... Česi rozhodnú o vojenskej pomoci v stredu: Aktuálne nastavenie k vojenskej pomoci pre Ukrajinu nielen v ústnej, ale aj v materiálnej forme sa medzi krajinami líši. Ukrajinci požiadali o zbrane aj Nemcov, tí ich odmietli. V obave pred možnou inváziou Ruska Veľká Británia vyslala na Ukrajinu 30 elitných vojakov a spolu s nimi aj 2 000 protitankových zbraní. Úlohou britských vojakov je vycvičiť tých ukrajinských. Informovala o tom britská televízia Sky News.

USA zase dovolili pobaltským krajinám – Litve, Lotyšsku a Estónsku, aby poslali na Ukrajinu rakety a iné zbrane vyrobené v Spojených štátoch. Informáciu priniesla agentúra Reuters.
Vojensky podporiť Ukrajinu sa rozhodla aj česká ministerka obrany Jana Černochová (ODS). Česká armáda plánuje dodať ukrajinskej delostrelecké granáty. Černochovej návrh ešte musí odobriť vláda a tá bude o ňom rozhodovať v stredu na budúci týždeň.

Slovensko zbrane či muníciu zatiaľ nepošle
Aktuality sa s otázkou, či zvažuje vojenskú pomoc Ukrajine včera obrátili na slovenské ministerstvo obrany. „V súčasnosti rezort obrany nerokuje s Ukrajinou o poskytnutí vojenského materiálu,” reagovala v piatok hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.
Slovensko však opakovane posiela na Ukrajinu humanitárnu pomoc zo zásob ministerstva vnútra. Urobilo tak napríklad v roku 2019 či na jeseň v roku 2017. Išlo o spacie vaky, elektrické ohrievače či zdravotnícky materiál.

Dodávky zbraní na Ukrajinu podobne ako Slovensko zatiaľ neposiela ani Nemecko. Ukrajinci ho pritom o vojenský materiál poožiadali. Predstaviteľia nemeckej vlády odmietnutie požiadavky podľa Deutsche Welle odôvodnili tým, že dodávky zbraní by mohli zvýšiť napätie a sťažiť rokovania, aktuality.sk

X X X

Plánovaný príchod Američanov ľudí na Sliači desí

Pripravovaná Dohoda o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA vyvoláva medzi obyvateľmi Sliača obavy. Potenciálny príchod cudzích vojakov vnímajú mnohí negatívne.
Dohoda by americkým ozbrojeným silám umožnila, okrem iného, využívať vojenské letiská v Kuchyni a na Sliači. Obyvatelia mestečka pri Zvolene majú z toho zmiešané pocity a podobne sú vraj na tom tiež slovenskí vojaci, ktorí aktuálne pôsobia na tamojšom letisku.

Pravde sa podarilo hovoriť s jedným z nich, ktorý chce, pre citlivosť témy, zostať v anonymite. „Nálada je tu napätá. Väčšina z nás nie je nadšená, akým smerom sa to vyvíja. Ak sa dohoda podpíše, takmer všetci, ktorí sme tu teraz, odtiaľto budeme musieť odísť,“ povedal.
Vzápätí poukázal na to, že ak by došlo k vyvolaniu vojnového konfliktu s Ruskom, sliačske letisko by sa stalo jedným z cieľov.
Ľudia, ktorých sme v meste stretli nám potvrdili, že z plánovaného podpisu spomínanej dohody sa netešia. „My tu kvôli vojenskému letisku trpíme. Keď sem nabehnú tie nové lietadlá, to tu bude horor,“ podotkol rozhorčene starší pán.
Nepozdáva sa to ani mladej mamičke Viere. „Mám obavy, že tu bude hluk z tých lietadiel. Ďalšia vec je beztrestnosť – vojaci, ktorí sem prídu, môžu urobiť čokoľvek a nikto im na to nič nemôže povedať,“ poznamenala.

Pobúrenie netajil ani Ján. „Zmluva s USA je pre nás úplne zbytočná, lebo sme členmi NATO. Toto vyložene robí zlú krv v rámci najbližšieho suseda na Ukrajine. Ide im v podstate o to, aby sa americké vojská dostali čo najbližšie k Rusku a provokovali tak, ako to robili na Ďalekom východe,“ mieni.
Primátorka Sliača Ľubica Balgová znepokojenie miestnych chápe. Mnohí si tam ešte pamätajú desiatky rokov trvajúci pobyt Rusov, z ktorého im zostali veľmi nepríjemné pocity.

„Je rozdiel, keď vám nad hlavou letí dopravné lietadlo a potom hlučné bojové. To v ľuďoch evokuje vojnu a nebezpečenstvo,“ podotkla s tým, že Sliačania sa obávajú stavu, aký tam kedysi mali so sovietskymi vojakmi. „Nevedeli sme ich obmedziť. Teraz je to napríklad tak, že keď tu máme občianske obrady, sobáše či pohreby, alebo potrebujeme pokoj pre niečo iné, zavoláme na útvar a vyhovejú nám. Pri Rusoch to nikdy nebolo možné,“ vraví.

Balgová si zaspomínala na sedemdesiate roky, keď vojaci nad ich hlavami lietali denne. „Od rána do večera tu bol vkuse hluk,“ podotkla. Priblížila, že keď tam mali sovietov a miestni na niektorého z nich zavolali policajtov, nikdy sa už potom nedozvedeli, ako sa to doriešilo. Mnohí sú vraj presvedčení, že s Američanmi hrozí to isté. Obávajú sa veľkej hlučnosti, porušovania zákonov, aj prípadného vojnového konfliktu.

„Kedysi sa svet delil na východ a západ, no v súčasnosti je nepriateľ na každej svetovej strane. Nevieme povedať, kedy udrie nejaký terorista. Skôr ale cítim boj o Ukrajinu. Ak by tu bola základňa s typom zbraní, o ktorých nevieme, určite budeme na rane ako prví,“ upozornila primátorka na to, čo Sliačanov najviac desí. Od štátu by očakávali viac informácií aj nejakú satisfakciu za to, že to všetko musia znášať.

Obavy majú tiež primátori Banskej Bystrice a Zvolena či starostovia okolitých obcí. Spoločne sformulovali konkrétne otázky, na ktoré chcú počuť odpoveď od ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO). Žiadajú detailné vysvetlenie možných dopadov uzatvorenia dohody s USA. Zaujíma ich, aký vplyv to bude mať na obyvateľstvo a jeho každodenný život. Zo strany štátu a poslancov Národnej rady chcú zároveň garanciu zachovania civilnej časti Letiska Sliač.
So šéfom rezortu obrany sa Balgová mala možnosť rozprávať v piatok v Banskej Bystrici, kde sa stretli na neformálnom obede.

