V bojovej jednotke NATO, ktorá by mala pôsobiť na Slovensku pri ukrajinských hraniciach, môžu byť okrem Slovákov aj Česi, Maďari, Rumuni a Bulhari. Česká vláda na mimoriadnom štvrtkovom rokovaní schválila poslanie zbraní, munície a ďalšieho vojenského materiálu na Ukrajinu v hodnote 17 miliónov českých korún. Ide o dar od českých zbrojárskych firiem. Informoval o tom v noci na piatok spravodajský server Novinky.cz.

„Vzhľadom na to, že ide o vojenský materiál, tak to musel procesovať náš rezort. Chcela by som spoločnostiam veľmi ďakovať, pretože táto pomoc nie je jediná,“ povedala po rokovaní vlády česká ministerka obrany Jana Černochová.
Černochová tiež podľa spravodajskej stanice ČT24 uviedla, že v rámci posilnenia východného krídla NATO jej rezort pripravuje vyslanie vojakov na Slovensko. Mala by podľa nej vzniknúť tzv. battlegroup, ktorá bude v krajine pri hraniciach s Ukrajinou operovať a okrem českých a slovenských vojakov v nej budú aj jednotky z Maďarska, Rumunska a Bulharska. „Česká republika by do tejto skupiny uvoľnila 400 osôb,“ dodala ministerka.

Už v stredu ministri rozhodli, že Česko Ukrajine daruje zdravotnícky materiál z armádnych zásob za zhruba 21 miliónov českých korún. Doteraz na Ukrajinu ministerstvo obrany poslalo vojenský materiál za viac ako 600 miliónov českých korún, pripomenuli Novinky.cz./agentury/

X X X

Putin: Rusko bude pokračovať v rozvoji. Voči susedom nemáme zlé úmysly

Voči našim susedom nemáme žiadne zlé úmysly, preto by som im poradil, aby neeskalovali situáciu, povedal ruský prezident Vladimir Putin. Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že bez ohľadu na to, „aké to bude ťažké“, bude jeho krajina pokračovať vo svojom rozvoji a oznámil posilnenie dopravnej a logistickej infraštruktúry. Zároveň vyzval „susedov Ruska“, aby neeskalovali napätie. Moskva si podľa neho plní všetky záväzky. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Voči našim susedom nemáme žiadne zlé úmysly. Preto by som im poradil, aby neeskalovali situáciu a nezavádzali žiadne obmedzenia. Plníme si všetky svoje záväzky a budeme ich plniť aj naďalej,“ povedal Putin v televíznom prejave pri príležitosti vztyčovania vlajky na novom ruskom trajekte v severnom Rusku. Putin sa na ceremónii nezúčastnil osobne, no jeho slová boli prenášané prostredníctvom televízneho prenosu.

„Všetky naše činy sú vždy reakciou na nejaké nepriateľské akcie namierené voči Ruskej federácii,“ dodal šéf Kremľa. Putin tvrdí, že jeho krajina bude pokračovať v rozvoji a posilní svoju dopravnú a logistickú infraštruktúru.
Jeho slová zazneli osem dní potom, ako 24. februára nariadil inváziu na Ukrajinu, ktorú on a ďalší ruskí predstavitelia nazývajú „špeciálnou vojenskou operáciu“. Jej cieľom má byť podľa Kremľa „demilitarizácia“ a „denacifikácia“ Ukrajiny.
Väčšina medzinárodného spoločenstva napadnutie Ukrajiny odsúdila. Európska únia, Spojené štáty a ďalšie krajiny uvalili voči Rusku ekonomické sankcie. Kurz ruského rubľa vo štvrtok zaznamenal nové historické minimum oproti doláru aj euru./agentury/

X X X

Rakety Strela od Nemcov na Ukrajinu nedorazia všetky. Splesniveli

Časť z 2 700 protilietadlových rakiet Strela, ktoré chce nemecká vláda darovať Ukrajine, je nielen stará, ale aj nepoužiteľná v boji. Na svojich internetových stránkach to píše nemecký Der Spiegel.
Nemeckí vojaci Bundeswehru z práporu posilnenej predsunutej prítomnosti NATO čakajú na privítanie nemeckej ministerky obrany Christine Lambrechtovej po jej príchode na vojenskú základňu Rukla 100 km západne od hlavného mesta Vilnius v Litve, utorok 22. februára 2022.

