Zástupcovia Ministerstva obrany odmietli pripomienky Generálnej prokuratúry (GP) k návrhu obrannej dohody so Spojenými štátmi americkými. TASR o tom informoval hovorca GP SR Dalibor Skladan. Ministerstvo tvrdí, že sa väčšina z 35 zásadných pripomienok netýkala vecnej pôsobnosti GP SR. „Zásadné pripomienky GP SR boli prerokované len vo všeobecnej rozprave, neboli prerokované vecne a po jednotlivých bodoch, žiadna pripomienka nebola akceptovaná a rozpory neboli odstránené,“ priblížil Skladan. Návrh obrannej dohody si podľa jeho slov vyžaduje odbornú a vecnú diskusiu, čo sa v tomto prípade nestalo.

Rezort obrany potvrdil, že sa aj za účasti zástupcov GP SR uskutočnilo rozporové konanie k návrhu. „Z 35 vznesených zásadných pripomienok sa 27 vôbec netýka vecnej pôsobnosti GP a Generálna prokuratúra SR ani nedisponuje odbornou spôsobilosťou obsahovo riešiť uvedené oblasti,“ podotkla pre TASR hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Ako ďalej uviedla, so zvyšnými pripomienkami sa ministerstvo zaoberalo. „Na základe odborných stanovísk expertov rezortov obrany a zahraničných vecí na problematiku medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva a tiež na základe rokovaní s ďalšími dotknutými inštitúciami sme sa s pripomienkami GP SR nestotožnili a dokument ponechávame v pôvodnom znení,“ doplnila.

10 rokov
Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA (DCA) by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

V prvej vlne má dohoda umožniť čerpať približne 100 miliónov dolárov na modernizáciu obrannej infraštruktúry. Akákoľvek infraštruktúra, ktorá bude postavená, bude majetkom SR. Dohodu kritizovala opozičná parlamentná strana Smer aj mimoparlamentný Hlas. Naopak, zastal sa jej premiér Eduard Heger (OĽANO) či minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO)./agentury/

X X X

Rusko nemá v úmysle a ani nemôže útočiť na Ukrajinu, povedal Riabkov

Rusko nemá v pláne útočiť na Ukrajinu, vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov po rusko-amerických konzultáciách o bezpečnostných zárukách, ktoré sa v pondelok podvečer skončili v Ženeve.
Námestníčka ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanová a námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov počas stretnutia na americkom veľvyslanectve v Ženeve v pondelok 10. januára 2022.
Americkú delegáciu na rokovaniach v Ženeve viedla námestníčka ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanová, na čele ruského tímu bol Riabkov.

Na brífingu Riabkov uviedol, že Rusko nemá a „ani nemôže mať“ plány zaútočiť na Ukrajinu. Zopakoval, že všetky súčasti bojového výcviku ruských jednotiek, dislokovaných v blízkosti hranice s Ukrajinou, sa vykonávajú na ruskom území. Podľa Riabkova nie je dôvod obávať sa v tejto súvislosti žiadnej eskalácie.

Vysvetľovali
Riabkov na brífingu po rokovaní podľa agentúry TASS uviedol, že rokovania s delegáciou USA boli „zložité, komplexné a konkrétne“. Dodal tiež, že Rusko vyzýva USA na maximálnu zodpovednosť a na nepodceňovanie rizika vojenskej konfrontácie.
Na brífingu tiež vyhlásil, že aliancia NATO by sa mala zriecť využívania územia štátov, ktoré sa stali jej členmi po roku 1997.

Podľa agentúry RIA Novosti Riabkov na brífingu povedal, že „Američanom sme čo najpodrobnejšie predstavili logickú a vecnú časť našich návrhov, vysvetlili sme, prečo je získanie právnych záruk nerozširovania NATO absolútnou nevyhnutnosťou. Mali by vo všeobecnosti upustiť od materiálneho rozvoja na území štátov, ktoré vstúpili do NATO v období po roku 1997“.

Radikálne zmeny
Zopakoval, že bez dosiahnutia pokroku v rokovaniach o nerozširovaní NATO a nerozmiestňovaní rakiet v blízkosti hraníc Ruskej federácie bude spolupráca so Spojenými štátmi na iných aspektoch bezpečnostných záruk otázna.
Podľa Riabkova vo vzťahoch Ruska a NATO sú nutné radikálne zmeny.
Uviedol, že „veľmi neradi by sme sa dostali do situácie, keď krajiny NATO urobia chybné rozhodnutie a budú konať na úkor európskej bezpečnosti“.

Podľa názoru ruského diplomata by aliancia NATO mala ísť v ústrety ruským návrhom o bezpečnostných zárukách. Na brífingu však súčasne dodal, že nepostrehol, že by Spojené štáty „chápali imperatívnosť otázok, ktoré nastolila ruská strana“.
Za zatvorenými dverami
Zopakoval, že Rusko má v otázkach bezpečnosti tvrdú pozíciu, ale Spojeným štátom a NATO nepredkladá ultimáta. Upozornil, že pokusy USA a NATO o vydieranie Ruska sú neprijateľné a neprinesú želaný výsledok.
Miestom rokovania bola Stála misia USA v Ženeve. Schôdzka trvala približne 7,5 hodiny a konala sa za zatvorenými dverami. Rokovania bolo prerušené len na niekoľko krátkych prestávok a na obed.

Shermanová a Riabkov sa neformálne stretli už v nedeľu večer. Schôdzka amerických a ruských predstaviteľov v Ženeve bola prípravnou časťou bilaterálnych rokovaní v rámci tzv. strategického dialógu medzi Washingtonom a Moskvou, ktorých hlavná časť sa koná v pondelok.

Následne sa 12. januára v Bruseli uskutoční zasadnutie Rady Rusko-NATO a zasadnutie Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni 13. januára.
Moskva koncom roku 2021 – 17. decembra – zverejnila návrhy dohôd s USA a dohôd s členskými štátmi NATO, ktoré okrem iného obsahujú ustanovenia o vzájomných bezpečnostných zárukách v Európe, nerozmiestňovaní rakiet stredného a kratšieho doletu vo vzájomnom dosahu a odmietnutie ďalšieho rozširovania Severoatlantickej aliancie, a to aj o bývalé republiky ZSSR.
Tieto dokumenty ruskej strany boli odovzdané Washingtonu a jeho spojencom.
Ruský prezident Vladimir Putin už dávnejšie zdôraznil, že ďalšie rozširovanie NATO na východ a rozmiestnenie útočných zbraní na ukrajinskom území a v krajinách susediacich s Ruskom sú pre Moskvu neprijateľné./agentury/

X X X

Rusko po rokovaní v Ženeve opäť ubezpečilo, že nemá v úmysle útočiť na Ukrajinu

Rusko nemá v pláne útočiť na Ukrajinu, vyhlásil v pondelok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov po rusko-amerických konzultáciách o bezpečnostných zárukách, ktoré sa v pondelok podvečer skončili v Ženeve.
Americkú delegáciu na rokovaniach v Ženeve viedla námestníčka ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanová, na čele ruského tímu bol Riabkov.

Na brífingu Riabkov uviedol, že Rusko nemá a „ani nemôže mať“ plány zaútočiť na Ukrajinu. Zopakoval, že všetky súčasti bojového výcviku ruských jednotiek, dislokovaných v blízkosti hranice s Ukrajinou, sa vykonávajú na ruskom území. Podľa Riabkova nie je dôvod obávať sa v tejto súvislosti žiadnej eskalácie.

Zložité rokovania
Riabkov na brífingu po rokovaní podľa agentúry TASS uviedol, že rokovania s delegáciou USA boli „zložité, komplexné a konkrétne“. Dodal tiež, že Rusko vyzýva USA na maximálnu zodpovednosť a na nepodceňovanie rizika vojenskej konfrontácie.

