...Obávam sa toho, čo som nespravil: Tibor Gašpar trvá na svojej nevinne a je pripravený sa obhajovať zákonnými prostriedkami. Na tlačovej konferencii Smeru vystúpil aj Tibor Gašpar, bývalý prezident policajného zboru, ktorý je obvinený v kauze Očistec. Polícia ho viní z korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa. „Musím rešpektovať moje procesné postavenie obvineného. Je obmedzujúce a nerád by som dal akúkoľvek príčinu, aby voči mne orgány činné v trestnom konaní postupovali zaujatým spôsobom,“ povedal Gašpar.

Tvrdí, že od prepustenia z väzby, čo sa stalo 4. novembra, zaznamenal „v okolí bydliska pohyb áut a osôb, ktoré monitorujú jeho pohyb“.
„Chápem tento záujem zo strany médií i prípadný záujem zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Významne to zasahuje do života môjho i mojich blízkych,“ pokračoval Gašpar s tým, že by sa to malo skončiť.
„Počas dvanástich mesiacov neverejného prípravného konania boli zverejnené všetky dôležité rozhodnutia v plnom znení, výsluchy, rôzne časti vyšetrovacieho spisu, spolupracujúci obvinení, tzv. kajúcnici rozdávajú rozhovory,“ pripomenul bývalý policajný prezident s tým, že on sa chce obhajovať zákonnými prostriedkami.

Ďalej povedal, že niekoľko dní pred realizáciou kauzy Očistec, teda aj pred jeho zadržaním, dostal minimálne od troch médií otázku, či sa neobáva zadržania. Gašpara zadržali 5. novembra 2020.
„Odpovedal som, že sa neobávam toho, čo som spravil, ale obávam sa toho, čo som nespravil. Viem si za svoje konania niesť zodpovednosť. Od začiatku môjho trestného stíhania tvrdím, že som nevinný,“ dodal.

Pokračovanie rozhovorov z poľovníckej chaty za účasti Marela Paru, Roberta Fica, Tibora Gašpara a Pavla Gašpara.
Tvrdí, že sa chce obhajovať zákonným spôsobom a v nezaujatom procese. „Kauza Chata je dobrým príkladom toho, ako dokážu dnes postupovať orgány činné v trestnom konaní, čo si môžu dovoliť niektorí jednotlivci, ako uplatňujú svoje oprávnenia a odkrýva aj systémové nedostatky trestnoprávnej legislatívy,“ uviedol bývalý policajný prezident.

Dodal, že ako policajný prezident nemal pocit, že „dochádza k takémuto enormnému porušovaniu zákonov“. Gašpar si myslí, že by sa malo začať hovoriť o systémových nedostatkoch a situáciách, ktoré vedú „k svojvôli alebo nevyjasnenými kompetenciami medzi inštitúciami“. Poukázal pritom aj na spory medzi generálnym prokurátorom a šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry.

„Môžem vám povedať, že väzba je legitímny inštitút a má svoj zmysel. Ale nie je to rozhodne jednoduché, je to útok na psychické aj fyzické zdravie. A očakávate, že bude najdôslednejším spôsobom posudzované jej využitie. Mohol by som rozprávať viac, ale nechcem sa k tomu teraz bližšie vyjadrovať. Ak sa raz bude odborne diskutovať o tom, rád prispejem,“ vyhlásil Gašpar. Podľa neho si treba viac všímať podmienky výkonu väzby i trestov.

Spomenul, že list, ktorý mu manželka písala 16. decembra, dostal až koncom januára. „A naopak list, ktorý som dostal od človeka, ktorý je vo výkone trestu, prišiel oveľa rýchlejšie,“ povedal. „Väzba je v niektorých prípadoch dnes inštitút, cez ktorý sa niekto snaží vynucovať si vyhovujúce tvrdenia,“ dodal.

Na ponuku Roberta Fica, ktorý ho „pozval na politickú palubu“, odpovedal Gašpar jasné nie. Fico však pripustil, že by – ak by boli „po voľbách nanovo rozdané karty“, Gašpar nespolupracoval na odbornej báze.
„Som znechutený, prežíval som rôzne emócie vo vzťahu ku krajine, v ktorej som sa narodil, za to, čo bolo a je konané vo vzťahu k mojej osobe,“ zdôraznil Gašpar.

