Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) počas schôdze parlamentu.Autor: SITA, Martin Baumann
Snaha Roberta Fica uchádzať sa o miesto sudcu na Ústavnom súde SR je podľa Veroniky Remišovej (OĽANO) dôkazom toho, že predseda Smeru stratil všetky zábrany a súdnosť.

Zdôraznila, že ústavný súd je jednou z najdôležitejších inštitúcií v štáte a bolo by nešťastím pre Slovensko, keby sa stal predĺženou rukou politických strán. „Kandidatúra Roberta Fica je odkazom pre Slovákov, že strana Smer chce bez ohľadu na záujmy Slovenska ovládnuť aj tie inštitúcie štátu, ktoré majú byť podľa ústavy nezávislé,“ konštatovala Remišová. Uzavrela, že Slovensko potrebuje obnoviť dôveru ľudí v štát a jeho inštitúcie, ale „odkladaním predsedov politických strán na Ústavný súd SR sa ďaleko nedostane“.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je presvedčená, že kandidatúra Roberta Fica na ústavného sudcu znamená blížiaci sa koniec strany Smer , pretože „jej hlavní protagonisti opúšťajú túto potápajúcu sa loď“. Podľa SaS je Fico absolútne nevhodný kandidát, keďže jeho politické konanie sa nedá oddeliť od právnych názorov. „Robert Fico si nectí demokraciu, ústavnosť, sú mu ľahostajné ľudské, občianske i politické práva občanov a na Ústavnom súde SR nemá čo hľadať,“ uviedla v stanovisku SaS.

Poslanec Martin Glváč (Smer) dnes potvrdil, že Fico sa bude uchádzať o post ústavného sudcu. „Myslím si, že ide o najschopnejšieho kandidáta na základe jeho doterajšieho pôsobenia,“ uviedol Glváč. Slovensko čaká veľká výmena ústavných sudcov, keď sa ich vymení až deväť z celkového počtu 13 vrátane predsedu. Podľa Glváča by mohol Fico zastávať v budúcnosti aj post predsedu Ústavného súdu SR.

„Skorumpovaná mafia, ktorá má na svedomí život Jána a Martiny sa rozhodla, že si zabezpečí beztrestnosť minimálne do roku 2031 (vtedy končí funkčné obdobie nových sudcov ÚS) a preto na Ústavný súd svojho dlhodobého sluhu, strojcu a ochrancu jej najväčších úspechov na slovenskom Klondajku,“ reagoval cez sociálnu sieť zrejme na Roberta Fica šéf OĽaNO Igor Matovič.

Národniari môžu mať s Ficom problém

SNS vlastných kandidátov nenavrhla. „Ak chceme, aby Ústavný súd fungoval ako inštitúcia nezávislá od výkonnej a zákonodarnej moci, povinnosť predkladať návrhy majú predovšetkým súdy a právnické inštitúcie. Ak by do toho procesu vstupovali strany, bola by z toho cítiť politizácia. Podporoval som také riešenie, aby sme nedávali kandidátov a snažili sa skôr zodpovedne hodnotiť návrhy, ktoré dodajú právnické organizácie,“ reagoval prvý podpredseda strany SNS Jaroslav Paška.

Stanovisko národniarov naznačuje, že s Ficom môžu mať problém. Parlament do tejto funkcie v decembri 2015 zvolil poslancov Smeru Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku, ktorých prezident vymenoval v decembri roku 2017.

„Zdá sa nám, že Ústavný súd sa začína politizovať. Sú tam už dvaja sudcovia, ktorí pochádzajú spomedzi poslancov strany Smer. Naozaj by nebolo dobré, aby bol Ústavný súd reprezentantom jednej politickej strany, aj keď silnej. Aj keď vnímam pána Fico ako právnika s bohatými súdnymi a legislatívnymi skúsenosťami, je tam ten problém, aby získal širšiu podporu okrem kolegov zo strany Smer,“ reagoval Paška.