Využiť podľa neho pôjde najviac 2 000 rakiet uložených v skladoch bundeswehru. Rakety typu Strela mala vo výzbroji Národná ľudová armáda (NVA) bývalej Nemeckej demokratickej republiky.
Nemecká armáda rakety Strela vyradila v roku 2014, odvtedy boli uložené v drevených debnách, ktoré by teraz mali byť poslané na Ukrajinu. Der Spiegel ale píše, že debny sú také plesnivé, že do skladu vojaci smú chodiť len v ochrannom odeve.

O zamýšľanom odovzdaní 2 700 rakiet typu Strela informovalo vo štvrtok nemecké ministerstvo hospodárstva, schváliť ho ale bude musieť ešte spolková bezpečnostná rada pod vedením kancelára Olafa Scholza, ktorá rozhoduje o všetkom vývoze zbraní z Nemecka.

Berlín zmenil svoj pôvodne zdržanlivý postoj a začal ukrajinskej armáde bojujúcej proti ruskej invázii posielať ťažké zbrane. Scholzova vláda v sobotu rozhodla, že Ukrajine dodá 1 000 protitankových zbraní a 500 rakiet zeme-vzduch typu Stinger.
Der Spiegel píše, že oznámenie ministerstva hospodárstva o dodávke Striel na Ukrajinu zaskočilo rezort obrany. Úrad ju síce zvažoval, pretože o rakety Strela ukrajinská strana už skôr výslovne požiadala, ale teraz ministerstvo uviedlo, že treba zistiť, či a koľko rakiet by zo skladov Bundeswehru mohlo na Ukrajinu zamieriť. V pozadí týchto pochybností stojí interný posudok odborníkov nemeckej armády z minuloročného novembra. Uviedli v ňom, že „vzhľadom na zastaranosť motora rakety nie je manipulácia s ňou bezpečná a nemožno ich preto odpaľovať“. Z tohto dôvodu mali byť Strely zničené už v roku 2014.

Hovorca ministerstva obrany nechcel odpovedať na podrobné otázky novinárov z Der Spiegel týkajúce sa zastaraných zbraní. Uviedol len, že o ich prípadnom odovzdaní Ukrajine ešte nerozhodla spolková bezpečnostná rada a že ak by ho schválila, postará sa armáda o to, aby rakety boli vopred preskúšané. „Všetko, čo bundeswehr odovzdáva, je otestované,“ uviedol hovorca.

Okrem staroby rakiet je problémom aj to, že nemecká armáda má iba rakety, ale chýbajú jej súčasti systému na ich odpaľovanie. Nemecko tak dúfa, že ukrajinské ozbrojené sily, ktoré protilietadlové systémy stále aktívne využívajú, budú mať tieto komponenty v sklade.

Rakety Strela vyvinul Sovietsky zväz v 60. rokoch ako odpoveď na americký systém Stinger. Ide o zbrane, ktoré je možné ľahko ovládať a ktoré slúžia na zostreľovanie nízko letiacich vrtuľníkov i lietadiel. Sú vybavené tepelným senzorom a mieria automaticky na cieľ. Strely sú súčasťou výzbroje armád krajín bývalého východného bloku, Česko ich v posledných dňoch na Ukrajinu poslalo 160./agentury/

X X X

Dušan Kováčik je na slobode, dostal monitorovací náramok

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik ide na slobodu. Dostane elektronický monitorovací náramok. V piatok o tom rozhodol Najvyšší súd.
V piatok Najvyšší súd SR rozhodol o prepustení bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika z väzby. Potvrdil to jeho obhajca Erik Magál.

Kováčik bude musieť plniť viacero povinností, jeho pohyb bude kontrolovať tzv. elektronický monitorovací náramok.
„NS SR Dušana K. prepustil z väzby na slobodu na základe našej žiadosti o prepustenie z väzby. Väzbu mu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, písomným sľubom, elektronickým monitorovacím zariadením, ako aj uložením viacerých primeraných obmedzení a povinností,“ priblížil Magál.