Na brífingu tiež vyhlásil, že aliancia NATO by sa mala zriecť využívania územia štátov, ktoré sa stali jej členmi po roku 1997.
Podľa agentúry RIA Novosti Riabkov na brífingu povedal, že „Američanom sme čo najpodrobnejšie predstavili logickú a vecnú časť našich návrhov, vysvetlili sme, prečo je získanie právnych záruk nerozširovania NATO absolútnou nevyhnutnosťou. Mali by vo všeobecnosti upustiť od materiálneho rozvoja na území štátov, ktoré vstúpili do NATO v období po roku 1997“.

Zopakoval, že bez dosiahnutia pokroku v rokovaniach o nerozširovaní NATO a nerozmiestňovaní rakiet v blízkosti hraníc Ruskej federácie bude spolupráca so Spojenými štátmi na iných aspektoch bezpečnostných záruk otázna.
V ústrety Rusku
Podľa Riabkova vo vzťahoch Ruska a NATO sú nutné radikálne zmeny.
Uviedol, že „veľmi neradi by sme sa dostali do situácie, keď krajiny NATO urobia chybné rozhodnutie a budú konať na úkor európskej bezpečnosti“.

Podľa názoru ruského diplomata by aliancia NATO mala ísť v ústrety ruským návrhom o bezpečnostných zárukách. Na brífingu však súčasne dodal, že nepostrehol, že by Spojené štáty „chápali imperatívnosť otázok, ktoré nastolila ruská strana“.
Zopakoval, že Rusko má v otázkach bezpečnosti tvrdú pozíciu, ale Spojeným štátom a NATO nepredkladá ultimáta. Upozornil, že pokusy USA a NATO o vydieranie Ruska sú neprijateľné a neprinesú želaný výsledok.
Miestom rokovania bola Stála misia USA v Ženeve. Schôdzka trvala približne 7,5 hodiny a konala sa za zatvorenými dverami. Rokovania bolo prerušené len na niekoľko krátkych prestávok a na obed.

Shermanová a Riabkov sa neformálne stretli už v nedeľu večer. Schôdzka amerických a ruských predstaviteľov v Ženeve bola prípravnou časťou bilaterálnych rokovaní v rámci tzv. strategického dialógu medzi Washingtonom a Moskvou, ktorých hlavná časť sa koná v pondelok.

Následne sa 12. januára v Bruseli uskutoční zasadnutie Rady Rusko-NATO a zasadnutie Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni 13. januára.
Pre Moskvu neprijateľné
Moskva koncom roku 2021 - 17. decembra - zverejnila návrhy dohôd s USA a dohôd s členskými štátmi NATO, ktoré okrem iného obsahujú ustanovenia o vzájomných bezpečnostných zárukách v Európe, nerozmiestňovaní rakiet stredného a kratšieho doletu vo vzájomnom dosahu a odmietnutie ďalšieho rozširovania Severoatlantickej aliancie, a to aj o bývalé republiky ZSSR.

Tieto dokumenty ruskej strany boli odovzdané Washingtonu a jeho spojencom.
Ruský prezident Vladimir Putin už dávnejšie zdôraznil, že ďalšie rozširovanie NATO na východ a rozmiestnenie útočných zbraní na ukrajinskom území a v krajinách susediacich s Ruskom sú pre Moskvu neprijateľné, aktuality.sk

X X X

USA chcú s Ruskom ďalej rokovať o recipročných krokoch na zmiernenie napätia

Námestníčka ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanová informovala, že s ruskou delegáciou rokovala v pondelok v Ženeve o recipročných krokoch týkajúcich sa rozmiestňovania rakiet a vojenských cvičení, ktoré by mohli prispieť k deeskalácii súčasného napätia medzi Ukrajinou a Ruskom.
Shermanová zároveň Moskvu opätovne varovala pred vážnymi následkami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, informuje agentúra AFP.

„Prišli sme s viacerými návrhmi ohľadom recipročných krokov, ktoré by mohli podniknúť obe naše krajiny a ktoré by boli v záujme našej bezpečnosti a zlepšili strategickú stabilitu,“ povedala Shermanová po rokovaniach s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Sergejom Riabkovom, ktorý viedol ruskú delegáciu.
Rozhovory v Ženeve sa skončili po približne ôsmich hodinách, uvádza DPA.

Sú otvorení diskusii
Shermanová novinárom následne povedala, že USA sú otvorené ďalším takýmto rokovania, na ktorých by sa mohlo hovoriť napríklad o recipročnom stanovení limitov na veľkosť a rozsah vojenských cvičení, či zvýšenia ich transparentnosti. Uviedla tiež, že USA sú „otvorené diskusii o budúcnosti určitých raketových systémov v Európe“.
Ďalšie rozhovory by sa podľa Shermanovej slov mohli uskutočniť napríklad na zasadnutí Rady Rusko-NATO, ktoré sa bude konať 12. januára v Bruseli. Shermanová však opätovne odmietla poskytnúť Rusku záruky, že NATO sa nebude viac rozširovať smerom na východ a že Ukrajina sa nestane jeho členom.

„Nikomu nedovolíme, aby ukončil politiku otvorených dverí NATO,“ povedala. Rusko zároveň vyzvala, aby s hraníc s Ukrajinou stiahlo odhadovaných 100-tisíc vojakov, alebo aby objasnilo dôvod ich nasadenia. Rusko podľa jej slov zatiaľ neposkytlo nijaké záruky, že svojich vojakov od ukrajinských hraníc stiahne.
Shermanová dodala, že ak Rusko pristúpi k invázii na Ukrajinu, bude čeliť „značným postihom a dôsledkom, ďaleko presahujúcim tie, ktorým čelilo v roku 2014“ po anexii polostrova Krym a podpore proruských povstalcov na východe Ukrajiny, aktuality.sk

X X X

Djokovič vyhral bitku, nie vojnu. Bude hrať na Australian Open?

Srbský tenista Novak Djokovič uspel v pondelňajšom súdnom procese a môže vstúpiť do Austrálie.
Sudca Anthony Kelly po dlhšej porade zmietol zo stola žiadosť austrálskych úradov o odobratie víz.
Tridsaťštyriročný rodák z Belehradu tak uspel s odvolaním proti deportácii po tom, ako mu minulý týždeň na letisku v Melbourne vzali potvrdenie o vstupe do krajiny.

Kelly nariadil vláde zaplatiť súdne trovy a do pol hodiny prepustiť Djokoviča z detenčného hotela.
Minister pre imigráciu Alex Hawke však má právomoc opäť mu zrušiť vízum a zakázať vstup do krajiny na tri roky.
Ako informoval portál Sydney Morning Herald, austrálska vláda mala od verdiktu súdu štyri hodiny na rozhodnutie, či Djokoviča vráti do detenčného zariadenia.

Čas vypršal a Srb sa môže voľne pohybovať, ale minister ho stále môže vyhostiť z iných dôvodov, hoci sudca označil prvotné zrušenie víza za neopodstatnené.
Hawke odložil rozhodnutie, definitíva padne najskôr v utorok tamojšieho času.
Víťaz 20 grandslamových titulov na súde argumentoval tým, že na vstup nepotreboval potvrdenie o vakcinácii proti koronavírusu, pretože predložil potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19 z decembra.

Podľa austrálskej vlády však nesplnil podmienky na udelenie výnimky. Súd predbežným opatrením minulý týždeň zabránil jeho okamžitému vyhosteniu.
Zdá sa, že Djokovič bude môcť obhájiť minuloročný titul z Australian Open. Situácia je však aj naďalej zamotaná.
Protistrana v aktuálnom spore uviedla, že sa v prípade neúspechu odvolá voči rozhodnutiu súdu.
Tohtoročný turnaj sa začína budúci pondelok 17. januára. Už zajtra však musí byť jasný turnajový pavúk. Najbližšie hodiny ukážu, či v ňom bude aj Djokovič.