Most-Híd: Kandidovať má právo každý

Kandidovať má právo každý, kto spĺňa zákonom stanovené podmienky. Strana Most-Híd tak pre TASR reagovala na kandidatúru Fica na sudcu ÚS.

„O tom, ktorých 18 kandidátov poslanci strany podporia, poslanecký klub Mosta-Híd rozhodne po verejnom vypočutí všetkých kandidátov,“ povedala hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. Predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej informoval o počte návrhov na sudcov ústavného súdu. Verí, že nikto z kandidátov nesklame.

Žitňanská: Schyľuje sa k tvrdému mocenskému súboju

V zozname uchádzačov o funkciu ústavných sudcov sú mená ľudí, z ktorých by parlament a potom prezident mohli podľa exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej vybrať také zloženie ústavného súdu, ktoré dokáže napĺňať misiu ústavného súdu ako nezávislého strážcu ústavnosti na Slovensku. Mrzí ju však, že v zozname nefigurujú niektoré ďalšie mená, ktoré by medzi kandidátmi rada videla a ktoré by autoritu ústavného súdu určite posunuli ďalej.

„Niektorí skvelí právnici nekandidujú, lebo nemajú dôveru, že pôjde o otvorený proces, v ktorom má šancu uspieť každý, kto na to má. A zdá sa, že sa v tomto nemýlili, lebo v zozname kandidátov je aj viacero mien, ktoré mne už na prvý pohľad hovoria, že sa tu schyľuje k tvrdému mocenskému súboju o ústavný súd,“ napísala Žitňanská, ktorá je nezaradenou poslankyňou NR SR, na svojom Facebooku.

„Je preto dôležité, aby verejnosť mala o všetkých kandidátoch čo najviac informácií a diskusiu neovládli len mediálne známe mená. Tu vidím predovšetkým rolu médií a tretieho sektora. Verejný tlak je v tejto chvíli asi jediný, ktorý dokáže misku váh prevážiť na tú či onú stranu,“ domnieva sa trojnásobná ministerka spravodlivosti.

Via Iuris: Fico nie je nezávislým kandidátom

Robert Fico nie je podľa mimovládnej organizácie Via Iuris vhodným kandidátom na post ústavného sudcu, tvrdí organizácia v reakcii na zverejnenie Ficovej kandidatúry.

„Základnou a vo všetkých demokratických štátoch uznávanou podmienkou pre výkon funkcie sudcu ústavného súdu je nezávislosť a nestrannosť. Vzhľadom na najvyššie stranícke a politické funkcie, ktoré Robert Fico zastával a zastáva – bol dlhoročným premiérom a v súčasnosti je predsedom najväčšej vládnucej politickej strany – jednoznačne existujú pochybnosti o jeho nezávislosti a nestrannosti. Úlohou ústavného súdu je kontrolovať vládnu moc, napríklad môže zrušiť zákony a rozhodnutia iných súdov, rozhoduje o platnosti volieb či o obžalobe prezidenta. Ako ústavný sudca by Robert Fico mohol napríklad posudzovať ústavnosť zákonov, ktoré on sám presadil. Aj preto funkciu ústavného sudcu nemôže zastávať osoba, ktorá je dlhodobo premiérom alebo predsedom vládnucej politickej strany,“ uvádza Via Iuris. /agentury/

X X X

Kandidát Fico: Vždy som sa orientoval na ľudské práva

Kandidát na ústavného sudcu Robert Fico v motivačnom liste zdôrazňuje svoju ľudskoprávnu kariéru. Počas pôsobenia v politike pritom často vyjadroval napríklad protimigrantské postoje.

Bývalý premiér a dnes poslanec Robert Fico vo svojej kandidatúry na ústavného sudcu zdôrazňuje svoju orientáciu na ľudské práva od začiatku právnickej kariéry. Odraziť sa podľa neho mala aj v jeho politickom živote.

‚‚Od začiatku mojej profesionálnej kariéry som sa orientoval práve na oblasť ochrany základných ľudských práv a slobôd, začiatkom čoho bola veľmi aktívna publikačná činnosť v oblasti ľudských práv, zriadenie Strediska pre ochranu obetí trestných činov a vyvrcholením bolo zastupovanie Slovesnkej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.

