Skupina PPF miliardára Petra Kellnera oznámila, že jej 100-percentné dcérske spoločnosti dokončili prevzatie Central European Media Enterprises Ltd. (CME). Jej súčasťou je na Slovensku TV Markíza a v Česku TV Nova. Novým majiteľom spoločnosti CME je skupina PPF, ktorú vlastní český miliardár Petr Kellner.

„Skupina PPF teraz úplne majetkovo kontroluje majetkové aktivity v CME v Česku, na Slovensku, Rumunsku, Slovinsku a Bulharsku. Trazakcii predchádzalo regulárne schválenie Európskou komisiou, národným regulátormi v niektorých štátoch a akcionármi CME,“ píše PPF vo svojom stanovisku.

PPF pred pár dňami avizovala, že neplánuje neuvážené a rýchle zásahy do fungovania jednotlivých televíznych staníc.
„Uvedomujeme si zodpovednosť, ktorú na seba prevzatím CME berieme. Jej pozícia na trhu je veľmi dobrá a preto budeme ďalej pokračovať v budovaní siete navzájom nezávislých televíznych kanálov v jednotlivých krajinách. Veríme tiež, že sa nám podarí vytvoriť nové obchodné príležitosti prepojením mediálnych a telekomunikačných služieb. CME má početných a verných divákov a my im budeme na ďalej prinášať kvalitný a atraktívny obsah,“ uviedol vlastník PPF Petr Kellner.

Veľký mediálny biznis posledných rokov

Pozíciu generálneho riaditeľa CME s okamžitou platnosťou prevzal Didier Stoessel. Bude zodpovedný za český, slovenský, rumunský a slovinský trh. V minulosti pôsobil v spoločnostiach Modem Times Group, HSBC Investment Bank a Merrill Lynch International. Podľa PPF má strategické skúsenosti v oblastí médií, technológií a medzinárodných financií.
„Preberáme výkonnú a kvalitne riadenú firmu s veľkým diváckym renomé. Teším sa na spoluprácu so skvelými ľuďmi v našich televíznych staniciach. Mojou prioritou bude urýchliť digitálnu transformáciu firmy, posilniť tvorbu vlastného obsahu, prinášať divákom zábavu a samozrejme zachovať doterajšie nezávislé a objektívne spravodajstvo,“ uviedol Didier Stoessel.

Aktuality.sk informovali, že sa pri najväčšom mediálnom biznese posledných rokov okamžite otvára otázka, či si nový vlastník ponechá celé portfólio CME, alebo niektoré televízie predá. Pokiaľ by sa rozhodol pre predaj, je veľmi pravdepodobné, že záujem o slovenskú skupinu Markíza môže prejaviť Penta Investments.
Tá už v minulosti rokovala o kúpe celej CME. Nakoniec sa biznis neuskutočnil.

Superboháč a priateľ politikov

Skupina PPF investuje do mnohých odvetví od finančných služieb cez telekomunikácie, biotechnológie, nehnuteľnosti, až po strojárstvo. Pôsobí v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Spravuje aktíva vo výške viac ako 45 miliard eur (k 31. 12. 2018). PPF doteraz vedie jej zakladateľ a majoritný akcionár Petr Kellner.
Je najbohatší Čech s majetkom asi 4-krát väčším, ako je majetok Andreja Babiša. Podľa Forbes má Kellnerov majetok hodnotu 15,4 miliardy dolárov.

Finančná skupina PPF, ktorú vlastní, má v portfóliu Home Credit a mnoho ďalších spoločností. To, čo mu chýbalo, sú médiá. Dá sa povedať, že z českých oligarchov je posledným bez vlastných médií.
Jeho meno sa spájalo s podporou najsilnejších českých politických strán – ODS aj ČSSD. Niekdajší predseda ODS a bývalý český prezident Václav Klaus sa dodnes teší priazni najbohatšieho Čecha.

Klausov think-tank dostal od Kellnerovej PPF banky v prvom roku existencie 20,5 milióna českých korún (asi 800-tisíc eur) a štedré dary dostával aj potom. V rozhovore pre MF Dnes sa Kellner vyjadril v zmysle, že keď sa o Klausa nepostará štát, postará sa on, aktuality.sk

X X X

NAKA zastavila prípad podozrivých dotácií na Orave. Kožuchovi z PPA nedokázali úmysel

Jurajovi Kožuchovi z korupčnej megakauzy Dobytkár sa podarilo zbaviť podozrenia v prípade státisícových dotácií pre jedno oravské družstvo, kde pôsobí aj kontroverzný Macedónčan Seat Aličauši. Polícia i prokuratúra stopli prípad údajne nezákonného vyplácania peňazí, opreli sa o svedectvo ministerskej úradníčky.

