Delegácia na čele s predsedníčkou európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou je i slovenský premiér Eduard Heger a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, dorazila na Ukrajinu. Na sociálnej sieti o tom v piatok informoval predseda slovenskej vlády. „S Ursulou von der Leyenovou som už pricestoval na Ukrajinu. Na stretnutie s (ukrajinským) prezidentom Volodymyrom Zelenským a predsedom vlády Denysom Šmyhalom prichádzam s konkrétnym návrhom pomoci pre Ukrajinu,“ napísal Heger na Facebooku.

Slovenský premiér ďalej špecifikoval, že konkrétny návrh pomoci sa má týkať získania perspektívy v súvislosti so vstupom Ukrajiny do Európskej únie, ako i možností prepravy obilnín do sveta, „keďže Ukrajina je jedným z najväčších exportérov a prístavy jej zablokovalo Rusko“. Heger plánuje okrem toho navrhnúť i zvýšenie využívania slovenského centra humanitárnej pomoci.

Delegácia na čele s predsedníčkou Európskej komisie odcestovala na Ukrajinu vlakom v noci na piatok z poľského mesta Przemyśl, ktoré sa nachádza iba 13 kilometrov od ukrajinskej hranice. „Teším sa na Ukrajinu,“ napísala von der Leyenová v príspevku na sociálnej sieti Twitter, kde zverejnila i fotografiu, na ktorej kráča vedľa vlaku a po jej boku stojí i premiér Heger. /agentury.sk

X X X

Rusko zaútočilo na železničnú stanicu. V Kramatorsku hlásia desiatky mŕtvych

Ruské okupačné jednotky podnikli raketový útok na železničnú stanicu v Kramatorsku, v Doneckej oblasti, na útok použili dve rakety Točka U s kazetovým projektilom. Na sociálnej sieti to oznámil šéf vojenskej správy Donecka Pavlo Kyrylenko, podľa ktorého o život prišlo prinajmenšom 39 ľudí.

„Polícia a záchranári pôsobiaci na mieste hlásia desiatky mŕtvych a zranených ľudí,“ napísal Kyrylenko.
Podľa Kyrylenka sa v čase útoku na stanici nachádzali tisíce ľudí, keďže už niekoľko dní pokračuje hromadná evakuácia obyvateľov Doneckej oblasti do bezpečnejších oblastí krajiny. Rusko totiž pripravuje masívnu ofenzívu na východe Ukrajiny s cieľom zmocniť sa celého Donbasu.

Šéf predstavenstva ukrajinských štátnych železníc Olexandr Kamylyn v Telegrame uviedol,že podľa operačných údajov zomrelo viac ako 30 ľudí a viac ako sto utrpelo zranenia. Kyrylenko neskôr spresnil, že podľa stavu o 13. hodine miestneho času, na poludnie stredoeurópskeho, počet obetí na životoch dosiahol už 39, ďalších 87 je zranených.
O život prišli prinajmenšom štyri deti. Fotografie fragmentu jednej z rakiet, ktoré dopadli na stanicu v Kramatorsku, boli zverejnené na sociálnych sieťach. Na rakete je možné vidieť nápis „ZA DETI“.

„Rusi sa zámerne snažia narušiť evakuáciu civilistov, aby sa nimi kryli. Životy ľudí sú pre nich len predmetom vyjednávania a nástrojom na dosiahnutie svojho cynického cieľa,“ napísal Kyrylenko.
Ukrajinské železnice vo štvrtok informovali, že v danom regióne, kde sa nachádza Krematorsk, boli zablokované tri vlaky po vzdušnom nálete na železničnú trať. Za posledné dni evakuačné vlaky z Kramatorska a okolia dopravili na západ Ukrajiny viac ako 170-tisíc ľudí.

„Dobre vedeli, kam mieria a čo chcú: chcú zničiť všetko ukrajinské,“ napísal Kyrylenko. „Chcú zasiať paniku a strach,“ dodal.
„Okupanti vedeli, že útočia na civilistov,“ zdôraznil na Facebooku poradca šéfa prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč.
Rakety Točka-U sú vybavené vysoko výbušnou črepinovou a kazetovou muníciou. Jeden typ použitých hlavíc dokáže rozsiať asi 14 500 črepín na ploche dvoch až troch hektárov.

"Takýmto útokom predchádza dôkladný dodatočný prieskum cieľa, prinajmenšom bezpilotnými lietadlami, a navádzačmi na zemi – raketa je príliš drahá a organizovať takéto útoky je príliš ťažké a riskantné. Dokonale videli, že zasahujú civilistov, skoro ráno, že na stanici boli v tom čase tisíce ľudí, ktorí sa snažili evakuovať, rodiny, deti, starí ľudia,“ rozhorčil sa Arestovyč.

Na snímke, ktorú zverejnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ležia mŕtve telá na zemi po ruskom raketovom útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk. 8.4.2022
Kramatorsk sa nachádza na severe Doneckej oblasti, neďaleko mesta Sloviansk.
Ruské ministerstvo obrany obrany poprelo, že za útok boli zodpovedné ruské jednotky, a naznačilo, že Ukrajina napadla vlastných obyvateľov. „Všetky vyhlásenia, ktoré vydali predstavitelia nacionalistického režimu v Kyjeve o raketovom útoku, ktorý údajne spáchalo 8. apríla na železničnú stanicu v Kramatorsku Rusko, sú provokáciou a klamstvom,“ uviedol ruský rezort obrany s tým, že ruská armáda neplánovala 8. apríla žiadne ostreľovanie Kramatorska.

Podľa ruského ministerstva typ rakiet, ktoré dopadli na stanicu, používa iba ukrajinská armáda. „Zdôrazňujeme, že taktické rakety Točka-U, ktorej fragmenty sa našli v blízkosti železničnej stanice v Kramatorsku, používajú iba ukrajinské sily,“ dodalo ruské ministerstvo obrany. V skutočnosti podľa Kyjeva raketami Točka-U disponujú aj ozbrojené sily samozvaných donbaských republík.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorý je spoločne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a slovenským premiérom Eduardom Hegerom na Ukrajine, pripísal útok Rusom a rázne ho odsúdil: „Je to ďalší pokus o uzavretie únikových ciest pre tých, ktorí utekajú pred touto nevyprovokanou vojnou,“ napísal Borrell na sociálnej sieti. Útok na stanicu v Kramatorsku odsúdila aj šéfka britskej diplomacie Liz Trussová. „Cieliť na civilistov je vojnový zločin,“ pripomenula./agentury/

X X X

Recidivista si objednal taxík, zmlátil taxikára a ukradol mu auto

Zo zločinu lúpeže je obvinený muž, ktorý na ceste z Hurbanova do Komárna napadol taxikára a ukradol mu auto. Osemkrát trestaný recidivista bol podľa polície hneď po vypátraní vzatý do väzby.
K napadnutiu taxikára došlo potom, ako ho klient požiadal, aby zastavil, pretože potrebuje ísť na toaletu. „Keď auto spomalilo, 29-ročný muž udrel vodiča taxíka päsťou do oka a povedal mu, aby z auta vystúpil. Taxikár pripútaný bezpečnostným pásom hneď z auta nedokázal vystúpiť, preto ho páchateľ začal ťahať za vlasy a trikrát ho udrel päsťou do hlavy. Následne sa taxikárovi podarilo odpútať a z vozidla vystúpiť,“ informovala polícia.

Páchateľ hneď nastúpil do taxíka a odišiel smerom na obec Chotín. Tam auto s defektom a poškodeným plynovým pedálom odstavil pred železničným priecestím. Privolaní policajti neskôr zistili, že sa nachádza v Dunajskej Strede. „Využili zákonný inštitút vstupu do obydlia a podozrivého muža zadržali,“ doplnila polícia./agentury/

X X X

Tesne pred prístátim v Paríži prestal boeing poslúchať svojich pilotov

V utorok museli piloti lietadla spoločnosti Air France smerujúceho z New Yorku prerušiť pristávanie. Lietadlo nereagovalo na pilotove príkazy.
Tesne pred pristátím na hlavnom parížskom letisku Charlesa de Gaulla piloti 17-ročného Boeingu 777–300 stratili kontrolu nad strojom. Stalo sa tak pravdepodobne pri preberaní lietadla od autopilota, ktorý ich pomocou systému ILS navigoval na priblíženie ku dráhe. „Pristávanie sme zrušili pre problém s riadením, lietadlo nereagovalo,“ objasnil situáciu pilot dispečerovi tesne po incidente.