„Ubezpečil nás, že informácie, ktoré sa o zmluve šíria, nie sú pravdivé. Tvrdí, že tu nevznikne základňa amerických vojakov. Naopak, letisko sa prerobí, aby slúžilo tým našim. Naďalej vraj bude plniť obranné povinnosti tak, ako doteraz,“ prezradila, o čom bola reč.

„Prisľúbil, že letisko pre civilistov tu jednoznačne zostane. Faktom je, že ak sa zmluva podpíše, Američania sem prídu. Pôjde o technický personál, pričom je predpoklad, že tu bude zhruba šesťdesiat vojakov,“ objasnila.
V dohľadnej dobe sa vraj s Naďom majú stretnúť ešte raz. „Má to byť s účasťou odborníkov, aby nás ubezpečili, že letisko bude fungovať pod slovenským velením a pobytom Američanov nedôjde k nášmu ohrozeniu,“ doplnila Balgová./agentury/

X X X

Bývalý elitný policajt obvinený počas akcie Agentúra je na úteku

Jeden z obvinených v rámci policajnej akcie Agentúra je na úteku. Má ísť o bývalého elitného policajta Mareka Máhra zo Šale. Uviedol to spravodajský web aktuality.sk. Informáciu o úteku Máhra potvrdila TASR aj polícia.
Bývalého policajta podľa medializovaných informácií pri utorkovej razii doma nezastihli a nie je jasné, kde sa doposiaľ nachádza. Polícia preto po ňom vyhlásila pátranie.

Portál zregiony.sk sa odvoláva na informácie z prostredia polície, podľa ktorých bývalý príslušník Úradu zvláštnych policajných činností sa dal na útek potom, ako získal informáciu zvnútra polície.
Polícia pre TASR potvrdila, že Máhr je na úteku, vyhlásila už po ňom pátranie. Nepotvrdila však, že obvinený mal mať informácie o plánovanom zadržaní z prostredia polície.

„Informáciu, že mal dostať informácie z prostredia polície, že bude zadržaný a preto sa dal na útek, nemôžeme potvrdiť,“ skonštatovali z komunikačného oddelenia Policajného zboru.
V rámci policajnej akcie Agentúra obvinili celkovo 12 osôb pre 11 skutkov. Obvinenia sa týkajú zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčnej trestnej činnosti a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Štyri obvinené osoby zadržali. Obvinení pôsobili v rôznych štátnych inštitúciách. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Špecializovaný trestný súd návrh na väzbu štyroch obvinených./agentury/

X X X

Rusko varuje pred „najvážnejšími dôsledkami" v prípade, že USA budú ignorovať jeho obavy

Rusko varovalo v piatok pred „najvážnejšími dôsledkami", ak Spojené štáty budú naďalej ignorovať jeho „legitímne obavy" o bezpečnosť v súvislosti s Ukrajinou. Informovala o tom agentúra AFP.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken bol informovaný, že „ďalšie ignorovanie legitímnych obáv Ruskej federácie... bude mať najvážnejšie dôsledky", uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení po piatkových rozhovoroch medzi Blinkenom a ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ktoré sa konali v Ženeve.

Lavrov vyslovil očakávanie, že jeho stretnutie s Blinkenom pomôže Spojeným štátom pripraviť odpovede na návrhy bezpečnostných záruk, ktoré pred vyše mesiacom predostrelo Rusko. Podľa Lavrova americká strana prisľúbila, že písomnú odpoveď na tieto ruské návrhy poskytne na budúci týždeň.

Blinken po rokovaniach vyhlásil, že opäť varoval Moskvu pred inváziou na Ukrajinu. Nevylúčil však prípadnú schôdzku medzi prezidentom USA a šéfom Kremľa. Ešte v stredu počas návštevy Kyjeva označil explicitný zákaz vstupu Ukrajiny do NATO za „absolútne nepoužiteľnú" myšlienku, aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku schválili prísny covidpas

Nový covidpas, ktorý prakticky vykáže nezaočkovaných ľudí vo Francúzsku z verejného života, v piatok schválila Ústavná rada, najvyššia inštitúcia súdnej moci v krajine. Informovala o tom britská stanica BBC.
Ľudia vo veku nad 16 rokov budú musieť od pondelka 24. januára ukazovať potvrdenie o zaočkovaní, ak budú chcieť vstúpiť do množstva verejných priestorov.

Nový zákon ruší možnosť preukázať sa negatívnym testom na koronavírus pri vstupe do takých prevádzok, ako sú napríklad bary a reštaurácie.
Ústavná rada rozhodla, že pas nebude požadovaný na politických mítingoch a prestane platiť hneď, keď už nebude potrebný.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyvolal pobúrenie, keď pre denník Le Parisien začiatkom januára povedal, že chce „naštvať" nezaočkovaných ľudí tým, že im „čo najviac obmedzí dostupnosť aktivít v spoločenskom živote", aktuality.sk

X X X

Zomrel Jiří Plachý, herec a dabér s vynikajúcim hlasom

Vo veku 75 rokov zomrel vo štvrtok český herec Jiří Plachý mladší. Informovalo o tom pražské Divadlo na Vinohradoch, kde pôsobil viac ako 50 rokov.
Plachý hral aj vo filmoch, televíznych seriáloch a inscenáciách a bol vynikajúcim dabérom, uviedol v piatok portál Novinky.cz.
Jiří Plachý sa narodil v Prahe v roku 1946 do umeleckej rodiny. Hercami boli aj jeho otec Jiří Plachý starší a strýko Vojta Plachý-Tůma. Od gymnázia navštevoval dramatický krúžok a vyštudoval Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Do vinohradského divadla prešiel v roku 1970 z karlovarského Divadla Vítězslava Nezvala.
Diváci si ho môžu pamätať ako mládenca Fanoša vo filme Všichni dobří rodáci alebo zo snímky Príliš hlučná samota, nakrútenej na motivy románu Bohumila Hrabala.

Viac sa uplatnil v televízii, kde hral v seriáloch Jana Eyrová, Hříšní lidé města pražského či Tridsať prípadov majora Zemana.
Plachý nahovoril desiatky postáv v zahraničných filmoch a seriáloch. Jeho hlasom rozprávala napríklad postava pána Spocka v seriáli Star Trek, daboval Jeana Rena aj Jackieho Chana. Nahovoril komentáre k dokumentárnym filmom a audioknihy, vystupoval v rozhlasových hrách, píšu Novinky.cz, aktuality.sk

X X X

Estónsko, Lotyšsko a Litva posielajú Ukrajine protitankové a protilietadlové strely

Estónsko, Lotyšsko a Litva v piatok oznámili, že pošlú Ukrajine protitankové a protilietadlové strely, aby sa mohla brániť „v prípade možnej ruskej agresie". Informovala o tom agentúra AFP.
Tieto tri postsovietske pobaltské štáty uviedli, že pošlú Ukrajine americké strely typu Javelin a Stinger po tom, čo začiatkom tohto týždňa na to dostali povolenie od Washingtonu.

