iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Rusko: Uznanie Krymu, neutrálna Ukrajina bez zbraní

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol počas telefonátu so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, že podmienkou na skočenie bojov na Ukrajine je uznanie ruskej zvrchovanosti nad polostrovom Krym a demilitarizácia Ukrajiny, informovali agentúry AFP a Reuters.

„Vladimir Putin uviedol, že dohoda je možná iba vtedy, ak budú bezpodmienečne zohľadnené legitímne bezpečnostné záujmy Ruska vrátane uznania ruskej zvrchovanosti nad Krymom, demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny a zaistenia jej neutrálneho statusu,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta lídri spolu hovorili približne 90 minút a Macron počas telefonátu zopakoval Putinovi požiadavky medzinárodného spoločenstva na zastavenie ruskej ofenzívy na Ukrajine.

Francúzsky prezident ďalej vyzval Putina, aby ruská armáda zastavila útoky na civilné obyvateľstvo, aby sa zachovala civilná infraštruktúra na Ukrajine a bol zabezpečený bezpečný prístup ku kľúčovým cestným tepnám, najmä tým južne od Kyjeva.
„Prezident Putin potvrdil svoju ochotu zaviazať sa k týmto trom bodom,“ uviedla Macronová kancelária vo vyhlásení./agentury/

X X X

EÚ kúpi Ukrajine zbrane, skončilo sa prvé kolo mierových rokovaní

Vojna na Ukrajine sa stupňuje. Ruské sily sa v noci na dnešok znovu pokúsili dobyť Kyjev, pri ostreľovaní Charkova na východe Ukrajiny zabili desiatky osôb, z krajiny pred vojnou utieklo vyše 500-tisíc ľudí. Západ sľubuje napadnutej Ukrajine ďalšiu podporu a Moskva prijíma odvetné opatrenia proti sankciám, ktoré už tvrdo dopadajú na ruskú ekonomiku. Predstavitelia Moskvy a Kyjeva, ktorý by rád vstúpil do EÚ, spolu dnes prvýkrát od začiatku vojny rokovali, skoré ukončenie konfliktu sa ale nedá čakať.

X X X

Ruská invázia na Ukrajinu sa stáva čoraz neľútostnejšou, vyhlásil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v súvislosti so správami o útokoch na obytné oblasti. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP. Invázia Ruska na Ukrajinu si podľa šéfa diplomacie EÚ vyžiadala už „veľa civilných obetí“ a prílev ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, sa podľa neho zvyšuje.
Ministri obrany Európskej únie rokovali v pondelok v Bruseli o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 500 miliónov eur. „V tejto situácii je naša podpora ukrajinských ozbrojených síl kľúčová,“ povedal po stretnutí ministrov Borrell, ktorého citovala agentúra DPA.

X X X

 Predseda Smeru Robert Fico vyzýva prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽANO) a predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina), aby sa venovali Slovensku a slovenským národným záujmom. Kritizuje, že sa správajú, ako keby bolo súčasťou vojenského konfliktu Slovensko. „Radikalizujú situáciu a zbytočne vyhrocujú napätie. V tomto by som sa správal odlišne,“ skonštatoval šéf opozičnej strany vo videu na Facebooku.
Fico podotkol, že síce odsudzuje použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine a podporuje humanitárnu pomoc utečencom, no dianie na Ukrajine neodstránilo aktuálne problémy Slovákov.

X X X

 Stály predstaviteľ Poľska pri EÚ Andrzej Sadoš v pondelok pre agentúru PAP uviedol, že podpísanie žiadosti zo strany Ukrajiny o členstvo v Európskej únii "je historickým dňom, na ktorý Poliaci, Ukrajinci a Európa dlho čakajú, a že Varšava plne podporuje tento krok.
„Plne podporujeme európske snahy našich ukrajinských priateľov o čo najrýchlejšiu integráciu ich krajiny do Európskej únie,“ povedal Sadoš.