Na snímke z radaru od spoločnosti Flightradar24 je vidno, ako lietadlo len 350 metrov nad zemou vybočilo z plánovanej trasy. Nakoniec sa však autopilot rozhodol riadenie odovzdať človeku a lietadlo v poriadku pristálo. Len to trvalo o dvadsať minút dlhšie.

Lietadlo len 350 metrov nad zemou vybočilo z plánovanej trasy.
Pilotom sa podarilo prebrať kontrolu nad lietadlom a nasledovala tzv. go-around procedúra. Tá sa používa v prípadoch, ak sa lietadlu nepodarí pristáť na prvý pokus, najčastejšie kvôli veterným podmienkam.
Z nahrávky je zrejmé, že lietadlo zlyhalo ešte počas príprav na pristávanie. Piloti totiž na chvíľu stratili aj kontakt s vežou počas toho, ako im letecký dispečer potvrdzoval povolenie pristáť.

Lietadlo musí až do vyšetrenia ostať na zemi
Vyšetrovatelia z francúzskeho úradu pre civilné letectvo už začali analyzovať dáta z lietadla. To je zatiaľ uzemnené, nedostane sa do vzduchu skôr, ako sa celá situácia vysvetlí. Spoločnosť Boeing odmietla situáciu komentovať./agentury/

X X X

Scholz: Nemecko bude potrebovať na zákaz ruského uhlia celé prechodné obdobie

Nemecko bude potrebovať celé prechodné obdobie na implementáciu zákazu dovozu uhlia z Ruskej federácie, ktorý schválila Európska únia.
Povedal to nemecký kancelár Olaf Scholz. Znamená to, že Nemecko bude s veľkou pravdepodobnosťou dovážať ruské uhlie ešte štyri mesiace, ktoré boli na prechodné obdobie stanovené. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Európska únia sa vo štvrtok dohodla na piatom balíku sankcií voči Rusku, ktorých súčasťou je aj zákaz dovozu ruského uhlia. V súvislosti s týmto krokom stanovila 120-dňové prechodné obdobie, aby štáty mali čas na hľadanie alternatívnych dodávok.

„Budeme potrebovať celé toto obdobie,“ povedal Scholz na tlačovej konferencii po stretnutí s predstaviteľmi 16 nemeckých spolkových krajín. „Ak to bude rýchlejšie (nájdenie alternatívnych dodávateľov), bude to fajn. Budeme však potrebovať nejaký čas a ten budú potrebovať aj podniky, aj keď tie už skôr začali nových dodávateľov hľadať,“ dodal kancelár.

Pre nemeckú ekonomiku sú dodávky uhlia kľúčové. Už začiatkom týždňa nemecké ministerstvo hospodárstva varovalo, že v prípade okamžitého ukončenia dovozu uhlia z Ruska by krajina pravdepodobne musela odstaviť niektoré z elektrární. „Okamžitý zákaz na dovoz tejto suroviny z Ruska by spôsobil, že Nemecko by „v priebehu pár týždňov“ začalo mať problémy so zásobovaním uhlím, aktuality.sk

X X X

Drony aj tisíce nových vojakov. Vláda plánuje posilniť slovenskú obranu stovkami miliónov eur

Prioritou je ochrániť nebo, hovorí generál Macko.
Vojna na Ukrajine naplno ukázala medzery v slovenskej obrane. Bez spojencov by sme mali veľký problém ubrániť sa agresorovi. Rezort obrany vedený Jaroslavom Naďom z OĽaNO preto sľubuje, že do našej armády potečie viac peňazí. Pribudnúť by mohli drony aj tisíce nových vojakov.

Viac peňazí by mal rezort pocítiť už v budúcom roku. „Zámerom ministerstva obrany je dosiahnuť v roku 2023 výdavky na úrovni 2,1 % HDP,“ povedala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková. Podľa prepočtov by to malo byť približne 2,4 miliardy eur. Pôvodne štát plánoval v roku 2023 poslať rezortu obrany 1,8 percenta hrubého domáceho produktu, teda 2,05 miliardy eur.

Nové investície

Je však otázne, čo z týchto plánov bude. Štátnu pokladnicu má na starosti ministerstvo financií, ktoré vedie predseda OĽaNO Igor Matovič. To dnes potenciálne navyšovanie peňazí do armády nekomentuje a s otázkami nás odkázalo na rezort obrany.

Pôvodné plány na výdavky na obranu podľa rozpočtu verejnej správy z roku 2021:
Výdavky na obranu podľa rozpočtu 2021Zdroj: FB Miloš B.
Slovensko roky investovalo do armády len v obmedzenej miere. V poslednej dobe však prišla zmena a štát sa pustil do viacerých veľkých nákupov.

Armáda tak získala americké stíhačky F-16 (1,9 miliardy), húfnice Zuzana 2 (175 miliónov) a izraelské radary (148 miliónov).
Tento rok má armáda na rozvoj vyčlenených 638 miliónov eur, čo je zhruba o 100 miliónov viac ako vlani.
Ďalšie nákupy
Nákupov však bude viac. Rezort obrany sa teraz zameria na modernizáciu pozemných síl. Prioritou je nákup nových osemkolesových (447 miliónov) a pásových bojových vozidiel (1,7 miliardy).
Vojna na Ukrajine však motivovala našich vojakov uvažovať aj nad bezpilotnými lietadlami. „Záujmom rezortu obrany je zaviesť do výzbroje ozbrojených síl aj drony. Táto zmena súvisí s poznatkami z priebehu vojny na Ukrajine, v ktorej útočné bezpilotné prostriedky zohrali dôležitú úlohu v boji proti obrneným vozidlám a tankom Ruskej federácie,“ hovorí Kovaľ Kakaščíková.

Ďalším dôležitým projektom bude rozvoj prostriedkov elektronického boja a kybernetických operácií. K tomu pribudne aj obmena ručných zbraní, cvičných lietadiel a protivzdušnej obrany, dodáva ministerstvo obrany.

Protivzdušná obrana
Práve protivzdušná obrana sa stala témou posledných týždňov. Na Slovensku máme protilietadlový systém zo sovietskej éry S-300. O jeho dodanie nás požiadali Ukrajinci, no minister obrany Jaroslav Naď im odkázal, že kým nebude mať Slovensko zabezpečenú ochranu svojho neba, systému sa vzdať nemôžeme. Dočasne nám pomohli partneri z Nemecka a Holandska, ktorí sem priviezli tri batérie amerického systému Patriot. Každý z nich stojí asi miliardu eur.
Po počiatočnom odmietaní však dnes (8.4.) premiér Eduard Heger cestou do Kyjeva oznámil, že Slovensko daruje S-300 Ukrajine. Kompenzáciou by mal byť dodatočný systém protivzdušnej obrany od spojencov.

Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára by však zmodernizovanie našej protivzdušnej obrany mohlo byť omnoho lacnejšie. „Ak by sme chceli napríklad nahradiť 4 batérie Kubov a jednu batériu S-300, tak úvodná investícia by bola asi 1,2 miliardy eur,“ tvrdí Bednár.

Macko: Budeme potrebovať miliardy
Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka (Občianski demokrati Slovenska) Slovensko potrebuje okrem protivzdušnej obrany a modernizácie pozemných síl aj analýzu perspektívnych vojenských systémov a určenie priority v poradí nákupov vojenskej techniky.

„Budeme potrebovať vzdušnú obranu krátkeho, stredného a veľkého dosahu. Nemusí to byť len Patriot,“ hovorí Macko. Ďalej by ozbrojené sily potrebovali pásové vozidlá, tanky, protitankové systémy a výzbroj pre menšie skupiny vojakov. Macko je toho názoru, že nákup vojenskej techniky bude otázkou miliárd a mal by trvať päť až šesť rokov. Prioritne si však Slovensko potrebuje chrániť nebo, a preto je nákup techniky pre vzdušnú obranu dôležité zrealizovať čo najskôr.
Komplexný rozvoj slovenskej armády ministerstvo obrany spracovalo v Dlhodobom pláne rozvoja rezortu obrany do roku 2035, ktorý sa aktuálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Tam ho minister Naď predložil 18. februára, teda necelý týždeň pred napadnutím Ukrajiny Ruskom.