„Vo svetle zvýšeného vojenského tlaku Ruska na Ukrajinu a jej okolie sa pobaltské štáty rozhodli reagovať na potreby Ukrajiny a poskytnúť jej dodatočnú pomoc súvisiacu s obranou," uvádza sa vo vyhlásení trojice krajín. „Táto pomoc ďalej posilní schopnosť Ukrajiny brániť svoje územie a obyvateľstvo v prípade možnej ruskej agresie," dodali.

Estónsko poskytne Ukrajine protitankové strely Javelin, zatiaľ čo Lotyšsko a Litva protilietadlové strely Stinger.
„Úprimne dúfame, že Ukrajina nebude musieť použiť tieto zbrane," povedal litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. „Pobaltské štáty naliehajú na Rusko, aby zastavilo svoje agresívne a nezodpovedné správanie," dodal.
Litovské ministerstvo uviedlo, že zbrane budú dodané „v najbližšej budúcnosti".
Estónsky minister obrany Kalle Laanet povedal, že „je dôležité podporovať Ukrajinu všetkými možnými spôsobmi"., aktuality.sk

X X X

Akcia Agentúra: Nitrianska skupina okolo inšpektora Bullu vedela zariadiť takmer čokoľvek. Sudca rozhodne o ich väzbe

Sudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) rozhodne o väzbe pre štyroch členov skupiny z Nitry. Bývalý šéf nitrianskeho inšpektorátu práce Róbert Bulla mal byť hlavou organizovanej skupiny.
Utorková policajná akcia Agentúra postupuje do ďalšej fázy. Potom, čo polícia obvinila 12 osôb, prokurátor podal návrh na vzatie do väzby štyroch z nich: Róberta Bullu - exšéfa nitrianskeho Inšpektorátu práce, Martina Zmeka a Karola Ceba - bývalých funkcionárov Kriminálneho úradu Finančnej správy - Západ a Mária Šranka - niekdajšieho príslušníka policajného zboru.

V prípade Bullu, Zmeka a Ceba prokurátor žiada najprísnejšiu kolúznu väzbu, aby nemohli ovplyvňovať svedkov a vyšetrovanie. Okrem toho pre Ceba prokurátor žiada aj útekovú väzbu a pre expolicajta Šranka útekovú a pokračovaciu.
Sudca bude o všetkých štyroch zadržaných rozhodovať.
Menovaní muži čelia obvineniu, že založili zločineckú skupinu a opakovane prijímali úplatky či zneužívali svoje právomoci verejného činiteľa.

Polícia hovorí o zločineckej skupine, ktorej hlavou mal byť bývalý šéf nitrianskeho inšpektorátu práce. Spolu s Bullom mali na najvyšších pozíciach skupiny pracovať Martin Zmeko a Karol Cebo, obaja boli na vysokých pozíciach na nitrianskom KÚFS. Okrem nich na druhej úrovni skupiny mal byť aj elitný policajt Marek Máhr, ktorého však pri razii nezastihli doma. Následne sa však neprihlásil ani neprišiel, polícia po ňom vyhlásila pátranie.
Meno Róberta Bullu je v Nitre a jej okolí známe, už v minulosti čelil podozreniu, že mal upratať korupčný prípad jeho zamestnanca.
Vypovedá „Sereďan"
V takzvanej výkonnej zložke skupiny mal byť aj bývalý príslušník policajného prezídia aj člen zločineckej skupiny „Seredania” Miroslav Janeba prezývaný Malý Mirko. Práve Janeba mal svojimi výpoveďami rozkryť fungovanie skupiny postavenej okolo Bullu.
Janeba bol zadržaný políciou koncom roka 2019 za prípad nájomnej vraždy šalianskeho podnikateľa Alojza Bórika. Janeba ako člen skupiny „Seredania” mal pre dvojicu vrahov zadovážiť zbraň a strelivo. Skupine šéfoval dnes už nebohý Maroš Kováč zvaný Nákova, ktorého zastrelili v jeho aute v Galante. Po smrti bossa Kováča sa skupina mala rozpadnúť, a tak sa neskôr Janeba dostal podľa polície k vybavovaniu rôznych služieb v rámci skupiny okolo Bullu.

Okrem toho mali kontakty skupiny slúžiť aj na to, aby Janeba neskončil v rukách policie už skôr, pomôcť tak mali aj ďalšiemu členovi „Sereďanov” Markovi Majstrovičovi. Informácie z polície mal vtedy vyniesť policajt Vladimír Bisták, ktorý vystupuje aj v kauze Očistec. Od zadržania v novembri 2020 sa priznáva a spolupracuje s políciou. Smeruje k dohode o vine a treste.
„Pomáhali" podnikateľom
Jednou z hlavných činností skupiny okolo šéfa inšpektorátu práce Bullu malo byť zahladzovanie problémov podnikateľov v súvislosti s daňami. Napríklad v jednom prípade mal byť Janeba oslovený podnikateľom z obce neďaleko Serede či by nevedel zariadiť, aby mu vrátili zaistené účtovníctvo. Janeba cez jednotlivé úrovne skupiny dostal informáciu od vedúceho pobočky KÚFS Západ - Martina Zmeka, že takáto služba bude stáť 100-tisíc eur. Podnikateľ však toľko peňazí nemal, a tak zaplatil len čiastočne. Účtovníctvo nakoniec malo skutočne skončiť v rukách podnikateľa.

Rovnako mal Janeba vybaviť prísun informácií o vyšetrovaní firmy z Matúškova, ktorá podnikala s pohonnými hmotami. V tomto prípade mal Janeba osloviť priamo Bullu, ktorý zasa oslovil Bernarda Slobodníka, vtedy riaditeľa národnej jednotky finančnej polície NAKA. Ten informácie zistil a posunul do Bullovej skupiny, za čo mu malo byť vyplatených dvetisíc eur. K úplatku sa podľa našich informácií už dávnejšie priznal. Stíhaný je len pre korupciu. Súčasťou zločineckej skupiny podľa polície nebol.

Janeba tiež vybavoval krytie pre pracovnú agentúru z Banskej Bystrice. Aj tu zapracovala trojica na čele skupiny - Bulla, Zmeko a Cebo - ktorí za 60-tisíc eur a následný 10-tisícový mesačný paušál mali zabezpečiť, aby bola firma krytá. Od konca roku 2020 už v tejto firme Finančná správa eviduje daňový dlh.