Ten odmietal povedať, či je zaočkovaný, podľa súdnych dokumentov nie je.
Austrálske zdravotné úrady umožnili dočasnú výnimku z pravidla o očkovaní pre ľudí, ktorí mali COVID-19 v uplynulých šiestich mesiacoch.
Kelly poukázal na to, že Djokovič poskytol úradom na letisku v Melbourne lekársku výnimku od organizácie Tennis Australia, ktorá od 17. januára organizuje úvodný grandslamový turnaj sezóny, aj od dvoch lekárskych komisií.
„Znepokojuje ma, že nerozumiem, čo viac mohol tento človek spraviť pre zisk víza?“ pýtal sa sudca Djokovičovho právneho zástupcu Nicka Wooda, ktorý s ním súhlasil.

„Prepisy výsluchu Austrálskou pohraničnou strážou ukázali, že Djokovič podľa svojho vedomia urobil všetko pre udelení víza a že ho nikto neupozornil na možné nezrovnalosti,“ uviedol Wood.
Odvolanie sa celkovo zakladalo na jedenástich bodoch, právnici označili zrušenie víza za nelogické, iracionálne a právne nepodložené.

Djokovič mal pozitívny PCR test údajne 16. decembra, no iba o deň neskôr sa zúčastnil na slávnostnom ceremoniáli v Novakovom tenisovom centre v Belehrade, kde bez rozstupov či prekrytia horných dýchacích ciest pózoval približne s dvadsiatkou detí.
Srbský tenisový zväz (TSS) publikoval fotografiu 17. decembra, v ten istý deň Djokovič zverejnil zábery, ako dostal vlastnú edíciu srbských poštových známok. Toto podujatie sa konalo 16. decembra. Informovala o tom agentúra AP./agentury/

X X X

Bývalý viceprimátor Prešova René Pucher je vinný z korupcie

Bývalý hokejista a niekdajší viceprimátor Prešova René Pucher dostal za korupciu podmienečný trojročný trest odňatia slobody. Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici exviceprimátorovi Prešova v pondelok za prijatie úplatku vymeral i peňažný trest vo výške 10 000 eur a päťročný zákaz výkonu verejnej funkcie. Rozsudok nie je právoplatný. 
„Výrok rozsudku berieme na vedomie, s výrokom sa nestotožňujeme. Počkáme si na písomné vyhotovenie rozsudku, v závislosti od neho potom podáme odôvodnenie,“ uviedol právny zástupca puchera Michal Bezák. Ako dodal, exviceprimátor Prešova prijatie úplatku odmieta. Podľa obžaloby mal Pucher úplatok vo výške 10 000 eur prijať za intervenciu pri rekonštrukcii Základnej školy (ZŠ) Májové námestie v Prešove.

Hlavného obžalovaného v kauze prešovských úplatkov Andreja S. odsúdil súd na nepodmienečný štvorročný trest odňatia slobody, udelil mu tiež finančný trest vo výške 30 000 eur. Právny zástupca Andreja S. podal voči rozsudku odvolanie a postup súdu v procese označil za nezákonný. „Máme za to, že skutok sa nestal tak, ako je opísaný v obžalobe a na tom trváme,“ dodal obhajca.

Medzi obžalovanými v prípade figuruje aj bývalý starosta obce Družstevná pri Hornáde v okrese Košice-okolie Andrej Sabol. ŠTS mu vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody na štyri roky i finančný trest vo výške 20 000 eur.
V kauze prešovských úplatkov bolo pôvodne obžalovaných 12 osôb obvinených z poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, machinácie pri verejnom obstarávaní a korupčných deliktov.

V celej kauze malo ísť o viaceré prípady získavania státisícových zákaziek stavebnej firmy, v ktorej mali figurovať obžalovaní. Okrem rekonštrukcie ZŠ v Prešove malo ísť napríklad o výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd v Družstevnej pri Hornáde.
(Agentúra TASR pôvodne informovala, že Pucher dostal trest na 4 roky podmienečne, neskôr správu opravila.)/agentury/

X X X

Špeciálny prokurátor zrušil obvinenie poslancov Varína, ktorí nezmenili meno ulice po Tisovi

Poslanci boli obvinení z priečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd.
Správu sme aktualizovali o 17:15 o stanovisko poslancov.
VARÍN: Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic dnes svojim uznesením zrušil na základe podaných sťažností obvinenie desiatich poslancov zastupiteľstva obce Varín.

Tí boli na základe pokynu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry obvinení za spáchanie prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Proti obvineniu v decembri podali sťažnosť.
V zrušujúcom uznesení špeciálny prokurátor uviedol, že prejaviť sympatiu je možné len aktívnym konaním, verejné prejavenie sympatie nekonaním nie je možné.

Lipšic dodáva, že trestný čin sa dá spáchať aj opomenutím, čiže nekonaním, no nie každé nekonanie je podľa neho trestnoprávne postihnuteľné.
O postihnuteľné opomenutie ide podľa neho len vtedy, ak páchateľ nekoná, keď je podľa okolností prípadu a svojich pomerov povinný konať. „Musí pritom ísť o právnu povinnosť, nestačí porušenie povinnosti vyplývajúcej z morálnych pravidiel," dôvodí Lipšic.

„Zatiaľ sme neobdržali písomný dokument, ktorým bolo obvinenie zrušené, preto sa k jeho obsahu môžeme vyjadriť až po oboznámení sa s ním, po vzájomnej dohode všetkých poslancov a konzultácii s naším právnym zástupcom," reagovala na medializovanú informáciu za všetkých desiatich poslankyňa Lenka Milová. Doplnila, že písomné rozhodnutie dostanú pravdepodobne zajtra.

Celé znenie zrušujúceho uznesenia na tomto odkaze.
V obci Varín pri Žiline sa nachádza posledná ulica, ktorá nesie aj s gramatickou chybou názov po bývalom slovenskom prezidentovi a vojnovom zločincovi. Spor okolo jej premenovania sa vyhrotil na augustovom zastupiteľstve v minulom roku, kedy poslankyňa Lenka Ticháková predložila na zastupiteľstve návrh na zmenu lokality.

Deväť z jedenástich poslancov vo Varíne si vtedy odhlasovalo nesúhlasné uznesenie, že súčasný stav je v rozpore so zákonom. Jedna poslankyňa podľa zápisnice nebola prítomná, Národná kriminálna agentúra obvinila všetkých desiatich poslancov okrem Tichákovej.
Varínčanka sa o premenovanie ulice, na ktorej žije, neúspešne snaží už niekoľko rokov. Za to si v novembri prebrala cenu Biela vrana. Udeľujú ju ľuďom, ktorí upozorňujú na problémy spoločnosti, i keď im to prináša ujmy, aktuality.sk

X X X

Povinné očkovanie – áno či nie? Čakalo sa na analýzu, jej termín posunuli

Termín na predloženie analýzy predĺžili o desať dní.
Začiatkom decembra minulého roka vláda zaviazala rezorty zdravotníctva a spravodlivosti, aby pripravili analýzu, ktorá by dala odpoveď na otázku, či a v akom rozsahu je u nás možné zaviesť povinné očkovanie proti covidu.
V analýze sa mali okrem povinného očkovania pozrieť aj na možnosť, že by sa dobrovoľne nezaočkovaní ľudia, ktorí dostanú covid, podieľať na úhrade liečby.