Keď Národná kriminálna agentúra (NAKA) v apríli tohto roka zadržala šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), šlo o prvého aktívneho štátneho úradníka obvineného v megakorupčnej kauze Dobytkár. Polícia si po neho prišla priamo do budovy PPA v Bratislave: zaklopala na dvere počas porady a odvtedy sa dnes už bývalý šéf agentúry rozhodujúcej každoročne o stovkách miliónov eur prakticky nedostal na slobodu.

Podľa doterajšieho vyšetrovania polície bol Kožuch jedným z tých, ktorí profitovali na miliónových úplatkoch za pridelené agrodotácie. Súčasťou „rozsiahlej, sofistikovanej a dobre organizovanej trestnej činnosti“ mali byť aj oligarchovia Martin Kvietik a Norbert Bödör, ktorí tiež skončili vo väzbe.

Kožuch sa pritom nedostal do hľadáčika polície po prvý raz. Najnovšie zistenia Aktuality.sk ukazujú, že už pred dvoma rokmi bol podozrivý z nezákonných praktík. Ide o prípad vyplácania priamych platieb pre poľnohospodárske družstvo LČV Čimhová na severe Slovenska. V jeho kontrolnej komisii roky pôsobí Macedónčan Seat Aličauši, ktorý mal podľa polície čulé kontakty s Talianom Antoninom Vadalom, medzičasom odsúdeným za pašovanie kokaínu.

Hoci Kožuch vyviazol v kauze oravského družstva bez obvinenia, keďže podozrenia voči vtedajšiemu šéfovi sekcie priamych platieb PPA ani LČV Čimhová sa nepotvrdili, záver prípadu vyvoláva viacero otáznikov. Políciu i prokuratúru totiž presvedčilo najmä svedectvo ministerskej úradníčky.

Kožuch proti auditu

Na začiatku príbehu bola žiadosť o príspevky od štátu a najmä Európskej únie na hektáre pôdy. V roku 2013 požiadalo družstvo LČV Čimhová o dotácie na takmer 1700 hektárov pôdy, kde údajne hospodárilo. Problém nastal, keď si na časť tejto pôdy vypýtala peniaze aj ďalšia žiadateľka.

Prípady, keď viacerí záujemcovia žiadajú dotácie na rovnaký pozemok, spravidla riešia kontrolóri PPA tak, že preveria situáciu na mieste. Kým nie je jasné, kto má pravdu, agentúra na sporné časti pozemkov peniaze nevyplatí. Tentoraz to bolo trochu inak – PPA po formálnych papierovačkách napokon priznala peniaze družstvu LČV Čimhová, hoci spory pretrvávali.

Sekciu priamych platieb PPA v tom čase riadil Kožuch. Družstvo LČV Čimhová dostalo za rok 2013 vyše 468-tisíc eur. Prípad sa tým však neuzavrel. Odbor vnútorného auditu agentúry zaradil žiadateľa z Oravy do kontroly.
V správe z apríla 2015 kontrolóri PPA následne skonštatovali, že našli viacero závažných nedostatkov. Jedným z nich bolo, že družstvo žiadalo státisíce eur na plochu, ktorá bola v skutočnosti o pätinu, resp. vyše 20 percent menšia, ako žiadali na papieri.

V správe sa píše, že v takom prípade „nemala byť platba poskytnutá“. Kontrolóri tiež konštatovali „podozrenie z diskriminačného postupu pri vydávaní rozhodnutí“.

Hoci kontrolóri PPA odporúčali riaditeľovi sekcie priamych podpôr – v tom čase Kožuchovi – vymáhať platbu od žiadateľa – družstva LČV Čimhová za rok 2013 „v zmysle smernice o nezrovnalostiach“, nestalo sa tak.
Napokon si úrad spätne vypýtal namiesto vyplatených státisícov eur iba časť poskytnutej sumy – zhruba 45-tisíc eur.

Trestné oznámenie

Keď si v roku 2018 posvietili na žiadosti družstva LČV Čimhová kontrolóri ministerstva financií, našli také závažné nedostatky, že sa rovno obrátili na políciu.

Zistili totiž, že už v roku 2012 si družstvo vypýtalo a dostalo peniaze na také bizarné plochy v okolí oravských dedín Brezovica a Hladovka, ktoré zasahovali do cintorína, lyžiarskeho strediska, parkoviska či oddychovej plochy.
Zamestnanec LČV Čimhová pre Aktuality.sk potvrdil, že v minulosti boli mapy neprehľadné, v žiadostiach sa vyznačovali ručne, a tak sa mohlo stať, že dotované pozemky zasahovali aj na iné pozemky. Upozornil tiež, že v minulosti sa bežne brali dotácie na lyžiarske strediská. „To, že sa tam v zime lyžuje, neznamená, že sa tam v lete nedá pásť,“ povedal v telefonáte zamestnanec družstva, ktorý nechcel byť menovaný.