„Ja mám na spoluprácu ako bývalý predseda vlády s bývalým policajným prezidentom len dobré spomienky. Pán Gašpar je nevinný od samého začiatku do konca a celá táto vec je od samého začiatku do konca vymyslená. Veď si prečítajte tie obvinenia, je to prázdna slama. Považujem pána Tibora Gašpara za veľkého profesionála a nevinného človeka. Toto nemôže nijako inak skončiť iba oslobodením a ospravedlnením sa,“ povedal Fico.

Na margo kauzy odpočúvania rozhovorov advokátov Tibora Gašpara s Robertom Ficom, Robertom Kaliňákom a nitrianskym oligarchom Miroslavom Bödörom, Fico uviedol, že podal trestné oznámenie. „Podávam aj návrh na Ústavný súd SR a domáham sa konštatovania, že moje práva ako súkromnej osoby boli porušené nezákonným odpočúvaním a sledovaním. Domáham sa, aby tieto nahrávky boli vymazané, pretože ich jediným cieľom bola naša diskreditácia. A žiadam zrušenie rozhodnutia súdu, ktorým boli nasadené prostriedky ITP,“ povedal Fico.

Podľa advokáta Pavla Gašpara (syna Tibora Gašpara) za únik nahrávok do mediálneho priestoru môžu vyšetrovatelia NAKA – západ. Podľa ďalšieho advokáta Mareka Paru odpočúvanie bolo útokom na obhajcov, ale aj lídrov opozície, a obvineného Tibora Gašpara a Norberta Bödöra. Para tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní „nie sú schopné uniesť dôkazné bremeno proti nim“.
Fico kritizoval rozhodnutie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), ktorý zveril vedenie Úradu inšpekčnej služby Robertovi Mikovi. Pripomenul, že práve Miko podával záruku za štyroch obvinených vyšetrovateľov NAKA./agentury/

X X X

Čo čumíš, štekol mafián po policajnom uchu. Začiatky Jaroslava Spišiaka v Dunajskej Strede

Súdy v týchto dňoch riešia hneď tri kauzy, ktoré súvisia s vyčíňaním podsvetia v Dunajskej Strede od divokých 90. rokov. Aktuality.sk prinášajú úryvok z knihy Zahrabaná pravda, ktorá vyčíňanie mafie na juhu Slovenska mapuje. Práve tam zaćinal svoju kariéru Jaroslav Spišiak, neskorší policajný prezident, ktorý v knihe prvý raz prehovoril o tejto ére svjej práce.
„Čo čumíš, buz...ant?“ vyštekol flegmaticky ksicht z chodníka smerom k policajnému vozidlu hliadkujúcemu na dunajskostredskej Hlavnej ulici. Šofér hlášku nepočul, ale nováčika, ktorý sa uniformou hrdil len niekoľko týždňov, urážka zdvihla zo sedadla. Písal sa rok 1992 a existencia miestnej „mafie“ bola už verejným tajomstvom.
„Tu môže policajtovi ktokoľvek vynadať do buz...ntov?“ obrátil sa mladík na skúsenejšieho kolegu.

„Kto to tvrdí?“ vrátil otázku partner.
„Jeden z tých silných chlapcov, ktorí práve prešli pri aute...“
Šoféra nebolo treba príliš pobádať. V polícii pracoval už štyri roky, ale do mesta prišiel ako cudzinec. Nemal tu rodinu a spočiatku ani známych, takže sa vždy potešil, keď dostal parťáka, ktorý bral robotu rovnako vážne ako on. Policajné auto sa vzápätí prudko otočilo k nočnému baru za domom kultúry, kam smerovali aj dve postavy. V čase príchodu policajtov už sedeli v luxusnej červenej limuzíne. Nováčik vyskočil zo sedadla a doslova zdrapil za pačesy týpka, čo ho pred chvíľ kou urazil.

„Koho si nazval buzerantom?“ kričal na strapatého chlapa a jednu mu aj vypálil. O pár sekúnd bol delikvent na zemi a policajt na ňom kľačal.
„Brzdite, šuhajkovia, lebo z tohto bude veľ ký prúser,“ oboril sa na nich šofér červenej limuzíny, ktorý medzičasom vystúpil spoza volantu. Obrovský kus chlapa blysol pištoľou a pohol sa smerom k staršiemu policajtovi, ktorý svižne vytiahol z auta služobný samopal a namieril naňho.

