Nezaradený poslanec Národnej rady Juraj Šeliga sa pýta generálneho prokurátora Maroša Žilinku, čo ide oslavovať do Ruska. V stanovisku, ktoré zaslala jeho asistentka Martina Legáth, uvádza, že Žilinka sa plánuje v Rusku zúčastniť na oslavách výročia tamojšej generálnej prokuratúry a vyzerá to tak, že tam ide ako jediný generálny prokurátor z krajín Európskej únie.

„Nerozumiem tejto ceste, pretože pán Žilinka, ak si vážite demokraciu a ľudské práva, ak sa hlásite k právnemu štátu, na tieto oslavy do Ruska nemôžete ísť," odkazuje generálnemu prokurátorovi Šeliga.
Ruská prokuratúra je totiž podľa jeho slov taká prokuratúra, kde zákony obmedzujú slobodu slova, slobodu tlače tým, že sa zakazujú niektoré médiá a prenasledujú novinárov, kde je cenzúra a regulácia sociálnych sietí ako Facebook a Google, ktoré nemôžu zobrazovať niektoré informácie a musia spolupracovať s Kremľom. Ruská prokuratúra sa podľa Šeligu neštíti stíhať obyvateľov obsadených častí Gruzínska a Ukrajiny, respektíve pod ktorej očami sa týrajú väzni v ruskom väzení.

„Na tomto všetkom naozaj nie je čo oslavovať. Práve naopak, svojou cestou to budete legitimizovať. Preto, pán Žilinka, ak si vážite demokraciu a ľudské práva, ak sa hlásite k právnemu štátu, apelujem na vás, na tieto oslavy do Ruska necestujte," dodal nezaradený poslanec.
Hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan uviedol, že generálna prokuratúra nebude reagovať na politické vyhlásenia./agentury/

X X X

Prečo súdy prepustili Tibora Gašpara

Najvyšší súd v prípade bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a ďalších niekdajších funkcionárov polície rozhodol, že po skončení vyšetrovania už nie je dôvod na ďalšie predlžovanie väzby. Nepresvedčili ho ani nahrávky z poľovníckej chaty, ktoré označil v tomto ohľade za bezpredmetné. Senát v tomto názore nebol jednotný.

Jeden z jeho členov pripravil odlišné stanovisko, v ktorom tvrdí, že obvineného možno vziať do väzby aj pre konanie jeho advokáta. Vyplýva to z anonymizovaného uznesenia Najvyššieho súdu.

Spolu s Tiborom Gašparom Najvyšší súd rozhodoval o väzbe aj pre bývalého riaditeľa protikorupčnej jednotky NAKA Róberta Krajmera, bývalého riaditeľa NAKA Petra Hraška, exšéfa finančnej spravodajskej jednotky Mariána Zetochu a bývalého zástupcu riaditeľa finančnej polície NAKA Milana Mihálika. Boli obvinení zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, z korupčných a ďalších trestných činov.

Tí podľa polície od roku 2012 spoločne ako organizovaná zločinecká skupina okolo podnikateľa Norberta Bödöra podosadzovali do najvyšších funkcií v Policajnom zbore spriaznených ľudí a spoločne zarábali na korupcii, zneužívaní verejných právomocí, marení spravodlivosti, vyhrážaní sa a vydieraní s cieľom získania úplatkov.
Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2021 odmietol sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu, ktorý 26. októbra 2021 v Banskej Bystrici rozhodol o nepredĺžení väzby Gašparovi a jeho spoluobvineným.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa trval na tom, že dôvody väzby u všetkých obvinených naďalej trvajú. „V závere vyšetrovania sa umocnili, keďže návrh bol doplnený o dôkazy, ktoré sa dostali do dispozície vyšetrovateľa z inej trestnej veci,“ cituje uznesenie Repu. Dôležitým dôkazom sú podľa neho prepisy zvukovo-obrazových záznamov, verejnosti známe aj ako nahrávky „z poľovníckej chaty“.

Tie zaznamenali stretnutia expremiéra Roberta Fica zo Smeru s Miroslavom Bödörom, známym podnikateľom a otcom obvineného Norberta Bödöra, ako aj s Gašparovým obhajcom Markom Parom či so synom policajného exprezidenta Pavlom Gašparom. Na jednej z nahrávok sa objavil tiež exminister vnútra za Smer Robert Kaliňák.

Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry sa tieto osoby mali spoločne snažiť o ovplyvňovanie trestných stíhaní a diskreditáciu vyšetrovateľov prípadu Očistec. Nahrávky prokurátor zaradil do vyšetrovacieho spisu policajného tímu Očistec a neúspešne ich použil na odôvodnenie predĺženia väzby pre Gašpara. Už Špecializovaný trestný súd však tento dôkaz nepovažoval za dostatočný na pokračovanie väzby. Naopak, rozhodol, že všetci obvinení sú väzobne stíhaní už takmer rok a vyšetrovanie sa blíži ku koncu./agentury/

X X X
 
Novak Djokovič má ďalšie problémy. Srbského tenistu nevpustili do Austrálie

 Srbský tenista Novak Djokovič síce dostal lekársku výnimku, no napokon možno nebude obhajovať titul na Australian Open. Podľa agentúry DPA mal v stredu problémy pri prílete do Melbourne, kde zistili, že 20-násobný grandslamový šampión nemá správne vízum
Nad účasťou Djokoviča na Australian Open visel dlho otáznik. Srb odmietal povedať, či je zaočkovaný proti koronavírusu, čo je podmienka hostiteľského štátu Viktória. Deväťnásobný šampión z Melbourne tvrdil, že informácia o očkovaní je jeho súkromná vec.
V utorok prostredníctvom sociálnych sietí oznámil, že dostal zdravotnú výnimku a mieri do Melbourne, kde chce zabojovať o rekordný 21. grandslamový titul. Na to sa však ozval austrálsky premiér Scott Morrison, podľa ktorého Djokovičov štart na Australian Open ešte nie je hotová vec.