Jeho slová potvrdila aj hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová.
Ako ďalej uviedol, ide aj o zákaz kontaktovania svedkov a znalcov, tiež zákaz vzdialiť sa od miesta pobytu. „Akékoľvek prípadné výnimky z týchto obmedzení a povinností sú možné na základe predchádzajúceho dohovoru s príslušným úradníkom,“ doplnil.
Kováčika väzobne stíhali od októbra 2020 v ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.
Vlani v septembri ho Špecializovaný trestný súd v Pezinku neprávoplatne odsúdil na 14-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Uznal ho za vinného zo zasahovania do rozhodovania o väzobnom stíhaní niekdajšieho bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku, za čo mal zobrať úplatok. Tiež z vynášania informácií o prebiehajúcich trestných konaniach zo špeciálnej prokuratúry, čím mal pomáhať zločineckej skupine takáčovcov.

Kováčik tvrdí, že je nevinný. Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská skonštatovala, že minimálne od leta 2018 do septembra 2020 z pozície špeciálneho prokurátora poskytoval prostredníctvom Ľudovíta Makóa informácie o konaniach na Úrade špeciálnej prokuratúry a vytváral podmienky, ktoré mohli sťažiť dokumentovanie činnosti zločineckej skupiny takáčovcov.

Súd podľa Záleskej slov bral do úvahy, že vypočúval aj tzv. kajúcnikov, a preto v ich prípade dôsledne preveroval pravdivosť výpovedí.
Podľa informácií Kováčika z väznice v Banskej Bystrici prepustili krátko pod dvanástej hodine./agentury/

X X X

Nemocnice SR nemajú na výplaty. Poisťovne zase, že nie je dosť peňazí

Ak sa do konca marca nedohodnú nemocnice so zdravotnými poisťovňami, od 1. apríla dostanú pacienti len urgentnú starostlivosť.
Ak sa nemocnice nedohodnú s poisťovňami, nebudú sa robiť plánované operácie.
V praxi by to znamenalo, že sa opäť bude čakať napríklad na plánované výmeny kĺbov, hoci sa práve teraz pri ustupujúcej vlne omikronu mala biela medicína viac rozbehnúť. Len v martinskej univerzitnej nemocnici je na čakacej listine na operácie a ďalšie plánované zákroky tristo pacientov.

Problém sa ťahá od minulej jesene, keď parlament odklepol rozpočet na tento rok. Do zdravotníctva má ísť 6,37 miliardy eur. Zdravotníci kritizovali, že sa ráta len so základnou valorizáciou platov, prekážali im aj nízke plánované výdavky a zníženie platieb za poistencov štátu o 230 miliónov eur.

„Katastrofálnou situáciou v oblasti financovania slovenského zdravotníctva sme sa dostali do stavu, že od apríla nemocnice nebudú poskytovať viac ako urgentnú zdravotnú starostlivosť,“ tvrdí podpredsedníčka strany Hlas Zuzana Dolinková. Zdravotnícky analytik Martin Vlachynský vysvetľuje, že dôvodom sú končiace sa zmluvy zdravotných poisťovní s nemocnicami. Primárne podľa neho ide o najväčšiu štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. „Ak sa do konca marca nemocnice a poisťovne nedohodnú, dostanú ľudia len urgentnú starostlivosť,“ dáva Vlachynský za pravdu političke.
Nemocnice o navýšení financií rokujú už tri mesiace. „Všetky tri zdravotné poisťovne nám povedali to isté. Platby môžu byť len do výšky rozpočtu a ten nekryje ani potreby zamestnancov,“ upozorňuje viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk. Len asociácii chýba 58 miliónov eur. Zdravotné poisťovne síce uznávajú výšku nárokov, ale napriek tomu peniaze nedajú.

Štátna poisťovňa doručila nemocniciam konkrétne cenové návrhy pred dvoma týždňami. Asociácia tvrdí, že v nich nie sú kryté nielen mzdy, ale ani sedemeurové príplatky pre pracovníkov, ktorí robia na covidových oddeleniach.
V stredu dostala asociácia aj stanoviská dvoch súkromných zdravotných poisťovní. „Tvrdia to isté ako štátna. Môžu nám dať len toľko, koľko im rozpočet dovolí, a to v žiadnom prípade nie je to, čo potrebujeme. Je marec a my nemáme na výplaty,“ konštatuje Pramuk. Nekonečné rokovania nazýva slepou uličkou. „Keď požiadame o navýšenie a oni odvetia, že peniaze nemajú, tak to nie je rokovanie. My nemáme kam cúvnuť,“ dodal.