„Zostaň pekne tam, kde si! Prebieha policajný zákrok,“ formuloval policajt starostlivo.
„Policajt nie je bu...ant! Pochopil si? Keď sa pozerá, tak sa pozerá a nečumí!“ zdôraznil nováčik a neprestajne tlačil k zemi „objekt“ svojho zákroku. To už z baru začali vychádzať ľudia a služobne starší príslušník so samopalom si uvedomil, že je čas ukončiť divadielko. Kolegovi naznačil koniec akcie a nenáhlivo opustili „miesto činu“, aby z náhodných svedkov

udalosti neboli neskôr svedkovia proti policajtom – ak by ich mafia usmernila, ako majú vypovedať.
„Netušil som, že ty si takýto srdnatý chlapík!“ obrátil sa na mladého kolegu, keď nasadli do služobného auta.
„Boha jeho, toto si nemôžu dovoliť!“ odvetil nováčik, ktorý ešte stále dychčal.
„Nuž, na dunajskostredskej polícii nepoznám nikoho, kto by takto nabral na rohy Malého Cineho,“ znela pokojná odpoveď, po ktorej však nasledovala o to búrlivejšia reakcia.

„Toto bol Malý Cine? Ten nás teraz akože zlikviduje, či čo?“ Netušili, či incident bude mať nejakú dohru, darmo boli mužmi zákona, hlodali v nich obavy a nemohli si byť ani istí, či sa dožijú konca služby. Alebo ich „dajú dole“ až na druhý deň? Ak ani to nie, dokedy ich „mafia“ nechá na pokoji? Takéto a podobné myšlienky sa im preháňali hlavami. Báli sa, ale skúsenejší člen posádky, ktorý sa volal Jaroslav Spišiak, bol súčasne rád, že konečne má parťáka, ktorý nepustil do gatí. Ktorý aj keď nevedel, koho gniavi na zemi, šiel hlavou proti múru a netrápilo ho, že z toho môže následne vzniknúť problém. V tom čase rešpekt k policajtom nebol automatickou záležitosťou, každý policajt si ho musel vybojovať. A toho, ktorému sa to nepodarilo, si vagabundi z podsvetia cenili nanajvýš ako rohožku.
(...)
PÁPAYOVCI V MESTE

Bratia Pápayovci z Jelky zo susedného Galantského okresu sa v tom čase už „udomácnili“ v Dunajskej Strede a Spišiakovi osud skrížil cesty nielen so Zoltánom, ale aj s Tiborom. Spišiak raz cestou domov z poobedňajšej zmeny stretol v meste kolegu, ktorý sa prechádzal s priateľkou. Pár mal namierené do baru Eden, nástojčivo ho pozývali, aby sa k nim pridal, tak sa nechal prehovoriť. Aspoň uvidí, ako vyzerá bar, ktorý mal už vtedy povesť kultového miesta nočnej zábavy v Dunajskej Strede. Pár si objednal červené víno, Spišiak kolu a sadli si k stolu neďaleko parketu. Pri vedľajšom stole sedel Tibor Pápay a asi sedem jeho ľudí.

„Ja som sa len obzeral a po chvíli som si všimol, že celý parket obsadili dve krásne dievčatá, ktoré tancovali len pre spoločnosť za Pápayovým stolom. Všetci ostatní hostia sa tisli v druhom rohu parketu. Pomyslel som si, že to nie je v poriadku, vybral som sa na parket a počas tanca som potisol dve primabaleríny trochu ďalej, ale ony si vzápätí svoje miesto na slnku znova vydobyli. Tak som ich znova odsunul bokom... Ale to sa už Pápayovi veľmi nepáčilo. Postavil sa od stola a vybral sa smerom ku mne.

,Ty nevieš, čo si môžeš dovoliť! Čo si vôbec o sebe myslíš?‘ reval na celú miestnosť.
,Nevrieskaj! Ak máš nejaký problém, tak poďme von a porozprávajme sa o tom!‘ zdvihol som hlas aj ja, ale to už sa za ním zoradili všetci jeho chlapi. Situácia sa napokon predsa len utíšila, posadali sme si späť k stolom, ale to už som bol len sám – kolega s priateľ kou sa pobrali domov. Dopijem kolu, pomyslel som si, a pôjdem aj ja. Ale Pápay sa zrazu objavil pri mojom stole s tým, že sa ospravedlňuje.