PPA napokon financovanie nezmyselných plôch stopla a od družstva si spätne vypýtala vyše tisíc eur. Cintorín, lyžiarske stredisko či parkovisko definitívne zmizli aj z mapy poľnohospodárskej pôdy a dnes sa už priame platby na tieto plochy čerpať nedajú.

Paradoxom je, že kým družstvo LČV Čimhová obišlo iba s vyše tisíceurovou „sankciou“ a o rok nato dostalo od PPA dotáciu prevyšujúcu 460-tisíc eur, niekdajšia smerácka poslankyňa Ľubica Rošková prišla v súlade s pravidlami o celú dotáciu.

Keď sa v roku 2018 prevalila kauza „grófky“, ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením SNS zorganizovalo tlačovku, kontrolóri preverili situáciu na mieste a političke z východu zneplatnili podľa vtedy platných postupov celú žiadosť. Fakt, že si vypýtala peniaze na dedinské letisko či ihrisko, označili za „umelo vytvorené podmienky“ a Roškovej firma musí vrátiť všetky peniaze.

Pri družstve LČV Čimhová však PPA, spadajúca pod ministerstvo, taký razantný postup neuplatnila.

Rovnaký názor na podobné prípady zrejme nemá ani polícia. Kým exposlankyňa a jej firma sú obvinené zo subvenčného podvodu a poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, družstvo LČV Čimhová obišlo bez obvinenia.
Škoda nie je, úmysel sa nedokázal

Rozhodol o tom vyšetrovateľ NAKA, pričom uznesenie potvrdil aj Úrad špeciálnej prokuratúry.
Po trestnom oznámení ministerstva financií z leta 2018 polícia skúmala, či sa trestného činu nedopustili aj samotní riadiaci zamestnanci PPA, ktorí mali pod palcom schvaľovanie žiadosti.

„Išlo najmä o duplicitnú deklaráciu v rámci 16 dielov pôdnych blokov a vyhlásenie žiadateľky, že sporné bloky užíval a obhospodaroval žiadateľ (LČV Čimhová, pozn. redakcie). Následne žiadateľka toto vyhlásenie odvolala s tým, že bolo podpísané pod nátlakom s prísľubom zo strany žiadateľa, že finančné prostriedky pripadajúce k sporným dielom pôdnych blokov jej žiadateľ vyplatí formou zmluvy o vykonaní diela. K tomu ale nedošlo,“ reagoval rezort financií.

Vyšetrovateľ pôvodne začal trestné stíhanie vo veci, pričom skúmal, či žiadatelia spáchali subvenčný podvod a či Kožuch ako vtedajší riaditeľ sekcie priamych podpôr agentúry i ďalší pracovníci PPA zneužili „právomoci verejného činiteľa“. A teda, či sa dopustili zločinu, keď vyplatili družstvu státisíce eur, hoci to si malo časť pôdy v žiadosti „naddeklarovať“.
„Vykonaným vyšetrovaním nebolo preukázané naplnenie zákonného znaku spočívajúceho vo vykonávaní právomoci verejného činiteľa spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,“ reagoval Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý prípad dozoroval a v auguste tohto roka definitívne uzavrel.

Polícia aj prokuratúra sa opreli najmä o výsluch riaditeľky právneho odboru ministerstva pôdohospodárstva. Tá totiž vo výpovedi skonštatovala, že družstvo LČV Čimhová nemá voči PPA žiadne podlžnosti a nevedú sa ani žiadne spory.
Pripomeňme, že dva audity zhodne tvrdili, že PPA nemala vyše 400-tisíc eur družstvu vyplatiť. K vymáhaniu sporných peňazí však napokon nikdy neprišlo a prípad uzavrela ako polícia, tak aj agrorezort.

Reakcia LČV Čimhová

Od začiatku sme tvrdili, že naše družstvo sa nedopustilo žiadnej protiprávnej (trestnej) činnosti, teda dotknutým rozhodnutím (rozhodnutie o zastavení trestného stíhania) došlo fakticky k potvrdeniu našich argumentov zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Všetky útoky, klamlivé tvrdenia a zavádzajúce informácie, ktoré o družstve v minulosti šírili tretie osoby, boli iba účelové, v snahe poškodiť dobré meno družstva a tým vytvoriť negatívny obraz o jeho fungovaní.