O účasti na turnaji a udelení výnimky síce rozhodujú organizátori, ale vstup do krajiny musí odsúhlasiť federálna vláda. Tá je zodpovedná za opatrenia na hraniciach a víza. Rovnako ako všetci nezaočkovaní cestujúci, ktorí chcú na základe výnimky vstúpiť do Austrálie, musel Djokovič doložiť príslušné dokumenty po prílete imigračným úradníkom.
A práve v tom nastal problém. Podľa austrálskych médií Djokovičov vstup do krajiny zdržala po prílete chyba vo vízach. Periodikum Age informovalo, že Djokovičov tím podal nesprávny typ žiadosti o vízum. Úradníci na letisku následne kontaktovali vládu štátu Viktória s otázkou, či odobrí jeho žiadanku.

Podľa austrálskeho denníka Herald pohraničná stráž zistila, že Djokovič sa snažil dostať do krajiny s typom víza, ktoré neumožňuje zdravotnú výnimku pre nezaočkovaných. Následne žiadala odsúhlasenie od vlády štátu Viktória, aby formálne umožnila Djokovičovi vstup do krajiny a schválila jeho žiadosť o vízum, ktoré by ho oprávňovalo k "práci" na Australian Open. Ministerka športu Jaala Pulfordová však odmietla žiadosť podporiť. Djokovičovi síce umožnili vystúpiť z lietadla, ale jeho kauza sa tým neskončila, aktuality.sk

X X X

Rakúšania robia razie pre falošné očkovacie certifikáty

Približne 100 rakúskych policajtov prehľadalo celkovo 24 obydlí a posvietilo si na 22 podozrivých.
Rakúska polícia v stredu oznámila, že vykonala razie v dvoch desiatkach domov, pričom zadržala vybavenie a začala vyšetrovať viacero osôb pre podozrenie z falšovania očkovacích certifikátov. Informovala o tom agentúra AFP.

Očkovaní neboli, certifikáty mali
Približne 100 policajtov prehľadalo celkovo 24 obydlí a posvietilo si na 22 podozrivých, ktorí sú obvinení z poskytovania falošných certifikátov ľuďom, ktorí neboli očkovaní. Vyšetrovatelia majú podozrenie, že obvinené osoby falšovali dokumenty nielen pre seba, ale aj pre priateľov a známych, uviedlo ministerstvo vnútra vo vyhlásení.
Jednotka špecializujúca sa na odhaľovanie falošných covidpasov podľa úradov preverovala ľudí, ktorí o svojej nekalej činnosti diskutovali na sociálnych sieťach. Pri vyšetrovaní prípadu pomáha aj európsky policajný úrad Europol so sídlom v Haagu.
„Organizovaný zločin a používanie falošných očkovacích certifikátov nie je triviálna záležitosť, ale trestný čin," povedal rakúsky minister vnútra Gerhard Karner.
Rakúska polícia tvrdí, že denne kontroluje približne 30 000 očkovacích preukazov.

Povinné pre všetkých
V novembri sa Rakúsko stalo prvou a zatiaľ jedinou krajinou v Európe, ktorá oznámila, že očkovanie proti COVID-19 bude povinné pre všetkých. Nariadenie, ktoré nadobudne platnosť vo februári, už prinútilo podľa AFP mnohých odporcov očkovania, aby sa dali zaočkovať, aktuality.sk

X X X

Remišová: Generálny prokurátor nemá robiť politiku, ale poriadky so zločinom

Generálny prokurátor SR nemá robiť politiku, ale poriadky so zločinom. Vo svojom profile na sociálnej sieti to napísala vicepremiérka a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. 
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová
Reagovala tým na utorkové vyhlásenie generálneho prokurátora Maroša Žilinku, v ktorom uviedol, že Generálna prokuratúra SR odmieta návrh na uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických ako celok. Žilinka to zdôvodnil tým, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní uplatnili pri tomto návrhu 35 zásadných pripomienok.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) na tlačovej besede v polovici decembra 2021 vysvetlili, že dohoda upravuje právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA.

Poukázali na to, že podobnú dohodu má podpísanú 23 z 30 členských krajín Organizácie severoatlantickej zmluvy (NATO). Slovensko viedlo rokovania o obrannej spolupráci s USA od roku 2018. V predošlej vláde ju však blokovala Slovenská národná strana (SNS).
Ministri vtedy zdôraznili, že dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by malo na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov do infraštruktúry. Naď konkretizoval, že tieto peniaze by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Malacky, pričom by sa Slovensko nevzdalo vlastníctva týchto objektov.
K návrhu dohody prišlo 70 pripomienok

K návrhu dohody o obrannej spolupráci Slovenskej republiky s USA prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania celkovo 70 pripomienok. Autorom polovice je Generálna prokuratúra, návrh ako celok odmieta. Stiahnuť ju žiada aj Konfederácia odborových zväzov SR. Výhrady k uzavretiu dohody vyslovila aj verejnosť. Ministerstvo obrany uviedlo, že s pripomienkami sa vyrovná štandardným spôsobom.

Úrad jadrového dozoru SR upozornil, že dohoda nikde explicitne neuvádza jadrové materiály ani iné rádioaktívne materiály. Vzhľadom na platné medzinárodné dohody, ktoré upravujú ich dovoz a použitie, odporúča zvážiť dané skutočnosti aj v návrhu dohody.

Generálna prokuratúra tvrdí, že ak bude uzavretá medzinárodná zmluva s USA v predloženom znení, Slovenská republika rezignuje na garanciu niektorých ústavných práv. Vláda alebo prezidentka by podľa prokuratúry mali po skončení medzirezortného pripomienkového konania využiť svoje ústavné oprávnenia a podrobiť návrh bilaterálnej dohody ústavnému prieskumu. Namieta napríklad aj to, že prvých desať rokov nie je možné dohodu vypovedať.

Občianske združenie Zjednotení za mier prostredníctvom hromadnej pripomienky, ktorú prostredníctvom petície podporilo vyše 20 700 ľudí, žiada odmietnuť návrh dohody v celom rozsahu pre rozpor s Ústavou SR a záujmami SR.
Do textu dohody by v prípade jej neodmietnutia zapracovali systém riešenia sporov. Požadujú tiež výslovný zákaz jadrových zbraní na území SR a obmedzenie aktov vojnového násilia s využitím územia SR. Vytvoriť by sa podľa združenia mal aj systém spoločnej kontroly a pravidlá na ochranu verejného zdravia. Chcú tiež zachovať právomoci slovenských orgánov činných v trestnom konaní.