,Ja ťa nepoznám, nevedel som, kto si,‘ začal zmierlivo.
,A teraz už vieš, kto som?‘ odvetil som.
,Viem, že si policajt, takže sa nehnevaj. Vypime si spolu niečo!‘ a už aj nalieval do dvoch poldecákov, ktoré zvieral v ruke. Podal mi jeden, nevedel som, čo za pijatiku tam je, ale keď som ho hodil do seba, zistil som, že je to gin. Pálenka mi nesadla, vedel som, že to nebude dobré, takže som siahol po kole, že to spláchnem. Poriadne som si odpil, ale zistil som, že namiesto koly som si vzal pohár s červeným, ktoré tam nechal kolega. V tej chvíli som sa povracal, ale tak nešťastne, že v podstate som ovracal celú dunajskostredskú mafiu. Presnejšie ich stôl a všetko navôkol.

Vybehol som na záchod a keď som si poriadne poumýval tvár, popozeral som sa, či tam náhodou nie je okienko, ktorým by som mohol utiecť. Po tom všetkom, čo sa stalo, som si myslel, že sa tak ľahko domov nedostanem. Ale keď potichu ujdem, navždy sa pred nimi odpíšem. Povedal som si teda, nech sa stane, čo sa stať má. Keď som zavrel dvere toalety, parket bol plný, hostia sa hemžili, tancovali, ale keď ma zbadali, nastalo hrobové ticho. Keď som odchádzal, ľudia pri bare sa rozostúpili a utvorili koridor. Musel som prejsť popri stole pápayovcov, aj som videl ich opovržlivé pohľady, ale nepovedali ani slovo a nechali ma v pokoji opustiť lokál. Keby sa toto stalo bežnému obyvateľovi Dunajskej Stredy, neverím, že by odišiel po vlastných. Mal vtedy azda ešte nejaký rešpekt pred policajtmi? Dodnes si občas spomeniem na túto príhodu a uvažujem, prečo ma vtedy nechali odísť.“
(...)
NÁVRAT NA OSTROV POKOJA

V roku 1998 stála krajina pred politickými zmenami. Policajné vedenie sa po zmene vlády zmenilo na celoštátnej i regionálnej úrovni. Imrich Angyal sa stal prvým viceprezidentom pre kriminálnu políciu a aj na miesto riaditeľa dunajskostredského policajného riaditeľstva hľadali nového človeka.

Keď našli kandidáta, ktorý sa hodil na funkciu šéfa dunajskostredskej polície, Angyal sa spýtal Spišiaka, aký má na neho názor, keďže pozná pomery v meste. Kandidát však v krátkom čase oznámil, že si netrúfa byť riaditeľom v Dunajskej Strede. Ďalší ašpirant by bol funkciu prijal, ale keď sa za pár dní bližšie oboznámil so situáciou v Dunajskej Strede, z celej veci vycúval a povedal, že si to rozmyslel. Tretí kandidát taktiež prejavil ochotu, ale proti jeho osobe začali búrlivo protestovať samotní dunajskostredskí policajti, takže aj on vypadol z hry. Prišiel teda posledný, v poradí už štvrtý adept.

„Aj v súvislosti s ním sa ma opýtali na názor. Predchádzajúci kandidáti boli starší, ale tento štvrtý – aj keď podľa odslúžených rokov sme na tom boli rovnako – bol aj odo mňa mladší. Vtedy som začal uvažovať o tom, že v podstate by som tu mohol byť okresným riaditeľom aj ja. Šliapal som tu ulicu, po škole som bol právnik, viedol som vnútorný odbor, poznal som chod okresu. Mal som pocit, že sa na to miesto hodím, ale nikto mi ho neponúkol, stále chceli len to, aby som im radil. Nakoniec mi môj šéf, vedúci odboru ekonomickej kriminality oznámil, že hovoril s Angyalom a pýtal sa ho, prečo nevymenujú za okresného šéfa mňa, veď spĺňam všetky požiadavky. Napokon ma oslovili a ja som ponuku prijal.“