Ministerstvá na to dostali zhruba mesiac, aj keď popretkávaný vianočnými sviatkami.
Termín, do ktorého mali vypracovať analýzu a predložiť ju premiérovi Eduardovi Hegerovi uplynul dnes, 10. januára.

X Termín predĺžili o desať dní

Diskusie o povinnom očkovaní sa u nás s prestávkami vedú pol roka. Skloňovalo sa najmä očkovanie vybraných prosefií či seniorov. Intenzívnejšie sa o tejto téme začalo hovoriť až po tom, čo ju v novembri otvoril premiér Eduard Heger.
V decembri už bol dopyt po analýze.

Ministerstvo zdravotníctva dnes hovorí, že analýzu vypracovalo. Avšak verejnosť sa zatiaľ nedozvie, ako vyzerá jej obsah.
Termín na jej preloženie sa totiž podľa rezortu spravodlivosti, po vzájomnej dohode, posunul o desať dní.
„Zverejníme ju (analýzu pozn., red.) až po dôkladnom internom vyhodnotení a po prerokovaní materiálu Vládou SR, resp. koaličnou radou,” uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
V praxi by to mohlo znamenať, že o materiáli sa bude rozhodovať už v čase rozbehnutého variantu omikron.

X Nejednotní

Na cestu povinného očkovania proti covidu nastupujú viaceré krajiny v zahraničí. Rakúsko ho zavádza plošne, Taliansko pre ľudí nad 50 rokov a niektoré ďalšie krajiny ho majú nastavené pre vybrané profesie.
U nás je z doterajších vyjadrení vládnych predstaviteľov zrejmé, že pre rozdielne názory v koalícií, ale aj pre vážnosť témy to nebude jednoduché rozhodovanie.

Premiér Eduard Heger je zástancom povinného očkovania, pretože ako povedal, aktuálne nevidí inú cestu ako von z pandémie. Aj vicepremiérka Veronika Remišová sa vyjadrila, že ak nepomôžu k zvýšeniu zaočkovanosti motivačné opatrenia, strana ZA ĽUDÍ bude presadzovať zaradenie očkovania proti koronavírusu medzi povinné očkovania, minimálne pre ľudí nad 60 rokov.

Na druhej strane sa proti vyjadrila Sme rodina. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) nie je presvedčený, že je to správna cesta a v SaS sú zase nejednotní.
Kým šéf SaS Richard Sulík sa staval proti povinnému očkovaniu s tým, že to bude podnecovať korupciu, minister školstva Branislav Gröhling (SaS) bol zase na strane povinného očkovania.

„Ak by prišlo k tomu, že by nastala diskusia o povinnom očkovaní, tak ja budem podporovať povinné očkovanie či už pre určité profesie alebo vekovú kategóriu na základe diskusie s ministrom zdravotníctva,“ vyjadril sa Grohling pred mesiacom.
Aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v tom čase hovorila, že je na mieste, aby vláda uvažovala o povinnom očkovaní. Hoci by sa povinné očkovanie dalo zrejme zaviesť len zmenou vyhlášky, Kolíková hovorila, že najlepšie by bolo, keby to bol zákon aj s odškodňovacou schémou.

Odškodňovanie rieši už medzičasom schválený zákon o liekoch, ktorý rozširuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú podaním očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19.

X Prieskum

Posledný prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“ z druhej polovici decembra minulého roka, hovorí, že podpora povinného očkovania v spoločnosti mierne narastá.
Za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav bolo 38,9 % respondentov oproti 31,2 % z júla. Stále je ale väčšina tých, ktorí ho odmietali a to 52,1 % respondentov a 9 % respondentov nevedelo túto otázku posúdiť.
Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva, ako sú seniori, zdravotníci či policajti, sa vyjadrilo 46 % respondentov, odmieta ho 45,8 % respondentov a 13,2 % respondentov nevie túto otázku posúdiť.

Respondentov, ktorí schvaľujú povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva, je tak približne rovnako ako tých, ktorí toto opatrenie odmietajú. Aj tu však podpora za povinné očkovanie mierne vzrástla, ešte v júli bola na úrovni 42,3 %, aktuality.sk

X X X

U Makóa parkujú ďalšie cisterny. Patria firme jeho brata

V areáli stíhaného exfunkcionára Ľudovíta Makóa parkujú kamióny s logom firmy Nipeli, ktorá oficiálne patrí jeho bratovi. Priznávajúci sa korupčník však dlhodobo odmieta prepojenia na miliónové spoločnosti.
V čase, keď Ľudovít Makó šéfoval daňovým kriminalistom, vyrástol na jeho pozemku v Jelenci sklad palív a stojisko pre kamióny. Začiatkom tohto roka parkovali v areáli vozidlá s logom firmy Nipeli, ktorú oficiálne vlastní Makóov brat Marek. Dva roky dozadu stáli na rozľahlom pozemku kamióny miliónovej firmy Guarding, ku ktorej sa oficiálne hlási Makóov advokát Zoltán Perhács.

Makó dlhodobo odmieta, že by mal s firmami svojho brata alebo advokáta niečo spoločné. Viaceré prepojenia a náhody však naznačujú opak. Bývalému fukcionárovi po obvineniach z viacerých trestných činov vrátane členstva v zločineckej skupine takáčovcov či vydierania zaistili majetok. Čo konkrétne a v akej hodnote, nie je známe.

X Výhodná kúpa luxusného bytu

Eseročka Nipeli vznikla v roku 2013, približne rok pred nástupom Makóa na post najvyššie postaveného muža Kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý mal vyšetrovať závažné colné podvody a úniky na spotrebných daniach. Od začiatku patrila jeho bratovi Marekovi.

Pôvodné sídlo v bratislavskom Apollo Business Centre vymenila v roku 2015 za byt v polyfunkčnom objekte na Gagarinovej ulici v Bratislave. Stalo sa tak v čase, keď už Makó zastával vplyvnú funkciu šéfa daňových kriminalistov, ktorú, ako sa neskôr ukázalo, zneužíval, za úplatky chránil „našich ľudí“ a donášal mafii.

Firma Nipeli kúpila luxusnú 200-metrovú nehnuteľnosť za podozrivo nízku cenu od spoločnosti Igora Kuceja, bývalého pokladníka SDKÚ. Hoci oficiálna hodnota bytu v novostavbe prevyšovala v čase kúpy 400-tisíc eur (byty v komplexe sa predávali od 2200 do 2350 eur za meter štvorcový), z účtovnej závierky firmy Nipeli vyplýva, že lukratívnu nehnuteľnosť získala podstatne lacnejšie (približne 1300 eur za meter štvorcový).

X Plány s čerpacími stanicami

Eseročka Nipeli má v živnostenskom liste uvedených mnoho činností vrátane nákladnej dopravy či ubytovacích služieb. Medzi jej hlavné aktivity však patrí prevádzkovanie čerpacích staníc. Na portáli Profesia.sk figuruje v profile firmy nasledovný popis: „služby rôzneho charakteru – napr. prevádzkovanie čerpacích staníc Slovnaft“. Ročné tržby sa pohybujú tesne pod hranicou milión eur, rok 2020 uzavrela so ziskom 80-tisíc eur.

Podporu bratovho biznisu priznal ešte v roku 2019 aj samotný Makó, keď ako štátny funkcionár poskytol rozhovor pre Aktuality.sk. „Ja som ho spojil s riaditeľom Slovnaftu, s ktorým sa poznám 15 rokov. Abas, kde som bol konateľom, totiž pracoval aj pre Slovnaft. Spojil som ich a nech si robia, ako uznajú za vhodné. Keď sa s niekým poznám 15 rokov, tak mu viem zavolať a povedať, že brat má o niečo záujem, príde tam a dohodnú sa,“ povedal vtedajší šéf daňových kriminalistov Makó.
O Makóovom záujme o obchod s pohonnými hmotami vypovedal aj kontroverzný advokát Zoroslav Kollár, ktorého meno sa objavilo vo viacerých kauzách. Uviedol, že ho Makó po odvolaní z vplyvného štátneho postu nahováral na spoločné podnikanie a kúpu čerpacích staníc.

