin Huricane ZLATÚ PLAKETU za rok 2019, za vysokú odolnosť voči vlámaniu, kvalitný dizajn a veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Vysokú kvalitu výrobkov Makrowinu už v minulosti ocenili odborné poroty veľtrhu Coneco, keď v roku 2016 získali drevohliníkové okná a v roku 2015 bezpečnostné dvere tejto firmy čestné uznania veľtrhu Coneco.

Makrowin sa nevzdáva ani počas korona krízy
Celosvetové obmedzenia počas pandémie sa všeobecne prejavujú aj v zníženom dopyte po výrobkoch v stavebníctve. Makrowin však vyrába aj počas krízy a pokračuje v exporte na najvýznamnejší zahraničný trh do USA. Prémiový segment najkvalitnejších drevených a drevohliníkových okien, ktorý firma vyrába, si stále nachádza svojich zákazníkov. Investícia do takýchto okien je investíciou aj pre budúce generácie a pre pasívne domy z prírodných materiálov sú tieto okná najvhodnejšie.

Makrowin prijal počas krízy viacero opatrení. Vo výrobe platia preventívne opatrenia a funguje bez obmedzenia. Obchodno-technickí zástupcovia komunikujú so zákazníkmi telefonicky, cez e-mail, VIBER, WhatsApp, Skype a iné. Cenové ponuky spracovávajú bez obmedzenia. Zameranie a montáž uskutočňujú len s použitím osobných ochranných prostriedkov / rúško, respirátor, rukavice / a s dodržaním odporúčaní vydaných úradmi SR. E-shop funguje bez obmedzenia. Ing.Štefan Kuča