Keď kolegom policajtom oznámil, že sa s nimi lúči, lebo ide šéfovať do Dunajskej Stredy, mnohí ho odhovárali a hovorili mu, že svoju sekeru zatína do veľmi nebezpečného dreva. Rozprávali mu rôzne príbehy, napríklad že raz, keď prechádzali cez Dunajskú Stredu, osoby z podsvetia ich zablokovali dvoma autami a zastavili ich. Z dunajskostredských áut vyskákali muži so samopalmi a pýtali sa ich, kto sú a čo hľadajú v meste. Keď povedali, že sú vyšetrovatelia, pustili ich, ale na policajnej stanici prípad radšej ani nehlásili. Boli radi, že z toho vyviazli živí.

Spišiaka však neodstrašili vlastné skúsenosti ani hrôzostrašné príbehy kolegov. Chcel zmeniť atmosféru, ktorú v meste vytvorilo všemocné podsvetie. Prvého decembra 1998 sa stal riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede a ako 34‐ročný bol najmladším okresným šéfom v krajine. Pre istotu svojho bývalého šéfa požiadal, či by mu mohol šesť mesiacov podržať jeho dovtedajšiu pozíciu pre prípad, že by sa v Dunajskej Strede dostal do slepej uličky. Bol si istý, že v priebehu pol roka sa rozhodne, aký bude jeho ďalší osud. Okrem zadných dvierok boli už len dve možnosti. Buď nejakým spôsobom zúčtuje s podsvetím, alebo ho mafia zlikviduje. Takto sa vracal do Dunajskej Stredy.
(...)
BOHOVIA VÁS TU NEZACHRÁNIA