O Makóových väzbách na bratovu firmu svedčí podľa dôveryhodných zdrojov i jej názov – Nipeli údajne odkazuje na prvé slabiky mien jeho troch dcér.

X Podozrivé zhody náhod

Areál patriaci stíhanému exfunkcionárovi využívali v minulosti aj vozidlá s logom firmy Guarding, ktorú oficiálne vlastní jeho súčasný obhajca a niekdajší zástupca šéfa policajnej inšpekcie Zoltán Perhács. Po zverejnení informácie v apríli 2020 vyhlásil vtedajší minister financií Eduard Heger (OĽaNO), že Makó ako šéf Kriminálneho úradu finančnej správy nemá jeho dôveru. Vlastnícke pozadie Guardingu preveroval žilinský súd, firma sa však z registra dobrovoľne vymazala.

Makó dlhodobo odmieta prepojenia na spoločnosť Nipeli aj Guarding. Odpovedi sa vyhol aj tentoraz. Na zaslané otázky neodpovedala ani firma jeho brata – Nipeli. Zaujímavé je, že jediný dostupný kontakt na eseročku sme našli práve na kamióne.
V minulosti patril jediný kontakt zverejnený na spoločnosť Nipeli Tomášovi Hlaváčikovi z advokátskej kancelárie Borisa Rekena. Advokát Reken sa s Makóom striedal vo viacerých firmách na stoličke konateľa. Reken je zároveň oficiálnym majiteľom ďalšej firmy spájanej s Makóom – esbéesky Lama SK. Makóova partnerka Dagmar Kapusníková pracuje v esbéeske na pozícii finančnej riaditeľky. Samotný Makó sa ešte ako šéf daňových kriminalistov objavil na jej firemnom večierku. Názov esbéesky vznikol podľa zasvätených zložením začiatočných slabík verzie mena Ľudovít Makó, ktorou ho známi oslovujú – Lajo Makó.

X Ako v daňovom sklade

V Makóovom aeráli v Jelenci nechýbajú stavby na skladovanie palív, celý objekt pripomína daňový sklad. Podľa finančnej správy však zatiaľ nikto nepožiadal o licenciu na daňový sklad pre dané územie.
Z označenia na kamiónoch s logom firmy Nipeli vyplýva, že ide o cisterny na prevoz nafty. Z evidencie ministerstva dopravy vyplýva, že firma Makóovho brata získala licenciu na nákladnú dopravu vo februári 2021. V štátnom registri je uvedený aj nasledujúci kontakt: office@reken.sk. Ide o e-mail advokátskej kancelárie už spomínaného Borisa Rekena, aktuality.sk

X X X

Napadnutie dievčaťa v Miloslavove: Policajti vyšetrujú ublíženie na zdraví aj výtržníctvo

Citlivý prípad útoku na len 11-ročné dievča si prevzali policajti z bratislavskej krajskej kriminálky. Vyšetrovanie rozšírili o ďalšie skutky.
Napadnutie jedenásťročného dievčaťa v obci Miloslavov neďaleko Bratislavy zo začiatku roka už polícia vyšetruje aj ako ublíženie na zdraví a výtržníctvo. Informoval o tom hovorca bratislavských policajtov Michal Szeiff.

Prípad má krajská kriminálka
„Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky začal v tejto súvislosti ďalšie trestné stíhanie vo veci úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví spáchaného na chránenej osobe v jednočinnom súbehu s úmyselným trestným činom výtržníctva spáchaného formou spolupáchateľstva. V prípade ak sa v priebehu vyšetrovania na základe zadovážených dôkazov preukáže podozrenie zo spáchania aj z iných trestných činov vyšetrovateľ bude postupovať v zmysle zákona a začne trestné stíhanie aj o ďalšie trestné činy," povedal hovorca.

Prípad si ešte minulý týždeň prevzala na základe výberovej príslušnosti bratislavská krajská kriminálka. Prvotné vyšetrovanie začali policajti z okresného riaditeľstva v Senci. Tí začali vyšetrovanie pre prečin lúpeže.
„V predmetnej veci sú naďalej vykonávané všetky potrebné procesné úkony, ktorých cieľom je jej náležité objasnenie," dodal Szeiff.

Postupy polície preverí prokuratúra
Generálny prokurátor Maroš Žilinka v súvislosti so šikanou maloletej žiačky už uložil krajskému prokurátorovi v Bratislave preskúmať zákonosť postupu OČTK, najmä správnosť posúdenia skutku.
„Taktiež krajskému prokurátorovi uložil, aby sa udalosťami zaoberal komplexne, nielen z pohľadu trestnoprávneho, ale aj možného uplatnenia oprávnení prokurátora v netrestnej oblasti – starostlivosti o maloletých. Zároveň vo veci nariadil správovú povinnosť vo vzťahu k trestnému odboru a netrestnému odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorých prokurátori budú vo veci vykonávať dohľad nad činnosťou podriadených prokurátorov," napísal hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Generálny prokurátor si taktiež vyhradil pravidelné informovanie o stave trestného konania.
Rieši to aj rezort školstva
Do školy v Miloslavove, v ktorom malo prísť k napadnutiu 11-ročného dievčaťa, nastupuje v pondelok krízový tím zložený zo psychológov.

S učiteľmi majú konzultovať, čo sa stalo a ako zvládnuť tému šikany v triedach. Následne bude krízový tím hovoriť o situácii v každej triede. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) o tom informoval na sociálnej sieti. Miloslavovský incident už odsúdil.
Rezort podľa neho tiež komunikoval s riaditeľkou. Štátna tajomníčka Svetlana Síthová sa v utorok (11. 1.) tiež zúčastní na zasadnutí rady školy.

Maloleté dievča mali podľa medializovaných informácií napadnúť, opiť a vyzliecť 2. januára v Miloslavove kamaráti.
Incident si mali nakrútiť na telefón a zverejniť na sociálnych sieťach. Celé sa to malo odohrať v obci v areáli bývalého družstva. Na zverejnenom videu by mali byť 14-, 15- a 16-ročné deti.
Podľa medializovaných informácií by takýto prípad nemal byť jediný a táto skupina už mala zaútočiť na deti aj v minulosti, aktuality.sk

X X X

Budaj diskutoval s britským veľvyslancom o záveroch klimatického samitu COP26

Minister životného prostredia SR Ján Budaj (OĽANO) v pondelok na pôde britského veľvyslanectva v Bratislave diskutoval spolu s veľvyslancom Nigelom Bakerom a zástupcami iniciatívy Klíma ťa potrebuje o záveroch klimatickej konferencie OSN (COP26), ktorá sa konala vlani v škótskom Glasgowe.
TASR o tom informovalo tlačové oddelenie rezortu životného prostredia.

Súčasťou rozhovorov bol aj postoj aktivistov k uzavretiu dohody o globálnom znížení emisií metánu o 30 percent do roku 2030 či zastaveniu odlesňovania v rovnakom termíne.
Budaj poďakoval členom spomenutej iniciatívy na ochranu klímy za ich doterajšiu prácu. „Treba oceniť úprimný záujem signatárov petície o problematiku klimatickej krízy, ktorý preukázateľne dlhodobo prejavujú. Ich doterajší vklad do riešenia klimatických problémov je dôležitou súčasťou verejnej diskusie,“ povedal.