Pán Seat Aličauši bol do funkcie člena kontrolnej komisie riadne zvolený členmi družstva na členskej schôdzi družstva. Nie je vlastníkom ani nájomcom žiadnej pôdy. Družstvo voči nemu neeviduje žiadne pohľadávky, aktuality.sk

X X X

Sulík zmenu zatvárania reštaurácií nepretlačil. Sťažuje sa na veľké kompetencie Mikasa

Minister hospodárstva a podpredseda vlády Richard Sulík (SaS) nedokázal presadiť zmenu nariadení týkajúcich sa plošného zatvárania reštaurácií či fitness centier.

Video: Pozrite si celú tlačovku Richarda Sulíka

Po rokovaní vládneho kabinetu skonštatoval, že o tejto otázke môže rozhodovať len hlavný hygienik. Tvrdí, že ho to prekvapilo, hoci mu to premiér Igor Matovič (OĽaNO) odkázal ešte v utorok.
„Mám veľké pochybnosti o tom, či je správne, aby takúto veľkú moc mal v rukách hlavný hygienik, keďže vláda nesie zodpovednosť za vývoj v krajine,“ vyhlásil.

Tvrdí, že nariadenia, ktoré začnú platiť od štvrtka, boli schválené poza chrbát vlády aj koaličnej rady.
„Z ekonomického pohľadu to považujem za veľmi škodlivé. Doženie to do bankrotu stovky, možno tisícky predvádzkovateľov reštaurácií a ďalších prevádzok,” tvrdí Sulík.

Sulík chce menej právomocí pre Mikasa

Či sa pokúšal o ponechanie otvorení športovísk aspoň pre profesionálov, priamo nekomentoval. Tvrdí, že všetko je v rukách hlavného hygienika Jána Mikasa.
„Vláda, ktorá má pritom mandát a nesie politickú zodpovednosť, do tohto podľa zákona nemá, čo veľmi rozprávať. Toto by sme mali zmeniť. Sú to veľmi dôležité veci,” upozornil.

Napriek tomu sa ale šéf rezortu hospodárstva neplánuje zúčastňovať častejšie na Pandemickej komisii či Ústrednom krízovom štábe, kde sa o týchto veciach rozhoduje.
„Ministerstvo hospodárstva a SaS sú tam dostatočne zastúpené. Neplánujem tam chodiť pravidelne, mám aj iné úlohy. Ale ak príde opäť k tak vážnemu rozhodovaniu, budem predtým požadovať koaličnú radu," dodal Sulík, aktuality.sk

X X X

Názor Milana Kňažka: Žumpa ako žumpa

Nedávno sa europoslankyne Moniky Beňovej pýtali, či neprestúpi do Hlasu. Odpovedala, že nevidí dôvod na to, aby prestupovala zo Smeru 1 do Smeru 2. Ja hovorím to isté, iba inými slovami. Žumpa ako žumpa!
Uhorková politická sezóna, možno aj vďaka pandémii, uplynula rýchlo a na prvý pohľad ľahko.

V rýchlom slede sa nám tu rôznym spôsobom premieňali tri politické strany. Maďari, Za ľudí a Smer-sociálna demokracia.
V dnešnej úvahe sa budem venovať iba jednej. Tej najexotickejšej – Smeru-sociálnej demokracii.
Kvôli lepšej zrozumiteľnosti zvolím priliehavejší názov, veď k sociálnej demokracii sa toto obskúrne zoskupenie nikdy ani nepriblížilo. Vzhľadom k rôznym aféram, ktoré nemôžem všetky vymenovať, lebo nejdem písať knihu, mi napadol obsahovo výstižný názov: Žumpa.

Predsa len pre ilustráciu: prepojenie konkrétnych „osobností“ Smeru na mafiu, príbeh ako zohnal ich predseda milióny vlastnou hlavou, teroristický únos nemeckého Vietnamca vládnym špeciálom, spoločné podnikanie „najlepšieho ministra vnútra“ s daňovým podvodníkom – to by mohlo pre ilustráciu stačiť. Tak teda Žumpa.

Úspešne upchával trhliny

Žumpa – niekedy, kvôli menším, inokedy väčším trhlinám, začína vytekať, najmä keď obsah je mimoriadne bohatý. Na tento účel v Žumpe používali upchávku, ktorú pracovne nazvem peleštuplík. Bolo to také dievča pre všetko.
Nenápadný, kultivovaný, výrazne nevýrazný a odchovaný na materskom mlieku ficizmu. Štuplík bol taký flexibilný a tvarovateľný, že bol použiteľný univerzálne a dalo sa naňho spoľahnúť.