Pritom ešte v novembri na Rade hospodárskej a sociálnej dohody sľúbil podľa Pramuka dofinancovanie minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Finančná rezerva 232 miliónov eur, o ktorú sa zdravotnícky rozpočet vlani znížil, je na účte ministerstva financií.
No financmajster Matovič sa zo svojho postoja, „ak chceš peniaze, povedz, kde ušetríš“, ustúpiť nechystá. Ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému (OĽaNO) odkázal, že na základe revízie výdavkov by mal byť na ministerstve zdravotníctva priestor na ušetrenie 250 miliónov eur.

Lengvarský priznal, že možnosti ušetriť síce má, no nie toľko, koľko tvrdí Matovič. „Nie je to niečo, čo dokážeme urobiť za niekoľko dní,“ podotkol šéf zdravotníctva. Podľa informácií denníka Pravda sa rezort zdravotníctva sektor dofinancovať chystá. Zatiaľ však nechce povedať akou sumou, no dôvodom má byť práve problematická finančná schopnosť štátnej zdravotnej poisťovne. Ak štát nedofinancuje zdravotníctvo cez vyššiu platbu za svojich poistencov, Všeobecná zdravotná poisťovňa môže skončiť v nútenej správe.

Na problém chýbajúcich financií upozorňujú nemocnice a to, že sú zdravotné poisťovne ticho, je podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského „zaujímavé“. Tvrdí, že súkromnej zdravotnej poisťovni vždy vyhovuje, keď je štátna v strate. „Čím väčšiu stratu má štátna poisťovňa, o to viac peňazí musí vláda do zdravotníctva naliať. Súkromná poisťovňa si tvorí zisk a takto dostanú peniaze navyše,“ vysvetľuje Visolajský.

Súkromník si podľa neho uvedomuje, že podnikanie prináša aj straty a vyhýba sa riziku. „Som za to, aby sme sa porozprávali na ministerstve a zdravotné poisťovne nám povedali, koľko reálne majú peňazí,“ vyhlásil. „Nemocnica nesmie podpísať nevýhodnú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Poistenci sa potom musia pýtať, prečo nemajú garantovanú nemocničnú starostlivosť,“ dodal Visolajský. Zdravotné poisťovne podľa neho nemajú byť o tom, ktorá koľko „platí za zuby“, ale o tom, či vôbec platia nemocniciam.

Rokovania v slepých uličkách
„Všeobecná zdravotná poisťovňa sa musí správať v medziach rozpočtových pravidiel štátneho rozpočtu a úsporných opatrení a pri ich realizácii intenzívne hľadáme aj súčinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ ozrejmila Petra Pupalová z oddelenia komunikácie zdravotnej poisťovne. Vyhlásenia Dolinkovej považuje za „šírenie poplašných správ a zbytočné eskalovanie napätia v spoločnosti, ktorá je aktuálne už dosť skúšaná“.

Faktom však je, že Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila za minulý rok podľa predbežných výsledkov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v strate 87,2 milióna eur. Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera dosiahla zisk 10,5 milióna eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa zisk 3,5 milióna eur. Na základe predbežného vyhodnotenia plnenia ukazovateľov podľa európskeho štandardu však nemá podľa úradu ani jedna z troch zdravotných poisťovní dostatočné kapitálové vybavenie.

Podľa úradu chýba štátnej poisťovni viac ako 600 miliónov eur, Dôvere takmer 300 miliónov eur a Unionu viac ako 80 miliónov eur. Pupalová dodáva, že cieľom štátnej zdravotnej poisťovne „je dohodnúť sa a zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť poistencom“. No nemocnice odkazujú, že im neostáva nič iné, ako nepristúpiť na podmienky zdravotných poisťovní. „Rokuje sa viac ako tri mesiace a my sme sa nepohli nikam. Pokiaľ nebudú cenové podmienky také, aby sme dokázali vyplatiť zamestnancom to, na čo majú nárok, tak budeme musieť pristúpiť len k poskytovaniu neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ varuje viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Pramuk.
Podľa prepočtov Eleny Májekovej, riaditeľky Sekcie zdravotného poistenia Union zdravotnej poisťovne, v systéme verejného zdravotného poistenia aktuálne chýba minimálne 382 miliónov eur.