Janebove výpovede už v minulosti boli použité v prípade obvinenia Zoroslava Kollára a Tomáša Rajeckého. Janeba totiž hovoril o záhadných Rusoch Vasilovi a Jegorovi, ktorí mali Janebu požiadať, aby zaistil krytie nelegálnej výroby cigariet. Rajecký s Kollárom mali kontaktovať a odovzdať úplatky za ochranu nelegálnych výrobní Ľudovítovi Makóovi. Bývalý šéf daňových kriminalistov to však popiera.

Tieto skutky sa pritom spomínajú aj v prípade Bullovej skupiny z Nitry. Aj tu Janeba tvrdí, že platil za ochranu nelegálnej výrobne cigariet v Gabčíkove, ktorá mala patriť doposiaľ nestotožnenému Vasilovi. Malo ísť o desaťtisícové sumy vyplácané mesačne, pričom dokopy mala skupina okolo Bullu zinkasovať od Vasila viac ako 600-tisíc eur.
6fotiek v galériiMartin Zmeko, jeden z obvinených po policajnej akcii AgentúraZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Odsúdený za vraždy prehovoril tiež
Ďalší, už odsúdený kriminálnik František Dora mladší, zrejme čiastočne potvrdzuje Janebove výpovede. Dora mal Janebu osloviť s tým, že by potreboval získať späť zaistené účtovné doklady istej personálnej agentúry. Tie mali zaistiť príslušníci KÚFS, takže Janeba opäť oslovil skupinu okolo Bullu, ktorá tieto doklady mala vedieť vrátiť za úplatu niekoľko desaťtisíc eur. Okrem toho Dorovi navrhli platbu mesačného paušálu za to, „že bude mať pokoj od KÚFS a Inšpektorátu práce”.
Rovnako mal Dora osloviť Janebu aj so žiadosťou o vybavenie kolaudácie budovy v Nitre. Aj tu Janeba oslovil nadriadených členov skupiny, ktorí mali za niekoľko tisíc eur celú vec vybaviť vďaka svojim kontaktom.
Janeba pritom vo svojich výpovediach hovorí, že spomínané prípady nemusia byť všetky, ktoré skupina realizovala.

Podľa neho mal byť modus operandi Bullovej skupiny taký, že sami vyhľadávali podnikateľov, ktorých rozpracovávali
KÚFS či inšpektorát práce a mali sa s nimi spriateliť. Následne mali čakať, kedy ich podnikatelia sami oslovia so žiadosťou o pomoc. Tak ich postup nemohol vyzerať ako vydieranie. Skupina mala byť veľmi rýchla vo vybavovaní jednotlivých „službičiek”, podľa Janebu využívali šifrované aplikácie ako Threema a fungovali takpovediac online.

Kontakty aj na Bödöra a Makóa
Róbert Bulla pre Aktuality.sk v minulosti uviedol, že sa pozná s Norbertom Bödörom i Ľudovítom Makóom a zvykne navštevovať aj penzión Zlatý Kľúčik, ktorý bödörovci získali vďaka svojmu vplyvu. Bulla dodal, že s Makóom sa poznal ešte pred jeho nástupom do stoličky šéfa KÚFS a s Bödörom neudržiava osobný vzťah.

Martin Zmeko šéfoval nitrianskej pobočke Kriminálneho úradu Finančnej správy do novembra 2020 - z funkcie odišiel po tom, ako sa na aktivity jeho rodiny a významné majetky daniarov pýtali Aktuality.sk.
V čase, keď bol Zmeko vysokým funkcionárom daniarov totiž jeho rodina získala množstvo pozemkov a z jeho matky a manželky sa stali developerky rodinných domov v okolí Nitry.

Ďalšie známe meno medzi obvinenými patrí Bernardovi Slobodníkovi, niekdajšiemu šéfovi národnej finančnej jednotky NAKA. Ten sa ku skutku priznáva a nie je obvinený z členstva v Bullovej skupine.

Obvinení v prípade Agentúra
Róbert Bulla (bývalý šéf Inšpektorátu práce v Nitre) - členstvo v zločineckej skupine, prijímanie úplatkov
6fotiek v galériiMartin Zmeko, jeden z obvinených po policajnej akcii AgentúraZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Martin Zmeko (bývalý šéf KÚFS - Západ) - členstvo v zločineckej skupine, prijímanie úplatkov, zneužitie právomoci verejného činiteľa

Karol Cebo (bývalý námestník šéfa KÚFS - Západ) - členstvo v zločineckej skupine, prijímanie úplatkov, zneužitie právomoci verejného činiteľa
Marek Máhr (bývalý príslušník PZ) - členstvo v zločineckej skupine, prijímanie úplatkov, podplácanie
Mário Šrank (bývalý príslušník PZ) - členstvo v zločineckej skupine, prijímanie úplatkov
Peter Mónosi - členstvo v zločineckej skupine
František Dora ml. (odsúdený na 25 rokov za objednávky vrážd a podvod) - členstvo v zločineckej skupine, podplácanie
Vladimír Bisták (bývalý príslušník PZ) - prijímanie úplatku
Peter Repiský (podnikateľ) - podplácanie
Bernard Slobodník (bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA) - prijímanie úplatku
Martin Kövér - podplácanie
Igor Luščon - podplácanie, aktuality.sk

X X X

Inflácia v Rakúsku bola v závere roka takmer na 30-ročnom maxime

Miera inflácie v Rakúsku zotrvala v závere minulého roka na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. To znamená, že sa udržala takmer na 30-ročnom maxime.

Uviedol to koncom tohto týždňa rakúsky štatistický úrad, ktorý potvrdil predbežné údaje zo začiatku januára.
Spotrebiteľské ceny v Rakúsku vzrástli v decembri medziročne o 4,3 %, rovnakým tempom ako v novembri. To je najvyššia inflácia od mája 1992. Miera inflácie tak koncom minulého roka vysoko prekračovala inflačný cieľ Európskej centrálnej banky (ECB) stanovený na úrovni 2 %.

Podpísali sa pod to najmä vysoké náklady na dopravu, ktoré nahor posunuli najmä zvýšené ceny palív. Tie vzrástli zhruba o 33 %. Takmer o 30 % sa zvýšili ceny leteniek.

V porovnaní s novembrom sa spotrebiteľské ceny v Rakúsku zvýšili v decembri o 0,6 %. Aj v tomto prípade štatistický úrad potvrdil predbežný odhad z 8. januára. Tempo rastu sa tak v porovnaní s vývojom v predchádzajúcom mesiaci mierne spomalilo, keď v novembri medzimesačná inflácia dosiahla 0,7 %.
Za celý minulý rok dosiahla inflácia v Rakúsku 2,8 %. Oproti roku 2020 sa tak tempo rastu spotrebiteľských cien zdvojnásobilo, keď v roku 2020 miera inflácie dosiahla 1,4 %, aktuality.sk

X X X

Pri talianskom ostrove zachránili 305 migrantov

Medzi zachránenými bolo aj 6 maloletých a 17 žien.
Talianska pobrežná stráž zachránila 305 migrantov pokúšajúcich sa dostať do Európy na palube lode, ktorá sa dostala do ťažkostí pri stredomorskom ostrove Lampedusa. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie pobrežnej stráže.