Výborne upchal dierku, keď zo Žumpy vytekalo školstvo, poradil si aj so zdravotníctvom, predsedal parlamentu a stal sa dokonca aj predsedom vlády. Spoľahlivo riadený predsedom, poslušný a obľúbený.
Vedel jazdiť na traktore, vešať záclony a sem-tam si vrzol folklórny tanec. Skrátka, chrumkavý. Naďalej úspešne upchával všetky vzniknuté dierky a trhliny.

Jedného dňa však prišlo k nehode, lebo dierka bola oveľa väčšia ako štuplík a v tomto prípade namiesto upchania peleštuplík cez dieru vypadol. A kým sa v žumpe spamätali, vyplavilo sa ďalších desať či jedenásť spolupáchateľov.
Z jednej žumpy máme dve

Nuž a tak namiesto jednej veľkej žumpy máme dve menšie.

Zo štuplíka veľkej žumpy sa v okamihu stal „deklíkom“ na síce menšej, ale vlastnej žumpe. Rýchlo sa všetci jedenásti osprchovali a tvrdia, že oni nevypadli zo žumpy, ale že spadli z mesiaca, aj keď prenikavý zápach ich jednoznačne prezrádza.

Od štuplíka počúvame rady, ako manažérsky riadiť krajinu v čase pandémie.

Nezaháľa ani pripuchnutý šéf pôvodnej žumpy a svoju odbornosť a pripravenosť zdôvodňuje tým, že riadil štát 12 rokov a z toho 2 roky riadil peleštuplíka. Dodnes nepochopil, že za toto darebáctvo mu voliči tento mandát odobrali pravdepodobne navždy.

Treba byť vždy opatrný, ak niekto chce riadiť najmocnejšieho muža v krajine. V minulosti sa to viackrát nevyplatilo a napokon aj poslušné dievča pre všetko z pôvodnej žumpy buchlo pästičkou po stole a povedalo: dosť.
Hotová katastrofa

Aparátnici, ktorí v živote ani nepričuchli k reálnemu manažovaniu, udeľujú rady niekomu, kto úspešne riadil vyše tisíc zamestnancov so všetkou ekonomickou a právnou zodpovednosťou.

Svojimi táraninami a spochybňovaním prispievajú k neistote a chaosu v spoločnosti. Mali by radšej pokorne zaliezť do svojich žúmp a s napätím očakávať, kedy im NAKA zaklope na dekel.
Nedávno istý novinár, asi žartom, napísal, že vysoká popularita peleštuplíka je dobrou správou pre Slovensko. Opak je pravdou: je to hotová katastrofa!

Pamätám si podobné typy z päťdesiatych rokov. Bolo to v čase justičných vrážd, streľby do žien a detí pri ostnatých drôtoch na hraniciach a v čase násilného vyvlastňovania. Tieto typy ľudí nemali pamäť, svedomie a osobné angažovanie nahrádzali dokonalým pokrytectvom. Vedeli naspamäť asi dvesto viet o tom, že treba zabudnúť na minulosť, pozitívne sa pozerať do budúcnosti a hlavne obetavo pracovať pre ľudí.

Ak chceme na Slovensku po komunizme, mečiarizme a ficizme budovať ďalší „izmus“, vieme, kde hľadať laureáta na takúto misiu. Nedávno sa europoslankyne Moniky Beňovej pýtali, či neprestúpi do Hlasu. Odpovedala, že nevidí dôvod na to, aby prestupovala zo Smeru 1 do Smeru 2.
Ja hovorím to isté, iba inými slovami. Žumpa ako žumpa!, aktuality.sk

X X X

Airbus a Boeing nezaregistrovali v septembri ani jednu novú objednávku

Európsky výrobca lietadiel Airbus a jeho americký rival Boeing nezaregistrovali v septembri ani jednu novú objednávku. Dôvodom je pandémia nového koronavírusu, ktorá tvrdo zasiahla leteckú dopravu.

Letecké spoločnosti na celom svete majú stále uzemnené veľké množstvo lietadiel. Výsledkom je, že dopyt po nových strojoch je slabý. Navyše, Boeing stále neprekonal problémy s modelom 737 MAX. Tieto lietadlá sú od marca 2019 uzemnené na celom svete po dvoch tragických haváriách pre technické problémy. Počet zrušených objednávok na 737 MAX už prekročil tisícku.

Pokiaľ ide o dodávky, Boeing odovzdal v septembri klientom iba 11 lietadiel a Airbus dodal 57 strojov.
Greg Smith, viceprezident a finančný riaditeľ Boeingu, vo vyhlásení uviedol, že spoločnosť pracuje na znížení výroby tak, aby zodpovedala dopytu.