Mimoparlamentné hnutie Republika je tiež proti uzavretiu dohody. Hromadnú pripomienku verejnosti prostredníctvom petície podporilo takmer 15-tisíc ľudí. V dohode by mal byť podľa nich stanovený jednoznačný a neodvolateľný zákaz jadrových zbraní na území SR. Žiadajú tiež potvrdiť a zachovať bezvýhradné a bezpodmienečné zvrchované právomoci slovenských orgánov v oblasti práva.

Ministerstvo dopravy žiada vyznačiť negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a uviesť, že nie je rozpočtovo zabezpečený. Ministerstvo financií požaduje pri doložke vybraných vplyvov doplniť, že prípadné výdavky, ktoré vyplynú z prijatia dohody, budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov Ministerstva obrany SR na príslušný rozpočtový rok, bez zvýšených finančných požiadaviek na štátny rozpočet.

Ministerstvo práce odporúča prehodnotiť sociálne vplyvy. Ministerstvo hospodárstva SR navrhuje doplniť v doložke vybraných vplyvov pri časti Preskúmanie účelnosti konkrétnu časovú lehotu a kritériá. Ministerstvá, ale aj Národná banka Slovenska mali tiež viaceré výhrady k použitej terminológii v slovenskej verzii dokumentu.

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR s USA by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) zdôraznil, že ide o štandardnú medzinárodnú dohodu, ktorá má 23 členských krajín NATO. Deklaroval, že dokument plne rešpektuje suverenitu SR. V prvej vlne má dohoda umožniť čerpať približne 100 miliónov dolárov na modernizáciu obrannej infraštruktúry. Akákoľvek infraštruktúra, ktorá bude postavená, bude majetkom SR./agentury/

X X X

Prokurátorský gambit.

Mali sme tu už všeličo. Ale aby nám generálny prokurátor oznamoval politické stanoviská o svojom pohľade na geopolitiku a určoval, kto má byť náš priateľ a kto nepriateľ, je absolútne nóvum.
Štandardný proces medzirezortného pripomienkovania dôležitej zmluvy sa po intervencii generálneho prokurátora zmenil na politický cirkus a boj o geopolitické začlenenie Slovenska.

Generálny prokurátor je prirodzeným účastníkom medzirezortných pripomienkových konaní. Má legitímne právo vyjadriť svoje pripomienky, ale nemá právo veta. Jediný, kto môže posúdiť a rozhodnúť o súlade medzištátnej zmluvy s Ústavou SR je Ústavný súd SR.
Pripomienkovanie a spôsob prezentácie by mali zodpovedať vážnosti úradu, ktorý generálny prokurátor zastáva. Koľko iných pripomienkových konaní takto teatrálne prezentoval pán Žilinka? To, že jeho intervencia a otvorené politické vyhlásenie prichádza synchronizovane s aktivitami piatej kolóny cudzej moci, nie je náhoda.

Vyhlásenie pána Žilinku je, bohužiaľ, potrebné vnímať vo svetle jeho blízkych kontaktov s ruským generálnym prokurátorom. Už to, že sa generálny prokurátor SR stretáva s osobou na sankčnom zozname EÚ, svedčí o jeho postoji k záujmom SR. Podľa tohto je Žilinka ten posledný, kto by sa mal vyjadrovať k medzinárodným zmluvám o našej bezpečnosti.
Čítal som pripomienky generálnej prokuratúry. Nie je v nich nič, čo by právne alebo odborne spochybnilo uzavretie tohto typu zmluvy. Ale je z nich zrejmý politický postoj Žilinku a prehnaná snaha o upresňovanie a precizovanie textu dohody.
Ani jedna z pripomienok nie je takého charakteru, že nie je možné odstrániť rozpor a bránila by uzavretiu zmluvy. Ak sa taká zmluva neuzavrie, bude stále platiť dohoda NATO SOFA platná pre SR od 13. 10. 2004 (čiastka 566/2004 Z.z.).

Napriek tomu generálny prokurátor chcel za každú cenu vygenerovať 35 zásadných pripomienok. Umožnilo mu to teatrálne a politicky zhodiť zmluvu s USA zo stola. Niektoré pripomienky sú opodstatnené, iné sú formálne a zlomyseľné.
Ale aj s tými sa dá vysporiadať, resp. ozrejmiť prokuratúre to, o čom zjavne nevie alebo je motivovaná iným ako verejným záujmom.
Jediné, čo na celej veci zaráža, je politické vystupovanie Žilinku, ktorým povzbudil ruskú piatu kolónu v SR k nadšeným ováciám. Je to vidieť aj v komentároch pod jeho vyhlásením. Žilinkove údajne zásadné pripomienky poslúžili na jeho deklaráciu, že zmluva je z politického hľadiska neprípustná.

Takéto konštatovanie je absolútne nemiestne a neakceptovateľné od prokurátora, ktorý musí byť apolitický a nestranný. Ak chce robiť politiku, nech sa poberá kade ľahšie z úradu.
Žilinka sa púšťa aj do vojensko-taktickej argumentácie a súčasne prezentuje právne lapsusy. Je na veľmi tenkom ľade. Dám jeden príklad absurdnosti tzv. zásadných pripomienok.

Len zlomyseľný človek môže napísať, že za zásadnú pripomienku považuje to, že v dohode nie je napísané, že zmluvná strana musí poskytnúť vzory "military ID".
Nespochybňuje teda výnimku z bežných registračných postupov cudzincov zakotvenú už v Dohode NATO SOFA. Chce riešiť vzor amerického služobného preukazu priamo v medzinárodnej dohode, aby vyrobil zásadnú pripomienku.
To je tak samozrejmá vec, že jej rozumejú všetci okrem prokurátorov v podriadenosti Žilinku. Bude to síce vyzerať smiešne, ale dopíše sa to do dohody. Len je to na takej úrovni, že Žilinka predpisuje nielen to, že na toalete má byť papier, ale aj ktorou rukou a ako ho použiť.