X X X

Ruský prezident Vladimir Putin zakázal obyvateľom prevádzať peniaze do zahraničia, píšu agentúry AFP a Bloomberg. Ide o opatrenie prijaté na podporu ruského rubľa, ktorého hodnota v dôsledku západných sankcií prudko klesla.
V dekréte podpísanom Putinom sa tiež uvádza, že vývozcovia budú musieť držať najmenej 80 percent príjmov v rubľoch, aby podporili ruskú ekonomiku. Opatrenia vstúpia do platnosti 1. marca.

„Prezident Vladimir Putin zakázal všetkým ruským obyvateľom prevádzať peňažné prostriedky do zahraničia, a to aj na účely poskytovania zahraničných úverových zmlúv, čo potenciálne vystavuje veľkú časť zahraničného dlhu krajiny vo výške 478 miliárd amerických dolárov riziku nesplatenia,“ píše Bloomberg.

X X X

 Ako uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak po prvom kole rusko-ukrajinských mierových rokovaní, „delegácie sa vracajú do svojich hlavných miest na konzultácie a diskutovali o možnosti čoskoro sa stretnúť na druhom kole rokovaní.“
Podoľak podľa televízie CNN zároveň uviedol, že obe "strany určili niekoľko prioritných tém, pri ktorých boli naznačené určité rozhodnutia.
Ruská strana taktiež potvrdila ochotu pokračovať v rokovaniach. „Dohodli sme sa, že rokovania budú pokračovať,“ uviedol šéf ruskej delegácie, poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij.

X X X

 „Boje na Ukrajine sa musia zastaviť,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres na začiatku zasadnutia mimoriadneho Valného zhromaždenie OSN.
Predseda VZ OSN Abdulláh Šáhid požiadal o „okamžité prímerie“. Šáhid na Twitteri pripomenul, že ide o 11. takéto mimoriadne zasadnutie v dejinách OSN.

X X X

Valné zhromaždenie OSN v pondelok začalo svoje mimoriadne zasadnutie, na ktorom má hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. VZ OSN má hlasovať o rezolúcii, ktorá odsúdi „nevyprovokovanú ozbrojenú agresiu“ Ruska na Ukrajine a bude žiadať okamžité stiahnutie ruských síl. Hlasovanie o tejto rezolúcii by sa mohlo posunúť až na utorok, píše AFP.

Účastníci si na jeho začiatku minútou ticha pripomenuli ľudí zabitých počas prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine.
Rusko v piatok zablokovalo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala dôrazne odsúdiť ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine, pripomína AFP.

X X X

Pondelňajšie mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na ukrajinsko-bieloruských hraniciach sa skončili. Delegácie oboch strán sa vrátia do svojich hlavných miest na ďalšie konzultácie pred tým, ako sa uskutoční druhé kolo rokovaní. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a AFP.

X X X

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) ocenil príspevok Nemecka, ktoré Slovensku poskytne systém protivzdušnej obrany Patriot. Ako skonštatoval po pondelkovom telefonáte so šéfkou nemeckej diplomacie Annalenou Baerbock, Severoatlantickú alianciu (NATO) považuje za hlavnú záruku bezpečnosti SR. Uviedol to v statuse na sociálnej sieti.
„Vo svetle krokov Ruskej federácie je rozhodnutie o posilnení bezpečnosti krajín na východnom krídle absolútne nevyhnutné. Som rád, že Nemecko prispeje k obrane nášho územia v týchto ťažkých časoch vyslaním špičkových systémov protivzdušnej obrany Patriot. O tomto je členstvo v Aliancii,“ priblížil Korčok. Ministri diskutovali aj o ďalších krokoch vo forme sankcií EÚ a o formách materiálnej a humanitárnej pomoci.
Okrem hlavnej témy sa partneri venovali aj bilaterálnym vzťahom oboch krajín. Zhodli sa na ich strategickom politickom a ekonomickom význame.

X X X

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol počas telefonátu so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, že podmienkou na skočenie bojov na Ukrajine je uznanie ruskej zvrchovanosti nad polostrovom Krym a demilitarizácia Ukrajiny.