Jednorazové navýšenie
Analytik Vlachynský tvrdí, že požiadavky na významné dofinancovanie sa dalo vzhľadom na infláciu predpokladať. „Rozpočet na zdravotníctvo na rok 2022 bol už tradične zostavený mimoriadne optimisticky. Počítal s nerealistickými úsporami, podhodnocoval výdavky z roku 2021 a podcenil infláciu, tak v systéme dodatočné peniaze pre nemocnice nie sú,“ ozrejmil Vlachynský.

Čiastočné riešenie by mohlo podľa neho priniesť osekanie výdavkov na lieky či ambulancie, no jedným dychom dodáva, že to nie je reálne. „Problém je to obzvlášť pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Tú musel štát v roku 2020 zachraňovať a jej finančná kondícia je znova problematická,“ upozorňuje. Preto v blízkej dobe predpokladá „jediný a tradičný krok“. Tým má byť jednorazové navýšenie platieb štátu za svojich poistencov.

Situácia v nemocniciach nie je jednoduchá. Musia vykrývať dlhodobé výpadky personálu kvôli PN či OČR a zároveň predpokladajú zvýšený nápor na nemocnice. „Sme pripravení poskytovať zdravotnú starostlivosť pre osoby unikajúce pred vojnou v plnom rozsahu,“ odvetila hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín Martina Holecová.

Hoci majú slovenské nemocnice stále reprofilizované lôžka pre pacientov s covidom, postupne sa chystajú na plný rozbeh plánovanej operatívy. „Plánovanú operatívu od apríla nezastavujeme, naopak, počítame s tým, že po ústupe pandémie sa naplno rozbehne biela medicína. Rokovania o financovaní prebiehajú na úrovni zdravotných poisťovní, ale aj na úrovni štátu,“ zdôraznila Katarína Kapustová, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin. Dodala, že operatíva v Martine aktuálne beží približne na 66 percent.

„Na čakacej listine máme asi tristo chirurgických pacientov, ktorí kvôli pandémii nemohli absolvovať operáciu,“ priblížila Kapustová. Dodala, že dôvodom je nedostatok anestéziologických tímov, ktoré sú nasadené pri ventilovaných covidových pacientoch./agentury/

X X X

Fico odsúdil použite sily na Ukrajine, ale hovorí o hecovaní proti Rusku

Smer odsudzuje použitie vojenskej sily na Ukrajine, ale líder opozičnej strany Robert Fico tvrdí, že má iný názor na dôvody vojnového konfliktu.
„Stačí sa pozrieť na prejav amerického prezidenta Bidena a na jeho presvedčenie, že sa konečne vytvorila príležitosť na likvidáciu smrteľného ruského nepriateľa,“ povedal líder opozičnej strany Smer Robert Fico.

Tvrdí, že hocí má Smer „na dôvody vojnového konfliktu na Ukrajine úplne iný názor ako šíri vládna propaganda“, nelimituje ho to „v jasnom odsúdení neoprávneného použitia ruskej vojenskej sily a prejavení ľudskej solidarity k obetiam konfliktu“.
Aj stran Smer považuje za nevyhnutné ukončiť konflikt čo najrýchlejšie. „My v Smere hovoríme o podpore rokovaniam medzi Ukrajincami a Rusmi. Celé svetové úsilie by sa malo sústrediť na mierové rokovania, lebo každý deň konfliktu prináša znásobovanie utrpenia nevinných ľudí,“ vyhlásil Fico vo videu na sociálnej sieti.
„Aká je ale realita?“ položil si otázku a sám si aj odpovedal: „Slovenská vláda, žiaľ, posiela na Ukrajinu smrtiacu muníciu. Propagandisticky hecuje k nenávisti k bežným radovým Rusom. Slovenská vláda podporuje neakceptovateľnú myšlienku kolektívnej viny.“