Tisíce nových vojakov
Vedenie rezortu teraz aktuálne zisťuje, či ho pod vplyvom ruskej agresie nebude musieť meniť. „Momentálne analyzujeme, ako a či je potrebné plán vzhľadom na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine upraviť,“ hovorí Kovaľ Kakaščíková.
Jeho súčasťou bude aj navýšenie počtu vojakov do roku 2035. Dnes slúži v ozbrojených silách zhruba 14-tisíc príslušníkov. Dlhodobý plán rozvoja rezortu „hovorí o náraste počtu profesionálnych vojakov na 16-tisíc v roku 2024, 18-tisíc v roku 2026 a 22-tisíc v roku 2035. Len pre informáciu čitateľa, v roku 1993 sme mali vyše 40-tisíc vojakov a vojačiek,“ napísal v komentári pre Aktuality.sk Naď.

Minister obrany našiel podporu na navýšenie výdavkov do obrany aj medzi koaličnými stranami. Tak SaS, ako aj strana Za ľudí stoja za tým, aby sme do armády investovali aspoň dve percentá HDP.
Zdržanlivý postoj zaujala len Sme rodina, ktorá chce o otázkach obrany ešte rokovať s koaličnými partnermi.
„Kľúčové pre Slovensko je pokračovať v masívnej modernizácii ozbrojených síl a dobiehať nezodpovedný prístup predchádzajúcich vlád Smeru a SNS. Zároveň musí byť modernizácia maximálne transparentná a výhodná pre potreby SR,“ uviedol tímlíder SaS pre obranu Michal Hlatký.

Za Ľudí tvrdí, že by sa ozbrojené sily mali zbaviť sovietskej techniky a investovať do zmysluplných projektov. Vojaci by mali mať podľa strany nielen modernejšie zbrane, ale aj komunikačné prostriedky. „Slovensko sa vlastnými silami neubráni, jedinou garanciou našej suverenity je kolektívna obrana v rámci NATO,“ hovorí ekonomický expert strany Za ľudí Tomáš Meravý. Poslanecký klub OĽaNO sa k otázkam do uzávierky nevyjadril, aktuality.sk

X X X

Firma z Počiatkovho škandálu zarába za ministra Doležala stále viac

Kým Slovensko čaká na nový mýtny systém, kauza spojená s tým súčasným stále nie je uzavretá a firma poskytujúca platby kartami zarába viac ako kedykoľvek predtým.
Hoci je nová vláda pri moci už dva roky, dodnes nevyriešila vážnu kauzu, ktorú z opozičných lavíc kritizovala viac ako jedno desaťročie.

Exminister dopravyJán Počiatek pred 12 rokmi uzavrel zmluvu s firmou Paywell, ktorá mala zinkasovať 130 miliónov eur za sprostredkovanie platieb palivovými kartami za mýtny systém. Okamžite sa za to ocitol pod paľbou tvrdých reakcií.
Tak napríklad dnešný štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek uvádzal, že „porovnateľný systém ponúkajú aj banky, ktoré si za každú platbu kartou inkasujú 0,75 % – 1,7 % z realizovanej platby“, kým Paywell si účtuje 6,15 %, teda štvor- až osemnásobok tejto sumy.

Do kauzy sa vložil aj jeho aktuálny nadriadený, teda minister financií Igor Matovič. Spolu s Danielom Lipšicom vtedy navrhovali, aby hlavný dodávateľ mýta – firma Skytoll – odvádzal osobitný odvod do štátnej kasy.
Počiatek pre kauzu čelil v parlamente odvolávaniu, o funkciu však neprišiel. No a firme Paywellstúpajú tržby a mnohonásobne rastie zisk za túto službu pre štát.

Karty má v rukách NDS
Mnohé predražené služby pre štát zostávajú na pôvodných sumách často preto, že druhá strana nie je ochotná znížiť ceny dlhodobých kontraktov či rokovať o podmienkach – zmluvy totiž zvyčajne dávajú ministerstvám veľmi malý manévrovací priestor. To však nie je prípad zmluvy s Paywellom. Tú môže Národná diaľničná spoločnosť kedykoľvek zrušiť bez udania dôvodu so 6-mesačnou výpovednou lehotou.
Ani po 25 mesiacoch od nástupu vlády však túto klauzulu štát nevyužil – či už na zrušenie zmluvy, alebo vyjednanie výhodnejších cenových podmienok.

„Očakávam, že NDS začne výber nového dodávateľa týchto platobných služieb čo najskôr,“ vyjadrila sa začiatkom roka 2021 Veronika Remišová, ktorá tender z opozície tiež kritizovala.
Ministerstvo dopravy však očakávania koaličnej partnerky nenaplnilo.

Medičasom sa zmenilo aj vedenie diaľničiarov zodpovedajúcich za zmluvu, pred dvoma mesiacmi minister Doležal odvolal predsedu predstavenstva Juraja Tlapu na vlastnú žiadosť. NDS pod jeho vedením naďalej čelila problémom s plánovaním projektov vrátane chýbajúcej križovatky na bratislavskom obchvate.

„Treba sa opýtať ministerstva dopravy, prečo nebola táto zmluva doteraz zrušená,“ uviedol na margo kontroverznej zmluvy minister financií Igor Matovič. Podľa ministerstva dopravy zmluvu nie je možné len tak vypovedať. „Tvorí takmer neoddeliteľnú súčasť služby výberu mýta – zastavilo by to platby palivovými kartami,“ uviedol hovorca ministerstva Ivan Rudolf.
Diaľničiari si nerobia nádeje ani na úpravu ceny. „Vyčerpali sme všetky zákonné možnosti na prípadné zníženie,“ uviedla ich hovorkyňa Eva Žgravčáková.

Zarába ako nikdy
Firme Paywell, ktorá zastrešuje platby za mýto cez palivové karty, už od jej vzniku neustále stúpajú tržby. Jej ťažiskovou činnosťou je pritom práve táto zmluva s Národnou diaľničnou spoločnosťou, spadajúcej pod rezort dopravy Andreja Doležala.

Kým v roku 2019 boli tržby Paywellu 12,5 milióna eur, aktuálne sa jej ročné tržby už vyšplhali na 15,2 milióna eur. Na tomto výsledku má podiel aj stúpajúci počet transakcií palivovými kartami.
Ešte významnejšie rastie tejto firme zisk, ktorý bol v roku 2019 necelých 140-tisíc eur, v roku 2020 už bol na úrovni dvoch miliónov eur a za rok 2021 sa vyšplhal až na 3,5 milióna eur.
Stúpajúci zisk spoločnosti PaywellZdroj: transparex.sk

Schránky blízko J&T
Paywell mal v čase Počiatkovho tendra majiteľa na cyperskej adrese známej ako korporátna adresa firiem skupiny J&T. Dodnes má firma väzby na expartnera J&T Maria Hoffmanna, pre ktorého firmu ako manažér v minulosti pracoval jej dnešný oficiálny majiteľ Petr Sucharda.

Hoffmann dlhodobo prepojenia s Paywellom odmieta a k vlastníctvu sa prihlasuje Sucharda.
„Už skôr som niekoľkokrát potvrdil, že spoločnosť Paywell vlastním, a to sám, s nikým iným. A rovnako ako moje ostatné podnikateľské aktivity aj Paywell podniká úplne korektne,“ uviedol Sucharda, aktuality.sk

X X X

Prezidentka vyzýva vládu na adresnú pomoc ľuďom najdotknutejším zdražovaním

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyzýva vládu na adresnú finančnú pomoc ľuďom najdotknutejším zdražovaním.
Hovorí napríklad o príspevku na bývanie, ale aj ďalších systémových krokoch, akými sú napríklad valorizácia dávok v hmotnej núdzi s ohľadom na rast cien pre najchudobnejších ľudí.