Tieto svoje aktivity som premietol do výraznej publikačnej a aj legislatívnej činnosti. Okrem iného som autorom desiatok odborných prekladov rozhodnutí EKĽSP a ESĽP. To sa ďalej odzrkadlilo aj v mojej ďalšej profesionálnej kariére aj na politickom poli,‘‘ pochválil sa Fico v motivačnom liste.

Vo svojom komentári z roku 2016 sa pritom sám Fico vyjadril proti ľudskoprávnemu postoju.
‚‚Som presvedčený, že nie je možné riešiť abstraktné ľudskoprávne témy, ktoré nás odtŕhajú od reálne pracujúceho človeka a jeho potrieb,‘‘ napísal Fico v Hospodárskych novinách.

Národná rada zverejnila v pondelok večer návrhy kandidátov na sudcov Ústavného súdu, vrátane motivačných listov kandidátov.

Ako príklad ľudskoprávnej orientácie v politike v motivačnom liste Fico spomína spoluautorstvo zákona o pamätnom dni obetí holokaustu a rasového násilia.

Fico sa nedávno postavil aj Proti paktu o migrácii, ktorého účelom bolo systematicky posilniť spoluprácu krajín OSN pri procese migrácie. Slovensko napokon neposlalo na summit do Marrákešu nikoho, pakt sme ako krajina nepodporili.
Pre koaličný postoj k Marrákeškemu kompaktu podal demisiu šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, neskôr ju vzal späť.

Keď sa ministra zahraničia novinári pýtali, či medzi tých, ktorí sa snažia získať na kritike paktu politické body, patrí aj predseda Smeru Fico, povedal:„Keď som povedal všetci, tak všetci. Všetci tí, ktorí kritizujú kompakt, nemyslia na kompakt.“

Fico vs. menšiny

Počas migračnej krízy v roku 2016 zaujal Fico protimigračný postoj. Viackrát zopakoval, že si na Slovensku neželá ‚‚ucelenú islamskú komunitu.‘‘

„Stáva sa módnou zvyklosťou, že od menšín na Slovensku vídame najmä požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu. Skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností, tvrdil Fico na konferencii Matice slovenskej v Martine v roku 2013.

No a počas svojej prvej vlády označil maďarskú študentku Hedvigu Malinovú, ktorú mali zbiť nacionalisti, za klamárku.
Ekologicky orientovaná ekonomika

Vo svojej kandidatúre na ústavného sudcu Robert Fico ďalej zdôrazňuje sociálnu, ale aj ekologickú orientáciu slovenska. ‚‚Túto charakteristiku mienim presadzovať pri prípadnom výkone funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,‘‘ pokračuje v liste.

Ako premiér pritom dlhodobo podporoval neekologickú ťažbu hnedého uhlia v hornonitriansky baniach. V roku 2015 odsúhlasil dotácie, ktoré mali pomôcť udržiavať ťažbu až do roku 2030. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky by pritom utlmenie zdraviu škodlivej ťažby hnedého uhlia prinieslo zdravotné benefity vo výške 500-miliónov eur ročne, aktuality.sk

X X X

Newsfilter: Fico to už vzdal, a to ešte ani nepočul novú Kočnerovu nahrávku

1. Fico riskuje prehru v poslednom veľkom súboji

Rok 2019 sa rozbehol veľmi prudko. Máme za sebou len prvý ozajstný pracovný deň a už nič nie je, ako bývalo. Robert Fico sa rozhodol utiecť z politického boja na Ústavný súd a k tomu sa našla nová nahrávka z Kočnerovho playlistu.
Obe tieto udalosti sú síce produktom politickej mizérie minulých rokov, ale už to, že sa stali, napovedá, že sa časy Fica a Kočnera blížia ku koncu. Akurát ešte nie je jasné, či sa tak stane práve v roku 30. výročia Nežnej revolúcie.