Bol štvrtok sedem hodín večer a očko z hotela Bihari signalizovalo sátorovcom, že v protiľahlej Fontáne sa pohodlne uvelebil Tibor Pápay s deviatimi svojimi mužmi a hrajú karty. Reštauráciu niekoľko týždňov pozorovali, ale nikdy sa tam nezišla ani len pätica z tvrdého jadra gangu, na ktorý si brúsili zuby. Teraz však bola pokope takmer celá svorka. Bolo jasné, že ak spustia akciu, konkurenčný klan nielenže príde o hlavu, ako plánovali pôvodne, ale bude takmer do nohy vykynožený.
Iste si boli vedomí, že v týchto končinách čosi podobné ešte nikto nikdy neurobil. V novodobých dejinách dovtedy hromadne vraždili len šialenci a teroristi. Najväčšia mafiánska vražda civilizovaného sveta, známa aj ako Krvavý Valentín v Chicagu, si vyžiadala sedem obetí na životoch. Tú si objednal ešte Al Capone pred vyše sedemdesiatimi rokmi. Sátorovci sa však iste nezaoberali tým, že píšu nové dejiny. Pred očami mali len dva ciele: prevziať mafiánske žezlo a všetok čierny biznis. Moc a peniaze. O iné sa nestarali.
(...)
V dunajskostredskej Fontáne na Hlavnej ulici zneli ohlušujúce salvy výstrelov z dvoch samopalov. Útočníci krátkymi dávkami pálili na desať mužov na dlážke, ktorí nemali šancu na prežitie. Trvalo to pár sekúnd a na poschodí nikto už ani nehlesol. Po výmene zásobníkov nasledovali už len rany istoty. O necelú minútu bolo po všetkom. Popravcovia zbehli po schodoch a spolu s tretím kolegom, ktorý držal v šachu hostí na prízemí, náhlivo zmizli. Naskákali do auta zaparkovaného pod smutnou vŕbou za reštauráciou a vyrazili do neznáma.
(...)
Dunajskostredský policajný šéf práve dorazil domov, keď sa dozvedel, aká hrôza sa deje v centre mesta.
Skôr než som zložil telefón, prebleslo mi mysľou, že pápayovci tam vnútri práve niekoho masakrujú. A že to je obrovský problém. Nezavreli sme ich a teraz popravia niekoho v centre mesta. Tak toto im už nesmie prejsť!“
(...)
Z bytu na sídlisku Sever sa Spišiak náhlivo zberal na miesto činu. Hneď ako zložil telefón, volal mu službukonajúci dôstojník, aby ho informoval o dianí. Cestou horúčkovito telefonoval a na miesto činu dorazil súčasne so záchrankou. Spolu vybiehali na poschodie reštaurácie, kde ich čakal hrôzostrašný pohľad. Mŕtvi ležali na podlahe jeden cez druhého a krv doslova tiekla potokom.
(...)
Policajný šéf osamel na poschodí a začal po jednom skúmať mŕtve telá, veď dovtedy nikto presne nevedel, koho vlastne atentátnici poslali na druhý svet. Obraz sa začal vyjasňovať, všetky obete boli členmi miestneho klanu. Policajný riaditeľ postupne prešiel až do rohu miestnosti, kde ležal vodca bandy Tibor Pápay. Spišiak si až vtedy uvedomil, že nezabíjali pápayovci, ale naopak, práve oni boli zmasakrovaní. Celou cestou na miesto činu uvažoval o tom, ako dolapia pápayovcov, ktorí zorganizovali v strede mesta krvavý kúpeľ. Keď Spišiak zistil skutkový stav, trochu sa upokojil, ale trvalo to len malú chvíľu, lebo hlavou mu stále prebleskovali pochybnosti, takže sa ho zmocňovalo sklamanie.
„Dofrasa, muselo sa to takto skončiť? Čo budeme robiť, keď teraz sú všetci mŕtvi? Mali sme ich pozatýkať a nebolo by sa to stalo... To bolo prvé, čo mi zišlo na um, je to smutné, ale mňa to ešte väčšmi znervózňovalo.“
(...)
„Keď som tam na poschodí bol medzi nimi, začali zvoniť ich ledabolo rozhádzané telefóny. Zazvonil jeden mobil, potom druhý a potom ostatné. Jeden, ktorý ležal neďaleko Pápayovho tela, som zodvihol. ,Tibor, ty si?‘ pýtal sa hlas po slovensky. Nie, odvetil som. ,Tak kde je Tibor?‘ položil znova otázku, na čo som povedal, že nie je tu a chcel som sa dozvedieť, kto volá. Ale to mi už neprezradil. Uplynulo maximálne pätnásť minút od streľby a z rôznych kútov republiky všetci volali týmto pár ľuďom, či žijú. Správa sa šírila veľmi rýchlo.“
(...)
Obrovské množstvo nábojníc na zemi bolo jasným signálom, že na dunajskostredský klan bolo vypálených niekoľ ko zásobníkov a hoci aj v bufete na náprotivnej strane ulice bolo prestrelené okno, väčšina zásahov bola presná. Takže vykonávateľ vraždy to nerobil prvý raz, nestrieľal naslepo v amoku, ale bol to profík. Spišiak nadobúdal presvedčenie, že to, čo vidí pri svojich nohách, je vyvrcholenie posledného dejstva mafiánskej vojny v Dunajskej Strede.
Vo vzduchu visela už len otázka, kto disponuje dostatočnou brutálnou silou na to, aby po masakre vtiahol do Dunajskej Stredy, poolamoval všetky zvyšné divoké výhonky pápayovského pôsobenia a prevzal riadenie podsvetia.., aktuality.sk

X X X

Vo Viedni demonštrovalo proti očkovaniu 20-tisíc ľudí

Na odpor voči očkovaniu vyzval aj líder opozičnej pravicovej Slobodnej strany Rakúska Herbert Kickl.
Na demonštráciu proti pandemickým opatreniam v rakúskej metropole Viedeň prišlo v sobotu na námestie Heldenplatz podľa odhadov polície približne 20 000 ľudí. Šéf opozičnej pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl vyzval na odpor voči povinnému očkovaniu proti koronavírusu, ktoré má v Rakúsku začať platiť od februára budúceho roku. Informovali o tom agentúry APA a DPA.

Plánovanú povinnú vakcináciu voči covidu, ako aj časovo neobmedzený lockdown pre neočkovaných nazval Kickl útokom na ľudskosť. „Táto vláda koná sadisticky,“ uviedol populistický politik pred svojimi prívržencami.
Na transparentoch či nálepkách protestujúcich stáli heslá ako „Nie nútenému očkovaniu“, „Ruky preč od našich detí“ či výzvy na odstúpenie vlády. Po prejavoch politikov z FPÖ sa začal v centre Viedne protestný pochod.