Šéf envirorezortu podporil prvú vlnu petície, ktorú on-line podpísalo vyše 127-tisíc ľudí. Rovnako víta aj druhú vlnu zbierania podpisov, ktorej cieľom je dosiahnuť vyhlásenie stavu klimatickej núdze na Slovensku či vytvorenie plánu dosiahnutia klimatickej neutrality Slovenska do roku 2050.

Minister podotkol, že v rámci klimatických konferencií je potrebné správne chápať hranice toho, čo konferencie môžu po právnej a politickej stránke skutočne dosiahnuť. Rozhodnutia lídrov na konferenciách totiž podľa neho môžu stanoviť kolektívne ciele a pravidlá pre efektívnejšie konanie a spoluprácu medzi vládami, no v konečnom dôsledku sú to vlády a zainteresované strany súkromného sektora, ktoré musia prijať opatrenia na obmedzenie emisií.

„Výstup z COP26 je technický proces, ktorý sám o sebe nemôže svetu priniesť nižšie emisie. To môžu urobiť len vlády jednotlivých krajín a ďalšie zapojené subjekty,“ zdôraznil Budaj.
Na klimatickom samite OSN v Glasgowe sa zástupcom 196 krajín sveta podarilo 13. novembra po dvoch týždňoch rokovaní prijať spoločné záverečné vyhlásenie – Glasgowský klimatický pakt, ktorého cieľom je obmedziť nebezpečné zvyšovanie teploty na Zemi.

Témou stretnutia bol aj balík opatrení s názvom „Fit for 55“, ktorý Európska komisia predstavila v júli. Jeho cieľom je zosúladiť rámec politík EÚ v oblasti klímy a energetiky a znížiť čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 o 55 percent, aby mohla EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050, ktorú požadujú aj signatári petície „Klíma ťa potrebuje“, aktuality.sk

X X X

Protest v Kazachstane vznikol spontánne. To, čo prišlo následne, vyzerá ako rozpútanie vojny klanov

Novinár a odborník na postsovietsky priestor vysvetľuje príčiny vzniku protestov v Kazachstane aj to, ako „bratskú pomoc“ v podobe ruských vojakov vnímajú obyčajní Kazachovia.
Viac ako stovka mŕtvych, tisíce zadržaných. Nepokoje v Kazachstane, ktoré vyvolalo novoročné zvýšenie cien skvapalneného plynu, však nakoniec viedli aj k tomu, že sa prezident Kasym-Žomart Tokajev rozhodol zavolať si na pomoc vojenskú misiu pod velením Ruska.

„Protest určite vznikol spontánne, ale to, čo prišlo následne, vyzerá ako rozpútanie vojny klanov,“ hovorí o situácii v krajine novinár z českých Hospodářskych novin, odborník na postsovietsky priestor Ondřej SOUKUP.
Ak sa podľa jeho slov sociálno-ekonomická, no i politická situácia v krajine nestane o čosi spravodlivejšou, dovtedy sa bude čakať na ďalšiu rozbušku.

X Kazachstan pripomenul veľkú výhodu demokracie:

Do akej miery je situácia, keď sa v Kazachstane, najmä v Almaty, v uliciach zišli tisícky ľudí na protestoch, unikátna?
V uplynulom roku sme tu mali 10. výročie od nepokojov, protestov v Žanaozene, centre ťažiarskeho priemyslu na západe Kazachstanu, kde zhruba pol roka demonštrovali robotníci, ktorí žiadali zvýšenie platov, ale aj doplatenie výplat, ktoré im dlhovali. Protestovalo rôzne osem, desaťtisíc ľudí. Blížil sa nejaký štátny sviatok, úrady vtedy povedali, že stačilo a rozohnali to ostrou paľbou. Oficiálne zahynulo 14 ľudí, neoficiálne sú ľudia v Kazachstane presvedčení, že ich mohlo byť niekoľko stoviek.

Skúsenosť s protestami a ich potláčaním teda krajina má. V Kazachstane síce neexistujú nejaké nezávislé sociologické služby, no v tej spoločnosti už istý čas bolo cítiť, že v nej narastala nespokojnosť. Existoval totiž nepomer v tom, čo tá krajina o sebe tvrdila navonok aj dovnútra, že je prosperujúca, bohatá, v Astane (aktuálne Nursultane) sa stavali budovy podľa projektov Normana Fostera, no súčasne ľudia žili veľmi chudobne.

Keď si prerátate, o koľko sa zvýšila suma skvapalneného plynu, ktorá sa stala rozbuškou pre protesty, tak sa zdvihla z troch na šesť českých korún (0,12 centov) za liter. To ukazuje, ako veľmi chudobné to obyvateľstvo je. Do toho sa ešte prirátal tranzit moci od Nazarbajeva k Tokajevovi, keď sa de facto vytvorilo akési dvojvládie. Tokajev začal silnieť, no bol blokovaný ľuďmi z Nazarbajevovho okolia, respektíve ľuďmi, ktorých tam Nazarbajev dosadil.
Zišlo sa teda veľké sociálne napätie s nie úplne jednotnou mocou.

X Kto bol teraz v uliciach?

Tvrdé dáta nemáme, ale dá sa povedať, že prinajmenšom to boli tri skupiny. Asi najväčšou bola skupina sociálne slabších ľudí, ktorí zistili, že sa budú mať o čosi horšie a už im došla trpezlivosť. Opticky povedané ich mohlo byť 60 percent.
Potom rodiaca sa stredná trieda, ktorá protestovala ani nie preto, že by nemali čo jesť, ale preto, že existoval určitý sklenený strop, cez ktorý sa nevedeli dostať, ak ste nemali, a to ste mohli mať pokojne doktorát z Oxfordu, toho správneho strýčka.

Tretia časť – to je málo jasné, čo vlastne boli zač, no v Almaty sa zapojili kriminálne skupinky, ktoré využili to, že od nejakého 5. januára ste v celom meste počas 48 hodín nevideli policajtov. Skrátka zmizli. Bavili sme sa o tom s mojím známym, ktorý žije na okraji širšieho centra a ten mi vraví, že naraz tam nebol žiadny policajt, kým dovtedy stáli na takmer každom rohu. Tí kriminálnici boli ale v zásade len v tom Almaty. Napríklad v Žanaozene alebo Aktau nedošlo k rabovaniu.

X Prečo tí policajti zmizli? Čo sa stalo?

To je dobrá otázka. Existujú rôzne vysvetlenia, ktoré majú rôzne stupne konšpirátorstva. Keď som to po prvýkrát počul, tak som si vravel, či sa ten môj známy nezbláznil. Ale ono to dáva istý zmysel. Keď v rámci tranzitu moci Nazarbajev pred dvomi rokmi odchádzal z funkcie prezidenta, nechal si post šéfa rady bezpečnosti, ktorá má pod sebou všetky silové štruktúry a svojich ľudí nechal hlavne v KGB. Toto bola jeho poistka.

Tokajev však začal Nazarbajevovu rodinu, ktorá ovláda asi 80 percent kazašskej ekonomiky, postupne vytláčať. To bol mimochodom aj jeden z dôvodov, prečo to vybuchlo okolo plynu, pretože závody na výrobu LPG patria Nazarbajevovmu zaťovi Timurovi Kulibajevovi. Nielen, že zistíte, že máte za palivo zaplatiť raz tak, ale ešte k tomu pochopíte, že vaše peniaze pôjdu do kapsy tohto človeka.