Fico ide do toho. Dlhé mesiace každý vedel, že sa v polovici februára 2019 skončí mandát deviatim ústavným sudcom a keď ich nenahradia noví, stane sa jedna z troch najdôležitejších inštitúcií štátu impotentnou. Spoločnosť si však namiesto poctivého súboja kvalitných kandidátov zažila odporné politikárčenie, ktorého vrcholom je oznámenie kandidatúry Roberta Fica v posledný možný deň na podanie prihlášky.

Druhá vec, ktorú každý vedel, bolo, že Robert Fico chce zostarnúť na poste predsedu Ústavného súdu, akurát že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si nikto nevedel predstaviť, že sa mu to môže podariť. Potrebuje na to totiž súhlas prezidenta a Andrej Kiska sa vyjadril jasne, že mu ho nedá. Fakt, že do toho Fico ide napriek tomu, dennikN.skl

X X X

Disciplinárny súd vyzliekol z talára sudcu Dutka

Sudcu Stanislava Dutka uznal disciplinárny súd za vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu, čím ho takpovediac “vyzliekol z talára”.

Vo večernej spravodajskej relácii o tom informovala televízia Markíza, podľa ktorej tak súd rozhodol po kauze muža obžalovaného z vraždy priateľky – holandského kapitána výletnej lode. Toho prepustili na slobodu, lebo Dutko nestihol na bratislavský krajský súd predložiť jeho sťažnosť proti predĺženiu väzby, o ktorej sám rozhodol.

„Sudca bol uznaný vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu v zmysle návrhu predsedu Okresného súdu Bratislava I. Viac informácií ku konaniu nebudeme poskytovať, nakoľko konanie nie je právoplatne skončené,“ povedala pre Markízu hovorkyňa Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky Veronika Müller.

Podľa Dutka nebolo prepustenie muža problémom. „Či je obžalovaný na slobode alebo vo väzbe, nie jej rozhodujúce. Dôležité je, aby hlavné pojednávanie pokračovalo, a to sa stalo," povedal pre televíziu. Obžalovaného kapitána teraz nevedia zohnať a rozsudok mu doručujú cez holandské kráľovstvo.

Dutko bol za sudcu vymenovaný pred viac ako 20 rokmi a počas svojej kariéry bol viackrát disciplinárne potrestaný. Ako nezákonný sudca podľa Markízy rozhodoval napríklad o väzbe Karola Mella, ktorý sa preto dostal na slobodu a odvtedy je na úteku.

Sudca avizoval, že sa chystá predčasne do dôchodku. Odchádza k 1. februáru a okrem starobného dôchodku má podľa ministerstva spravodlivosti nárok aj na príplatok za výkon funkcie vo výške 801,50 eura, informovala Markíza. /agentury/

X X X

Kočnerove chápadlá siahali aj na prokuratúru. Kupovať si mal Trnku či poslancov

Nahrávky, ktorá vlani našli v sejfe podnikateľa Mariana Kočnera údajne obsahujú rozhovor medzi Kočnerom a bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom, z ktorej vyplývajú podozrenia, že podnikateľ riadil prokuratúru a aj samotného Trnku.

Informáciu priniesol Denník N. Prokuratúru teda podľa denníka neriadil Trnka, ale Kočner, ktorý figuruje na mafiánskych zoznamoch a momentálne je vo väzení pre obvinenie z podvodov so zmenkami v hodnote miliónov eur a aj ďalší oligarchovia, ktorí s ním kšeftovali.

Okrem korumpovania samotného Trnku má nahrávka ukazovať aj to, že Kočner si kupoval aj poslancov Národnej rady SR pri jeho voľbe. „Má ísť tiež o úplatky za prepustenie z väzby Jozefa Majského aj za kauzu Glance House. Hovoriť sa na nej má aj o kšeftovaní s nahrávkami v kauze Gorila,“ konštatuje denník.