Medzi zachránenými bolo aj 17 žien a šesť maloletých. Operácia bola obzvlášť zložitá vzhľadom na malú veľkosť plavidla a obavy, že by sa mohlo prevrhnúť v dôsledku nadmerného počtu ľudí na palube.
Taliansko v posledných mesiacoch zaznamenalo nárast počtu lodí s migrantmi. Stovky ľudí zachránených v Stredozemnom mori sú v súčasnosti na palube troch charitatívnych lodí, ktoré čakajú na povolenie vplávať do prístavov, aktuality.sk

X X X

Znovu sa rozhorela debata o tom, ako sú kryptomeny energeticky náročné a či škodia planéte

Podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Bitfury Briana Brooksa klasický finančný systém dnes spotrebuje ročne viac ako dvojnásobok energie na vyprodukovanie rovnakej hodnoty v porovnaní s Bitcoinom.
Je bitcoin spolu s ostatnými kryptomenami ekologický, alebo by sa mali zakázať, pretože negatívne vplývajú na životné prostredie? Táto téma nie je nijako nová a o dopadoch tohto nového sektora sa diskutuje dlhšiu dobu.

Tento týždeň sa k téme škodlivosti digitálnych peňazí vyjadrili viacerí vplyvní ľudia, a to na oboch stranách Atlantiku. Kým v Európe začal brojiť proti bitcoinu a ďalším coinom podpredseda Európskeho úradu pre cenné papiere a trhy (ESMA) Erik Thedéen, v USA zaznelo viacero obhajujúcich hlasov.

Thedéen sa v stredu vyjadril pre noviny The Financial Times, že ťažba kryptomien je energeticky náročná a vôbec nie je v súlade s Parížskou dohodou o znižovaní CO2. Preto navrhuje zákaz technológie, na ktorej beží ťažba najväčšej kryptomeny, takzvaný Proof-of-Work. Riešením by bol prechod na takzvaný Proof-of-stake, ktorý je energeticky menej náročný. Na takomto princípe by mala pracovať napríklad druhá najväčšia kryptomena Ethereum, ktorá má prejsť transformáciou na Ethereum 2.0.

Ako ďalej poukázal, na fungovanie krypto sektora sa zbytočne míňa veľa zelenej energie, ktorá by sa mohla spotrebovať v iných odvetviach.
Odlišné názory na túto tému zazneli vo štvrtok na pôde amerického Kongresu. V rámci jedného z podvýborov sa uskutočnila odborná debata, kde vystúpilo viacero odborníkov. Podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Bitfury Briana Brooksa klasický finančný systém dnes spotrebuje ročne viac ako dvojnásobok energie na vyprodukovanie rovnakej hodnoty v porovnaní s Bitcoinom. Navyše v porovnaní so zlatom je ťažba kryptomien oveľa efektívnejšia.

V rámci diskusie sa vyjadril aj šéf firmy Soluna Computing John Belizaire, ktorý poznamenal, že ťažiari môžu podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Svoje zariadenia totiž môžu kedykoľvek zapnúť v čase, keď svieti slnko alebo fúka vietor a následne pri poklese výkonnosti týchto zdrojov ich opätovne vypnúť. Takto môžu využívať prebytky zelenej energie, aktuality.sk

X X X

Požiadavka Ruska stiahnuť vojakov NATO je podľa Rumunska a Bulharska "neprijateľná"

Rumunsko a Bulharsko označili v piatok za „neprijateľnú" požiadavku Ruska, aby sa sily východného krídla NATO stiahli z týchto krajín. Moskva to žiada od Severoatlantickej aliancie a od USA ako jednu z bezpečnostných záruk, ktoré urovnajú krízu okolo Ukrajiny.
Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.
„Takáto požiadavka je neprijateľná a nemôže byť témou vyjednávania," napísalo v tlačovom vyhlásení rumunské ministerstvo zahraničných vecí.

Bulharský prezident Rumen Radev, ktorý je hlavným veliteľom ozbrojených síl krajiny a je považovaný za prorusky orientovaného, vo vyhlásení uviedol: „Naliehanie Ruska, aby sa sily NATO stiahli z Bulharska, je neprijateľné a nezmyselné."
Moskva v piatok, pred dôležitými rusko-americkými rozhovormi v Ženeve, vyzvala na „stiahnutie zahraničných síl, techniky a výzbroje" z krajín, ktoré neboli pred rokom 1997 členmi Severoatlantickej aliancie.

"K týmto krajinám patrí Bulharsko a Rumunsko," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí a spomenulo konkrétne práve týchto dvoch bývalých spojencov z Varšavskej zmluvy, ktorí sa stali členmi NATO v roku 2004. Vtedy do NATO vstúpilo aj Slovensko.

Rumunsko zareagovalo, že prítomnosť NATO v spojeneckých krajinách je „čisto obrannou reakciou na čoraz agresívnejšie správanie Ruska vo východnej oblasti..., ktoré sa v súčasnosti stupňuje napriek pokusom NATO viesť konštruktívny dialóg".

Rumunsko je pripravené privítať ďalších vojakov
Rumunsko, ktoré hostí na svojom území približne 1000 amerických vojakov, vo štvrtok vyhlásilo, že je pripravené privítať ďalších amerických, ako aj francúzskych vojakov. Vyhlásenie nasledovalo po oznámení francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Bulharsko na základe viacerých dvojstranných dohôd s USA bežne hostí do 2500 amerických vojakov na cvičeniach vo výcvikovej oblasti na východe krajiny – pritom počet takto vyslaných vojakov môže dosiahnuť v čase striedania aj 5000.
V krajine sa už konali aj výcvikové akcie NATO.
Bulharský prezident Radev poznamenal: "V krajine nie sú žiadne trvalo umiestnené spojenecké kontingenty ani bojové vybavenie."

Ale „suverénne rozhodnutie o takejto trvalej alebo dočasnej prítomnosti je iba vecou Bulharska, v súlade s našimi spojeneckými záväzkami. Naša krajina neprijíma ultimáta od nikoho", dodal Radev, citovaný agentúrou Reuters.
Bulharský premiér Kiril Petkov takisto v parlamente v piatok povedal: „Bulharsko je suverénna krajina a už dávno sme si vybrali členstvo v NATO."