Mám pre pána Žilinku jednu vojensko-odbornú radu, keď už fušuje aj do bezpečnostných politík. Ak má pán Žilinka starosť o našu bezpečnosť, mal by rovnako dôrazne a verejne žiadať, aby v dohode s Ruskou federáciou bolo vyslovene uvedené, že sem nesmú voziť Novičok!

Mnohí to nevedia, ale podľa tejto dohody sú dlhé roky ruskí príslušníci na našej základni Sliač. Na Sliači nemáme amerických, ale ruských príslušníkov! Ruská federácia mala vždy zvláštny vzťah k chemickým a biologickým zbraniam.
Zato SR aj USA sú už desiatky rokov signatármi medzinárodných konvencií zakazujúcich tieto druhy zbraní. Napriek tomu ich chce Žilinka mať vyslovene uvedené v dohode.

To je taká nadpráca, ako žiadať od prokurátora pri sľube namiesto toho, že bude dodržiavať zákony SR, aby doslova rozpísal, že nebude kradnúť, robiť podvody, vraždiť a v podstate vymenovať celý Trestný zákon. Chyba sa zrejme stala pri preklade a prepise stanoviska prokuratúry z azbuky, aktuality.sk

X X X

Sudcom a prokurátorom v Maďarsku zvýšili platy o 60 percent

Úprava miezd sa dotkne takmer 3000 sudcov a 2000 prokurátorov.
Mzdy maďarských sudcov a prokurátorov vzrástli v uplynulých troch rokoch v troch etapách celkom o 60 percent, informovala v utorok v Budapešti ministerka spravodlivosti Judit Vargová v príspevku na svojom účte na Facebooku.
Úprava miezd, ktorej výsledkom je základná hrubá mzda vo výške 566.660 forintov (1541 eur), ktorú dopĺňajú funkčnými príplatkami a príplatkami za služobné obdobie, sa dotkne takmer 3000 sudcov a 2000 prokurátorov

Podľa webovej stránky Celoštátnej rady sudcov v roku 2018 boli mzdy maďarských sudcov na konci rebríčka miezd sudcov v Európskej únii, pričom vyššie platy od maďarských mali ešte aj rumunskí a bulharskí sudcovia, aktuality.sk

X X X

Verdikt v korupčných kauzách si exviceprimátor Prešova Pucher a ďalší vypočujú v pondelok

Reného Puchera viní obžaloba z brania úplatku.
Rozsudok v korupčných kauzách, pri ktorých malo dôjsť pri viacerých stavebných projektoch na východe Slovenska k poškodeniu finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ale aj k ponúkaniu a braniu úplatkov, si desiati obžalovaní vypočujú v pondelok 10. januára. Je medzi nimi aj bývalý hokejista a exviceprimátor Prešova René Pucher.

Podozrivé projekty
Časť z obžalovaných predniesla svoje záverečné reči už v októbri a novembri. Zvyšní dnes v Banskej Bystrici pred samosudcom Špecializovaného trestného súdu Michalom Trubanom opakovali, že sa cítia nevinní, že z konkrétnych eurofondových projektov nemali nezákonný prospech. Podiel na skutkoch a korupčnej schéme popreli.

Polícia ešte v roku 2015 poukázala na to, že v stavebných projektoch figurovala jedna firma, ktorá mala zo zákaziek financovaných z eurofondov a štátneho rozpočtu profitovať nad rámec prác, ktoré skutočne uskutočnila.
Podozrivými sa vyšetrovateľom a neskôr aj obžalobe zdali niektoré okolnosti výstavby kanalizácie a čističky odpadových vôd v Družstevnej pri Hornáde a Kostoľanoch nad Hornádom, rekonštrukcia Základnej školy Májové námestie v Prešove, či verejné obstarávanie na revitalizáciu centra v Smižanoch.

Obžaloba hovorí o škode viac ako 700-tisíc eur, časť obžalovaných pritom mala postupovať ako organizovaná skupina.
Mal pomôcť, aby práce pokračovali
Medzi obžalovanými je aj niekdajší viceprimátor Prešova René Pucher, ktorý túto funkciu zastával za primátora Pavla Hagyariho. V čase obvinenia v roku 2015 bol nezávislým mestským poslancom.

Pucher na dnešné pojednávanie neprišiel, ospravedlnil sa, no svoju vinu opakovane popiera. Konkrétne jeho viní prokuratúra z prijímania úplatku pri projekte rekonštrukcie základnej školy v Prešove, keď mal konkrétnej firme pomôcť, aby sa pokračovalo v pozastavených prácach.

Hlavným obžalovaným je podnikateľ Andrej S., ten dnes pred súdom obžalobu označil za "účelovo vyskladaný príbeh".
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal ešte v roku 2020 obžalobu celkovo na dvanásť ľudí obvinených z poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, machinácie pri verejnom obstarávaní a korupčných deliktov, aktuality.sk

X X X

Kazachstan sa zmieta v nepokojoch, prestal fungovať internet

Prvé správy o výpadkoch internetu prišli už v noci počas veľkých protestov v meste Almaty.
Internet prestal v stredu popoludní fungovať v celom Kazachstane. Informuje o tom Netblocks.org v súvislosti s masovými protestami, ktoré vypukli po zdražení skvapalneného ropného plynu (LPG). Aktuality.sk upozornili na prvé obmedzenia prístupu Kazachov k mobilnému internetu už včera.

Ľudia sa nikam nedovolajú
V krajine žije vyše 19 miliónov obyvateľov. Keďže nie je dostupný internet, mnoho bežných ľudí v Kazachstane nemá prístup k čerstvým informáciám z demonštrácií, ku ktorým sa dostávali aj vďaka sociálnym sieťam. Účastníci protestov i pozorovatelia totiž zdieľali aktuálne videá i fotografie z demonštrácií najmä prostredníctvom internetu.