„Je potrebné, aby vláda konala rýchlo, koncepčne a s dostatočnými zdrojmi, aby občania mali istotu, že štát na nikoho nezabúda,“ zdôraznila na sociálnej sieti. Na budúci týždeň sa chce k téme zdražovania stretnúť so zástupcami Únie miest Slovenska (ÚMS). Ako zdôvodnila, primátori a starostovia sú najbližšie ľuďom a najviac poznajú problémy svojich obyvateľov.
Čaputová poukázala na skúsenosti ÚMS, podľa ktorých sa obyvatelia častejšie obracajú na obecné úrady s prosbami o pomoc, s obavami o stratu domova alebo neschopnosťou hradiť svoje bežné výdavky. Únia rovnako žiada adresnú finančnú pomoc najohrozenejším obyvateľom, ktorá pomôže kompenzovať zvýšené životné náklady v dôsledku zdražovania.

„Priamou a pravidelnou dávkou pre takéto situácie je v iných krajinách Európskej únie tzv. príspevok na bývanie, ktorý zohľadňuje zvýšené životné náklady domácnosti v pomere k nákladom na bývanie. Takýto príspevok, samozrejme, môžu ľudia využiť na úhradu akýchkoľvek životných nákladov podľa svojich potrieb, nielen na náklady spojené s bývaním,“ načrtla hlava štátu. Namieste je podľa nej diskusia aj o ďalších systémových krokoch.

Prezidentka upozornila, že zdražovanie pocítia najmä samoživitelia, viacdetné rodiny alebo osamelo žijúci dôchodcovia. Štvorčlenná rodina zaplatí podľa nej mesačne v priemere o 50 eur viac za jedlo a energie oproti roku 2021. Doplnila, že 20 percent najchudobnejších domácností už teraz dve tretiny svojho príjmu míňa len na jedlo a bývanie, aktuality.sk

X X X

Minister Naď: Darovaný systém S-300 nahradí Patriot, štvrtá batéria príde budúci týždeň

Systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine, nahradí štvrtá batéria systému Patriot.
Doraziť má v priebehu budúceho týždňa, poskytnú ju americkí spojenci. Doplní tak dve batérie systému Patriot od Nemcov a jednu od Holanďanov. Všetky batérie postupne rozmiestnia tak, aby pokryli územie Slovenska a budú tu dovtedy, kým to bude potrebné. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval na sociálnej sieti.

„Štyri batérie špičkového systému Patriot v najmodernejšej verzii PAC 3 poskytujú neporovnateľne vyšší obranný potenciál ako jeden nemodernizovaný systém S-300 z roku 1987. Ide teda o jednoznačné posilnenie obrany Slovenska,“ deklaroval Naď na sociálnej sieti. Poukázal na minimálne možnosti servisovania a končiacu technickú životnosť S-300.

Darovanie systému podľa Naďa neznamená, že Slovenská republika sa stala súčasťou ozbrojeného konfliktu na Ukrajine. Minister zopakoval, že Ukrajina má plné právo dostávať takúto podporu v zmysle článku 51 Charty OSN, ktorá hovorí o pomoci pri výkone sebaobrany. Hovorí o zodpovednom rozhodnutí, ktorým Slovensko podporuje mier, slobodu a ochranu ľudských práv. Pomocou obranných prvkov, ako je systém S-300, sa podľa Naďa zachránia stovky ľudských životov, aktuality.sk

X X X

Súd vymeral mafiánovi Adamčovi za staré kauzy 25 rokov, prokurátor navrhol doživotie

Súd rozhodol o treste pre niekdajšieho bossa zemplínskeho podsvetia Branislava Adamča.
Špecializovaný trestný súd sa dnes v Banskej Bystrici zaoberal starými kauzami niekdajšieho bossa zemplínskeho podsvetia Branislava Adamča.
Za skutky, za ktoré ho už v minulosti uznali vinným, no o treste musel súd rozhodovať znova, mu trojčlenný senát s predsedajúcim Jánom Giertlim vymeral 25 rokov odňatia slobody.
Rozsudok nie je právoplatný. Odvolal sa prokurátor, ktorý mu navrhoval doživotie, aj samotný Adamčo. Ten tvrdí, že je nevinný.

Prečo súd rozhodoval znova?
Mafián z východu bol pôvodne odsúdený na súhrnný trest doživotia za viaceré kriminálne činy. Vlani sa mu však podarilo dosiahnuť obnovu konania v jednej z káuz, konkrétne v prípade vraždy banskobystrického podnikateľa Mariána Karcela, ktorý svedčil proti Mikulášovi Černákovi.

Adamčo tvrdil, že Karcela v júni 2000 nezabil a že celý proces a aj jeho odsúdenie za túto konkrétnu vraždu stálo iba na výpovedi kajúcnika Michala Moravčíka. Za tento čin súd pôvodne vymeral Adamčovi pätnásť rokov.
Krajský súd v Banskej Bystrici v tejto kauze povolil obnovu konania vlani v júni, jeho rozhodnutie následne potvrdil aj Najvyšší súd SR.

Už predtým Európsky súd pre ľudské práva uznal Adamčovu výhradu, že prokurátor nemal uzavrieť prípad černákovca Moravčíka pred tým, ako bude na súde ukončený prípad Adamča. Práve Moravčík sa priznal, ako mal Adamča doviezť na miesto činu a celá kauza napokon stála na svedectve tohto kajúcnika.
Keďže Adamčo bol odsúdený na súhrnný doživotný trest aj za iné skutky, rozhodnutie o novom procese v jednom z prípadov má vplyv aj na ostatné, ktoré boli v rozsudku z roku 2009 zahrnuté.

Súd dnes nerozhodoval o vine Adamča, iba o tom, aký trest by mal mafián z východu za ostávajúce trestné činy dostať.
Okrem vraždy Karcela ho súdy v minulých rokoch uznali vinným aj za členstvo v zločineckej skupine a za vraždu železničiara Arpáda Nistora z roku 2004. Obeť vtedy odviezli do obce Stretava, kde ho zaškrtili ťažným lanom. V rozsudku figuroval aj trest za hrubý nátlak.

Chcel nové konanie, súd výklad neprijal
Adamčo hneď na začiatku žiadal predsedu senátu, aby pripomenul, že z konania v tejto trestnej veci Najvyšší súd SR vylúčil sudcu Jána Hrubalu, ktorý bol predsedom senátu, keď ho pred rokmi odsúdili na doživotie.
Adamčo vyhlásil, že Hrubala nebol nestranný a dôvody, pre ktorého ho vylúčili, siahajú ešte do roku 2007, teda do času pred podaním obžaloby. „Mojím zákonným sudcom sa vôbec nemal stať," tvrdil mafián. Namietal tak zákonnosť všetkých úkonov a rozhodnutí, na ktorých sa Hrubala podieľal.

„Podľa mňa mi nemôže byť uložený žiadny trest na základe rozsudku Špecializovaného trestného súdu z roku 2009, pretože celé konanie od podania obžaloby viedol Ján Hrubala," predniesol svoj výklad Adamčo a žiadal o povolenie obnovy konania aj pri ďalších skutkoch, za ktoré ho v minulosti uznal súd vinným.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ani súd sa však s takýmto právnym názorom nestotožnili. Sudca Giertli vysvetlil, že súd nerozhoduje o vine Adamča, tá stále platí, ale o výške trestu za skutky v pôvodnom rozsudku, aktuality.sk

X X X

Poslanec Kollár navrhol odvolať Kéryho z postu šéfa zahraničného výboru

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR a šéf mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Kollár podal v piatok návrh na odvolanie predsedu Zahraničného výboru NR SR Mariána Kéryho (Smer-SD).
Odôvodnil to komunikáciou Kéryho v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Jeho stanoviská boli podľa Kollára zhodné s ruskou propagandou. Dodal, že Kéry verejne spochybňuje oficiálnu zahraničnú politiku SR.

„Ako predseda výboru si zjavne 'nevšimol' správy našich spravodajských služieb o ruskej špionáži voči SR. Ignoroval informácie o hybridných útokoch Ruska na naše štátne inštitúcie a naše ukotvenie v EÚ a NATO. A aj napriek tomu, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu a zaradilo Slovensko na zoznam svojich nepriateľov, je podľa Kéryho Ruská federácia stále naším priateľom,“ skonštatoval v stanovisku Kollár.