„Preto sa sami rozhodneme, ako si, v spolupráci s našimi partnermi, zorganizujeme obranu svojej krajiny," pokračoval Petkov. A dodal: „Vyzývame Ruskú federáciu, aby sa naďalej zapájala do konštruktívneho dialógu zameraného na upokojenie napätia.", aktuality.sk

X X X

Požiadavka Ruska stiahnuť vojakov NATO je podľa Rumunska a Bulharska "neprijateľná"

Rumunsko a Bulharsko označili v piatok za „neprijateľnú" požiadavku Ruska, aby sa sily východného krídla NATO stiahli z týchto krajín. Moskva to žiada od Severoatlantickej aliancie a od USA ako jednu z bezpečnostných záruk, ktoré urovnajú krízu okolo Ukrajiny.
Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.
„Takáto požiadavka je neprijateľná a nemôže byť témou vyjednávania," napísalo v tlačovom vyhlásení rumunské ministerstvo zahraničných vecí

Bulharský prezident Rumen Radev, ktorý je hlavným veliteľom ozbrojených síl krajiny a je považovaný za prorusky orientovaného, vo vyhlásení uviedol: „Naliehanie Ruska, aby sa sily NATO stiahli z Bulharska, je neprijateľné a nezmyselné."

Moskva v piatok, pred dôležitými rusko-americkými rozhovormi v Ženeve, vyzvala na „stiahnutie zahraničných síl, techniky a výzbroje" z krajín, ktoré neboli pred rokom 1997 členmi Severoatlantickej aliancie.
"K týmto krajinám patrí Bulharsko a Rumunsko," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí a spomenulo konkrétne práve týchto dvoch bývalých spojencov z Varšavskej zmluvy, ktorí sa stali členmi NATO v roku 2004. Vtedy do NATO vstúpilo aj Slovensko.

Rumunsko zareagovalo, že prítomnosť NATO v spojeneckých krajinách je „čisto obrannou reakciou na čoraz agresívnejšie správanie Ruska vo východnej oblasti..., ktoré sa v súčasnosti stupňuje napriek pokusom NATO viesť konštruktívny dialóg".
Rumunsko je pripravené privítať ďalších vojakov
Rumunsko, ktoré hostí na svojom území približne 1000 amerických vojakov, vo štvrtok vyhlásilo, že je pripravené privítať ďalších amerických, ako aj francúzskych vojakov. Vyhlásenie nasledovalo po oznámení francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Bulharsko na základe viacerých dvojstranných dohôd s USA bežne hostí do 2500 amerických vojakov na cvičeniach vo výcvikovej oblasti na východe krajiny – pritom počet takto vyslaných vojakov môže dosiahnuť v čase striedania aj 5000.
V krajine sa už konali aj výcvikové akcie NATO.
Bulharský prezident Radev poznamenal: "V krajine nie sú žiadne trvalo umiestnené spojenecké kontingenty ani bojové vybavenie."
Ale „suverénne rozhodnutie o takejto trvalej alebo dočasnej prítomnosti je iba vecou Bulharska, v súlade s našimi spojeneckými záväzkami. Naša krajina neprijíma ultimáta od nikoho", dodal Radev, citovaný agentúrou Reuters.
Bulharský premiér Kiril Petkov takisto v parlamente v piatok povedal: „Bulharsko je suverénna krajina a už dávno sme si vybrali členstvo v NATO."

„Preto sa sami rozhodneme, ako si, v spolupráci s našimi partnermi, zorganizujeme obranu svojej krajiny," pokračoval Petkov. A dodal: „Vyzývame Ruskú federáciu, aby sa naďalej zapájala do konštruktívneho dialógu zameraného na upokojenie napätia.”, aktuality.sk

X X X

Čierne stavby: Namiesto stromov im za domami vyrástli ihriská. Majiteľ pozemku sa od ilegálnej výstavby dištancoval

Športoviská postavili bez povolenia stavebného úradu a na mieste, ktoré územný plán definuje ako ochranné pásmo určené pre park.
V tesnom susedstve rodinných domov vyrástlo basketbalové a volejbalové ihrisko. Podľa úradov koliduje s územným plánom, keďže leží v ochrannom pásme určenom pre zeleň. Športovisko v novej štvrti na okraji Trnavy nik nepovolil. Väčšinový majiteľ pozemkov tvrdí, že mu nelegálny objekt nepatrí.

V rozpore s územným plánom
Na okraji Trnavy v časti Kamenný mlyn leží nová štvrť, ktorú tvoria jednopodlažné rodinné domy. Lákadlom pre mnohých novousadlíkov bola poloha – z domu to majú na skok do neďalekého lesa. Začiatkom minulého roka však nastal na jednej z novovybudovaných ulíc stavebný ruch. Na parcely ležiace za záhradami troch rodinných domov prišli nákladné autá a začali vyrovnávať terén.

„Pýtala som sa robotníkov, čo sa chystá za našimi plotmi. Odkázali nás na majiteľa stavebnej firmy,“ zaspomínala si jedna z obyvateliek ulice. Uviedla, že priamo na ich plot chceli navŕtať stĺpy, ktoré mali držať ochrannú sieť. Keď sa ohradila, stĺpy umiestnili iba niekoľko desiatok centimetrov od plota.

Stavebný úrad v Trnave potvrdil, že na inkriminovaných parcelách nepovolil žiadnu výstavbu. „Všetky úpravy – odstraňovanie ornice, oplotenie, štrková cesta, detské ihriská, výsadba, záhony – nie sú v súlade s územným plánom,“ uvádza sa v stanovisku úradu z augusta 2021. Územný plán definuje pozemky pod ihriskami ako ochranné pásmo určené pre parky.

Stĺpy na ochrannú sieť sa nachádzajú blízko plota susedných pozemkov.Zdroj: Video frames
Stavali aj počas čakania na verdikt
Stavebný úrad vydal ešte v marci 2021 nariadenie zastaviť na pozemkoch akúkoľvek výstavbu. Majitelia parciel sa však voči rozhodnutiu odvolali na Okresný úrad Trnava. Kým sa čakalo na verdikt, výstavba ihrísk podľa svedkov pokračovala a na pozemky prichádzali ťažké stroje.

V júli 2021 okresný úrad zrušil rozhodnutie stavebného úradu o zákaze výstavby a prípad vrátil na nové konanie. Pár mesiacov nato, v septembri 2021 informoval stavebný úrad účastníkov konania, v tomto prípade majiteľov príslušných parciel a susedov, o začatí „správneho konania vo veci zabezpečenia predbežnej ochrany proti zrejmému zásahu do pokojného stavu“.

Stavebný úrad argumentoval neprimeranou blízkosťou ihrísk, hlučnosťou a dunením. Upozornilo tiež na to, že na pozemku sa pôvodne nachádzal močiar, kam stekala dažďová voda. Tá teraz nemá kde odtekať.

Plomba a zastavené konanie
Jeden z majiteľov pozemkov pod ihriskami sa počas rozhodovania úradov ohradil voči viacerých okolnostiam. Namietal nedostatky v podaní, ktoré doručila mestskému úradu majiteľka susedného pozemku.
Oznámenia zo strany mesta o začatí konania označil za chaotické, keďže podľa neho hovorili o viacerých zásahoch, ktoré treba rozlišovať.