Navyše nefunguje ani telefonické spojenie, takže množstvo ľudí je informačne odrezaných od sveta. Obmedzený prístup k aktuálnym informáciám o dianí v krajine majú aj zahraniční novinári, kazašské spravodajské weby sú totiž nedostupné.
Pripomíname, že protesty proti zdražovaniu LPG vypukli 2. januára v menšom meste Žanaozen a neskôr sa rozšírili do väčších miest, vrátane toho najväčšieho v krajine – Almaty. Demonštranti už nepožadujú len lacnejší plyn, ale aj zmenu režimu v Kazachstane.

Zbití policajti, podpálené autá
Po zrušení cenového stropu vzrástla cena LPG z 60 tenge (0,12 eura) na 120 (0,24 eura). Aj keď kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev oznámil, že cena plynu LPG bude opäť zastropovaná, ľudí to neupokojilo.
Ešte v noci vyhlásil výnimočný stav a dnes avizoval „tvrdé potlačenie“ protestov. V stredu predpoludním však dav demonštrantov zbil policajtov, rozbil a podpálil viaceré autá bezpečnostných zložiek a poškodil aj almatskú radnicu. Protesty, ktoré nie sú ohlásené, sú v krajine nelegálne.

Kasym-Žomart Tokajev a Nursultan Nazarbajev si podávajú rukyZdroj: AP/Alexei Filippov
„Preč s dedom“
Tokajev v stredu popoludní oznámil odvolanie bývalého prezidenta Nursultana Nazarbajeva z postu šéfa bezpečnostnej rady krajiny. Nazarbajev mal pritom zastávať tento post doživotne.
Mnoho demonštrantov počas protestov kričalo: „Preč s dedom“. Na mysli mali práve Nazarbajeva, ktorý sa necháva volať „otcom národa“. Aj keď už nie je prezidentom, po skončení v úrade zastával stále viacero významných postov. Práve sochy Nazarbajeva sú častým terčom demonštrantov počas aktuálnych protestov v krajine.

Prezident Tokajev dnes v prejave v štátnej televízii vyhlásil, že nemieni opustiť hlavné mesto Nursultan, ale sľubuje, že čoskoro príde s novými návrhmi na politickú transformáciu krajiny.

„Mojou ústavnou povinnosťou je byť s ľuďmi. Spoločne prekonáme túto čiernu etapu v histórii Kazachstanu,“ nechal sa počuť na verejnosti. Demonštrantov označil za „lúpežnícke živly“, ktoré nemajú úctu voči vojakom, týrajú ženy a vykrádajú obchody.
Tokajev hovoril aj, že počas protestov prišlo o život niekoľko príslušníkov bezpečnostných zložiek. Presné číslo však nechcel konkretizovať, aktuality.sk

X X X

Česká vláda schválila zmrazenie platov ústavných činiteľov

Vláda rozhodnutie zdôvodňuje snahou o úspory s tým, že platy sa tento rok zvýšia iba profesiám, ktoré bojujú v prvej línii s covidom. Česká vláda v stredu schválila novelu z dielne ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorá má zmraziť platy ústavných činiteľov na úrovni minulého roka.
Po zasadnutí kabinetu to oznámil premiér Petr Fiala s tým, že v Poslaneckej snemovni bude chcieť vládna koalícia zákon prerokovať v skrátenom režime v stave legislatívnej núdze.

V justícii sú proti
Proti zmrazeniu platov ústavných činiteľov, ktoré by sa okrem politikov dotklo aj sudcov a štátnych zástupcov, sa predstavitelia justície ohradili s tým, že dané opatrenie ide proti verdiktom Ústavného súdu, informoval online denník Novinky.cz.
Platová základňa u vrcholových politikov (poslancov, senátorov a ministrov) by mala zostať na úrovni 84.060 korún (3397 eur) a nezvýšila by sa tak o šesť percent na 89.155 korún (3603 eur).

U sudcov by to namiesto 106.986 korún (4324 eur) malo byť aj naďalej 100.872 korún (4077 eur). U štátnych zástupcov má platová základňa po zmrazení zostať na úrovni 90.749 korún (3667 eur) namiesto 96.287 korún (3891 eur).
Odôvodnenie
Vláda rozhodnutie zdôvodňuje snahou o úspory s tým, že platy sa tento rok zvýšia iba profesiám, ktoré bojujú v prvej línii s covidom. Minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka apeloval v tejto súvislosti na solidaritu sudcov a štátnych zástupcov.
Výška platov politikov, sudcov a prokurátorov sa stanovuje z platovej základne, ktorá vychádza z predvlaňajšej priemernej mzdy. Suma sa násobí koeficientom podľa zodpovednosti a náročnosti funkcie, pripomína stanica ČT24.

Od začiatku januára sa platové základne ústavných činiteľov, sudcov a žalobcov zdvihli o šesť percent. Pokiaľ bude novela účinná od februára, za jedenásť mesiacov sa nevyplatí približne 0,6 miliardy korún (24,3 milióna eur).
Fialova vláda minulý týždeň odmietla návrh opozičného poslanca Andreja Babiša na päťročné zmrazenie platov politikov. Rozhodla, že pripraví vlastnú novelu, aktuality.sk

X X X

Ministerka Milanová má pripravený nový kultúrny semafor

Ministerstvo kultúry má pripravený nový kultúrny semafor. Má zlepšiť podmienky organizovania hromadných kultúrnych podujatí pre očkovaných.
Na sociálnej sieti to oznámila ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO)
„Vylepšený semafor reaguje na nové vedecké poznatky a na stále vyššiu, hoci celkovo nie veľmi potešujúcu, zaočkovanosť. Na ministerstve kultúry by sme najradšej zrušili všetky kultúru obmedzujúce opatrenia, ale zdravie, jeho ochrana a životy občanov majú neodškriepiteľnú prioritu,“ uviedla.

V rezorte rešpektujú podľa Milanovej síce bolestivé, ale pre verejné zdravie nevyhnutné opatrenia odborníkov a špecialistov, ktorí medicíne naozaj rozumejú. „To však neznamená, že ticho sedíme v kúte,“ doplnila.
Ministerstvo kultúry píše, že konzultuje situáciu a najmä predpokladaný vývoj pandémie „a teda praktické možnosti, ako čo najmenej obmedzovať kultúru a životy ľudí, ale zároveň udržať riziko šírenia vírusu v únosnej miere.“

Hlavné slovo má rezort zdravotníctva a odborníci
„Zopakujem to aj po stýkrát. Ak by boli všetci, čo môžu zaočkovaní, tak sa nemáme o čom baviť a žiadne dramatické opatrenia tu nemáme.
Nedávno ma prekvapilo konštatovanie v jednom denníku, ktorý oznamoval zásadné odhalenie, že ministerstvo kultúry nevie, kedy sa živá kultúra znovu naplno otvorí,“ poznamenala ministerka.