Keď sa začali protesty, Tokajev vyhodil práve šéfa KGB a je teória, že tí, ktorí kontrolujú bezpečnostné zložky, si povedali, že ak to teda chce Tokajev takto, tak oni dajú policajtom rozkaz v Almaty nezasahovať.
Protest určite vznikol spontánne, ale následne to vyzerá tak, že sa rozpútala vojnu klanov a v rámci nej nikto nevedel vydal poriadny rozkaz. Inde dokázali samotní protestujúci chytať rabujúce partičky, ale v Almaty zjavne policajti dostali rozkaz „nechajte ich, tých rabujúcich tak“.

To, že Nazarbajev opustil funkciu šéfa bezpečnostnej rady, je víťazstvom ulice alebo skôr práve toho klanového boja?
Ja by som to videl ako výsledok klanovej vojny. Bolo veľmi zvláštne sledovať Tokajevov prejav, v ktorom hovorí, že budú nemilosrdní voči demonštrantom a on ako predseda bezpečnostnej rady dal rozkaz. Pritom existuje zákon, ktorý v Kazachstane hovorí o tom, že doživotným predsedom bezpečnostnej rady je Nursultan Nazarbajev. Ako je možné, že sa Tokajev stal tak rýchlo predsedom? Je snáď Nazarbajev mŕtvy? Zjavne došlo k porážke Nazarbajevovho klanu.
Prečo Tokajev do krajiny pozval vojská členských štátov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti? Aj to ukazuje, že sa nevedel spoľahnúť na vlastné silové štruktúry?

Aj to je súčasť klanovej vojny, pretože silové zložky boli práve nazarbajevovské. Týmto, keď Tokajev vraví „Rusko pošli nám vojakov“, hoci ide o skôr o symbolické počty, pretože tritisíc vojakov v dvadsaťmiliónovej krajine je skôr vtipné, dáva signál elite, že ho (tí, ktorí tie vojská vysielajú, pozn. red) nenechajú padnúť a je to ich človek.

X Ako túto „bratskú pomoc“ vnímajú Kazachovia?

Rozporuplne. Väčšina ľudí vám povie, že je to dobre, pretože sa napríklad zastavilo rabovanie. Pre nich to bol obrovský šok. Almaty je obrovská, je to bohaté mesto, tam nájdete tých IT-čkárov, ľudí, ktorí fičia na Instagrame, hipsterov a zrazu sa im to celé rozsypalo. Nefungoval internet, nefungovali bankomaty, nevedeli ste platiť kartami a po ulici ešte k tomu pobehovali čudní ľudia v čiernom, ktorí vykrádali obchody.

Šok to bol ale aj pre tých chudobných. Ak by existovala nejaká sociológia, tak by možno namerala, že 60-70 percent ľudí je rado, že sa to zastavilo. No sú i ľudia, ktorí priamo povedia: tých Rusov sa už nezbavíme, je to takmer okupácia. No je ich málo. Takto premýšľa možno 10 percent obyvateľstva.

My sa na tieto veci máme tendenciu dívať cez prizmu Ukrajiny alebo Pobaltia. Ale toto je úplne iná situácia. Kazachstane je medzi Ruskom a Čínou. Byť prozápadným politikom v Kazachstane je úplne zbytočné, pretože Západ je ďaleko. Politická elita, ale v zásade i celá spoločnosť nie je protiruská, pretože si to ani nemôže dovoliť. Pretože druhým variantom je Čína. Takže preto ten príchod vojsk vnímajú skôr pozitívne.
Samozrejme, je to trochu i hanba. Tridsať rokov budujete samostatný štát a zrazu si musíte zavolať na pomoc susedov? Nevyznieva to úplne dobre.

X Čo z tejto situácie môžu vyťažiť Rusi?

Ukázali sa ako spoľahlivý partner moci, keďže nehrali žiadne zákulisné hry, že by chceli podporiť jeden klan proti druhému. V tomto ohľade každý ďalší prezident bude vedieť, že ak by došlo na lámanie chleba a on bude mať dobré vzťahy s Moskvou, tak mu Moskva vie eventuálne pomôcť. Pre ODKB (Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti) je to tiež plus, pretože je to jej prvá reálna akcia. Okrem každoročných vojenských cvičení nič iné vlastne nerobili. Takže sa ukázalo, že tá organizácia niečo vie.

Rusko to vníma tak, že zastavilo hrozbu akoby zrútenia sa Kazachstanu. Treba si uvedomiť, že Rusko má s Kazachstanom hranicu, ktorá má snáď sedemtisíc kilometrov. Predstava, že by tento štát nejako skolaboval, tak to je pre Rusko neprijateľné z mnohých dôvodov, vrátane bezpečnostných. Preto nemohli len tak sedieť a dívať sa na to, že si v Kazachstane nejakí ľudia vybavujú účty. Museli sa rozhodnúť (pre vyslanie vojsk, pozn. red) aj kvôli tomu, že na severe Kazachstanu žije početná ruskojazyčná menšina.

Posledné sčítanie ľudí sa v Kazachstane uskutočnilo v roku 2009 a to ich boli zhruba štyri milióny. Teraz ich bude menej, počul som odhady 2,7 milióna, 3,2 milióna. To sú ľudia, ktorí sú zároveň pákou na Nursultan v tom zmysle, že pokiaľ by Rusko chcelo, tak sa to skončí ako na Kryme a Kazachstan by s tým v zásade nevedel nič spraviť. Kazachstan bol voči Moskve vždy nesmierne lojálny, a to i práve kvôli tomuto. Vedeli, že s Moskvou sa nemôžu veľmi rozhádať, pretože to nemusí skončiť dobre.
To sú tie plusy. No sú tu aj mínusy.

X Aké?

Existuje hrozba, že sa Rusi zapletú do nejakých vnútorných šarvátok. To sa im stalo aj na Ukrajine. Tak dlho podporovali Janukovyča, až si totálne znepriatelili tú druhú stranu, ktorá bola navyše početne silnejšia. V Kazachstane samozrejme situácia nie je takto dramatická, ale pri predstave, že sa Rusi zapletú do neprehľadnej klanovej, až kastovej kazašskej politiky, by sa z nej potom veľmi ťažko vymotávali.

X Ako sa skončí situácia, ktorá teraz v Kazachstane nastala? Posilní si režim svoju pozíciu, budeme ešte svedkami nejakých protestov?

Myslím si, že pokiaľ ide o protesty, tak tie sa nateraz skončili. Akonáhle sa začalo násilie a je jedno, či išlo o partičky, ktoré len využili to, že z ulíc zmizli policajti, alebo ako tvrdia niektoré teórie, mohlo ísť o ľudí napojených na Nazarbajevových ľudí v KGB, ktorí za to dostali peniaze i zbrane. V očiach väčšiny Kazachov sa pouličné protesty skončili.
No napätie nepominulo. Sociálne, ekonomické, ale i politické dôvody (na protest) zostávajú. Tokajev sľúbil reformy, hoci zatiaľ nepovedal aké. Bez toho, aby sa naozaj zmenilo fungovanie štátu a aby bola obmedzená moc Nazarbajevových ľudí v ekonomike, sa to nikam nepohne.