Zároveň odmietol, že by on alebo zvyšní spoluvlastníci spôsobili zásah do pokojného stavu. Tvrdil, že nie je vlastníkom objektov na pozemku, nič na nich nestavia a nespôsobuje hluk.
Z výpisu z katastra vyplýva, že parcely, na ktorých stoja sporné ihriská, majú troch vlastníkov: Katarínu Ducárovú, Zuzanu Bábicsovú a Jozefa Slíža. Prvým dvom patria menšie podiely (Ducárová 1/15, Babicsová 2/25), väčšinovým majiteľom je Jozef Slíž.
Človek s rovnakým menom vlastní aj rodinný dom s pozemkom, stojaci na ulici neďaleko ihrísk.
V liste vlastníctva sú menšinové vlastníčky označené tzv. plombou, znamenajúcou kúpnu zmluvu. V praxi to znamená, že v ich prípade prebieha zmena vlastníckych práv. Plomba slúži na to, aby pôvodný majiteľ nemohol v čase predaja nakladať s nehnuteľnosťou (napríklad opakovane ju predať).

Na zápis nového vlastníka má kataster 30 dní. Ak si kupujúci priplatí, lehota sa skráti o polovicu. V registri katastrálnych konaní však stojí, že konanie, ktoré sa začalo v októbri 2021, prerušili. Dôvodov môže byť viacero: od nezaplatených poplatkov či chýbajúcich listín po nejasnosti pri preukázaní vlastníctva alebo dohodou zúčastnených strán. Prečo bolo konanie prerušené, tak nie je jasné.

Jediný, kto pri inkriminovaných parcelách nemá plombu, je Jozef Slíž. Znamená, že môže nakladať s pozemkami.
Netuší, kto staval na jeho pozemku
Po zhruba mesiaci od začatia konania padlo ďalšie rozhodnutie: zákaz akýmkoľvek spôsobom využívať ihriská a rušiť pokojný stav. Z verditu trnavskej samosprávy tiež vyplynulo, že spolumajitelia pozemkov pod ihriskami majú „bezodkladne obnoviť pôvodný pokojný stav, aby nedochádzalo k rušeniu pokojného stavu a porušovania práv vlastníkov susediacich nehnuteľností“.

Väčšinový majiteľ inkriminovaných parciel sa opäť odvolal. Namietal procesné chyby, nedostatočne vymedzené pojmy v podaniach aj údajnú zaujatosť mesta voči oznamovateľom. Zároveň sa od výstavby dištancoval, tvrdiac, že on pokojový stav neporušuje, pretože sa v podaniach nenachádza jeho meno. V dokumente však pozemky označuje prívlastkom „moje“.
Aktuality.sk oslovili väčšinového vlastníka parciel pod ihriskami v snahe zistiť, kto stojí za nelegálnou výstavbou a či prípadne podal trestné oznámenie za to, že niekto na jeho pozemkoch staval bez povolenia.

Majiteľ na naše otázky k tomu, kto je vlastníkom stavieb, odpovedal stručným vyjadrením: „V predmetnej veci je vedených niekoľko správnych, ako aj súdnych konaní a vzhľadom na túto skutočnosť, sa k uvedenému nebudem vyjadrovať.“
Vlastníci pozemku sú za svoju nehnuteľnosť zodpovední a podľa Občianskeho zákonníka sú povinní zdržať sa konania, ktorými by nadmieru obťažovali iného. Stavba ani pozemok nesmú ohrozovať susedovu nehnuteľnosť, kam patrí aj vysoká miera hluku a vibrácií.
Problémom slovenskej legislatívy však je, že vlastník pozemku a vlastník stavby nemusia byť tou istou osobou. Z tohto titulu sa napríklad pri mnohých čiernych stavbách ťažko určuje zodpovedná osoba.

Úmyselné obštrukcie
Prípadom sa momentálne bude opäť zaoberať okresný úrad, ktorý bude rozhodovať o odvolaní. Mesto potvrdilo, že o žiadne dodatočné stavebné povolenie nikto nepožiadal a ak by tak aj urobil, nedostal by ho.
Podľa hovorkyne Veroniky Majtánovej v súčasnosti beží konanie o odstránení stavieb a zámer je iba jediný – preukázať nezákonnosť konania stavebníkov a odstrániť čierne stavby.

„Vyjadrenia a postoj predpokladaných stavebníkov sú zámerne zmätočné, preto musí stavebný úrad najskôr identifikovať, kto je stavebníkom a vlastníkom predmetných stavieb. Následne bude uložená pokuta,“ ozrejmila.
Stavebný úrad vykonáva štátny stavebný dohľad od augusta 2021. Preukázať majiteľa sa nepodarilo dodnes. Zároveň tiež radnica uviedla, že v prípade je množstvo „smiešnych“ obštrukcií zo strany zodpovedných osôb.
Vlastníci pozemku, ktorí „netušia“, kto stavia čierne stavby na ich pozemkoch, nebránia svoje záujmy a pozemky a podľa Majtánovej ignorujú akúkoľvek požiadavku stavebného úradu.

„Mesto disponuje dôkazným materiálom o účasti konkrétnych osôb a firiem na stavebných prácach. Uvedené bude pravdepodobne slúžiť aj na účely možných trestných konaní,“ doplnila s tým, že mesto je pripravené vyvíjať úsilie nielen na potrestanie osôb, ktoré sa dopustili nezákonnosti, ale najmä na odstránenie nepovolených a možno aj nebezpečných stavieb, aktuality.sk

X X X

Srbská vláda nepovolila otvorenie spornej bane na ťažbu lítia

Prekvapivý obrat zo strany srbskej vlády prichádza niekoľko mesiacov pred pravdepodobnými parlamentnými voľbami.
Srbské úrady upustili od plánov na vybudovanie spornej bane na ťažbu lítia. Oznámila to vo štvrtok srbská premiérka Ana Brnabičová. Stalo sa tak po týždňoch protestov verejnosti proti tomuto projektu.

Baňa, ktorú mala pôvodne zriadiť britsko-austrálska spoločnosť Rio Tinto, by podľa aktivistov poškodila tamojšie životné prostredie, informuje tlačová agentúra AFP.