Pripomenula, že ministerstvo kultúry o pandemických opatreniach nerozhoduje. Hlavné slovo majú autority z rezortu ministerstva zdravotníctva, respektíve Úradu verejného zdravotníctva.
Na jednej strane úplne chápem doslova až agóniu a úzkosť tých, ktorí umením a kultúrou žijú. No vírus, ale často aj samotní ľudia sú nevypočítateľní,“ dodala, aktuality.sk

X X X

Dve zamestnankyne pezinského úradu práce zostávajú vo väzbe

Senát Najvyššieho súdu (NS) SR nechal v stredu dve zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Pezinku vo väzbe. TASR o tom informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová
NS na neverejnom zasadnutí zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 9. decembra 2021. Následne podľa Važanovej rozhodol tak, že obvinenú Zuzanu Č. zobral do kolúznej väzby z dôvodu možného ovplyvňovania spoluobvinených a svedkov či marenia trestného stíhania. Druhú obvinenú Klaudiu O. zobral NS do útekovej a kolúznej väzby, priblížila Važanová. Dodala, že v jej prípade ide o dôvod možného ovplyvňovania spoluobvinených a svedkov a možného úteku.

Zamestnankyne sú obvinené v kauze poskytovania pandemickej pomoci cez pezinský úrad práce. Financie mali rozdávať v rozpore s internými predpismi bez splnenia požadovaných náležitostí a podmienok na čerpanie príspevku. Spracovali žiadosti a platobné poukazy na rôzne podozrivé aj nefunkčné obchodné spoločnosti. Týmto konaním spôsobili pre ÚPSVaR v Pezinku škodu 13,7 milióna eur./agentury/

X X X

Otvoria aj reštaurácie v obchodných domoch

Hlavný hygienik Ján Mikas podľa rezortu hospodárstva vyhovel Richardovi Sulíkovi.
Reštaurácie v obchodných domoch budú môcť byť otvorené v režime OP tak ako ostatné reštaurácie. Hlavný hygienik SR Ján Mikas vyhovel požiadavke ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) na zrovnoprávnenie postavenia reštaurácií. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva hospodárstva (MH) SR.

Na základe epidemiologickej situácie bude vyhláška týkajúca sa fungovania zariadení spoločného stravovania v obchodných domoch upravená v piatok (7. 1.). V reštauráciách v obchodných domoch bude možné konzumovať pokrmy a nápoje za podmienok ako v ostatných prevádzkach verejného stravovania – za dodržania režimu OP, obmedzenej kapacity či rozostupov stolov.

„Ak majú byť otvorené reštaurácie, tak všetky. Nevidím dôvod ich rozdeľovať na dve kategórie a vybranú skupinu zamestnávateľov znevýhodniť, navyše v takejto nepríjemnej situácii pre podnikateľov," zdôraznil Sulík. Pokračoval, že ak vláde situácia dovolila otvoriť reštaurácie, tak jej nemôže zároveň znemožniť otvoriť reštaurácie v obchodných domoch, aktuality.sk

X X X

Minister Krajniak: Dosť bolo progresívnych reforiem. Cigániková: Lovíte medzi fanatikmi

Milan Krajniak, minister práce za Sme rodina, je presvedčený, že v koalícii majú navrch progresívci. Hoci konzervatívcov vo vládnej partaji je takmer polovica.
Nielen medzi lídrami koaličných strán býva iskrivo. Tentoraz sa do seba pustili poslankyňa SaS Janka Bittó Cigániková a minister práce za Sme rodina Milan Krajniak. Niet hádam obdobia, kedy by sa štyri koaličné strany navzájom nepodpichovali. Najčastejšie líder OĽaNO štuchá do predsedu SaS Richarda Sulíka. Na jeseň Sulík sem-tam kopol do šéfa hnutia Sme rodina Borisa Kollára. A medzitým sa neustále slovne bil s Matovičom.

Teraz si však slovné útoky vymenili poslankyňa SaS a šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru Janka Bittó Cigániková s ministrom hnutia Sme rodina Milanom Krajniakom. Začal minister, ktorý si na sociálnej sieti zaželal, aby progresívnu reformnú jeseň vystriedala prorodinná a konzervatívna reformná jar.

Krajniakov najsmutnejší moment
„Asi najsmutnejší politický moment roka 2021 bol pre mňa ako konzervatívca štvrtok 11. 11. po 17-tej hodine. Zákon Anny Záborskej o podpore tehotným ženám neprešiel v parlamente o jeden hlas, ale o päť minút neskôr poslanci schválili v prvom čítaní reformu nemocníc. Na tlačovke potom premiér označil poslancov hlasujúcich v prospech reformy nemocníc za hrdinov. O poslancoch, ktorí podporili Záborskej zákon sa nezmienil. Vedľa premiéra stála triumfujúca poslankyňa Cigániková, hlavná postava toho politického momentu. Cítil som veľký smútok a sklamanie,“ skonštatoval Krajniak.

Bittó Cigániková naozaj silne podporuje reformu nemocníc. A na druhej strane už dvakrát zastavila zákon Anny Záborskej (OĽaNO, Kresťanská únia). Tá sa snaží presadiť obmedzenie umelých prerušení tehotenstva. Dva razy jej návrhy takmer prešli, aj s podporou nezaradených poslancov. A to všetko Krajniak poslankyni z koaličnej SaS zrátal.

Boj dvoch žien
Podľa neho totiž Bittó Cigániková mesiace beztrestne uráža a osočuje Záborskú, „noblesnú dámu slovenskej politiky“.
„Hlavnou roztlieskavačkou štvania proti Záborskej bola v parlamente Jana Cigániková. Tá istá poslankyňa, ktorá predtým celý rok mediálne šikanovala konzervatívneho ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho,“ pripomenul Krajniak. Pričom Krajčiho demisiu si vyžiadala v podstate celá koalícia.