Vláda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a Zelených plánuje zaviesť povinné očkovanie obyvateľstva v rámci prevencie voči ďalším vlnám pandémie. Toto úsilie podporujú štyri z piatich parlamentných strán. Osobám, ktoré sa do stanoveného termínu nedajú zaočkovať, hrozia vysoké finančné sankcie.

V uplynulých týždňoch sa vo Viedni konali viaceré demonštrácie odporcov opatrení vlády zameraných na boj proti pandémii COVID-19. Minulý týždeň protestovalo v centre Viedne vyše 40 000 ľudí.

Na sobotu bolo v hlavnom meste Rakúska nahlásených 32 zhromaždení, pričom sedem z nich polícia zakázala. V nasadení je zhruba 1400 policajtov. Počas predošlých protestných podujatí došlo i k potýčkam s políciou, pričom viacerí príslušníci poriadkových síl utrpeli zranenia a zadržaní boli prevažne členovia pravicovo-extrémistickej scény, aktuality.sk

X X X

Británia a USA pred stretnutím ministrov G7 opäť varovali Rusko

Ministri zahraničných vecí hovorili o vážnych následkoch v prípade, že Rusko napadne Ukrajinu.
Predstavitelia Británie a Spojených štátov pred stretnutím ministrov zahraničných vecí krajín G7 v britskom Liverpoole spoločne varovali Kremeľ pred vážnymi následkami, ak by ruské vojská napadli Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová a jej americký rezortný kolega Antony Blinken sa navyše počas spoločných rozhovorov pred oficiálnym začiatkom summitu G7 zaviazali podporovať Ukrajinu, uviedol v sobotu hovorca britského rezortu diplomacie.

Hlavnou témou stretnutí v Liverpoole bude zhromažďovanie ruských vojakov neďaleko ukrajinských hraníc, ministri však budú rokovať aj o Číne, jadrovom programe Iránu či vojenskej vláde v Mjanmarsku.
„Musíme sa rázne spojiť a spoločne sa postaviť agresorom, ktorí sa snažia obmedziť slobodu a demokraciu,“ povedala Trussová na úvod rokovaní. „Aby sme to dosiahli, musíme hovoriť jednotným hlasov. Musíme po celom svete rozšíriť naše ekonomické a bezpečnostné postavenie,“ dodala.

Zhromažďovanie vojakov
V priebehu nedele sa ku krajinám G7 po prvý raz pridajú aj ministri členov Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) na rozhovory o proticovidových vakcínach, finančných záležitostiach i rodovej rovnosti.
Británia ba summit tiež pozvala predstaviteľov Južnej Kórey, Austrálie, Juhoafrickej republiky a Indie, pričom mnohí sa zúčastnia prostredníctvom videospojenia, približuje agentúra AFP.

Spojené štáty už niekoľko týždňov obviňujú Rusko zo zhromažďovania vojakov v blízkosti hranice s Ukrajinou. Na Západe preto silnejú obavy z prípadného vpádu Ruska.
Rusko tieto tvrdenia odmieta a obviňuje Ukrajinu, že presunula vyše 120 000 vojakov smerom k východnej ukrajinskej oblasti Donbas, kde od roku 2014 bojujú o jej ovládnutie proruskí separatisti, aktuality.sk

X X X

Majitelia reštaurácií hrozia masovým otváraním. Krachujeme, hovoria

Zamestnanci gastro sektora v Žiline sa pridávajú k Tatrancom a Liptákom. Ak politici nesplnia ich podmienky, pôjdu protestovať pred úrad vlády.
Neprekáža im mať zatvorené, ale chcú byť adekvátne odškodnení. Majitelia, dodávatelia, či zamestnanci gastro sektora tvrdia, že kvôli opatreniam pre Covid-19 a zle nastavenej pomoci už dva roky krachujú. Vládu žiadajú, aby mohli pracovať aspoň pre klientov v režime OP, inak hrozia masovým otváraním.

Diskriminácia
„Žiadame jasné pravidlá bez diskriminácie, teraz sme diskriminovaní, všetko ostatné je otvorené, my sme zatvorení bez adekvátneho odškodnenia,” žiadali dnes (11. 12.) pracovníci gastro sektora v Žiline.
Medzi nimi aj šéfkuchár Zdenko Kramarčík z Kaštieľa Chateau Gbeľany: „Opatreniami nám vláda siaha na naše remeslo, ktoré vykonávame s láskou. Ekonomicky trpíme a prenášame to aj do našich rodín.”