Fico vytýka ministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi (nom. SaS), že „schvaľuje poškodzovanie najpietnejšieho z najpietnejších miest Slavína v Bratislave“. Odkazuje tak na vandalov, ktorí v noci na stredu nafarbili Slavín modrou a žltou, čo sú farby ukrajinskej vlaky. „Sú tam pochovaní aj ukrajinskí vojaci, ktorí padli pri oslobodovaní. Ale čo urobíme s mŕtvymi Rusmi alebo príslušníkmi iných národov, čo ich posypeme haseným vápnom, aby sa ich hroby úplne vytratili?“ pokračuje Fico.
Rovnako necháme význam ukončenia spolupráce medzi slovenskými vysokými školami a ruskými univerzitami. „Vrcholom trápnosti je premenovať potravinárske výrobky z ruských na ukrajinské. To sme už takí malí v mysli, že musíme opakovať Američanov, keď zmenili v roku 2003 francúzske hranolky na hranolky slobody len preto, že Francúzsko jednoznačne odmietlo účasť na americkom útoku na Irak?“ dodal.

„Komu napadne rozmýšľať o zmene štátnej vlajky na inú v ukrajinských farbách, len preto, lebo podobne ako ruská má tá slovenská bielu, modrú a červenú farbu. A toto všetko je na čo dobré?“ položil Fico ďalšie otázky.
„Ľudia na Ukrajine neoprávnene trpia, buďme dôslední a odsúďme každého, či už je to Rusko na Ukrajine alebo Američania v Iraku, ak veríme, že porušuje medzinárodné právo. Ale buďme aj dôstojní a zachovajme si úroveň a buďme úctiví k histórii a obetiam oslobodzovania našej krajiny. Lebo stratíme úctu k sebe samým,“ takouto výzvou zakončil Fico svoje vyhlásenie na sociálnej sieti./agentury/

X X X

Putin v telefonáte Scholzovi oznámil, že tretie kolo rozhovorov bude cez víkend

Potvrdil to aj Mychajlo Podoľak, ukrajinský vyjednávač zapojený do mierových rozhovorov s Ruskom a hlavný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v piatok hodinu telefonicky rozprával s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval Moskvu, aby okamžite zastavila všetky vojenské akcie na Ukrajine.

Putin Scholzovi povedal, že cez víkend sa bude konať tretie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov. Informácie poskytol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.
Scholz tiež vyzval Putina, aby umožnil prístup humanitárnej pomoci do ukrajinských oblastí, kde prebiehajú boje. Počas telefonátu sa obaja lídri dohodli na ďalších rozhovoroch, ktoré by sa mali konať čoskoro.

Správu o telefonáte priniesla aj nemecká rozhlasová a televízna stanica Deutsche Welle.
Druhé kolo rozhovorov (o dočasnom prímerí alebo zastavení paľby) sa konalo vo štvrtok a ukrajinskí a ruskí vyjednávači sa dohodli na zriadení humanitárnych koridorov v častiach Ukrajiny trpiacich bojmi.
Štvrtkové rokovanie bolo druhé od začiatku vojny 24. februára. Ani jedno kolo rozhovorov zatiaľ neprinieslo zastavenie bojov.
Mychajlo Podoľak, ukrajinský vyjednávač zapojený do mierových rozhovorov s Ruskom a hlavný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, tiež povedal novinárom, že rozhovory majú pokračovať v sobotu alebo v nedeľu. „Sme v neustálom kontakte," doplnil, aktuality.sk

X X X

Moskovské úrady zakázali demonštrácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu

Mesto sa odvolalo na stále aktuálnu pandémiu koronavírusu.
Úrady v Moskve zamietli žiadosti odporcov, ale aj stúpencov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorí chceli v hlavnom meste zorganizovať pochody a vyjadriť tak svoj názor na aktuálne dianie. Mesto sa odvolalo na stále aktuálnu pandémiu koronavírusu.

Aké organizácie požiadali radnicu o verejné zhromaždenia, úrady neprezradili. Ruská opozičná zjednotená demokratická strana Jabloko však ostro kritizovala inváziu prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu a oznámila, že zorganizuje protestný pochod v Moskve. DPA citovala aj ruský spravodajský portál Meduza, ktorý napísal, že do ulíc chceli vyjsť aj podporovatelia špeciálnej vojenskej operácie.