"Podnikáme kroky na zmenu veľkosti, zmeny tvaru a transformáciu nášho podniku, aby si zachoval likviditu a prispôsobil sa novej realite na trhu," uviedol a dodal, že služby vláde, obranné a vesmírne programy spoločnosti Boeing jej "poskytujú určitú stabilitu" v čase, keď na trhu komerčných lietadiel zápasí s problémami.

Boeing dodal za deväť mesiacov do konca septembra celkovo iba 98 komerčných lietadiel, čo je pokles zhruba o dve tretiny v porovnaní s 301 dodanými lietadlami za prvých deväť mesiacov 2019.
Airbus v rovnakom období odovzdal klientom 341 komerčných lietadiel. To bolo zhruba o 40 % menej, ako za prvých deväť mesiacov 2019, keď dodal 571 lietadiel.

Zákazníci Boeingu zrušili v septembri tri objednávky na model 737 MAX. Účtovné pravidlá si však vyžiadali odstránenie ďalších 48 objednávok z evidencie, pretože už nie je isté, či budú splnené.

Takéto vyradenie je zvyčajne potrebné, keď sa úverová kvalita leteckej spoločnosti zníži na úroveň, pri ktorej už nemusí byť schopná zaplatiť za lietadlá, alebo je dôvodom oneskorenie dodávok podľa zmluvných podmienok, čo umožňuje zrušenie objednávky.

Tento rok zatiaľ Boeing z dôvodu nevybavenia odstránil z knihy objednávok 570 strojov MAX a zákazníci priamo zrušili ďalších 436 objednávok, takže celkový počet zrušených objednávok dosiahol 1006.
Boeing pre všetky zrušené a vyškrtnuté nevybavené objednávky eviduje tzv. čisté objednávky v roku 2020 pre všetky jeho lietadlá na úrovni -983 komerčných lietadiel.
Airbus tento rok rezervoval čisté celkové objednávky na úrovni 300 komerčných lietadiel, aktuality.sk

X X X

Prezidentka o konflikte Matoviča so Sulíkom: Ľudia to nechcú a nepotrebujú vidieť

Prezdentka Zuzana Čaputová v TV Markíza

Situácia je skutočne vážna. Ale stále mám nádeje, že druhú vlnu pandémie koronavírusu môžeme mať pod kontrolou. Prezidentka Zuzana Čaputová to povedala vo večerných správach na Markíze.

Situácia sa podľa nej stále nemusí vyvinúť tragicky. „Znamená to, že netreba preháňať, ale určite netreba ani zľahčovať. Všetko záleží na ľuďoch, do akej miery sa budeme podieľať na riešení situácie. Ale záleží to aj na vláde a krízovom štábe, ako kvalitne bude manažovať celú krízu,“ vyhlásila.

Prezidentka ďalej uviedla, že dôveruje nastaveným sprísneným opatreniam. Rozhodne je potrebné, aby sa vláda a krízový štáb rozhodovali na základe dát. O tom nie je spor. Otázkou je, aké dáta sú k dispozícii a podľa akých sa krízový štáb naposledy rozhodoval,“ pýtala sa.

Hlava štátu sa zmienila aj o konflikte premiéra Igora Matoviča s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. „Konflikt ľudia určite vidieť nechcú a nepotrebujú. Je potrebné vniesť do spoločnosti upokojenie a istotu, že príslušní ľudia majú situáciu pod kontrolou,“ povedala.

Česká cesta

Podľa Zuzany Čaputovej všetko nasvedčovalo tomu, že Slovensko malo s rastom nakazených našliapnuté na takzvanú „českú cestu“. Pripomenula, že nám rastie počet nakazených osôb, rastie číslo hospitalizovaných, osôb v kritickom stave. Stúpa tiež nákaza u zdravotníckeho personálu. Prezidentka preto skonštatovala, že máme možnosť „odpozerať situáciu z Česka“.

„Ten vývoj je tam ďaleko kritický a je na nás, aby sme zabrali. Aby sme nemuseli byť tam, kde je Česká republika teraz,“ doplnila.

Prípadné lokálne sprísňovanie koronavírusových opatrení má byť podľa Zuzany Čaputovej založené na dátach. „Predpokladám a dúfam, že takéto rozhodnutie bolo založené na dátach,“ vyhlásila. Podľa nej nemá ísť len o čísla nakazených z fitnescentier či z reštaurácií a rozhodnutia je ďalej potrebné oznámené vhodným spôsobom.
Vláde vyčíta rezervy v komunikovaní

„Je veľmi potrebné, aby vláda odkomunikovala aj kroky pomoci tým, ktorých sa to bezprostredne dotýka,“ uviedla.
Prezidentka tvrdí, že situáciu z jej pozície pomáha zlepšiť stretnutiami s odborníkmi a z prvej ruky si pýta informácie.
Na otázku, ako vláda Igora Matoviča komunikuje situáciu občanom, reagovala.