X X X

 Maďarská vláda v pondelok rozhodla, že nepovolí transport smrtonosných zbraní cez územie Maďarska, oznámil minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na Facebooku.

Šéf maďarskej diplomacie po prílete do Kosova uviedol, že vypukla vojna, ktorú Maďari nechceli a ani nechcú. „Chceme mier v celom regióne,“ zdôraznil. V súvislosti s Kosovom oznámil, že tam sú prítomné maďarské vojenské jednotky, ktoré udržiavajú mier. „V našom susedstve prebieha vojna, preto je čoraz dôležitejšie udržiavať stabilitu západného Balkánu,“ podčiarkol Szijjártó.

„Sme povinní zabezpečiť, aby Maďarsko nebolo účastníkom vojny na Ukrajine. Maďarsko súhlasilo s aktivovaním Európskeho mierového nástroja, avšak dali sme jasne najavo, že nepošleme na Ukrajinu jednotky ani zbrane. Dnes sme priniesli ďalšie rozhodnutie, že cez územie Maďarska nebudú prevážané smrtonosné zbrane,“ povedal maďarský minister.
Takéto transporty by podľa jeho slov mohli byť terčom násilných vojenských akcií. „My sme povinní zaručiť bezpečnosť Maďarska a jej obyvateľov,“ zopakoval Szijjártó. (tasr)

X X X

 Japonsko plánuje uvaliť sankcie na Bielorusko, spojenca Ruska, oznámil v pondelok japonský premiér Fumio Kišida. Sankcie sú zamerané na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ďalších vládnych predstaviteľov, spresnil Kišida.
Japonsko tiež podľa premiéra obmedzí export do Bieloruska za jeho „jasné zapojenie sa do agresie“ voči Ukrajine. Kišida taktiež po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským potvrdil, že plánuje poskytnúť Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov.

Japonsko v reakcii na spustenie ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine už oznámilo, že zavedie nové sankcie voči Rusku. Tokio obmedzí export polovodičov – ktorých je momentálne na trhu globálny nedostatok – a zavedie sankcie voči ruským finančným inštitúciám. (dpa, tasr)

X X X

Ruská armáda opakovane bombardovala mesto Ochtyrka s asi 50-tisíc obyvateľmi na severovýchode Ukrajiny vákuovými bombami. Uviedol to podľa agentúry Unian starosta mesta Pavlo Kuzmenko. Tvrdenie starostu mesta Ochtyrka nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.
„Nepriateľ bojuje zbabelo. Na Ochtyrku znovu zhodili vákuovú bombu, na sklad ropných palív. Ropnú nádrž to vyhodilo do povetria,“ uviedol starosta a dodal, že tieto zbrane sú zakázané ženevskou konvenciou.

X X X

 Vatikán je pripravený „pomôcť“ Ukrajine v dialógu s Ruskom. Oznámil to v pondelok vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre talianske médiá.
Parolin vyjadril presvedčenie, že napriek „vojne, ktorú rozpútalo Rusko proti Ukrajine“, vždy existuje „priestor na rokovanie“. Dialóg pritom označil za jediný „rozumný a konštruktívny“ spôsob urovnania nezhôd.

„Svätá stolica, ktorá v týchto rokoch sústavne, diskrétne a s veľkou pozornosťou sledovala udalosti na Ukrajine a ponúkla svoju ochotu uľahčiť dialóg s Ruskom, je vždy pripravená pomôcť stranám, aby sa vrátili na túto cestu,“ povedal ďalej Parolin, ktorého cituje portál Vatican News.

Ukrajinský veľvyslanec vo Vatikáne Andrij Juraš povedal ešte 14. februára agentúre Reuters, že Kyjev je otvorený možnosti, aby jeho dialóg s Ruskom sprostredkoval práve Vatikán, ktorý označil za „veľmi vplyvné a veľmi duchovné miesto“ pre takúto schôdzku. (reuters, tasr, vaticannews.va)

X X X

Objednávky vrážd Jána Kuciaka a prokurátorov: Kočner so Zsuzsovou nechcú, aby v senáte sedela sudkyňa Záleská.

Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej pribudla obžaloba z ďalších objednávok vrážd, tentoraz prokurátorov. Namietajú sudkyňu, o jej možnom vylúčení musí rozhodnúť Najvyšší súd.

Prvý deň hlavného pojednávania sa súd nedostal ani k čítaniu obžaloby. Trojica obvinených Marian Kočner, Alena Zsuzsová a Dušan Kracina podali námietku voči sudkyni Pamele Záleskej. Tvrdia, že je zaujatá, keďže v decembri 2019 predsedala senátu, ktorý odsúdil Zoltána Andruskóa a vymeral mu 15 ročný trest.

Je pravda, že senát Pamely Záleskej koncom roka 2019 rozhodol o vine Andruskóa, no išlo o dohodu o vine a treste. Muž z južného Slovenska sa k trestnej činnosti sám priznal, s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste a Záleskej senát túto dohodu odklepol.

Dnes senát Ruženy Sabovej rozhodol, že námietku odmieta a Záleskú považuje za nezaujatú. Predsedníčka senátu v odôvodnení vysvetlila, že v roku 2019 súd rozhodoval len o výške trestu, a teda nevykonával dokazovanie v Andruskóovom prípade. Upozornila tiež, že Záleská ako členka senátu v prípade prípravy vrážd prokurátorov vystupuje od jesene 2021, no námietky zo strany obžalovaných a ich právnych zástupcov prišli až teraz.

Sudkyňa v odôvodnení uviedla, že súd v konaní o dohode o vine a treste rozhoduje len o primeranosti trestu, pričom dohliada na to, či obvinený na všetky zákonom stanovené otázky odpovedal kladne. Pokiaľ v rozsudku boli uvedené iniciály osoby A. Zs. (Alena Zsuzsová), súd ich musel uviesť, aby nedošlo k zámene skutkov, dôvodila Sabová. Súdy schvaľujú dohodu o vine a treste bez dokazovania a je bežnou praxou, že sa odvolávajú na priznanie obvineného a zároveň opíšu skutok.

Kočner a spol. s pondelkovým rozhodnutím nesúhlasili a chcú podať sťažnosť.Prokurátor takú možnosť nevyužil, keďže s rozhodnutím senátu súhlasí. O tom, či bude Záleská členkou senátu a či bude súdiť spojenú kauzu, napokon bude rozhodovať Najvyšší súd.
Najbližší termín pojednávania je naplánovaný na 28. marca 2022.

X X X

V závere pojednávania navrhol zástupca Kuciakovcov Peter Kubina, aby sa ďalšie pojednávania konali vo väčšej miestnosti a aby sa advokáti mohli radiť s klientmi.
Sudkyňa Sabová hovorí, že veľká miestnosť v Justičnej akadémii je obsadená. „Špecializovaný trestný súd pojednáva vyššie množstvo rozsiahlych trestných vecí," argumentuje sudkyňa. Komunikuje o obsadenosti miestností, ubezpečila advokáta.

X X X

Sudkyňa Záleská zatiaľ ostáva členkou senátu. Obhajca Kočnera Para, aj obvinená Zsuzsová podávajú voči tomuto rozhodnutiu sťažnosť. O tej bude musieť rozhodnúť Najvyšší súd. Prokurátor sťažnosť nepodáva.
„Nejaví sa ako vhodné pokračovať v hlavnom pojednávaní," povedala predsedníčka senátu Sabová.

X X X

Senát rozhodol o námietkach takto: členka senátu Záleská nebude vylúčená zo senátu v spojenej kauze vraždy Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov.
Súd preskúmal rozsudok Špecializovaného trestného súdu z decembra 2019, keď senát na čele so Záleskou rozhodol o vine Andruskóa, respektívne schválil jeho dohodu o vine a treste.