Marian Kočner v budove Špecializovaného trestného senátu v Banskej Bystrici.Autor: TASR, Dušan Hein
Trnka nahrávky označil za výmysel

Právny zástupca Zlatice Kušnírovej, matky zavraždenej Martiny, Roman Kvasnica pre denník potvrdil, že požiadal v mene svojej klientky o prepis rozhovoru medzi Kočnerom a jedným z najvyšších ústavných činiteľov. „Z tohto rozhovoru má byť zrejmé, že pán Kočner korupčne ovplyvňoval trestné konania vedené na Slovensku. Vyšetrovateľ mi zatiaľ prepis rozhovoru odmietol poskytnúť, čo rešpektujem, pretože k vyšetrovateľovi doktorovi Juhásovi máme absolútnu dôveru,“ uviedol Kvasnica.

Trnka informácie z nahrávky odmietol a označil ich za výmysly. „Možno si na to spomeniem alebo nie, ale toto sú hlúposti, čo mi hovoríte, nemienim na to ani reagovať,“ povedal Trnka pre Denník N, pričom tvrdí, že žiaden úplatok od Kočnera nikdy nezobral.

Krajský súd minulý rok v apríli rozhodol, že Trnka zostáva naďalej prokurátorom. Trnku zbavila talára disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry SR po prvý raz 29. novembra 2013. Rozhodnutie zrušil v decembri 2014 Krajský súd v Bratislave. Ten nariadil komisii opäť sa vecou zaoberať. Komisia v novom zložení 15. apríla 2015 potvrdila najprísnejší trest pre šéfa prokuratúry.

Razia pre vraždu Kuciaka

Kauza Glance House spájaná s prokurátorom siaha do roku 2012. Trnka, ktorý bol vtedy námestníkom generálneho prokurátora napísal list, na základe ktorého správa katastra umožnila prevod zablokovanej bytovky v Bernolákove na firmy blízke Kočnerovi. Špeciálna prokuratúra pritom narábanie s domom zakázala. Prípad vyšetrovala polícia. Podľa nej však nešlo o trestný čin a vec postúpila disciplinárnej komisii.

Polícia Kočnerove nahrávky získala z konšpiračného bytu na bratislavskej Vazovovej ulici, ktoré majú byť totožné so spisom Gorila. Našli ich v Kočnerovom trezore pričom domové prehliadky u podnikateľa sa konali v súvislosti s vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Potvrdila to hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Jana Tökölyová. Zvukové záznamy sa mali nájsť v trezore v jednom z podnikateľo¬vých domov.
Nahrávky majú zachytávať rozhovory politikov a šéfa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka o províziách a korupcii za druhej vlády Mikuláša Dzurindu z SDKÚ v odpočúvanom byte na Vazovovej ulici v Bratislave. /agentury/

X X X

Šéf belgickej diplomacie kandiduje na post šéfa Rady Európy

Belgický minister zahraničných vecí Didier Reynders, ktorý v reorganizovanej federálnej vláde dočasne zastáva aj post ministra obrany, zverejnil svoju kandidatúru na post generálneho tajomníka Rady Európy (RE).

Funkcia, ktorú od 1. októbra 2009 zastáva nórsky politik Thorbjörn Jagland, bude voľná od 1. októbra tohto roku.
„Rozhodol som sa podať kandidatúru," priznal Reynders pre belgické médiá, zároveň však upozornil, že jeho žiadosť bude posudzovať všetkých 47 členov Rady Európy, ktorá má sídlo v Štrasburgu. Rozhodnutie o tom, kto nahradí Jaglanda, bude prijaté v júni.

Šéf belgickej diplomacie spresnil, že to, či opustí domácu politiku, môže ovplyvniť aj výsledok parlamentných, regionálnych a európskych volieb koncom mája tohto roku. Zároveň sa však netají názorom, že už dlhší čas uvažuje o pôsobení v rámci medzinárodných inštitúcií. V roku 2004 mu unikol post eurokomisára, lebo liberáli z Reformného hnutia (MR) dostali post federálneho premiéra (Charles Michel) a do exekutívy EÚ Belgicko poslalo zástupkyňu flámskych kresťanských demokratov Marianne Thyssenovú.