„Myslím si, že sú tam isté rezervy. Takáto krízová situácia si vyžaduje veľmi osobitý prístup. Potrebujeme krízovú komunikáciu tak, že opatrenia budú oznamované istými štandardami. Majú byť oznámené vecným a pokojným spôsobom. Majú byť zdôvodnené, zrozumiteľné a včasné. Tých kritérií je niekoľko,“ dodala s tým, že takéto informácie majú následne u ľudí vzbudiť dôveru, aktuality.sk

X X X

Peter Bárdy: Bárdyho: Kollár nechce byť verejne malý Kotleba

Boris Kollár zaútočil na SaS, že sa zbližuje s kotlebovcami, hoci je to Kollár, kto stojí v tzv. „hodnotových témach“ vedľa ĽSNS.

Ešte pár mesiacov pred voľbami nevylučoval Boris Kollár prípadnú koalíciu s Kotlebovou stranou. „Stačilo by“, keby sa upratali v téme holokaust a slovenský štát. Dobre, všetci vieme, že pre kotlebovcov je to nepriechodné, ale Kollár akoby akceptoval zvyšok rasisticko-xenofóbnej ĽSNS.

Aj preto sa v kuloároch hovorí o Kollárovi ako o malom Kotlebovi.

Antirómska a antimigračná rétorika, popieranie práv žien, verejné prezentovanie homofóbie, ešte donedávna snaha zničiť EÚ, kamarátšafty so stranami blízkymi extrémnej pravici alebo rovno fašistom, falošný konzervativizmus, antivaxinačný populizmus… Toto a mnoho iného spája Kotlebu a Kollára.

Je všeobecne známe, že keď treba a témy na stole sú zo spomínaného portfólia, radi spolu zahlasujú.
Podľa poslanca Jána Benčíka (Za ľudí) zaútočil v utorok na pôde parlamentu Boris Kollár na poslanca SaS Radovana Kazdu podpásovou poznámkou, že jeho vystúpenie potvrdzuje zbližovanie sa SaS s Kotlebovou ĽSNS.
Pochopiteľne, že toto si Kollár nemôže myslieť, pretože dobre vie, že je to on a jeho strana, kto má ku kotlebovcom najbližšie.

Povedal to z troch dôvodov. Tým hlavným je pochlebovanie Igorovi Matovičovi, druhým sú zlé vzťahy so Sulíkom a tretím, že Kollár nechce byť malý Kotleba.

Zaliečanie sa Matovičovi je dobrý strategický ťah. Predseda vlády dobre vedel, že Richard Sulík mu v koalícii nedá nič zadarmo a že ich roky trvajúce, ak chceme byť slušní, talianske manželstvo bude eskalovať. A tak sa stal Boris Kollár kamarátom Igora Matoviča.

Pripomeňme pritom rok 2016, keď Sulík s Matovičom organizovali protesty pred Bonaparte. Kollár tam nechodil a dôvodom malo byť, že sa pozná s Ladislavom Bašternákom. Matovič ho vtedy nešetril: „Myslel som si, že za tým jeho štýlom bola snaha dostať sa do politiky, ale každým jeho vystúpením a statusom sa v ňom viac sklamávam.“
Alebo: „Keď Kollár pôjde ďalej týmto smerom a nespamätá sa, riskuje, že s ním bude spolupracovať jedine Kotleba.“
Dnes je situácia iná. Kollár to dokonca v roku 2016 aj predvídal, keď povedal: „Keď budem mať čísla, Richard mi zavolá a pekne všetci budú držať huby a ja sa s Richardom dohodnem.“ Drahá nevesta a bodka.

Kollár bol vzatý na milosť, navyše, keď chce Matovič potrestať Sulíka, okrem toho, že on sám mu naloží, koľko sa do neho zmestí, ochotne prichádzajú na pomoc kádre Sme rodina, pre ktoré je to ukážka poslušnosti, lojálnosti a do veľkej miery aj zadosťučinenie.