Súd v konaní o dohode o vine a treste rozhoduje len o primeranosti trestu, pričom dohliada na to, či obvinený na všetky otázky odpovedal áno. Pokiaľ v tomto výroku boli uvedené iniciály osoby A. Zs. (Alena Zsuzsová), súd musel toto uviesť, aby nedošlo k zámene skutkov, vysvetľuje odôvodnenie predsedníčka senátu Sabová. Súd schválil dohodu o vine a treste bez dokazovania a je bežnou praxou, že sa odvoláva len na kladné odpovede na otázky a potom opíše skutok.
Predsedníčka senátu upozornila na to, že sudkyňa Záleská vystupovala v kauze prípravy vrážd prokurátorov už na jeseň 2021, no námietky zo strany obžalovaných prišli až teraz, keď sa veci spojili.

Samotná sudkyňa, tým, že neoznámila svoju zaujatosť, vyslovila svoje osobné presvedčenie o svojej nezaujatosti. Súd sa teraz oprel o to, že Záleská konala len v rámci konania o dohode o vine a treste, pričom sa súd pozrel aj na medializovaný rozhovor so Záleskou v Denníku N z apríla 2020. V tomto rozhovore sudkyňa skonštatovala, že Andruskó sa priznal, hoci iní obvinení v konaní mali opačný názor - a teda sudkyňa nenaznačovala vinu ostatných obvinených, aktuality.sk

X X X

Slovenský Červený kríž: Ak nemusíte, na hranicu nejazdite. Pomoci je dostatok

Potravín a hygienických potrieb je momentálne dostatok, chýbajú izotermické fólie alebo ľahšie deky.
Slovenský Červený kríž, územný spolok Svidník, od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine pomáha na jednotlivých hraničných priechodoch s Ukrajinou. Jeho riaditeľ Slavomír Sakalík neodporúča ľuďom chodiť k hranici s materiálnou pomocou ani zo zvedavosti.

Občerstvenie aj zdravotnícka pomoc
„Zriadili sme takzvané čakacie stany, v ktorých poskytujeme prvotnú pomoc ľuďom prekračujúcim hranicu. Stany sú vyhrievané, poskytujeme im tam rýchle občerstvenie vo forme čaju a sladkostí na doplnenie energie. Je to prvotné vyčkanie na odvoz buď do nejakej dediny alebo čakajú na svojich príbuzných, ktorí pre nich prídu autom," povedal Sakalík.
Utečencom poskytujú aj zdravotnícku pomoc. Ako povedal, ľudia sú solidárni a pomáhajú z celého Slovenska. „Chcel by som poprosiť ľudí, aby svoju energiu teraz začali šetriť, lebo môže sa stať, že tá situácia bude trošku dlhšia. Pomoci na hraničných priechodoch momentálne je dostatok. S čím by nám vedeli pomôcť, tak to sú izotermické fólie na udržanie tepla alebo ľahšie deky. Nevieme, ako dlho to bude trvať, ale situácia sa mení zo dňa na deň. Na začiatku boli vyhlasované zbierky, ľudia nosili potraviny, hygienické potreby, plienky a oblečenie. Oblečenia už je tam dostatok," vysvetlil Sakalík.

Každý chce pomáhať, vzniká chaos

Ľuďom neodporúča jazdiť autom k hranici s Ukrajinou, pretože čím viac áut a ľudí tam je, tým viac je to neprehľadné.
„Prosím ľudí, aby tam naozaj nešli zo zvedavosti, nie je to na tých hraničných priechodoch sranda. Naozaj, každá jedná osoba navyše je len na príťaž zložkám, ktoré tam zasahujú. Snažíme sa to zvládať. Každý jeden priechod má iný charakter, čo sa týka zvládania situácie. Momentálne je tam trocha chaos a chýba tam koordinácia. Napríklad, vo Vyšnom Nemeckom sú stany všade, každý chce pomáhať, ale nie je to koordinované," dodal Sakalík, aktuality.sk

X X X

Premiér Heger: Neobráťme nenávisť voči Rusom na Slovensku

Mnohí Rusi majú svoje rodiny v Rusku a tamojší režim je voči oponentom nemilosrdný, pripomína.
Nedovoľme, aby táto vojna v nás vzbudila nenávisť voči občanom Ruska. Odsúďme vojnu a tých, ktorí ju páchajú. Apeluje premiér Eduard Heger (OĽANO) na sociálnej sieti.