V Moskve sú pre pandémiu koronavírusu oficiálne zakázané akékoľvek demonštrácie či verejné zhromaždenia občanov. Ľudia však v uplynulých dňoch vyšli do ulíc v desiatkach ruských miest, aby protestovali proti vojne na Ukrajine, a to napriek tomu, že čelia zatýkaniu, vysokým pokutám a policajnému násiliu.

X X X

Vojna devastuje výrobu áut v Európe. Začína chýbať neón, paládium aj nikel

Automobilky sa pripravujú na nedostatok neónu pre mikročipy, paládia pre katalyzátory a niklu pre lítiové batérie. Akútne chýbajú aj elektrické káble.
Po polovodičoch aktuálne začínajú totálne chýbať automobilové káble. Jeden z ich najväčších svetových producentov totiž sídli na Ukrajine.

Vojna na Ukrajine má na automobilový priemysel katastrofálny vplyv. Po covidovej kríze, následnom nedostatku polovodičov a aktuálnom radikálnom zvýšení cien energií je konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou ďalšou obrovskou ranou pre fungovanie dodávateľsko-odberateľských reťazcov a výrobu niektorých komponentov.

Len pre zaujímavosť – iba nemecké automobilové spoločnosti a dodávatelia majú podľa združenia VDA v Rusku a na Ukrajine takmer 50 fabrík. A aktuálne už nefunguje prakticky žiadna z nich. Iba nedávno sme písali, že kvôli problémom s komponentami musí BMW prerušiť výrobu v podstate vo všetkých svojich európskych fabrikách. Viac si môžete prečítať v tomto článku:

VDA uviedlo, že následky ruskej invázie na Ukrajinu narúšajú dopravné cesty, ako aj finančné transakcie a že sa pripravujú na nedostatok rôznych surovín. Problémom nie je len prerušenie výroby, ale aj to že už vyrobené komponenty a ani suroviny sa nevedia dostať tam, kde je to potrebné. Zlyháva totiž aj lodná, železničná a nákladná doprava.
Združenie zdôraznilo, že akútnym problémom je najmä hroziaci nedostatok neónového plynu, ktorý je potrebný na výrobu už aj bez toho nedostatkových automobilových mikročipov. Práve Ukrajina bola totiž doteraz jeho hlavným exportérom, ktorý ho dodával európskym automobilkám.

Ďalším problematickým prvkom, ktorého dodávky už viaznu a budú viaznuť ešte viac, je paládium, potrebné napríklad na výrobu katalyzátorov. Pri ňom patrí k veľkým dodávateľom pre zmenu Rusko. To patrí taktiež k strategickým dodávateľom niklu, potrebné pre lítiové batérie elektromobilov. Pri ňom si síce nemecký chemický gigant BASF približne pred piatimi rokmi zabezpečil dodávky z Fínska, problémom však je, že prostredníctvom ruskej spoločnosti Norilsk Nickel.

To, čo už chýba teraz a čo je hlavným dôvodom uzavretia fabrík BMW, je nedostatok elektrických káblov, ktorý začína byť pre európske automobilky nočnou morou. Problémy s nimi už majú aj všetky automobilky koncernu Volkswagen. Na Ukrajine totiž pôsobí jeden z ich najväčších výrobcov – spoločnosť Leoni, zamestnávajúca približne 7 000 ľudí. Problémy majú aj ich ďalší výrobcovia, spoločnosti Fujikura a Nexans.

Čo bude ďalej a ako sa situácia s nedostatkom kľúčových komponentov bude ďalej vyvíjať, je aktuálne predpovedať nemožné. Vzhľadom na aktuálny vojnový konflikt, extrémne ceny energií, ktoré kvôli nemu zrejme budú ďalej rásť, stúpajúca inflácia a prakticky úplne uzavretie ruského trhu spôsobia, že výrobcovia automobilov budú zrejme čeliť svojmu (zatiaľ) najťažšiemu roku v tomto storočí. A bude to už tretí mimoriadne komplikovaný rok po sebe./agentury/