Sulík napriek niektorým prekryvom, napríklad kritika migračnej politiky, nemá programovo s Kollárom veľmi o čom. Kritizuje Úniu, nechce ju položiť, jeho strana sa roky snaží otvoriť témy práv pre LGBTI komunitu, pre ženy, dekriminalizáciu marihuany, odluky cirkvi od štátu…

Všetko toto je pre Kollára rovnako nepriechodné, ako pre Kotlebu poprieť jeho názor na holokaust a slovenský štát.
Vraciame sa k podstate. Pokiaľ chce Kollár zaútočiť na Sulíka, že sa zbližuje s Kotlebom, tak je to len preto, že opakuje nový slogan Igora Matoviča. Inak je to Kollár, kto ostatné roky stojí v mnohých témach pevne vedľa Kotlebu.
A vedľa Kotlebu stáť bude, lebo tam je, úprimne, jeho miesto, aktuality.sk

X X X

Žilinská župa rozhoduje o tom, aby menšie nemocnice začali prijímať Covid pacientov

Pacientov s ochorením Covid-19 majú po novom prijímať aj menšie nemocnice v Žilinskom kraji. Martinská nemocnica včera narazila na svoje kapacity a zastavila príjem pacientov z Oravy, Kysúc a Liptova.
Žilinská župa dnes rozhoduje o reprofilizácii menších regionálnych nemocníc v Žilinskom kraji. Pre pacientov s ochorením Covid sa má zmeniť 10 percent z lôžkového fondu. Posledné slovo bude mať minister zdravotníctva.
Stopli príjem pacientov zo severu Slovenska

Martinská nemocnica včera zastavila príjem pacientov s novým koronavírusom z Oravy, Kysúc a Liptova. Naplnili totiž svoje lôžkové kapacity, ktoré mali pre pacientov s týmto ochorením vyčlenené a v súčasnosti reprofilizujú ďalšie.
Ku včerajšiemu dňu bolo v martinskej nemocnici hospitalizovaných 42 pacientov s Covidom, pričom 25 z nich bolo zo severných okresov.

Kapacitu JIS-ky včera už takmer naplnili, lôžka pre pacientov s pľúcnou ventiláciou na ARO oddelení naplnili už v pondelok. Aktuálne vyčleňujú ďalšie.

V súčasnosti je pre pacientov s novým koronavírusom vyčlenené jedno z oddelení pľúcnej kliniky, pričom podľa pandemického plánu vie nemocnica uvoľniť pre týchto pacientov aj zvyšnú časť kliniky.
Pacienti pľúcnych ambulancií, ktorí nemajú Covid, ale potrebujú lekársku starostlivosť, sa v súčasnosti liečia prevažne na Internej klinike.

K pacientom s Covidom nemocnica presúva personál z iných kliník, kde sa redukujú hospitalizácie aj operácie. K odkladaniu či redukcii operácií nemocnica pristúpila už v minulom týždni.
Pribudne 134 lôžok pre Covid pacientov

Martinská nemocnica včera vyzvala menšie regionálne nemocnice, aby začali prijímať pacientov s Covidom, pretože situácia je neudržateľná. O reprofilizácii menších nemocníc dnes rozhoduje žilinská župa.
„Počet reprofilizovaných lôžok podľa aktuálneho pokynu ministra zdravotníctva bolo nariadené vyčleniť 10 percent z lôžkového fondu, u nás to bude 134 lôžok pre COVID pacientov, vrátane lôžok pre ventilovaných pacientov s COVID 19,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Silvia Pekarčíková.

Reprofilizácia sa dotkne nemocníc v Dolnom Kubíne, Trstenej, v Liptovskom Mikuláši a Čadci. Podľa Pekarčíkovej sa tieto nemocnice reprofilizujú hneď, ako minister vydá pokyn.
Kto sa bude o pacientov starať

Menšie nemocnice nemajú ani infekčné oddelenia, chýba aj dostatok odborného personálu. Opýtali sme sa preto, aký personál sa bude o pacientov v týchto menších nemocniciach starať.

Podľa Pekarčíkovej sú už v každej nemocnici reprofilizované lôžka pre Covid ventilovaných pacientov a vyčlenili aj tímy, ktoré s pacientmi v ťažkých stavoch súvisiacich s ochorením Covid pracujú. „V súčasnosti sa už v každej z nemocníc o takých príkladne staráme,“ dodala.

„Budeme to musieť zvládnuť vlastnými silami. Každá nemocnica sa borí s nedostatkom personálu. Verím, že nám pomôžu kolegovia z krajov, kde je situácia ešte relatívne pokojná a oslovili sme už aj vedenie fakúlt pre možnosť uvoľnenia študentov pre pomoc v zdravotníckych alebo sociálnych zariadeniach,“ uviedla Pekarčíková.
Podľa jej slov im pomáha aj vojsko v triážnych stanoch, ako aj dobrovoľníci z radov zdravotníkov, aktuality.sk