Upozornil, že zvlášť v takýchto vypätých chvíľach musíme rozlišovať medzi ruskou vládou, ktorá je zodpovedná za rozpútanie vojny na Ukrajine, a obyčajnými ruskými občanmi.
„Vojna je obrovská záťaž na psychiku. Obnaží v nás to dobré i zlé. Myslite na to, že aj na Slovensku sa nachádzajú ľudia ruskej národnosti a malo by byť naším spoločným želaním, aby sa u nás cítili bezpečne. Majú to teraz veľmi ťažké," uviedol premiér.

Ako doplnil, mnohí majú svoje rodiny v Rusku, ktoré sa podľa jeho slov „premenilo na nebezpečnú totalitu a voči oponentom režimu je nemilosrdné", aktuality.sk

X X X

Poľsko chce Ukrajinu v Európskej únii čo najskôr

Plne podporujeme európske snahy našich ukrajinských priateľov, zaznieva z Poľska.
Stály predstaviteľ Poľska pri EÚ Andrzej Sadoš v pondelok pre agentúru PAP uviedol, že podpísanie žiadosti zo strany Ukrajiny o členstvo v Európskej únii „je historickým dňom, na ktorý Poliaci, Ukrajinci a Európa dlho čakajú, a že Varšava plne podporuje tento krok.

„Plne podporujeme európske snahy našich ukrajinských priateľov o čo najrýchlejšiu integráciu ich krajiny do Európskej únie," povedal Sadoš.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer podpísal oficiálnu žiadosť o vstup do Európskej únie. Zelenskyj v pondelok predpoludní vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu, aktuality.sk

X X X

Zelenskyj oficiálne žiada o členstvo v Európskej únii

Ukrajinský prezident Zelenskyj už podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie. Urobil tak v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AP.
Ukrajinský parlament (Verchovna rada) na svojom oficiálnom účte na Twitteri napísal, že Zelenskyj už podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ. Parlament to označil za „historickú chvíľu".

Zelenskyj už skôr v pondelok vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.
„Vyzývame Európsku úniu, aby okamžite začlenila Ukrajinu prostredníctvom nového osobitného postupu," vyhlásil prezident.
„Naším cieľom je byť spolu so všetkými Európanmi a čo je najdôležitejšie, byť na rovnakej úrovni. Som si istý, že je to fér. Som si istý, že je to možné," dodal Zelenskyj, aktuality.sk

X X X

Fínsko pošle Ukrajine zbrane aj potravinové vojenské balíky

Fínsko je členom Európskej únie, nie je však súčasťou NATO. S alianciou má však partnerskú zmluvu.
Fínsko prijalo "historické" rozhodnutie a pošle zbrane Ukrajine, ktorá čelí ruskej invázii. V pondelok to oznámila fínska vláda. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Fínsko pošle Ukrajine 1500 raketometov, 2500 útočných pušiek, 150-tisíc kusov munície a 70-tisíc potravinových vojenských balíkov, uviedol fínsky minister obrany Antti Kaikkonen.

„Pre Fínsko ide o historické rozhodnutie," uviedla fínska premiérka Sanna Marinová.
Toto rozhodnutie znamená zmenu v politike Fínska, ktoré si zachováva status nezúčastnenej krajiny, odkedy sa Sovietsky zväz v roku 1956 vzdal námornej základne na juhu Fínska, píše agentúra Reuters.

Fínsko v nedeľu oznámilo, že dodá Ukrajine helmy, nepriestrelné vesty a balíčky prvej pomoci a zároveň povolilo Estónsku, aby na Ukrajinu poslalo poľné delá, ktoré predtým vlastnilo Fínsko, pripomína Reuters.
Fínsko je členom Európskej únie, nie je však súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO). S touto vojenskou alianciou vedenou Spojenými štátmi má však uzavretú zmluvu o partnerstve, pripomína AFP, aktuality.sk


Nastavení cookies