Žilinské reštaurácie, ale aj zástupcovia dodávateľov sa pridali k požiadavkám hotelierov z Tatier či Liptova. Chcú otvoriť pre očkovaných a prekonaných od 18. decembra všetky prevádzky vrátane reštaurácií a wellness, okamžite navýšiť podporu pre cestovný ruch z 10 na 20 percent z poklesu tržieb, obnoviť schému prvej pomoci plus od novembra a znížiť DPH na 10 percent pre gastro segment od 1. apríla budúceho roka.

Podľa zamestnancov reštaurácií Slovensko prichádza o schopných ľudí v tomto segmente a tí, ktorí ostali, prišli úspory aj o životnú energiu. Okrem protipandemických opatrení majú obavy zo zdražovania energií, stupňujú sa im náklady na tovar aj mzdy.
Už sa nevrátia
Podľa Viktora Gelieňa zo žilinskej pizzerie Pellegrino sa postupne zmenil aj prístup zákazníkov, ktorí vo väčšej miere pracujú z domu, čo mestské prevádzky pociťujú: „Stáť v provizórnom výdajnom okne kvalitnej prevádzky a čakať, kým si niekto vezme kávu so sebou či koláč do vrecka, je pod dôstojnosť nielen pre podnikateľov, ale aj pre zamestnancov a zákazníkov,” hovorí.

Dodáva, že okienkový predaj funguje len na niektorých miestach v meste, ale okrajové prevádzky na sídliskách či dedinách sú v úzadí. Úmerne tomu sa vyvíja aj stav personálu v gastre.
„Je to horšie, než sme predpokladali. Už v lete bol obrovský problém zohnať čašníka, barmana, ale aj kuchára. Pôsobil som osem rokov ako kuchár, mal som mnoho kontaktov na svojich bývalých kolegov. Keď som ich oslovoval s tým, že hľadám pomoc, odpovedali mi, že pracujú v automobilke či na stavbe, prípadne v zahraničí. Všetci sa utiahli do sektorov, v ktorých nie sú až tak ohrození ako v gastre.”

Gelieň si myslí, že z odídencov sa nevráti nikto, aj keď už reštaurácie nebude ohrozovať koronavírus. „V gastre niekedy pracujeme od dvanásť do šestnásť hodín, títo ľudia už majú iné podmienky, v automobilke si odpracujú osem hodín bez psychického stresu. Tých, čo ostávame, je nás čím ďalej, tým menej.”
Ak sa situácia pre prevádzky nezlepší do 16. decembra, nátlakové kroky na vládu budú stupňovať a do Vianoc prídu na protest priamo pred Úrad vlády v Bratislave, aktuality.sk

X X x

Polícia zaistila pri Poltári 80 litrov čírej tekutiny po tom, čo našli v tele mŕtveho muža metylalkohol

Polícia zaistila neznámu číru tekutinu v obci Ozdín pri Poltári.
Viac ako 80 litrov čírej tekutiny zatiaľ neznámeho pôvodu zaistili policajti v piatok (10. 12.) pri domovej prehliadke v obci Ozdín v okrese Poltár. V dome našli tiež zariadenie na výrobu liehu.

„Polícia zasiahla v dome po tom, ako ju súdny lekár informoval, že pri pitve 44-ročného muža z tejto obce, ktorého telo našli v stredu (8. 12.) bez známok života, zistil prítomnosť metylalkoholu. Ide o látku, ktorej užitie spôsobuje vážne zdravotné komplikácie, ktoré môžu mať až fatálne následky,“ informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Petra Kováčiková.

Zaistenú látku polícia poslala na expertízne skúmanie. „Po identifikácii pôvodu budú kriminalisti naďalej vykonávať ďalšie intenzívne pátranie s použitím všetkých zákonných prostriedkov,“ uviedla ďalej Kováčiková.
Vyšetrovateľ v Lučenci začal trestné stíhanie pre prečin usmrtenia a taktiež pre trestný čin nedovolenej výroby liehu, tabaku a tabakových výrobkov.