Jedným z tých paradoxov je, že zvýšenie cien LPG bolo vyvolaných reformou, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára, keď sa cena začala určovať na elektronických burzách. Znie to skvele, jasná trhová reforma. Ale v okamihu, keď prakticky všetky fabriky na výrobu skvapalneného plynu patria jednému človeku, tak je celkom logické, že on si nebude konkurovať.
Ak sa toto fungovanie nezmení a štát sa nestane o čosi spravodlivejším, dovtedy sa len bude čakať na ďalšiu rozbušku, aktuality.sk

X X X

Švédska premiérka čelí kritike. Imigrantka upratovala jej dom bez povolenia na pobyt, prichytila ju polícia

Švédska premiérka Magdalena Anderssonová sľubovala, že bude vo funkcii potláčať prácu na čierno. Ilegálnu pracovníčku pôvodom z cudziny našli policajti aj u nej doma.
Krátko pred Vianocami, 21. decembra 2021, švédski policajti zasahovali v nehnuteľnosti švédskej premiérky Magdaleny Anderssonovej neďaleko Štokholmu. Podľa medializovaných informácií upratovacia služba nechtiac spustila alarm v jej dome.
Policajti pri kontrole zistili, že jedna z upratovačiek nemá povolenie na pobyt vo Švédsku a bolo po nej vyhlásené pátranie, keďže úrady vydali príkaz na jej vyhostenie.
Premiérkou len od novembra

Mladú Nikaragujčanku napokon policajti odovzdali pracovníkom migračného úradu. Aj keď sa prípad stal ešte pred Vianocami, BBC si všíma, že médiá o ňom informovali až v uplynulú sobotu.
Anderssonová, ktorá je premiérkou len od novembra, reagovala, že ukončila všetky zmluvy s upratovacou firmou. Spoločnosť ju vraj ešte predtým uisťovala, že všetci jej zamestnanci pracujú legálne. Argumentovala, že služby si od upratovacej spoločnosti objednávala v dobrej viere.

Šéfka švédskych sociálnych demokratov a prvá premiérka v histórii krajiny pri inauguračnom prejave apelovala na ľudí, aby prevzali osobnú zodpovednosť pri boji s organizovaným zločinom.

Otázka bezpečnosti
Mladú Nigaragujčanku vo Švédsku odsúdili v roku 2020 za krádež, ale keďže predtým nebola trestaná, vyviazla s podmienečným trestom.
Švédski bezpečností experti vyjadrili znepokojenie, že v súkromnom dome premiérky sa nachádzala hľadaná osoba, keďže mohla mať nekalé úmysly.
Kritikou nešetrí ani opozícia, prípad ilegálnej upratovačky v dome premiérky podľa umiernených vyvoláva vážne otázky ohľadom bezpečnostných opatrení.

Britský minister odstúpil
Líder švédskych umiernených Tobias Billström tvrdí, že dôležité je zistiť, či išlo o jednorazovú udalosť, alebo existujú aj nejaké podobné príklady.
Obáva sa, že existuje reálne riziko, že by imigranti bez platných dokladov pracujúci pre vysokopostavených politikov mohli byť vydieraní cudzími mocnosťami.
Billström tiež pripomenul, že keď vo Veľkej Británii upratovala pre ministra pre imigráciu pracovníčka, ktorá bola v krajine ilegálne, musel z funkcie odstúpiť, aktuality.sk

X X X

EÚ vyradila juhoafrické krajiny z červeného cestovateľského zoznamu

Členské štáty Európskej únie sa v pondelok dohodli, že z červeného cestovateľského zoznamu vyradia sedem juhoafrických krajín, ktoré sa naň dostali vlani 26. novembra, niekoľko dní po tom, čo v Juhoafrickej republike (JAR) po prvý raz potvrdili výskyt nákazlivejšieho koronavírusového variantu omikron.

Informovalo o tom na Twitteri francúzske predsedníctvo v Rade EÚ. Dôvodom tejto zmeny je, že omikronu sa medzičasom začal prudko šíriť i v Európe, píše agentúra AFP.
„Členské štáty (EÚ) sa dnes ráno dohodli... na zrušení núdzovej brzdy, čo umožní obnovu leteckých spojení s krajinami južnej Afriky,“ uviedlo francúzske predsedníctvo na sociálnej sieti.

Cestovné obmedzenia pre južnú Afriku EÚ minulý rok zdôvodnila tým, že sú nevyhnutné na spomalenie šírenia omikronu v Európe. Ich cieľom bolo získať viac času na rýchlejšie očkovanie posilňujúcimi dávkami vakcín.

Cestujúci prichádzajúci z Botswany, Eswatini, Lesotha, Mozambiku, Namíbie, Juhoafrickej republiky a Zimbabwe sa však budú musieť naďalej preukazovať negatívnym výsledkom PCR testu nie starším ako 72 hodín a budú sa na nich vzťahovať opatrenia pre cestujúcich z tretích krajín.

Najnovšia vlna pandémie ochorenia COVID-19 podľa údajov projektu Our World in Data vyvrcholila vo všetkých krajinách južnej Afriky okrem Botswany pred troma až štyrmi týždňami.

Omikron sa stal v posledných týždňoch vo viacerých krajinách EÚ vrátane Belgicka, Dánska a Francúzska dominantným variantom. Vo väčšine európskych krajín je však naďalej prevažujúcim variantom delta, avšak omikron ju rýchlo vytláča.
Hoci počet prípadov nákazy v rámci EÚ prudko rastie, čo je zapríčinené okrem iného i chladným počasím, počet hospitalizovaných pacientov s covidom i úmrtia stúpajú pomalšie, čo sa pripisuje vysokej miere zaočkovanosti a podávaniu tretích dávok, aktuality.sk

X X X

Švédska premiérka čelí kritike. Imigrantka upratovala jej dom bez povolenia na pobyt, prichytila ju polícia

Švédska premiérka Magdalena Anderssonová sľubovala, že bude vo funkcii potláčať prácu na čierno. Ilegálnu pracovníčku pôvodom z cudziny našli policajti aj u nej doma.
Krátko pred Vianocami, 21. decembra 2021, švédski policajti zasahovali v nehnuteľnosti švédskej premiérky Magdaleny Anderssonovej neďaleko Štokholmu. Podľa medializovaných informácií upratovacia služba nechtiac spustila alarm v jej dome.
Policajti pri kontrole zistili, že jedna z upratovačiek nemá povolenie na pobyt vo Švédsku a bolo po nej vyhlásené pátranie, keďže úrady vydali príkaz na jej vyhostenie.
Premiérkou len od novembra

Mladú Nikaragujčanku napokon policajti odovzdali pracovníkom migračného úradu. Aj keď sa prípad stal ešte pred Vianocami, BBC si všíma, že médiá o ňom informovali až v uplynulú sobotu.
Anderssonová, ktorá je premiérkou len od novembra, reagovala, že ukončila všetky zmluvy s upratovacou firmou. Spoločnosť ju vraj ešte predtým uisťovala, že všetci jej zamestnanci pracujú legálne. Argumentovala, že služby si od upratovacej spoločnosti objednávala v dobrej viere.

Šéfka švédskych sociálnych demokratov a prvá premiérka v histórii krajiny pri inauguračnom prejave apelovala na ľudí, aby prevzali osobnú zodpovednosť pri boji s organizovaným zločinom.

Otázka bezpečnosti
Mladú Nigaragujčanku vo Švédsku odsúdili v roku 2020 za krádež, ale keďže predtým nebola trestaná, vyviazla s podmienečným trestom.
Švédski bezpečností experti vyjadrili znepokojenie, že v súkromnom dome premiérky sa nachádzala hľadaná osoba, keďže mohla mať nekalé úmysly.

Kritikou nešetrí ani opozícia, prípad ilegálnej upratovačky v dome premiérky podľa umiernených vyvoláva vážne otázky ohľadom bezpečnostných opatrení.
Britský minister odstúpil
Líder švédskych umiernených Tobias Billström tvrdí, že dôležité je zistiť, či išlo o jednorazovú udalosť, alebo existujú aj nejaké podobné príklady.

Obáva sa, že existuje reálne riziko, že by imigranti bez platných dokladov pracujúci pre vysokopostavených politikov mohli byť vydieraní cudzími mocnosťami.
Billström tiež pripomenul, že keď vo Veľkej Británii upratovala pre ministra pre imigráciu pracovníčka, ktorá bola v krajine ilegálne, musel z funkcie odstúpiť, aktuality.sk