Šéf výboru podľa Kollára v médiách spochybnil vyhostenie 35 ruských diplomatov. „Rozhodnutie slovenskej diplomacie dokonca verejne označil za aplikáciu princípu kolektívnej viny,“ tvrdí Kollár. Kéryho tvrdenie, že odovzdanie systému S-300 Ukrajine by znamenalo zatiahnutie Slovenska do vojenského konfliktu, označil Kollár za naratív ruskej vojenskej propagandy, aktuality.sk

X X X

Kam pôjdu? Problém s ubytovaním utečencov z Ukrajiny narastá na privátoch aj v penziónoch

Školská telocvičňa v Banskej Bystrici sa zmenila na improvizované útočisko pre Ukrajincov unikajúcich z vojnovej zóny.Zdroj: Iva Zigová / Aktuality.sk
Samosprávy žiadajú od štátu informáciu, kde nájdu utečenci pred vojnou na Ukrajine ubytovanie na dlhšiu dobu.
Problémy s ubytovávaním odídencov z Ukrajiny na privátoch, no aj v hoteloch, penziónoch a turistických ubytovniach začínajú narastať.

Ochota ľudí poskytnúť vlastné nehnuteľnosti postupne klesá a zariadenia podnikajúce v cestovnom ruchu sa pripravujú na turistickú sezónu, ktorá ich živí. Ukrajinci sa tak budú musieť presunúť inam.
Nové ponuky pribúdajú ťažšie

„Aj my pomáhame, no viem o ďalších dvoch, troch penziónoch v Banskej Štiavnici, ktoré takto poskytujú dočasné ubytovanie utečencom. Ale to nie je dlhodobé riešenie, je to len do Veľkej noci, potom, so začiatkom turistickej sezóny, to začne byť obrovský problém," hovorí Martin Macharik, podnikateľ v cestovnom ruchu a zároveň jeden z ľudí, ktorí v malom okresnom meste podávajú pomocnú ruku Ukrajincom už od vypuknutia vojny.

Odhaduje, že utečencov je v Banskej Štiavnici približne dvesto, číslo sa však mení, keďže desiatky ľudí prichádzajú a rovnako desiatky odchádzajú inam.
V Banskej Bystrici oslovila samospráva Banskobystričanov s výzvou, aby v prípade, že takú možnosť majú, nahlasovali svoje voľné nehnuteľnosti, už na začiatku. Ľudia zareagovali a ponúkli izby, byty, domy či chaty.

„Obyvatelia nám hromadne zareagovali hneď v prvých dňoch. Tým sa kapacita poskytovaných ubytovaní u súkromných osôb vyčerpala a nové pribúdajú ťažšie," potvrdila hovorkyňa banskobystrického primátora Dominika Adamovičová.
Doteraz mesto situáciu dokázalo zvládať v rámci databázy, ktorú si vytvorilo, vcelku pohotovo. Časť tých, ktorí ubytovanie poskytli, však už hľadá možnosti, kam by Ukrajincov mohla presunúť.

„Pravdou je, že blížiaca sa turistická sezóna sa odzrkadlí na schopnosti poskytovať útočisko utečencom zo strany hotelierov a iných podnikateľov v cestovnom ruchu," povedala Adamovičová. Ďalšie voľné kapacity pre prílev väčšieho množstva odídencov z Ukrajiny už mesto nájsť nedokáže.

Niektorí už byty a domy museli opustiť
Trend, keď Ukrajinci v rámci ubytovacích kapacít z rôznych dôvodov migrujú, potvrdila aj riaditeľka odboru sociálnych služieb a zdravotníctva Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Denisa Nincová.
„Na začiatku, keď vojna vypukla, bola v spoločnosti silná emócia. Veľa ľudí cestovalo na hranicu, priviezlo nejakých utečencov a ubytovali ich u seba. No po týždni možno prišli na to, že mať niekoho doma v obývačke, nie je celkom dobrý nápad," opísala.

Krajské stredoškolské internáty tak zo začiatku neplnili Ukrajinci priamo z hranice, ale tí, ktorí prišli o prisľúbené ubytovanie na Slovensku a nemali kam ísť.
Teraz už aj niektoré rekreačné zariadenia začínajú kraju avizovať, že so začiatkom sezóny prejdú na štandardný režim a nebudú môcť ďalej poskytovať ubytovanie odídencom.

Lunter: Nevieme, čo bude ďalej
Banskobystrický samosprávny kraj sa preto zodpovedných ministerstiev pýta, čo s týmito ľuďmi bude ďalej.
„Vnímame to ako mimoriadne akútny problém. Kde budú bývať, keď penzióny a turistické ubytovne zo systému pre turistickú sezónu vypadnú. Kde budú bývať, keď ľuďom, ktorí ponúkli vlastné nehnuteľnosti, dôjdu zdroje a možno aj ochota?" zareagoval podpredseda samosprávneho kraja Ondrej Lunter (nezávislý).
Na území Banskobystrického kraja je pritom podľa Luntera aktuálne približne 4 100 ukrajinských odídencov, z ktorých u známych alebo na súkromí býva až 35 percent.

Cca desať percent našlo strechu nad hlavou v hoteloch, penziónoch a turistických ubytovniach. Ďalších zhruba 38 percent nahlásilo len obec pobytu.
Iba zhruba štyri percentá sú podľa štatistík, ktoré si z rôznych zdrojov kraj prácne zozbieral, v štátnych ubytovacích zariadeniach - cez okresné úrady. Na internátoch ubytovala samotná banskobystrická župa niečo cez päť percent z celkového počtu.

Aj v Nitre dúfajú v intervenciu štátu
Podobne v Nitre ponúklo ubytovanie pre Ukrajincov - či už izbu, byt alebo rodinný dom - viac ako dvesto ľudí.
„Miestni však vnímali túto pomoc ako niečo krátkodobé a dúfali, že v dlhodobejšom horizonte sa o ubytovanie ukrajinských odídencov postará štát, ktorý na začiatku nedokázal dostatočne rýchlo reagovať," okomentoval situáciu, keď utečencov musia v rámci kapacít už teraz presúvať, hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek.

„Tých, ktorí o ubytovanie prídu, sťahujeme v rámci databázy inde, odídencov je však kvantum a my začíname mať problém, kam ich ubytovať na dlhšiu dobu," potvrdil ťažkosti.
Aktuálne preto aj v Nitre dúfajú v intervenciu štátu. Za riešenie nepovažujú, ak by utečencov mali presúvať po štátnych zariadeniach po celom Slovensku.

„Z hľadiska starostlivosti o odídencov na dlhšiu dobu štát zlyháva. Nepomôže, keď napríklad rodina strávi nejaký čas v Nitre, vybuduje si tu aké-také zázemie, a potom ju pošleme do mesta vzdialeného desiatky kilometrov do voľného štátneho zariadenia," opísal Holúbek. Dosiaľ podľa neho v pomoci v regiónoch „zabrali" predovšetkým mimovládky, súkromný sektor, bežní ľudia a samosprávy.

Plán na ďalšie obdobie chýba aj v Banskobystrickom kraji.
„Je plán, že budeme Ukrajincov presúvať inam po tom, čo sa nejaký čas integrovali u nás, budú musieť znova začínať inde? Možno áno, ale potrebujeme to vedieť, aby sme pomoc vedeli nastaviť," povedal banskobystrický vicežupan o chýbajúcich informáciách zo strany štátu.

Majú budovy, ktoré vedia upraviť
Lunter si vie predstaviť, že kraj, ktorý zatiaľ poskytol časť kapacít jeho stredoškolských internátov, by vedel do niekoľkých mesiacov upraviť pre bývanie aj dnes nevyužívané budovy bývalých zdravotníckych a školských zariadení.
Ich zoznam už pred pár týždňami poslal ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie s otázkou, či sa do revitalizácie objektov vôbec púšťať.

„Zub času sa už podpísal pod ich stav, no relatívne rýchlo ich vieme bez zdĺhavého procesu prípravy zrekonštruovať na bývanie. Od štátu však potrebujeme signál, či to máme robiť a či to finančne podporí," povedal. Banskobystrický samosprávny kraj by takto vedel vytvoriť ubytovacie kapacity pre stovku až stovky ľudí.
Otázky k tejto téme sme poslali ministerstvu na čele s Veronikou Remišovou (Za ľudí), zatiaľ nám neodpovedalo. Ak tak urobí, odpovede doplníme.