Liberálke vyčíta, že je napojená na Pentu. Podobne ju už skôr obvinil aj Matovič. Krajniak vyčíta reforme nemocníc, že o tom, v ktorých nemocniciach lôžka zostanú a v ktorých nie, bude rozhodovať „nejaká komisia“. „Nevadí, že v programovom vyhlásení vlády nie je o komisiách s rozhodujúcou právomocou ani slovo. Nevadí, že uprostred pandémie hovoríme, že nám chýbajú lôžka v nemocniciach a súčasne ich v parlamente rušíme. Reforma musí byť stoj čo stoj. Teraz! Nech už to znamená čokoľvek,“ dodal.

Podľa neho sa vlani v novembri ukázalo, s akým zápalom a energiou pretlačil reformu nemocníc premiér. „Vtedy som si uvedomil, že ak by s takouto energiou a zápalom premiér podporil Záborskej zákon na ochranu tehotných žien, tento zákon by určite prešiel. Lenže premiér označil v ten deň za hrdinku progresívnu poslankyňu Cigánikovú. Odvtedy som sa vo vláde ako konzervatívec začal cítiť akosi sám. Po rokoch som sa začal opäť cítiť ako Posledný križiak,“ pokračuje Krajniak. Na druhej strane tvrdí, že „Eda Hegera má ľudsky veľmi rád, ako k premiérovi je k nemu lojálny a rešpektuje jeho slobodu vybrať si politické priority“.

Neudržateľná koalícia?
Dlhý úvod k záveru, v ktorom Krajniak hovorí, že „nie je udržateľné, aby táto koaličná vláda robila ďalšie progresívne reformy a konzervatívni vládni poslanci boli tlačení do ich podpory s odôvodnením, že majú predsa zodpovednosť za štát“.
Podľa neho majú v koalícii hlavné slovo progresívci, hoci konzeratívcov je až polovica. „Naozaj si nejaký konzervatívec myslí, že v záujme štátu je, aby progresívne vedenie ministerstva spravodlivosti obsadilo čo najviac pozícií v novovytvorených súdoch a súdnych obvodoch? V záujme progresívcov to určite je. Ale ja ako konzervatívec nestotožňujem záujem štátu s progresívnym pochodom inštitúciami. A za úplný faul považujem, keď je konzervatívny poslanec vystavený hejtu progresívnych médií s odôvodnením, že kritizuje reformu súdov iba kvôli tomu, lebo chce zachovať súd v meste, odkiaľ pochádza,“ upriamil pozornosť na ďalšiu reformu – súdnu mapu, ktorú pripravuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Tá je od minulého septembra nominantkou strany SaS.

„Naozaj si nejaký konzervatívec myslí, že v záujme štátu je prijať novelu trestného zákona, na základe ktorej môže ísť človek za vyslovenie svojho názoru na 8 rokov do väzenia? Naozaj si nejaký konzervatívec mysli, že v záujme štátu je brutálne liberalizovať protidrogovú legislatívu? (Na znížení trestov za fajčenie trávy – nie za predaj alebo pestovanie – je vo vládnej koalícii zhoda),“ upozorňuje na pripravovanú novelu od Kolíkovej.

Preto si myslí, že progresívnu reformnú jeseň by mala vystriedať „prorodinná a konzervatívna reformná jar“. V praxi by to podľa neho malo znamenať prijatie vykonávacích predpisov k rodičovskému bonusu, prijatie prorodinnej daňovej revolúcie, ktorú pripravil Matovič, podporu rodinných podnikov.

„Nám konzervatívcom želám v roku oveľa viac sebavedomia ako sme prejavovali v roku 2022. Vo vládnej koalícii tvoríme tretinu až polovicu hlasov. Len nás doteraz nebolo počuť toľko, ako tú tretinu vládnych progresívcov. Ale to vieme v roku 2022 zmeniť,“ dodal na záver.

Upáliť Cigánikovú
Reakcia Bittó Cigánikovej bola búrlivá. „Za všetko zlé môže Cigániková, žena, bosorka – upáliť. To je prosím pekne Milan Krajniak považujúci sa “posledného križiaka” z roku 2022, mentálne mínus asi osem storočí,“ vrátila mu britko.
Bittó Cigániková pripomenula, že Sme rodina Borisa Kollára mala snahu zastaviť reformy. Napríklad cestovaním po regiónoch „na limuzíne“. Naopak, poslankyňa obhajuje reformu nemocníc, ktorá „má jasnú ambíciu dať transparentné pravidlá zazmluvňovaniu nemocníc aj ich fungovaniu tak, aby si nemohli vyberať výkony, ktoré robiť chcú“. Kollárove cestovanie po regiónoch nazvala „tour de populizmus.“

Spor dvoch žien ešte raz
„Vraj som osočovala kolegyňu Záborskú a klamala o jej úmysloch, keď predložila zákon “na pomoc ženám”. Pána Krajniaka ale chcem upozorniť, že obsah jej návrhu zákona nekorešponduje s jeho názvom. Asi stotisíckrát som hovorila, že niektoré jeho body sú dobré, niektoré by bolo treba doladiť, ale ďalšie body zákona by v konečnom dôsledku zhoršili prístup k legálnemu lekárskemu úkonu. Taká je realita a aj keď to Anna Záborská a spol. priamo nepriznajú, cieľom tohoto návrhu JE obmedzovať interrupcie. Priamo a zákazom to nešlo, tak to musia robiť pod rúškom pomoci a postupne vytvárať bariéry,“ pustila sa do snáh Záborskej.