Prekvapivý obrat zo strany srbskej vlády prichádza niekoľko mesiacov pred pravdepodobnými parlamentnými voľbami, pričom administratíva srbského prezidenta Aleksandara Vučiča sa snaží získať podporu voličov po niekoľkotýždňových protestoch.
"Splnili sme všetky požiadavky ekológov a ukončili sme pôsobenie spoločnosti Rio Tinto v Srbskej republike. Všetko, čo sa týka projektu Jadar, je ukončené," vyhlásila Brnabičová počas príhovoru vysielaného v televízii.
Baňa mala vzniknúť na západe Srbska. Obrovské ložiská lítia – kľúčovej zložky batérií pre elektromobily – sa nachádzajú v okolí mesta Loznica, kde spoločnosť Rio Tinto zakúpila pozemky a čakala na konečné povolenie od štátu na začatie ťažby.
Spoločnosť Rio Tinto objavila zásoby lítia v okolí Loznice v roku 2006. Spoločnosť zamýšľala investovať do tohto projektu 2,1 miliardy eur, píše AFP.
Kritici daného projektu obvinili Vučičovu vládu z toho, že pripravila podmienky pre nelegálne privlastňovanie si pozemkov a odsunula bokom environmentálne otázky.

Proti bani demonštrovali v uplynulých týždňoch tisíce ľudí, ktorí sa obávali, že by táto činnosť spôsobila nenapraviteľné škody na poľnohospodárskej krajine, prírodnom prostredí a vodných zdrojoch.
Ak chce Srbsko v budúcnosti dosiahnuť svoj proklamovaný cieľ, ktorým je vstup do Európskej únie, musí riešiť aj problémy životného prostredia, konštatuje tlačová agentúra AP.

Rio Tinto je druhou najväčšou nadnárodnou korporáciou svojho druhu na svete. Zameriava sa najmä na ťažbu železnej rudy, medi, diamantov, zlata a uránu, aktuality.sk

X X X

V Mjanmarsku udelili trest smrti poslancovi zo strany Su Ťij

Mjanmarský vojenský tribunál v piatok udelil členovi strany zosadenej líderky krajiny Aun Schan Su Ťij trest smrti za teroristické trestné činy.
Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vládnucu vojenskú juntu.
Mjanmarsko zažíva chaos od februárového vojenského prevratu, po ktorom bezpečnostné sily pri tvrdých zásahoch voči odporcom nového režimu zabili už vyše 1400 ľudí, uvádzajú miestni aktivisti.

Odporcovia junty vrátane spojencov Národnej ligy za demokraciu (NLD) zosadenej Su Ťij sa ukryli a po celej krajine vznikli občianske milície PDF, ktoré podnikajú útoky voči mjanmarskej armáde.

Pchjo Zejar Tho, člen NLD zatknutý v novembri, bol odsúdený na smrť za trestné činy v rámci protiteroristického zákona, uvádza sa vo vyhlásení junty.
Vojenský súd udelil rovnaký trest aj poprednému demokratickému aktivistovi Ťjo Min Juovi, známemu ako Jimmy, píše sa v predmetnom vyhlásení s fotografiami oboch mužov.

Oba rozsudky odzneli aj v nočných správach štátnych médií.
Od začiatku februára mjanmarská junta udelila trest smrti už desiatkam aktivistom, ale v krajine nevykonali popravu už desiatky rokov, aktuality.sk

X X X

Lietadlo smerujúce do Londýna sa vrátilo do Miami, cestujúca odmietla mať rúško

Ženu vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie zaradili na americký interný zoznam osôb s nepovoleným vstupom na palubu lietadiel.
Let spoločnosti American Airlines do Londýna sa otočil a vrátil do Miami po tom, čo žena cestujúca v lietadle odmietla splniť federálne nariadenie mať na tvári rúško. Vo štvrtok o tom informovali aerolínie, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AP.
Letecká spoločnosť privolala políciu v Miami a príslušníci v stredu večer odprevadili ženu z lietadla na tamojšom medzinárodnom letisku, situácia prebehla bez incidentu. Hovorca policajného oddelenia okresu Miami-Dade v americkom štáte Florida vyhlásil, že personál spoločnosti American Airlines zaobchádzal s pasažierkou "podľa úradných nariadení".

Ženu vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie zaradili na americký interný zoznam osôb s nepovoleným vstupom na palubu lietadiel, dodal hovorca aerolínií. Letecké spoločnosti počas pandémie koronavírusu už neraz vykázali pasažierov, ak odmietli dodržať povinnosť nasadiť si na tvár rúško, ktorej cieľom je zabrániť šíreniu nákazlivého ochorenia COVID-19.

American Airlines uviedli, že na palube lietadla sa nachádzalo 129 cestujúcich a 14 členov posádky. Piloti otočili Boeing 777 po necelej hodine transatlantického letu, ako ukazujú záznamy služby FlightAware, ktorá sleduje lety v reálnom čase.
Letecké spoločnosti hlásili vlani takmer 6000 incidentov vyvolaných nedisciplinovanými pasažiermi a za prvé dva týždne tohto roka ich oznámili 151, uviedol americký Federálny úrad pre letectvo (FAA). Väčšina z týchto incidentov sa týkala pasažierov, ktorí odmietli mať na tvári rúško, aktuality.sk

X X X

Slováka vyhodili z pražského klubu. Neslušne a s pachuťou neprofesionality
 
Podľa informácií spoza rieky Morava slovenský gólman spoločne s niekdajším českým reprezentantom Kamilom Vackom neodleteli na tímové sústredenie do Turecka.
Obom v lete tohto roka vyprší zmluvu. Podľa 34-ročného Vacka vedenie Bohemians nepristúpilo k štandardnému rozviazaniu zmluvy.

K tradičnému rozhovoru medzi štyrmi očami s niekým z vedenia klubu, ktorý by Vackovi vysvetlil dôvody predčasného konca, nedošlo.
"Aj keď naša predchádzajúca dohoda znela inak, na prelome rokov ma kontaktoval športový riaditeľ klubu so správou, že už nie som súčasťou áčka, predlžuje sa mi dovolenka a môžem si hľadať nový klub.

Bol som veľmi zaskočený, neprišlo mi to úplne fér," povedal Vacek pre idnes.cz.
Denník Sport zasa prišiel so správou, že podobne sa zachovali aj k niekdajšiemu slovenskému mládežníckemu reprezentantovi Le Giangovi.
Šikovný brankár si vlani v Paríži prebral od Medzinárodnej hráčskej asociácie FIFPro cenu Merit Award, ocenenie za charitatívny prínos. Vlani ho získal útočník Manchestru United Marcus Rashford.

K celej situácii sa v komentári na sport.cz vyjadril aj redaktor Robert Neumann, ktorý Bohemians nešetril.
"Bolo by nespravodlivé napísať, že sa v českom futbale vďaka a slušnosť nenosí. Lenže nad koncom tejto dvojice sa vznáša pachuť neprofesionality a absencia slušnosti.
Hoci ide o princíp, práve Vacek s Le Giangom ako dve čisté povahy, vzory slušnosti a poctivosti, by si zaslúžili úplne iný odchod. Dôstojný," píše Neumann./agentury/