Štát: Voľné kapacity zatiaľ máme
Na narastajúce problémy sme sa pýtali aj rezortu dopravy, v ktorého gescii je práve koordinácia ubytovacích kapacít pre utečencov z Ukrajiny.
Ministerstvo v odpovedi pripomenulo, že spolu so Združením miest a obcí Slovenska spustilo systém bookio, ktorý združuje štátne a hotelové zariadenia.

„Aktuálne v ňom evidujeme 329 zariadení, z toho je 167 štátnych. Celkovo je v systéme bookio 2 520 voľných izieb, pričom štátnych je 1 332. Voľných lôžok evidujeme 7 652, z toho 3 729 štátnych," konkretizoval vo štvrtok Mikuláš Virág z odboru komunikácie ministerstva dopravy.
Databáza voľných kapacít je neverejná a prístup do nej majú len vybraní zamestnanci ministerstiev dopravy a vnútra, ZMOS-u a okresných úradov.

V praxi to podľa Virága funguje tak, že vo veľkokapacitnom centre dostane utečenec krátkodobé ubytovanie na 24 hodín. Potom ho presmerujú do takzvaného núdzového ubytovania v regióne na maximálne desať dní. Tí, ktorí majú záujem, môžu počas tejto doby získať štatút odídenca a následne aj ubytovanie prostredníctvom systému bookio.

Ak Ukrajinci utekajúci pred vojnou našli ubytovanie na súkromí, no dlhšie tam už nemôžu zostať, môžu so štatútom odídenca požiadať o ubytovanie v systéme bookio - a to v jednom z veľkokapacitných centier, prípadne na najbližšom okresnom úrade, aktuality.sk

X X X

Kollár: Vláda bude musieť spustiť masívnu výstavbu nájomných bytov

Vláda bude musieť podľa predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) spustiť masívnu výstavbu nájomných bytov. Zdôraznil, že je to v tejto dobe obzvlášť dôležité, najmä v súvislosti s nárastom cien hypoték, stavebných materiálov či migračnou vlnou z Ukrajiny. Šéf parlamentu to povedal počas návštevy Oravskej Polhory, kde v piatok odovzdali do užívania 19 nájomných bytov.

„V tejto ťažkej dobe, keď rastú ceny nehnuteľností, hypoték, keď hypotéky začínajú byť absolútne nedostupné pre mladých ľudí, keď k nám prichádzajú Ukrajinci, teraz je veľmi dôležité spustiť masívnu podporu výstavby nájomných bytov,“ skonštatoval predseda parlamentu. Avizoval, že rakúsky investor je ochotný dať do výstavby bytov na Slovensku pol miliardy eur.
Štátna tajomníčka ministerstva dopravy a výstavby Katarína Bruncková ubezpečila, že podpora nájomného bývania je jednou z priorít rezortu. V minulom roku ministerstvo na obstaranie nájomných bytov priznalo obciam dotácie vo výške 25,7 milióna eur. Prispelo tak na 60 stavieb bytových budov a obstaranie 1269 bytových jednotiek. „Ďalších 2,4 milióna eur predstavovala dotácia na obstaranie technickej výbavy bytov a dva milióny dotácia na obnovu 1569 bytových jednotiek,“ vyčíslil riaditeľ odboru komunikácie rezortu dopravy Ivan Rudolf. Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) podľa neho za minulý rok poskytol na obstaranie obecných nájomných bytov úvery vo výške 44,7 milióna eur.

Na nájomné byty v Oravskej Polhore prispelo ministerstvo dopravy dotáciou vyše 322-tisíc eur, čo je 35 percent oprávnených nákladov. Ďalších viac ako 598-tisíc eur (65 percent oprávnených nákladov) získala obec formou úveru od ŠFRB. Bytovku postavili prostredníctvom vlastnej obecnej firmy. „Bytovka je už pripravená, skolaudovaná, dotiahneme ešte nejaké papiere a ľudia sa môžu nasťahovať. Momentálne už máme všetky byty obsadené,“ uviedol starosta obce Michal Strnál, aktuality.sk

X X X

Firma z Počiatkovho škandálu zarába za ministra Doležala stále viac

Kým Slovensko čaká na nový mýtny systém, kauza spojená s tým súčasným stále nie je uzavretá a firma poskytujúca platby kartami zarába viac ako kedykoľvek predtým.
Hoci je nová vláda pri moci už dva roky, dodnes nevyriešila vážnu kauzu, ktorú z opozičných lavíc kritizovala viac ako jedno desaťročie.

Exminister dopravy Ján Počiatek pred 12 rokmi uzavrel zmluvu s firmou Paywell, ktorá mala zinkasovať 130 miliónov eur za sprostredkovanie platieb palivovými kartami za mýtny systém. Okamžite sa za to ocitol pod paľbou tvrdých reakcií.
Zavrieť reklamu
Tak napríklad dnešný štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek uvádzal, že „porovnateľný systém ponúkajú aj banky, ktoré si za každú platbu kartou inkasujú 0,75 % – 1,7 % z realizovanej platby“, kým Paywell si účtuje 6,15 %, teda štvor- až osemnásobok tejto sumy.

Do kauzy sa vložil aj jeho aktuálny nadriadený, teda minister financií Igor Matovič. Spolu s Danielom Lipšicom vtedy navrhovali, aby hlavný dodávateľ mýta – firma Skytoll – odvádzal osobitný odvod do štátnej kasy.
Počiatek pre kauzu čelil v parlamente odvolávaniu, o funkciu však neprišiel. No a firme Paywell stúpajú tržby a mnohonásobne rastie zisk za túto službu pre štát.

Mnohé predražené služby pre štát zostávajú na pôvodných sumách často preto, že druhá strana nie je ochotná znížiť ceny dlhodobých kontraktov či rokovať o podmienkach – zmluvy totiž zvyčajne dávajú ministerstvám veľmi malý manévrovací priestor. To však nie je prípad zmluvy s Paywellom. Tú môže Národná diaľničná spoločnosť kedykoľvek zrušiť bez udania dôvodu so 6-mesačnou výpovednou lehotou.
Ani po 25 mesiacoch od nástupu vlády však túto klauzulu štát nevyužil – či už na zrušenie zmluvy, alebo vyjednanie výhodnejších cenových podmienok.

„Očakávam, že NDS začne výber nového dodávateľa týchto platobných služieb čo najskôr,“ vyjadrila sa začiatkom roka 2021 Veronika Remišová, ktorá tender z opozície tiež kritizovala.
Ministerstvo dopravy však očakávania koaličnej partnerky nenaplnilo.
Medičasom sa zmenilo aj vedenie diaľničiarov zodpovedajúcich za zmluvu, pred dvoma mesiacmi minister Doležal odvolal predsedu predstavenstva Juraja Tlapu na vlastnú žiadosť. NDS pod jeho vedením naďalej čelila problémom s plánovaním projektov vrátane chýbajúcej križovatky na bratislavskom obchvate.

„Treba sa opýtať ministerstva dopravy, prečo nebola táto zmluva doteraz zrušená,“ uviedol na margo kontroverznej zmluvy minister financií Igor Matovič. Podľa ministerstva dopravy zmluvu nie je možné len tak vypovedať. „Tvorí takmer neoddeliteľnú súčasť služby výberu mýta – zastavilo by to platby palivovými kartami,“ uviedol hovorca ministerstva Ivan Rudolf.

Diaľničiari si nerobia nádeje ani na úpravu ceny. „Vyčerpali sme všetky zákonné možnosti na prípadné zníženie,“ uviedla ich hovorkyňa Eva Žgravčáková.
Zarába ako nikdy
Firme Paywell, ktorá zastrešuje platby za mýto cez palivové karty, už od jej vzniku neustále stúpajú tržby. Jej ťažiskovou činnosťou je pritom práve táto zmluva s Národnou diaľničnou spoločnosťou, spadajúcej pod rezort dopravy Andreja Doležala.
Kým v roku 2019 boli tržby Paywellu 12,5 milióna eur, aktuálne sa jej ročné tržby už vyšplhali na 15,2 milióna eur. Na tomto výsledku má podiel aj stúpajúci počet transakcií palivovými kartami.