Pripomenula, že od „svätých konzervatívcov si vypočula, že je vrahyňa, diablova dcéra, mužatka, transka a neviem čo ešte“. Pravdou je, že do Bittó Cigánikovej sa radi púšťali nezaradení poslanci, ktorí odišli od extrémistickej ĽS NS.
„Tí istí konzervatívci sa verejne v parlamente smejú zo sexuálneho násilia páchaného na ženách, blokujú Istanbulský dohovor, ale žiadne vlastné riešenia problému neprinášajú,“ dodala. Krajniakovi vyčíta, že nepodporil návrh na podporu pracujúcich a študujúcich matiek. „Pomoc ženám začína a končí tým, že majú rodiť, byť doma a poslušne slúžiť. Podporili by sme totiž aj pracujúce ženy, ktoré nebodaj majú ambíciu kariérneho úspechu, okrem toho rodinného. A to predsa u správneho konzervatívca nemôže prejsť!,“ nekladie si servítku pred ústa.

Reformy a ich blokovanie
„Minister Krajniak kritizuje, že reformy súdov a nemocníc sú vraj liberálne a progresívne a teda priamo od Satana. Úprimne, nerozumiem tomuto pohľadu. Tak buď je to reforma, alebo to reforma nie je. Buď je to posun k lepšiemu, alebo nie je. Čo sú to, prosím vás, tie konzervatívne reformy? Lebo ja som si ešte žiadnu nevšimla za posledných 20 rokov. Všimla som si iba blokovanie všetkého aspoň trošku rozumného,“ pokračuje poslankyňa.

Neobišla ani zmienku o bývalom ministrovi zdravotníctva Krajčim. „Keď sa dostal do ministerského kresla, postupne sme zisťovali, že túto extrémne náročnú funkciu nezvláda. Čo ma veľmi mrzelo, bola komunikácia, keď sme dostávali ťažké návrhy zákonov do NR SR z noci do rána, kde niekto “zabudol” vypustiť alebo doplniť to, na čom sme sa večer pred tým dohodli. Ja som odmietla byť prietokový ohrievač pre zlé zákony a podpísať sa pod ne tým, že ich len posuniem ďalej bez prečítania,“ pripomenula prax spred niekoľkých mesiacov.

Samozrejme, nezabudla ani na (ne)povolenie očkovaním vakcínou Sputnik V, „ktorého dovoz spôsobil najväčšie vládne turbulencie“.
No a v závere sa pustila aj do Krajniakovej tézy, že konzervatívci ťahajú vo vládnej koalícii za kratší koniec. „Až na to, že katolícka cirkev opakovane vstupuje do rozhodnutí exekutívy, Záborská sa stala splnomocnencom vlády pre náboženské slobody, poslanci vedú otvorenú vojnu proti reprodukčným právam žien, podpora pracujúcich žien je no-go a ich zrovnoprávenie s mužmi je v nedohľadne. Ako bonus tu ženy pri legálnych zákrokoch zbytočne trpia a riskujú zdravie v dôsledku lobingu cirkvi a konzervatívnych politikov,“ vrátila úder.

Lov vo vodách fanatikov
Nezabudla spomenúť, že Sme rodina vyše 30-krát poručila koaličnú dohodu. „Z celého statusu Milana Krajniaka mám pocit, že si zo mňa chcel spraviť len platformu pre svoj ďalší politický život. Nebudem špekulovať, či to bude o opätovnej prezidentskej kandidatúre, alebo o presunoch v NR SR, o výmenách straníckych tričiek, alebo len proste klesajú preferencie a treba zaloviť medzi náboženskými fanatikmi,“ uzavrela.

Sme rodina a SaS môžu byť hlavnými aktérmi pri otváraní koaličnej zmluvy. SaS pribudli poslanci z roztrieštenej strany Za ľudí a podľa počtu mandátov by liberáli mali nárok na miesto predsedu parlamentu, ktorým je aktuálne Boris Kollár. Matovič sa však už vyjadril, že v takom prípade by zrejme OĽaNO „požičalo“ svojich poslancov Kollárovi, aby SaS nebola druhým najsilnejším subjektom v koalícii./agentury/

X X X

Ledecká: Som teľa s dvomi hlavami. Špajdľa v nose mi je ukradnutá

V tíme Ester Ledeckej počuť slovo "přáteláček" viac, ako obvykle. Je to synonymum slova olympiáda, ktoré je v tíme českej obojživelníčky už niekoľko týždňov tabu. Kto pravidlo poruší, zaplatí do tímovej kasy 10 eur.
Celý rituál sa zrodil po tom, ako pred štyrmi rokmi vyhrala na Hrách v Pjongčangu zlatú medailu na snowboarde i v zjazdárskych lyžiach.
"Bola som pripravená na to, že sa na mňa budú ľudia pozerať ako na teľa s dvomi hlavami. Taktiež som vedela, že príde ďalší deň, preteky, pôjdem do školy, na štátnice.
A v priebehu rokov prídu aj ďalšie prehry a úspechy. Nebolo to tak, že by výhra v „přáteláčku“ nejako vykoľajila. Bola som na to všetko dobre pripravená," povedala Ledecká v rozhovore pre idnes.cz.
Za porušovanie pravidla najviac platí práve Ledecká. Dvadsaťšesťročná rodáčka z Prahy sa postupne chystá na obhajobu dvoch zlatých v Pekingu.

Bublina, v ktorej športovci budú, jej neprekáža. Vadí jej niečo iné.
Poznáte ma a viete, že ja žijem vo svojej bubline neustále a rada. Takže pre mňa to nie je nič nové. A k opatreniam: kvôli športu som obetovala toľko, že mi je nejaká špajdľa v nose ukradnutá.

Škoda, že z tej športovej prehliadky vytratil duch čistého súťaženia a prevalcoval ho biznis a politika. Veľká škoda.
Prečo Karolína Plíšková nemôže mať na turnaji, ktorý prezentujú ako jeden z top podujatí, svojho trénera a servis, na ktorý je zvyknutá? Prečo musíme riešiť to, aby tím býval pokope?" pokladá Ledecká rečnícke otázky.
Vynikajúca športovkyňa na doske i v rýchlostných disciplínach alpského lyžovania sa nevyhla aj otázke na kauzu okolo Miloša Machytku a jeho možného odchodu k Petre Vlhovej.
„Neviem, čo to vzniklo. Miloš nechcel odísť a ani o tom nikdy neuvažoval. Nikdy ich k spolupráci nenútim, musia to chcieť. Vážim si robotu ľudí z tímu aj ich osobnosti,“ doplnila Ledecká./agentury/