Reynders dodal, že v súvislosti s kandidatúrou na generálneho tajomníka celoeurópskej inštitúcie zameranej na ochranu ľudských práv, posilnenie demokracie a právneho štátu ho oslovili viacerí kolegovia z Rady Európy. Podľa jeho slov nie je jediným kandidátom na tento post, keď má najmenej jedného ďalšieho súpera, ktorého meno však nespresnil. Záujemcovia o obsadenie tejto funkcie musia podať prihlášky do 10. januára.

Generálny tajomník Rady Európy je volený na obdobie piatich rokov s možnosťou jednorazového obnovenia mandátu, aktuality.sk

X X X

Poslanci môžu ukončiť Kubišov boj o palác

Bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš otvorene hovorí o tom, že chce zabojovať o prezidentský post. Podpisy mieni hľadať v poslaneckých radoch. Ukazuje sa, že v Národnej rade mu situáciu neuľahčia. „Touto otázkou sa teraz veľmi seriózne zaoberám. Mapujem si situáciu, aj keď je to možno teraz aj neskoro,“ povedal o možnej prezidentskej kandidatúre televízii Markíza.

Je si ale vedomý, že 15-tisíc podpisov od občanov už zbierať nestíha. Najpravdepodobnejšia je tak podpora poslancov z parlamentu. Musí ich získať 15.

„Privítal by som širšiu širokospektrálnu podporu. V prebehu najbližších dní absolvujem stretnutia s celým radom predstaviteľom politických síl,“ prezradil.

„So strany Smer-SD vidím obrovskú snahu, aby presvedčili pána (Miroslava) Lajčáka,“ myslí si.
Poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD) poznamenal, že v strane sa zatiaľ na túto tému nebavili. „Je aj výborný diplomat, ale na tomto sa musíme dohovoriť v rámci klubu. A tieto dohovory ešte neprebehli. Či mu klub vysloví alebo nevysloví podporu, to bude známe, až keď sa budeme baviť o kandidátovi na prezidenta,“ povedal pre Aktuality.sk.
„Zatiaľ môj podpis nemá. O ďalšom postupe sa dohodneme na klube,“ pridal sa ďalší poslanec Smeru-SD Ján Podmanický.

Zložité rokovania

Kubiš bol bývalým šéfom diplomacie z čias prvej Ficovej vlády a tento fakt je podľa šéfky poslaneckého klubu OľaNO Veroniky Remišovej problém.

„Nevidím dôvod, aby sme ho ako bývalého ministra za stranu Smer-SD nominovali my. Navyše Ján Kubiš dlhé roky pôsobil ako zástupca OSN v Afganistane a v Iraku. Podľa nás by mal byť prezidentom človek, ktorý situáciu na Slovensku pozná a na Slovensku pôsobí,“ povedala pre Aktuality.sk.

Pri zbieraní možných podpisov mu zrejme nepomôže ani koaličná SNS. Šéfka kancelárie predsedu národniarov Zuzana Škopcová nám odkázala, že „poslanci SNS podporia len kandidáta SNS. Podpis inému kandidátovi je vylúčený“.
Podpisy uznávanému diplomatovi nedodajú ani občianski demokrati. V parlamente pôsobia šiesti ako nezaradení poslanci „Spolu - občianska demokracia za najlepšieho prezidentského kandidáta naďalej považuje Roberta Mistríka, ktorého jednomyseľne vybralo predsedníctvo a zostane jediným kandidátom, ktorého podporujeme," potvrdil nám šéf strany Miroslav Beblavý.

Kubiš aktuálne ukončil svoje pôsobenie ako vedúci misie OSN v Iraku. Dnes má ponuku viesť misiu jednej z operácii OSN v Libanone, aktuality.sk

X X X

Dovoz sóje z USA do Európy vzrástol dvojnásobne. EÚ verí, že to Trump ocení

Európska únia v pondelok privítala prudký nárast dovozu sójových bôbov z USA a uviedla, že môže dovážať viac. To by jej mohlo pomôcť získať ústupky od administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na obchodných rozhovoroch tento týždeň.

Eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová sa stretne s americkým obchodným zástupcom Robertom Lighthizerom v utorok vo Washingtone na rokovaniach o vzájomnom otvorení trhov. Informovala o tom Európska komisia (EK).
Trump v júli súhlasil, že nezavedie clá na dovoz automobilov z EÚ, kým budú obe strany skúmať spôsoby, ako zvýšiť obchodnú výmenu, vrátane prípadnej dohody o odstránení ciel na priemyselné produkty z iného ako automobilového sektora.

Prezident USA, ktorý opísal júlovú dohodu s predsedom EK Jeanom-Claudom Junckerom ako výhru pre amerických pestovateľov sójových bôbov, minulý mesiac povedal, že ak sa rokovania nebudú dobre vyvíjať, môže stále ešte zaviesť clá na európske autá.

Komisia, ktorá rokuje s USA v mene všetkých 28 členov EÚ, v pondelok uviedla, že júlová dohodu viedla k nárastu dovozu sójových bôbov z USA o 112 % v druhej polovici 2018. Podiel americkej sóje na trhu EÚ je teraz okolo 75 %.
Motorom rastu tohto importu však bol skôr pokles cien amerických sójových bôbov (ako dohoda Trumpa s Junckerom) po tom, ako Čína zvýšila clá na sóju z USA v rámci obchodnej vojny s Washingtonom, domnievajú sa analytici.
Komisia odhaduje, že dovoz sójových bôbov z USA sa pravdepodobne ešte zvýši, keďže začala proces umožňujúci použitie americkej sóje na výrobu biopalív v Európe.

Malmströmová sa tiež zúčastní stretnutia predstaviteľov USA, EÚ a Japonska v stredu 9. januára. Tieto tri krajiny budú diskutovať o dotáciách poskytnutých štátnym podnikom a nútených transferoch technológií. Čína je jasným terčom týchto rozhovorov. /agentury/

X X X

Extrémisti zabili 17 ľudí. Paríž spomínal na obete z Charlie Hebdo

Francúzski karikaturisti, náboženskí lídri i politickí predstavitelia si v pondelok pripomenuli štvrté výročie útoky islamských extrémistov na redakciu satirického magazínu Charlie Hebdo a obchod s kóšer potravinami v Paríži, pri ktorých zahynulo 17 ľudí.

Tieto útoky z januára 2015 boli prvými zo série teroristických činov, ktoré si vo Francúzsku vyžiadali celkovo okolo 250 životov. Krajina je stále v stave vysokej pohotovosti pred teroristickým násilím. Informácie priniesli agentúry DPA a AP.
Na spomienke pred niekdajším sídlom týždenníka Charlie Hebdo v 11. obvode francúzskej metropoly sa zúčastnili minister vnútra Christophe Castaner, ďalší vládni predstavitelia, ako aj parížska starostka Anne Hidalgová. Prítomní vzdali úctu obetiam a kládli kvety pri vchode do budovy. Spomienkové podujatie pokračovalo pri obchode Hyper Cacher v susednom 20. obvode.

Prezident Emmanuel Macron na sociálnej sieti uviedol, že útočníci bojovali proti slobode prejavu a francúzskej republike. „Republika tu ešte stále je a sloboda prejavu je silnejšia, než kedy bola,“ napísal.

Bratia Cherif a Said Kouachiovci, ktorí sa označili za členov al-Káidy, zabili 7. januára 2015 v redakcii Charlie Hebdo 11 ľudí a na neďalekej ulici policajta. O deň neskôr ich komplic Amedy Coulibaly, hlásiaci sa k džihádistickej skupiny Islamský štát, zabil policajtku pri Paríži a následne 9. januára štyroch ľudí počas rukojemníckej drámy v supermarkete. Všetci traja útočníci prišli o život pri prestrelkách s políciou.