Ešte významnejšie rastie tejto firme zisk, ktorý bol v roku 2019 necelých 140-tisíc eur, v roku 2020 už bol na úrovni dvoch miliónov eur a za rok 2021 sa vyšplhal až na 3,5 milióna eur.
Stúpajúci zisk spoločnosti PaywellZdroj: transparex.sk

Schránky blízko J&T
Paywell mal v čase Počiatkovho tendra majiteľa na cyperskej adrese známej ako korporátna adresa firiem skupiny J&T. Dodnes má firma väzby na expartnera J&T Maria Hoffmanna, pre ktorého firmu ako manažér v minulosti pracoval jej dnešný oficiálny majiteľ Petr Sucharda.

Hoffmann dlhodobo prepojenia s Paywellom odmieta a k vlastníctvu sa prihlasuje Sucharda.
„Už skôr som niekoľkokrát potvrdil, že spoločnosť Paywell vlastním, a to sám, s nikým iným. A rovnako ako moje ostatné podnikateľské aktivity aj Paywell podniká úplne korektne,“ uviedol Sucharda, aktuality.sk

X X X

Policajný funkcionár daroval zrub aj nový byt a vzápätí kúpil služobný za symbolickú sumu

Tým, že previedol byt a chatu na iné osoby pred podpisom zmluvy o prevode služobného bytu, sa dopustil amorálneho konania, no nie každé takéto konanie je porušením zákona a neznamená hneď spáchanie trestného činu, napísala v rozhodnutí vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby Dana Rahjou.
V silových zložkách štátu skončil ďalší z vysokopostavených policajtov spájaných s érou bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.

V čase, keď generál Lučanský zasadol na stoličku prvého viceprezidenta policajného zboru, dovtedy neznámy žilinský policajt Stanislav Obročník povýšil na šéfa protizločineckej jednotky "Stred" v Banskej Bystrici. Neskôr presídlil do Bratislavy, kde pod hlavičkou Prezídia policajného zboru šéfoval Odboru ochranných služieb.

V roku 2017 však na vlastnú žiadosť od polície odišiel a do svojich funkcionárskych štruktúr ho následne adoptovala Slovenská informačná služba. Po tom, čo Milan Lučanský obsadil pozíciu policajného prezidenta, sa Obročník z tajnej služby nečakane vrátil späť do služieb polície.

Stal sa šéfom Úradu špeciálnych služieb a operácií, ktorý mal po policajnej reorganizácii ešte väčšie kompetencie ako riaditeľ programu ochrany svedkov, ktorému šéfoval v minulosti.
Zo šéfa operatívcom
Z funkcie ho v polovici februára tohto roka odvolal personálnym rozkazom minister vnútra Roman Mikulec. Zároveň plukovníka Stanislava Obročníka presunul na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III.
Plní tam úlohy radového operatívca. Dôvody personálneho rozkazu ministra Mikulca nie sú známe, rezort vnútra ich nezverejňuje.

„Ministerstvo vnútra nebude poskytovať ani komentovať informácie týkajúce sa personálneho obsadenia na útvaroch Policajného zboru, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim," tvrdí v odpovedi tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
So Stanislavom Obročníkom sa Aktualitám spojiť nepodarilo. Nereagoval ani na odkazy, ktoré sme mu nechali v práci. Podľa informácií Aktualít najprv po svojom odvolaní čerpal dovolenku a v súčasnosti je práceneschopný.

Spájaný s kauzou služobného bytu
Meno Stanislava Obročníka sa v minulosti v médiách viackrát objavilo v súvislosti s pridelením a kúpou služobného bytu. Ten najprv od rezortu vnútra získal za výhodných okolností do nájmu a krátko potom aj do osobného vlastníctva. Stalo sa tak za sumu dvanásť až pätnásťkrát nižšiu oproti vtedajším trhovým cenám bytov v danej lokalite.

Prevodu služobného trojizbového bytu v bratislavskom Ružinove sa naposledy venovali Hospodárske noviny v článku s názvom "Byt za pár tisíc eur. Ďalší policajný funkcionár sa v minulosti dostal lacno k nehnuteľnosti v Bratislave".
Bytová komisia rezortu vnútra Obročníkovi po jeho žiadosti pridelila od júla 2015 do užívania byt s výmerou 83 metrov štvorcových metrov, ktorý mohol využívať aj s rodinou, za mesačný nájom 68 eur.

Na prelome rokov 2015 a 2016 policajný funkcionár požiadal ministerstvo vnútra o prevod bytu do spoločného vlastníctva s jeho manželkou. Štát mu nehnuteľnosť predal za celkovú cenu necelých 12 500 e

Kúpnu cenu vysokopostavený policajt nezaplatil hneď celú. Podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv uhradil najprv 2600 eur a zbytok kúpnej ceny si rozložil na dobu 10 rokov cez bezúročnú mesačnú splátku 81 eur.
Na nakladanie s bytmi upozornili kontrolóri

Ministerstvo vnútra tvrdí, že kúpno-predajnú cenu bytu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vypočítalo podľa zákona platného v čase transakcie.
„Podľa interného predpisu mohol o prevod vlastníctva bytu požiadať iba ten policajt, ktorý bol ku dňu podania žiadosti o prevod v služobnom pomere najmenej 15 rokov alebo mu v čase podania žiadosti vznikol nárok na výsluhový dôchodok," konštatuje rezort vnútra.

Na nehospodárne nakladanie so služobnými bytmi vo vlastníctve silových rezortov obrany a vnútra poukázal ešte v novembri 2019 vo svojej správe Najvyšší kontrolný úrad a podal preto trestné oznámenia.

Štát následne prehodnotil fungovanie systému služobných bytov a prijal opatrenia. Jedným z dôvodov prevodov služobných bytov do osobného vlastníctva bolo, že ministerstvo nemalo prostriedky na ich opravy a údržbu.
„Rezort vnútra v súčasnosti spravuje stabilizovaný bytový fond s takým počtom služobných bytov, ktorý je nevyhnutný a potrebný pre zabezpečenie aktívnej bytovej politiky, preto ich prevody do osobného vlastníctva neplánuje realizovať," tvrdí aktuálne rezort vnútra.

Trestné oznámenia sa nechytili
V čase kritickej správy od kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu sa téme služobných bytov venovala aj verejnoprávna televízia. V reportáži zaznelo aj stanovisko Stanislava Obročníka.
„V čase, keď som požiadal o byt, som spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky. Do bytu som investoval, keďže bol v zlom neobývateľnom stave dlhé roky. Nie som však jeho vlastníkom, môžem ho odkúpiť až po 15 rokoch," tvrdil policajt v reportáži RTVS odvysielanej v Hlavných správach koncom roka 2019.

Podozrenia Najvyššieho kontrolného úradu z porušenia zákona pri predaji služobných bytov sa napokon nepotvrdili. Trestné oznámenie v časti bytov rezortu obrany policajný vyšetrovateľ odmietol na konci februára 2020.
Pri podozreniach týkajúcich rezortu vnútra vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby časť trestného oznámenia odmietol a v ďalšej časti už trestné stíhanie nebolo možné vzhľadom na premlčanie skutkov.

Vlastné nehnuteľnosti daroval
V doposiaľ medializovaných výstupoch však v súvislosti s bytovou otázkou aktuálne už bývalého šéfa Úradu špeciálnych služieb a operácií Prezídia Policajného zboru nezazneli tie najdôležitejšie informácie.
Jednou z hlavných podmienok na odkúpenie služobného bytu do osobného vlastníctva je skutočnosť, že žiadateľ nevlastní žiadnu nehnuteľnosť určenú na bývanie. K predpokladom patrí aj ohľad na sociálnu situáciu policajta - na akej pozícii pracuje, aký plat poberá, či je ženatý, má deti a podobne.

Už v máji 2015, kedy Stanislav Obročník požiadal o pridelenie služobného bytu do nájmu, mal spoločne so svoju manželkou bytovú otázku vyriešenú. Manželia vlastnili v širšom centre Žiliny v novostavbe bytového domu byt s parkovacím miestom v podzemnej garáži. Zároveň vlastnili rekreačnú chatu - drevený zrub po celkovej rekonštrukcii - aj s menším pozemkom v turisticky obľúbenej obci Zázrivá.

Krátko pred podaním žiadosti o odpredaj služobného bytu v Bratislave do osobného vlastníctva sa policajt zo Žiliny aj s manželkou zbavili oboch spoločných nehnuteľností, ktoré dovtedy vlastnili. V priebehu mesiaca november 2015 previedli darovacou zmluvou žilinský byt na rodičov policajta a chalupu v Zázrivej darovali manželkiným rodičom.

Čestne prehlásil, že vlastné bývanie nemá
Oba rodičovské páry pritom mali vlastné bývanie dlhodobo vyriešené a ani jednu z daru nadobudnutých nehnuteľností na bývanie neobývajú. V Žiline pritom po celý čas s rodinou býva dnes už bývalý šéf odboru Špeciálnych služieb a operácií, chata v Zázrivej je prázdna a využíva sa príležitostne k rekreácii.

Následne policajný plukovník doložil ku žiadosti o prevod služobného bytu z decembra 2015 aj čestné vyhlásenie o tom, že „nevyužíva iný byt alebo rodinný dom, a nemá nájomný vzťah a iného prenajímateľa a súčasne vyhlásil, že nie je vlastníkom iného bytu ani rodinného domu alebo jeho časti s nadpolovičným vlastníckym podielom".
„Ministerstvo vnútra sa tiež zaujímalo o skutočnosť, či nie je žiadateľ vlastníkom iného bytu alebo rodinného domu. Splnenie týchto podmienok musel žiadateľ doložiť písomne s úradne overeným podpisom," potvrdzuje v odpovedi tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Amorálne ale nie trestný čin
Vzhľadom k okolnostiam prevodu bytu však vyvstali medzi policajtami otázky, či účelovými prevodmi nehnuteľností Obročníkovcov nedošlo k spáchaniu podvodu tým, že sa podmienky pre odkúpenie služobného bytu v Bratislave za mimoriadne nízku cenu splnili iba formálne a ministerstvu vnútra mohla zneužitím právomocí verejného činiteľa vzniknúť škoda veľkého rozsahu.

Spôsobu nadobudnutia služobného bytu v Bratislave Stanislavom Obročníkom do osobného vlastníctva spoločne s jeho manželkou sa po nedávnom podnete venoval Úrad inšpekčnej služby. Ten vyšetrovanie ukončil koncom februára tohto roka s tým, že nejde o trestný čin.

„Plukovník Obročník v čase prevodu vlastníctva uvedeného bytu ako nájomca služobného bytu splnil všetky podmienky prevodu v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra. Tým, že previedol byt a chatu na iné osoby pred podpisom zmluvy o prevode služobného bytu, sa dopustil amorálneho konania, no nie každé takéto konanie je porušením zákona a neznamená hneď spáchanie trestného činu," napísala v rozhodnutí vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby Dana Rahjou, aktuality.sk

X X X

Sólymos: Hrozba finančne paralyzovať Slovenský hydrometeorologický ústav sa nesmie podceňovať

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) po dvoch rokoch nepochopil fungovanie a verejné poslanie Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Hrozba finančne paralyzovať túto inštitúciu sa nesmie podceňovať. Pre TASR to uviedol exminister životného prostredia László Sólymos.

Reagoval tak na tohtoročný nepodpísaný kontrakt medzi ministerstvom životného prostredia a SHMÚ.
„Nezabezpečenie potrebného financovania a riziko oklieštenia fungovania SHMÚ je prejavom hlbokej neznalosti alebo v horšom prípade krajnej nezodpovednosti vedenia envirorezortu voči zdraviu a životom obyvateľov,“ podotkol Sólymos. Zdroje je podľa neho možné zabezpečiť aj prostredníctvom európskych fondov a projektov.

„Existenčne dôležité“ funkcie
SHMÚ plní výstražné úlohy, ktoré zachraňujú v krajných prípadoch životy, poukazuje bývalý minister. Vysvetľuje, že vydáva výstrahy pri ohrozeniach a kalamitách, ako sú povodne, požiare a iné katastrofy. Zaisťuje služby pre rezort zdravotníctva, dopravy alebo vnútra. Prevádzkuje monitoring kvality ovzdušia, meria intenzitu prízemného ozónu a zároveň sa venuje klimatickej kríze.

Sólymos pripomína, že meteorologická inštitúcia plní bezpečnostné funkcie, ktoré sú počas vojny na Ukrajine „existenčne dôležité“. Predovšetkým ide o meranie radiácie či biologicky-chemického znečistenia. Ďalej sú podľa neho ohrozené napríklad meteorologické služby pre Letecký úrad SR.

„Okrem dosahov na celú krajinu, nedostatok zdrojov ohrozí mnoho pracovných miest, ktoré sa nedajú ľahko a rýchlo nahradiť. Ide o špecialistov klimatológov, hydrológov, meteorológov, rôznych technikov, IT špecialistov,“ tvrdí Sólymos.
Slovensko má záväzky
Pripomenul, že Slovensko má v oblasti monitoringu kvality ovzdušia záväzky aj voči Európskej únii a v súčasnosti čelí žalobe na európskom súdnom dvore. „Bez reálnych dát a údajov nevieme ani reportovať o stave kvality ovzdušia na Slovensku, čím si podkopávame vlastnú pozíciu v celom procese,“ poznamenal exminister.

Kontrakt o poskytnutí financií podpisujú ministerstvo so SHMÚ vždy koncom roka. Minulý rok sa tak neudialo. Budaj vraví, že dôvodom bol nevyrovnaný a nekrytý rozpočet. Nemohli tiež podľa neho podpísať kontrakt, v ktorom je o niekoľko stoviek tisíc eur viac, než má ministerstvo v rozpočte. Podľa informácií TASR majú meteorológovia peniaze na svoju činnosť do júla. Ministerstvo financií pre TASR v tejto súvislosti uviedlo, že zabezpečenie financovania SHMÚ patrí plne do pôsobnosti kapitoly MŽP ako jeho zriaďovateľa, aktuality.sk

X X X

Macron ľutuje, že sa do predvolebnej kampane nezapojil skôr

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril v piatok ľútosť nad tým, že začal svoju predvolebnú kampaň neskoro.
Podľa najnovších predvolebných prieskumov má totiž iba mierny náskok pred krajne pravicovou kandidátkou Marine Le Penovou, ktorá by podľa Macrona mohla odohnať z Francúzska investorov. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
„Kto by pred šiestimi týždňami pochopil, že som zrazu začal organizovať politické mítingy, že by som sa sústredil na domáce problémy, keď na Ukrajine začala vojna?“ spýtal sa Macron s tým, že svoju predvolebnú kampaň spustil neskôr, ako chcel.
Preferencie Le Penovej v predvolebných prieskumoch v posledných týždňoch vzrástli a očakáva sa, že sa v druhom kole volieb postaví proti Macronovi, ktorého víťazstvo vo voľbách bolo donedávna považované za samozrejmosť. Súčasný francúzsky prezident v predvolebných prieskum stále vedie, no jeho náskok pred Le Penovou nie je veľký.

Macron v rozhovore pre denník Le Parisien kritizoval sociálny program svojej oponentky, ktorý podľa neho odoženie z Francúzska medzinárodných investorov.
„Jej program by spôsobil obrovskú nezamestnanosť, pretože by odohnal medzinárodných investorov a nebol by prospešný pre rozpočet... Jej základy sa nezmenili – je to rasistický program, ktorého cieľom je rozdeliť spoločnosť,“ vyhlásil francúzsky líder.

Le Penová v reakcii na tieto slová uviedla, že Macron jej program nepozná.
Prezidentské voľby sa vo Francúzsku uskutočnia v nedeľu 10. apríla. Druhé kolo je naplánované na 24. apríla.
Súčasný francúzsky prezident oficiálne oznámil svoju kandidatúru vo voľbách začiatkom marca. Spravil tak jeden deň pred konečným termínom na vyhlásenie kandidatúry, aktuality.sk