Francúzska prokuratúra len minulý mesiac iniciovala súdne stíhanie údajných podporovateľov týchto atentátnikov. O jej návrhu, podľa ktorého by mali 14 podozrivých postaviť pred súdnu porotu, ešte musia rozhodnúť vyšetrovací sudcovia. Podľa informácií denníka Le Figaro by sa proces mohol začať v budúcom roku a trvať tri mesiace./agentury/

X X X

Do Pekingu smeruje vlak z KĽDR, na palube má byť aj Kim Čong-un

Juhokórejské médiá priniesli informáciu, že severokórejský vodca Kim Čong-un pravdepodobne vycestoval do Pekingu na svoj štvrtý summit s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Predstavitelia Číny ani Soulu sa k špekuláciám o návšteve Kima zatiaľ nevyjadrili. Agentúra AP pripomína, že Severná Kórea len sporadicky informuje v predstihu o jeho návštevách.

Dohady o Kimovej ceste do čínskej metropoly sa objavili po tom, ako pri prechode cez čínske pohraničné mesto Tan-tung bol spozorovaný vlak, pripomínajúci ten, ktorý často využíva práve severokórejský vod¬ca.

Kým podľa juhokórejskej agentúry Jonhap sa vo vlaku mohol nachádzať vysokopostavený severokórejský činiteľ, denník Hankjore odvolávajúc na svoje nemenované zdroje zasa informoval, že do Číny dorazil z dôvodu summitu samotný Kim.
V správe Jonhapu sa uvádza, že vlak by mal do Pekingu doraziť v utorok ráno približne o 10.00 h miestneho času (03.00 h SEČ).
Narodeninová cesta

Kim vlani počas návštev Číny používal opancierovaný vlak vytvorený špeciálne pre neho.
Správy o ďalšej ceste severokórejského vodcu do Číny prichádzajú po tom, ako sa predstavitelia USA a Severnej Kórey mali údajne stretnúť vo Vietname, aby prediskutovali miesto druhého summitu Kima s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

V utorok zároveň Kim Čong-un oslavuje narodeniny.

Kim sa s čínskym prezidentom začal na rokovaniach stretávať minulý rok. Čína je dlhodobo najdôležitejším spojencom a diplomatickým ochrancom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR). Ak sa Kim plánuje opäť stretnúť so Si Ťin-pchingom, zrejme sa pred ďalším stretnutím s Trumpom snaží zosúladiť svoje postoje s Čínou, dodáva AP. /agentury/

X X X

Svetová banka stráca hlavu, odstupuje jej šéf Jim Yong Kim

Prezident Svetovej banky Jim Yong Kim sa rozhodol na prelome januára a februára odstúpiť z funkcie, v ktorej strávil viac ako šesť rokov. Oznámila to v pondelok banka.

Terajšie funkčné obdobie Kima (59) pritom malo vypršať až v roku 2022. Dočasnou prezidentkou Svetovej banky sa od 1. februára stane jej výkonná riaditeľka Kristalina Georgievová. Kim na čele Svetovej banky v roku 2012 nahradil Roberta Zoellicka. V roku 2017 potom tento Američan kórejského pôvodu nastúpil na svoje druhé päťročné funkčné obdobie.

„Bolo mi veľkou cťou slúžiť ako prezident tejto pozoruhodnej inštitúcie,“ uviedol Kim v tlačovom vyhlásení banky.
Kim podľa tlačového vyhlásenia bezprostredne po svojom odchode z funkcie nastúpi do nemenovanej firmy a sústredí sa na zvyšovanie investícií do infraštruktúry v rozvíjajúcich sa krajinách.

Svetová banka bola pôvodne založená na pomoc krajinám postihnutým druhou svetovou vojnou. V súčasnosti je jej hlavnou úlohou znižovať chudobu prostredníctvom pôžičiek vládam alebo súkromným subjektom rozvojových a stredne bohatých krajín.

Okrem peňazí poskytuje aj technickú pomoc a poradenské služby. Banka je vlastnená členskými krajinami, podiely zodpovedajú hospodárskej sile krajín./agentury/